§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.: Udelenie azylu

Podmienky udelenia azylu a ich objektívna povaha. Súdy vykladajú § 8 zákona o azyle tak, že udelenie azylu je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania, ako ho definuje § 2 písm. d) zákona, alebo na odôvodnené obavy z neho, a to v oboch prípadoch v čase podania žiadosti o azyl, teda spravidla v období bezprostredne nasledujúcom po odchode z krajiny pôvodu (sp. zn. 1Sžak/12/2020, Najvyšší súd SR, 2020). Ak sa spojitosť problémov žiadateľa s niektorým z týchto dôvodov nezistí, azyl sa neudelí, aj keď správny orgán z výpovede žiadateľa plne vychádzal a jej dôveryhodnosť nespochybňoval (sp. zn. 1Sžak/13/2020, Najvyšší súd SR, 2020).

Všeobecná bezpečnostná situácia a neselektívne násilie. Ustálene sa rozlišuje medzi individuálnym prenasledovaním podľa § 8 a všeobecným ohrozením. Zlá bezpečnostná situácia, sektárske násilie, teroristické útoky či konfesionálne zloženie obyvateľstva samy osebe nie sú dôvodom na udelenie azylu, pokiaľ osoba priamo a konkrétne nečelila niektorej z foriem prenasledovania (sp. zn. 1Sžak/12/2020, Najvyšší súd SR, 2020). Hrozba neselektívneho násilia z dôvodu nestabilnej situácie v krajine pôvodu sa posudzuje ako problém všeobecného charakteru, ktorý nenapĺňa podmienky § 8 ani § 10 zákona; rovnako samotná zraniteľnosť osoby, napríklad zdravotný hendikep alebo vypršanie pobytu v tretej krajine, dôvod podľa § 8 nezakladá (sp. zn. 2Sak/1/2021, Najvyšší správny súd SR, 2021; sp. zn. 1Sžak/13/2017, Najvyšší súd SR, 2017). Takéto skutočnosti sa posudzujú v rámci doplnkovej ochrany alebo humanitného azylu podľa § 9, ktorý ministerstvo môže udeliť aj bez zistenia dôvodov podľa § 8 (sp. zn. 2Sak/1/2021, Najvyšší správny súd SR, 2021).

Odmietnutie vojenskej služby a účasť na protestoch. Nenastúpenie na vojenskú službu alebo nevybavenie jej odkladu nemožno bez ďalších predpokladov podradiť pod žiaden z dôvodov § 8; významné by bolo len vtedy, ak by odmietnutie vojenskej služby súviselo aspoň s jedným z dôvodov uvedených v § 8 (sp. zn. 1Sža/19/2016, Najvyšší súd SR, 2017).

Pripisované charakteristiky a nízky profil žiadateľa. Správny orgán nesmie podmieňovať azyl výlučne tým, že žiadateľ je skutočným nositeľom azylovo relevantnej charakteristiky; musí zvážiť aj možnosť, že mu prenasledovateľ politické názory pripisuje. Kasačný súd však námietku nesprávneho právneho posúdenia nezohľadnil tam, kde z obsahu rozhodnutia vyplynulo, že správny orgán prisudzovanie politických názorov zvážil a vzhľadom na nízkoprofilový status žiadateľa ho vylúčil (sp. zn. 1Sžak/12/2019, Najvyšší súd SR, 2019). Obdobne pri zamestnaní pre zahraničnú armádu alebo pri príbuzných pracujúcich ako tlmočníci súd posudzuje, či sa žiadateľ dá zaradiť k civilistom vnímaným ako podporovatelia bezpečnostných síl a či mu Taliban pripisuje politický názor (sp. zn. 1Sžak/13/2017, Najvyšší súd SR, 2017). Pri pokusoch o verbovanie ozbrojenou skupinou sa skúma prospektívne, či záujem o žiadateľa bol motivovaný pripisovaním charakteristík podľa § 8 a či trval bezprostredne pred odchodom z krajiny; ak nie, nemožno predpokladať vyššiu mieru ohrozenia v budúcnosti (sp. zn. 1Sžak/13/2020, Najvyšší súd SR, 2020).

Povinnosti správneho orgánu pri zisťovaní dôvodov. Žiadateľ nie je povinný podradiť svoje obavy pod konkrétny zákonný dôvod; je úlohou správneho orgánu analyzovať ucelenú výpoveď žiadateľa v kontexte dôvodov podľa § 8 (sp. zn. 1Sžak/13/2017, Najvyšší súd SR, 2017). Ak žiadateľ v priebehu konania uvedie skutočnosti, ktoré by mohli naznačovať azylovo relevantné dôvody, správny orgán je povinný viesť pohovor týmto smerom a tvrdenia konfrontovať so zisteniami o prostredí v krajine pôvodu; dôvodmi ochrany môžu byť aj skutočnosti, ktoré vyjdú najavo až počas konania (sp. zn. 1Sžak/2/2019, Najvyšší súd SR, 2019). Súdy preto rušia rozhodnutia, v ktorých vykonané dokazovanie nedáva podklad pre spoľahlivý záver, že udávané dôvody sú iné ako dôvody podľa § 8 a § 13a; v ďalšom konaní treba vykonať doplňujúci pohovor (sp. zn. 1Sžak/12/2020, Najvyšší súd SR, 2020). Naopak, ak žiadateľ relevantné dôvody neprezentoval a nebolo ich možné identifikovať ani z výpovede, postačí, že správny orgán vykonal náležité dokazovanie výsluchom, lustráciami a správami o krajine pôvodu najmä vo vzťahu k doplnkovej ochrane (sp. zn. 1Sžak/5/2019, Najvyšší súd SR, 2019).

Dôveryhodnosť výpovede. Ak sa žiadateľ počas celého konania držal jednej dejovej línie, jeho výpoveď možno aj napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a súladnú s informáciami o krajine pôvodu a treba z nej vychádzať (sp. zn. 1Sžak/13/2017, Najvyšší súd SR, 2017). Konzistentnosť výpovede však sama osebe nezakladá právo na azyl, pretože ani podporená informáciami o krajine pôvodu automaticky nepreukazuje objektívnu opodstatnenosť obavy z prenasledovania (sp. zn. 1Sžak/13/2020, Najvyšší súd SR, 2020).

Vzťah k zjavnej neopodstatnenosti a k odôvodneniu rozhodnutia. Súd rozlišuje stručné konštatovanie o nesplnení podmienok § 8 od záveru o zjavnej neopodstatnenosti žiadosti, pri ktorej žiadateľ uvádza iné skutočnosti než tie podľa § 8, § 10, § 13a a § 13b a je bez hlbšej analýzy zrejmé, že niet čo skúmať; ak správny orgán k takémuto záveru nedospel, musí z odôvodnenia vyplývať, ako hodnotil dôkazy, ako použil správnu úvahu a ako sa vyrovnal s námietkami (sp. zn. 1Sžak/2/2019, Najvyšší súd SR, 2019). V aktuálnej rozhodovacej praxi sa neudelenie azylu formálne opiera o § 13 ods. 1 písm. a) zákona s odkazom na nesplnenie podmienok § 8 a spája sa s rozhodnutím o doplnkovej ochrane podľa § 13c a § 20 ods. 4 a o azyle a doplnkovej ochrane na účel zlúčenia rodiny (sp. zn. 2Sak/3/2024 a sp. zn. 2Sak/6/2024, Najvyšší správny súd SR, 2024). K § 8 písm. b) samostatne úryvky okrem citácie znenia (sp. zn. 10Sža/12/2014, Najvyšší súd SR, 2014) podrobnejší výklad neposkytujú.