§ 70 zákona č. 461/2003 Z. z.: Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Súdna prax zdôrazňuje, že § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení stanovuje tri kumulatívne podmienky nároku na invalidný dôchodok: vznik invalidity, získanie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 a to, že poistenec ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, resp. mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Najvyšší správny súd pripomína, že nárok na dôchodkovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom (§ 109 ods. 1), a preto len čo schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť klesne o viac ako 40 %, stáva sa invalidným a pri splnení ostatných podmienok mu týmto okamihom vzniká nárok (sp. zn. 7Ssk/95/2024, Najvyšší správny súd SR, 2025). Správne súdy preto zákonnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne pravidelne preskúmavajú v spojení § 70 ods. 1 s § 71 a § 72 zákona (sp. zn. 6Ssk/101/2023, Najvyšší správny súd SR, 2023; sp. zn. 6Ssk/49/2023, Najvyšší správny súd SR, 2023).

Prvou podmienkou je invalidita. Súdy ju neposudzujú samostatne podľa § 70, ale odkazujú na jej vymedzenie v § 71: poistenec je invalidný, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom pokles sa posudzuje porovnaním telesnej a duševnej schopnosti (sp. zn. 7Ssk/29/2025, Najvyšší správny súd SR, 2025). Ak posudkový lekár určí mieru poklesu len 35 %, žiadosť sa zamieta podľa § 70 a § 71 bez toho, aby sa skúmali ďalšie podmienky (sp. zn. 6Ssk/69/2022, Najvyšší správny súd SR, 2023; sp. zn. 7Ssk/112/2025, Najvyšší správny súd SR, 2026). Podkladom rozhodnutia je lekárska správa posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ktorá zisťuje pracovnú, sociálnu, rodinnú a osobnú anamnézu, ochorenie a liečbu žiadateľa (sp. zn. 6Ssk/133/2022, Najvyšší správny súd SR, 2022; sp. zn. 6Ssk/5/2021, Najvyšší správny súd SR, 2022).

Druhou podmienkou je počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72, ktorý sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Najvyšší správny súd potvrdil zamietnutie žiadosti poistenkyne, ktorá síce bola uznaná za invalidnú, ale pred vznikom invalidity získala len 11 rokov a 18 dní dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku podľa § 72 ods. 1 písm. g); v odvolacom konaní pritom nepreukázala žiadne ďalšie obdobie, ktoré by bolo možné zhodnotiť (sp. zn. 6Ssk/101/2023, Najvyšší správny súd SR, 2023). Podobne sa rieši situácia, keď je žiadateľ uznaný invalidným až v odvolacom konaní, ale sporné obdobia (napríklad civilná služba) sa ani doplňujúcim dokazovaním nepodarí preukázať a nie sú zahrnuté v osobnom liste dôchodkového poistenia (sp. zn. 7Ssk/112/2025, Najvyšší správny súd SR, 2026). Z uvedeného vyplýva, že bremeno preukázania sporných období nesie v praxi žiadateľ, hoci Sociálna poisťovňa je povinná vykonať doplňujúce dokazovanie.

Osobitnú otázku predstavuje rozhodný deň pre získanie obdobia poistenia. Podľa Najvyššieho správneho súdu možno obdobie dôchodkového poistenia získať až po dovŕšení 16 rokov veku (§ 15 ods. 5), a preto poistenec, ktorý sa stal invalidným pred týmto vekom, nemá žiadne obdobie hodnotiteľné pre nárok podľa § 70 ods. 1; na tom nič nemení ani dodatočné doplatenie dobrovoľného dôchodkového poistenia za obdobie sústavnej prípravy na povolanie, ak k nemu došlo po vzniku invalidity (sp. zn. 7Ssk/36/2026, Najvyšší správny súd SR, 2026). V tej istej veci žalobca namietal rozpor medzi dňom vzniku invalidity a dňom vzniku nároku podľa § 70 ods. 2 (dovŕšenie 18 rokov) a vytýkal, že jeden pojem sa vykladá rôzne pre účely § 73 ods. 3 a pre účely pripočítaného obdobia; kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú, z dostupných úryvkov však nemožno podrobne rekonštruovať jeho konečné právne závery k tejto otázke.

Odsek 2 zakladá samostatný nárok osôb, ktoré sa stali invalidnými ako nezaopatrené deti („invalidný dôchodok z mladosti“), bez podmienky doby poistenia; nárok vzniká najskôr dovŕšením 18 rokov veku a vyžaduje trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (sp. zn. 6Ssk/80/2022, Najvyšší správny súd SR, 2023). Sociálna poisťovňa v takom prípade priznáva dôchodok podľa § 70 ods. 2 v spojení s § 82 a prechodnými ustanoveniami, pričom do výpočtu sa pripočítava obdobie od vzniku nároku do dovŕšenia dôchodkového veku; v posudzovanej veci išlo o 16 210 dní, teda 44,4110 roka, s dôchodkovým vekom 62 rokov a 139 dní (sp. zn. 6Ssk/80/2022, Najvyšší správny súd SR, 2023). Sporné býva, či žiadateľ mal v čase vzniku invalidity status nezaopatreného dieťaťa; žalobkyňa argumentovala, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav u nej pretrvával už od roku 2011 na základe psychologického vyšetrenia, a že jej preto mal byť priznaný dôchodok podľa § 70 ods. 2 v spojení s § 72 ods. 3, a nie zamietnutá žiadosť podľa ods. 1 (sp. zn. 6Ssk/77/2023, Najvyšší správny súd SR, 2023). Správne určenie dátumu vzniku invalidity je tak rozhodujúce pre voľbu medzi odsekom 1 a odsekom 2.

Nárok podľa § 70 ods. 1 sa uplatní aj v koordinovaných veciach s cudzím prvkom, keď Sociálna poisťovňa rozhoduje v spojení s čl. 46 nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (sp. zn. 6Ssk/5/2021, Najvyšší správny súd SR, 2022). Samostatnou otázkou je zvýšenie už priznaného invalidného dôchodku pri zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť; tu sa postupuje podľa § 73 a § 112 ods. 4, pričom pôvodné veličiny (priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia) ostávajú ukotvené ku dňu prvotného vzniku nároku a novou mierou poklesu sa neprepočítavajú (sp. zn. 7Ssk/95/2024, Najvyšší správny súd SR, 2025; sp. zn. 6Ssk/29/2021, Najvyšší správny súd SR, 2023).

K tretej podmienke (nesplnenie podmienok nároku na starobný dôchodok, resp. nepriznanie predčasného starobného dôchodku ku dňu vzniku invalidity) dostupné rozhodnutia neobsahujú osobitnú argumentáciu; súdy ju spomínajú len pri citácii znenia ustanovenia.