KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
JudikatúraHľadať rozhodnutiaNové rozhodnutiaSúdySudcovia ZákonyZbierka zákonovZákony po paragrafoch Usmernenia orgánovDôvodové správyNástrojeVzory podaníOdmena advokáta a trovyÚrok z omeškaniaAnonymizátor dokumentovMoje
Pre AI a vývojárovPorovnanie s konkurenciouAdresár advokátov SR
Prihlásiť saRegistrácia

§ 13c zákona č. 480/2002 Z. z.: Neposkytnutie doplnkovej ochrany

Znenie ustanovenia podľa aktuálnej časovej verzie predpisu (účinnej od 1. 3. 2025) a 181 rozhodnutí súdov SR, ktoré ho citujú, zoradených podľa súdu (ústavný, najvyšší, krajské…), citovanosti a dátumu.

480/2002 Z. z.Začatie konania

DRUHÁ ČASŤ KONANIE O AZYLE › PRVÁ HLAVA KONANIE O UDELENIE AZYLU

§ 13c Neposkytnutie doplnkovej ochrany

(1)

Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak

a)

nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo

b)

nespĺňa podmienky podľa § 13b .

(2)

Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ

a)

sa dopustil trestného činu proti mieru, trestného činu vojnového alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov, 2 )

b)

spáchal obzvlášť závažný zločin, 7a )

c)

je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, 2 )

d)

predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo

e)

predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených v odseku 2 písm. a) až c), ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.

(4)

Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak

a)

žiadateľ má viac štátnych občianstiev a odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom, pričom nejde o štát podľa § 13a ,

b)

žiadateľ nie je vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné pomery žiadateľa, alebo

c)

žiadateľ pred vstupom na územie Slovenskej republiky spáchal iný čin, ako je uvedený v odseku 2, ktorý je podľa osobitného predpisu 7a ) trestným činom, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov, a krajinu pôvodu opustil len z dôvodu, aby sa vyhol trestnému stíhaniu.

Citácia§ 13c zákona č. 480/2002 Z. z. zákon o azyle v znení účinnom od 1. 3. 2025 · https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c
Spýtať sa AIChatGPTClaudePerplexity
Znenie účinné od 1. 3. 2025, zdroj Slov-LexUstanovenie na Slov-LexZáväzné znenie (PDF)JSONPoslať e-mailom
Znenie k dátumu:1. 3. 2025 – 11. 6. 202615. 12. 2024 – 28. 2. 20251. 7. 2024 – 14. 12. 2024
Všetky časové verzie a novely (25)

Porovnať dve znenia celého predpisu

Odkazujú naň: § 15b, § 20, § 21

Dôvodová správazámer zákonodarcu k § 13c

Dôvodová správa k novele – zákon č. 198/2018 Z. z., čl. I (2018) – zdroj – celá správa

Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu na neudelenie azylu na účel zlúčenia rodiny a nového dôvodu na neposkytnutie doplnkovej ochrany v prípade, ak stanovisko Slovenskej informačnej služby alebo stanovisko Vojenského spravodajstva obsahuje nesúhlas s udelením azylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany.
Nové znenie odseku 9 ustanovuje, že okrem Slovenskej informačnej služby bude ministerstvo žiadať stanovisko k posúdeniu žiadosti o udelenie azylu aj od Vojenského spravodajstva, pričom sa budú posudzovať len žiadosti o udelenie azylu žiadateľov starších ako 14 rokov. Upravuje sa tiež lehota na zaslanie stanoviska (predtým vyjadrenia), a to z 10 dní na 20 dní. Rovnako ako v prípade Slovenskej informačnej služby sa Vojenskému spravodajstvu umožňuje vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1 zákona o azyle a priznáva sa mu oprávnenosť spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1 zákona o azyle.
Spravodajské služby budú pri spracovaní predmetného stanoviska (obsahujúceho súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany) posudzovať nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva.

Dôvodová správa k novele – zákon č. 124/2022 Z. z., čl. I (2022) – zdroj – celá správa

V § 20 ods. 4 sa navrhuje zmeniť hierarchiu statusov. Potreba tejto úpravy vyplýva okrem aplikačnej praxe aj z práva Európskej únie, najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ.
Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa v prípade nesplnenia podmienok na udelenie azylu podľa § 8 (prenasledovanie) bude posudzovať splnenie podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a (vážne bezprávie). Azyl podľa § 8 a doplnková ochrana podľa § 13a predstavujú dve formy medzinárodnej ochrany, ktoré musia mať v zmysle práva Európskej únie prednosť pred národnými statusmi. Až následne sa preto bude posudzovať splnenie podmienok na udelenie azylu podľa § 10 (na účel zlúčenia rodiny) a poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13b (na účel zlúčenia rodiny).
Samostatné postavenie v tejto hierarchii má azyl podľa § 9 (humanitné dôvody), ktorý však odseky 4 a 5 výslovne neriešia. Ide tiež o tzv. národný status, jeho udelenie je však možné až potom, ako sa v konaní nezistia dôvody pre udelenie/poskytnutie vyššie uvedených statusov.
V nadväznosti na úpravu hierarchie statusov v § 20 ods. 4 a ods. 5 sa aktualizuje aj znenie § 13 ods. 1 týkajúce sa neudelenia azylu z dôvodu nesplnenia podmienok, ako aj znenie § 13c ods. 1 týkajúce sa neposkytnutia doplnkovej ochrany z dôvodu nesplnenia podmienok. Úprava hierarchie statusov bude mať vplyv na výroky rozhodnutia o neudelení azylu.

Dôvodová správa k novele – zákon č. 124/2022 Z. z., čl. I (2022) – zdroj – celá správa

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového odseku 8 v § 19a (bod 26).

Výklad v judikatúrezhrnutie AI z 11 rozhodnutí, 2026-10-30

Čo k § 13c hovoria súdy

Ustanovenie § 13c zákona o azyle vymedzuje dôvody, pre ktoré ministerstvo žiadateľovi neposkytne doplnkovú ochranu: nesplnenie pozitívnych podmienok podľa § 13a a § 13b (ods. 1), vylučujúce klauzuly založené na dôvodnom podozrení z medzinárodných zločinov, obzvlášť závažného zločinu, činov v rozpore s cieľmi OSN alebo z nebezpečenstva pre bezpečnosť štátu či spoločnosť (ods. 2 a 3) a ďalšie dôvody vrátane viacnásobného štátneho občianstva, alternatívy vnútroštátnej ochrany a úteku pred trestným stíhaním (ods. 4). V praxi je výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c spravidla spojený s výrokom o neudelení azylu podľa § 13 a s § 20 ods. 4; tie isté dôvody ministerstvo používa aj pri nepredĺžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3, kde boli v rozhodovacej praxi najčastejšie sporné.

Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva ustálená prax ministerstva rozhodovať jedným rozhodnutím o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 a súčasne o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle (sp. zn. 10Sžak/18/2019, Najvyšší súd SR, 2019; sp. zn. 10Sžak/17/2019, Najvyšší súd SR, 2019; sp. zn. 10Sžak/1/2020, Najvyšší súd SR, 2020). Výrok o doplnkovej ochrane sa pritom opiera o záver, že nebolo preukázané, že by žiadateľ bol v prípade návratu do krajiny pôvodu, resp. do miesta svojho bydliska, vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia (sp. zn. 10Sžak/1/2020, Najvyšší súd SR, 2020). V časti rozhodnutí ministerstvo označilo iba „§ 13c“ bez odseku a písmena (sp. zn. 10Sžak/4/2019, Najvyšší súd SR, 2019; sp. zn. 10Sžak/9/2018, Najvyšší súd SR, 2018), inde kombinovalo ods. 1 a ods. 4 (sp. zn. 1Sžak/7/2020, Najvyšší súd SR, 2020). Novšia prax ukazuje aj samostatné výroky o neposkytnutí doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) v spojení s § 20 ods. 5 (sp. zn. 1Sak/5/2026, Najvyšší správny súd SR, 2026).

Najviac judikatúry sa týka alternatívy vnútroštátnej ochrany podľa § 13c ods. 4 písm. b). Najvyšší súd SR ju charakterizoval ako tzv. alternatívu vnútroštátneho presídlenia do inej časti krajiny pôvodu, kde žiadateľovi reálne nehrozí vážne bezprávie alebo má v nej prístup k ochrane pred ním, pričom presídlenie musí byť možné po právnej aj bezpečnostnej stránke (sp. zn. 1Sžak/14/2019, Najvyšší súd SR, 2019). Súd ustanovenie vyložil v spojení s príslušným ustanovením kvalifikačnej smernice, podľa ktorého sa prihliada na všeobecné okolnosti v danej časti krajiny a na osobné okolnosti žiadateľa a členské štáty majú zabezpečiť presné a aktuálne údaje z príslušných zdrojov, napríklad od UNHCR a Európskeho podporného úradu pre azyl (sp. zn. 1Sžak/14/2019, Najvyšší súd SR, 2019). Informačná základňa o krajine pôvodu je teda nevyhnutnou súčasťou odôvodnenia.

Vo veci žiadateľa z Ukrajiny ministerstvo odôvodnilo neposkytnutie doplnkovej ochrany tým, že proruskí separatisti ovládajú iba Luhanskú a Doneckú oblasť a zvyšok územia je pod kontrolou ukrajinskej vlády, takže žiadateľ nebol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny a mal tam prístup k ochrane (sp. zn. 1Sžak/7/2020, Najvyšší súd SR, 2020). Kasačný súd v tejto veci zdôraznil procesný rozmer: keďže ministerstvo neaplikovalo § 13 ods. 4 písm. d) pri azyle, ale len § 13c ods. 4 písm. b) pri doplnkovej ochrane, obmedzil prieskum záverov o možnosti vnútroštátneho presídlenia iba na výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany (sp. zn. 1Sžak/7/2020, Najvyšší súd SR, 2020). Obe paralelné ustanovenia sa teda posudzujú samostatne vo vzťahu ku každému výroku.

Najvyšší správny súd SR požiadavky na alternatívu vnútroštátnej ochrany ďalej sprísnil. Okrem bezpečnosti a faktickej i právnej dostupnosti vybranej oblasti treba dôkladne a individuálne zhodnotiť aj primeranosť presídlenia vzhľadom na osobné pomery žiadateľa; existencia všeobecnej kriminality alebo násilia v oblasti sama osebe neznamená, že ju nemožno považovať za bezpečnú, rozhodujúci je charakter, rozsah a intenzita násilia v spojení s individuálnymi pomermi (sp. zn. 1Sak/5/2026, Najvyšší správny súd SR, 2026). Ak žiadateľ nemá v krajine pôvodu rodinu ani inú podpornú sieť a od jej opustenia uplynula dlhá doba, správny orgán musí zisťovať a vyhodnotiť aj faktickú dostupnosť finančných zdrojov (vlastné prostriedky, podpora štátu, podporné alebo reintegračné programy) na obdobie bezprostredne po presídlení; absencia takéhoto vyhodnotenia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav a absenciu dôvodov. Samotná absencia podpornej siete alebo vlastných prostriedkov však bez ďalšieho k záveru o neprimeranosti presídlenia nevedie (sp. zn. 1Sak/5/2026, Najvyšší správny súd SR, 2026).

Dôvody podľa ods. 2 písm. d) a e) – nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo pre spoločnosť – ministerstvo uplatňovalo predovšetkým pri nepredĺžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3. Vo veci osoby trestne stíhanej za prevádzačstvo ministerstvo argumentovalo, že trestné stíhanie pretrváva, má k dispozícii dôkazné prostriedky o systematickom, plánovanom a organizovanom konaní a podľa § 13c ods. 2 postačuje dôvodné podozrenie, nie odsúdenie (sp. zn. 1Sžak/7/2018, Najvyšší súd SR, 2018). Z úryvkov zároveň vyplýva, že predchádzajúce rozhodnutia o nepredĺžení v tej istej veci boli opakovane zrušené krajským súdom a aj kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil; konkrétne dôvody zrušenia z dostupných úryvkov nevyplývajú.

Samostatnou otázkou je preskúmateľnosť rozhodnutí založených na bezpečnostnom dôvode. Vo veci nepredĺženia doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. d) ministerstvo postupovalo podľa § 52 ods. 2 zákona o azyle, ktorý v tom čase odôvodnenie takéhoto rozhodnutia nevyžadoval; kasačný súd poukázal na to, že toto ustanovenie stratilo účinnosť zverejnením nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 8/2016 z 12. decembra 2018 v Zbierke zákonov, a rozsudok krajského súdu zrušil (sp. zn. 10Sžak/11/2017, Najvyšší súd SR, 2019). Neodôvodnené rozhodnutie o nebezpečenstve pre bezpečnosť štátu tak po tomto náleze neobstojí.

Obdobný vývoj sa týkal § 13c ods. 4 písm. d) v skoršom znení, ktoré umožňovalo neposkytnúť doplnkovú ochranu na základe stanoviska Slovenskej informačnej služby. Najvyšší správny súd SR konanie o kasačnej sťažnosti podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP prerušil, pretože Najvyšší súd SR podal vo veci sp. zn. 10Sžak/11/2019 návrh na Ústavný súd SR; ten nálezom PL. ÚS 15/2020 z 15. marca 2023 vyslovil, že § 13 ods. 5 písm. c), § 13c ods. 4 písm. d) a časť § 19a ods. 10 zákona o azyle nie sú v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, načo kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil (sp. zn. 10Sžak/9/2020, Najvyšší správny súd SR, 2023). Aktuálne znenie § 13c ods. 4 už písmeno d) neobsahuje, preto je pri starších rozhodnutiach nevyhnutné overiť časovú verziu predpisu.

K vylučujúcim klauzulám podľa ods. 2 písm. a) až c), k ods. 3 a k dôvodom podľa ods. 4 písm. a) a c) dostupné rozhodnutia neobsahujú výkladové závery; ich obsah preto nemožno z tejto judikatúry bližšie konkretizovať.

Na čo si dať pozor

  • Overte, či výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany označuje konkrétny odsek a písmeno § 13c; všeobecný odkaz na „§ 13c“ bez špecifikácie sťažuje súdny prieskum.
  • Pri alternatíve vnútroštátnej ochrany podľa ods. 4 písm. b) skúmajte, či ministerstvo vyhodnotilo bezpečnosť, právnu a faktickú dostupnosť oblasti aj primeranosť presídlenia vzhľadom na osobné pomery žiadateľa a či vychádzalo z aktuálnych informácií o krajine pôvodu.
  • Ak žiadateľ nemá v krajine pôvodu rodinu ani podpornú sieť a je dlho mimo nej, trvajte na vyhodnotení faktickej dostupnosti finančných zdrojov na obdobie bezprostredne po presídlení; jeho absencia zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
  • Pri nepredĺžení doplnkovej ochrany z dôvodov podľa ods. 2 písm. d) a e) overte, či rozhodnutie obsahuje preskúmateľné odôvodnenie a nie iba odkaz na stanovisko spravodajskej služby; postup bez odôvodnenia podľa pôvodného § 52 ods. 2 už neobstojí.
  • Vždy overte časovú verziu § 13c – písmeno d) odseku 4 bolo vyhlásené za protiústavné a v aktuálnom znení sa nenachádza.
  • Rozlišujte, či ministerstvo pri vnútroštátnom presídlení aplikovalo § 13 ods. 4 písm. d) pri azyle aj § 13c ods. 4 písm. b) pri doplnkovej ochrane – kasačný prieskum sa viaže len na výroky, pri ktorých bol dôvod skutočne použitý.
  • Pri podaní kasačnej sťažnosti počítajte s tým, že návrh na priznanie odkladného účinku nemusí byť úspešný, a osobitne ho odôvodnite.

Citované rozhodnutia

Súvisiace ustanovenia: § 13a zákona o azyle, § 13b zákona o azyle, § 13 ods. 4 písm. d) zákona o azyle, § 20 ods. 3 a 4 zákona o azyle, § 52 ods. 2 zákona o azyle, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy, čl. 13 ods. 4 Ústavy, vážne bezprávie

Zhrnutie vygenerovala AI len z citovaných rozhodnutí; nie je súčasťou zákona ani rozhodnutí a nie je právnou radou. Rozhodujúce je znenie zákona a text rozhodnutí.

Raz týždenne, s potvrdením e-mailom a odhlásením jedným klikom. E-mail použijeme len na tieto upozornenia.

Hľadať v týchto rozhodnutiach

Ďalšie ustanovenia s judikatúrou – zákon o azyle

§ 2 144§ 2d 1§ 2f 1§ 2h 1§ 2k 1§ 3 14§ 4 3§ 6 2§ 7 2§ 8 229§ 8a 2§ 9 50§ 10 47§ 11 78§ 12 79§ 13 307§ 13a 177§ 13b 51§ 15 3§ 15b 2§ 16 13§ 17 1§ 19 13§ 19a 92
Všetky (56)
§ 19b 1§ 20 172§ 20a 2§ 21 5§ 22 6§ 23 6§ 24 1§ 27a 2§ 27b 1§ 27c 1§ 29 31§ 30 27§ 34 4§ 39 1§ 46 4§ 46a 67§ 46b 2§ 46c 10§ 49 2§ 52 20§ 53b 25§ 88 1§ 88a 2§ 131 1§ 137 1§ 191 1§ 211 2§ 213 2§ 250j 2§ 250q 1§ 462 1§ 469 2

Judikatúra k § 13c

181 rozhodnutí

Bez okresných súdov, ktoré majú väčšinou len metadáta · Zobraziť aj okresné súdy