§ 27c zákona č. 385/2000 Z. z.: Hodnotenie sudcu

Systém hodnotenia práce sudcov nie je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky novým právnym inštitútom. Rovnako je tento inštitút známy aj z právnych poriadkov iných štátov (väčšina členských štátov Európskej únie, Spojené štáty americké atď.). Existenciu a reálne uplatňovanie hodnotenia sudcov predpokladajú aj medzinárodné dokumenty, resp. odporúčania medzinárodných organizácií, a to formou definovania základných princípov jeho výkonu. Rešpektujúc tieto princípy sa navrhuje komplexná zákonná úprava hodnotenia sudcov.
Vo všeobecnosti je potrebné je v Slovenskej republike rozlišovať hodnotenie fungovania systému súdnictva a hodnotenie sudcu. Na zabezpečenie hodnotenia súdnictva vo všeobecnosti je určený inštitút vnútornej revízie súdov, ktorý sa vykonáva priebežne, resp. ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady, aj mimoriadne mimo zákonom určeného cyklu. Hodnotenie práce sudcu sa vykonáva prostredníctvom inštitútu hodnotenia sudcov.
Systém hodnotenia sudcov je súčasťou právnej úpravy dlhodobo. Rovnako dlhodobo je problematické jeho praktické využívanie. Uvedený stav má viacero príčin. Jeho aktuálne formálne vyjadrenie v zákonnej úprave je súčasťou zákona o súdoch, ktorý rámcovo a len čiastkovo upravuje základné zásady jeho realizácie. Obsah a detailnejší postup hodnotenia sudcov majú byť podľa zákona o súdnej rade upravené v zásadách hodnotenia sudcov. Zásady hodnotenia sudcov schvaľuje podľa zákona súdna rada po predchádzajúcom súhlase ministra spravodlivosti. Táto právna úprava je účinná od roku 2002. K dnešnému dňu niet takto schválených zásad hodnotenia sudcov. Inštitút hodnotenia sudcu teda nemá reálne definovaný obsah. Súčasne zákon požaduje vykonávanie hodnotenia sudcu v rôznych situáciách (pravidelné hodnotenie bolo účelovo zrušené zákonom č. 517/2008 Z. z.). Na základe uvedeného je teda stav taký, že od súdu k súdu, od kraja ku kraju sa aplikuje právna úprava rôznym spôsobom. Výsledkom toho je, že hodnotenie sudcu nemá vždy požadovanú kvalitu, a teda aj vypovedaciu hodnotu, resp. je bežným javom, že hodnotenie sudcu je len formálne, bez reálnej vypovedacej hodnoty (často pri výberových konaniach pri funkčnom postupe sudcu na súd vyššieho stupňa). Navrhovaná zmena zákonnej úpravy má za cieľ odstrániť takýto formalistický prístup k hodnoteniu sudcov a ustanoviť predvídateľné kritériá hodnotenia sudcu.
Častou a v podstate oprávnenou požiadavkou sudcov je požiadavka na individuálny prístup k posudzovaniu ich činnosti. Všeobecné, osobitne negatívne paušalizujúce vyjadrenia, vyvolávajú výrazný nesúhlas väčšiny sudcov. Hoci vo vzťahu k justícii platí, že i nízke percento excesov je spôsobilé spochybniť celý systém, je žiaduce, aby vyslovovanie kritiky na činnosť justície bolo adresnejšie; zhodne ako konštatovanie pozitívnych záverov. Práve k uvedenému účelu smeruje znovuzavedenie periodického hodnotenia sudcov – dať mu reálny obsah, ktorého v podobe jeho výsledkov budú verejne prístupný.
Na účely dosiahnutia toho cieľa nová právna úprava upúšťa od zásad hodnotenia sudcov, a to tak, že priamo zákon bude upravovať detailný postup hodnotenia sudcu. Tým pádom sa schválenie zásad hodnotenia sudcov stáva bezpredmetným. Charakteristickou črtou novej právnej úpravy je výrazná ingerencia samotných sudcov v procese hodnotenia.
§ 27
Zavádza sa nový právny inštitút – ročný štatistický výkaz sudcu. Účelom novej právnej úpravy je vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa bude každoročne sledovať výkonnosť sudcu v ním vybavovanej agende – sledujú sa primárne kvantitatívne ukazovatele, avšak nakoľko tieto sami o sebe nepredstavujú komplexný pohľad na prácu sudcu, budú sa zohľadňovať aj kvalitatívne kritériá (napr. zloženie reštančných vecí, znížený nápad sudcu, reálne odpracované dni a pod.). Výkaz bude pokladom pre hodnotenie sudcu. Výkaz sa súčasne bude každoročne zverejňovať.
V tomto prípade nejde o hodnotenie práce sudcu, ale o špecifickú formu štatistického zisťovania stupňa výkonnosti sudcu. Nakoľko je tento výkaz jedným z podkladov, z ktorého vychádza hodnotenie sudcu, jeho úprava bude zakomponovaná do ustanovení o hodnotení sudcu.
Osobitne rieši právna úprava problematiku senátneho rozhodovania, kde sa pridelená vec bude vykazovať u sudcu spravodajcu (tzv. referujúci sudca).
Vzor výkazu bude zverejnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti (podobne ako iné zákonné úpravy, ktoré predpokladajú zverejnenie tlačív, formulárov, či dokonca zmlúv na webovom sídle príslušného štátneho orgánu).
Na účely správy registratúry súdu bude výkaz súčasťou osobného spisu sudcu.
§ 27a
Opätovne sa zavádza pravidelné hodnotenie sudcov, ktoré bolo zrušené zákonom č. 517/2008 Z. z. Pravidelné hodnotenie sudcov je jeden z nástrojov, ktorý má prispieť k posilneniu dôvery verejnosti v justičný stav. Hodnotenie sudcu sa bude teda vykonávať v rovnakých periódach ako pred 1. januárom 2009, t.j. každých päť rokov. Za výkon funkcie sudcu v tomto prípade nemožno považovať čas prerušenia výkonu funkcie sudcu, či dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Predmetom hodnotenia bude v tomto prípade reálny výkon funkcie sudcu. Hodnoteným obdobím je v tomto prípade obdobie piatich rokov, ktoré predchádzajú samotnému hodnoteniu.
Súčasne zostáva zachovaný (t.j. už v súčasnosti platný) dôsledok negatívneho hodnotenia v podobe prepojenia na disciplinárnu zodpovednosť sudcu [§ 116 ods. 1 písm. c)].
Prípadné negatívne hodnotenie sudcu signalizuje nedostatky v práci sudcu. Zákonná úprava predpokladá, že takto hodnotený sudca dostane priestor na odstránenie zistených nedostatkov. V prípade zistenia nedostatkov v práci sudcu, ktoré budú mať za následok negatívne hodnotenie sudcu sa navrhuje, aby sa po jednom roku vykonalo kontrolné hodnotenie sudcu. Ak sa opätovne zistia nedostatky v práci sudcu, ktoré povedú vo výsledku k negatívnemu hodnoteniu, budú naplnené znaky skutkovej podstaty nového závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. i).
V odseku 1 je novou úpravou len úprava v navrhovanom písmene e); vo zvyšnej časti ide o prevzatú právnu úpravu z doterajšieho znenie § 27, v ktorej sa však vykonávajú nevyhnutné korekcie.
Ustanovenie odseku 2 rieši problematiku iniciovania hodnotenia sudcu v prípade hodnotenie vykonávaného v súvislosti s výberovým konaním (výberové konanie na funkciu predsedu súdu, funkciu sudcu a výberové konanie do vyššej sudcovskej funkcie). Hodnotenie sudcu v tomto prípade začne priamo zo zákona, bez nutnosti žiadať, či navrhovať vykonanie hodnotenia sudcu.
Úprava v odseku 3 je základným pravidlom pre vykonanie prvého hodnotenia sudcu. To znamená, že sudca vymenovaný do funkcie sudcu po 1. januári 2012 (účinnosť zákona) bude prvýkrát hodnotený po piatich rokoch výkonu funkcie sudcu. Sudcovia, ktorí ku dňu účinnosti zákona už vykonávajú funkciu sudcu a ktorí neboli hodnotení v režime novej právnej úpravy, budú prvýkrát hodnotení podľa prechodných ustanovení zavádzaných týmto návrhom zákona (§ 151w).
§ 27b
Navrhovaná právna úprava nanovo vymedzuje subjekt, ktorý vykonáva hodnotenie sudcu. Vzhľadom na to, že predseda súdu je orgánom riadenia a správy súdu (štátna správa súdov), upúšťa sa od doterajšieho modelu, podľa ktorého hodnotenie sudcu vykonával priamo predseda súdu. Nová právna úprava presúva túto činnosť na predsedov grémií a predsedov kolégií (osobitne je riešená situácia Špecializovaného trestného súdu). Nakoľko je funkcia predsedu grémia a predsedu kolégia volenou funkciou (k tomu pozri obnovenie pôvodnej právnej úpravy § 15 a 16 vykonané zákonom č. 33/2011 Z. z.), návrh zákona v odseku 2 rieši aj situáciu, kedy táto funkcia nebude obsadená; bez ohľadu na dôvod toho stavu. Osobitne s navrhuje vyriešiť hodnotenie „hodnotiteľa“; k tomu pozri znenie odseku 3.
Zo znenia § 27b je teda zrejmé, že „hodnotiteľom“ sudcu bude sudca zastávajúci tzv. vyššiu sudcovskú funkciu – predseda grémia a predseda kolégia. Základnou úlohou grémia okresného súdu a kolégia krajského súdu je spolupodieľať sa na zabezpečovaní potrebnej odbornej úrovne sudcov tvoriacich toto grémium (kolégium) s prihliadnutím na ich prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti. Kolégiá a grémiá sudcov na súdoch sa zaoberajú predovšetkým záležitosťami súvisiacimi s rozhodovacou činnosťou t.j. odbornou činnosťou sudcov. Preto považuje predkladateľ priamu účasť predsedov grémií a kolégií na hodnotení sudcu za vyhovujúcu z hľadiska zabezpečenia príslušnej odbornej úrovne hodnotenia sudcu.
§ 27c
Nanovo sa koncipujú kritériá posudzované pri hodnotení sudcu. V zásade sa vychádza z pôvodnej právnej úpravy § 27 ods. 2. Zásadné zmena spočíva v zavedení mechanizmu bodovania jednotlivých kritérií, rovnako aj subjektu, ktorý prideľuje body za jednotlivé sledované kritériá. K tomu pozri najmä navrhované znenie§ 27d ods. 4, 5 a 6. Zostáva zachovaný prieskum rozhodovacej činnosti, plynulosti a dôstojnosti vedenia súdneho konania v hodnotenom období (prieskum vykonáva na tento účel zriaďovaná komisia; pridelenie bodov vykoná komisia). Rovnako zostáva zachovaný systém stanovísk odvolacích, resp. dovolacích senátov súd vyššieho stupňa (pridelenie bodov vykoná predseda grémia/kolégia). Nakoľko sa mení osoba hodnotiteľa, doterajšie „vlastné poznatky (predsedu súdu) o činnosti hodnoteného sudcu“ sa nahrádzajú úpravou „vyjadrenia predsedu súdu o činnosti hodnoteného súdu“ (pridelenie bodov vykoná predseda súdu). Dopĺňa sa nová úprava v písmene e), kde sa navrhuje zohľadniť jednak kvantitatívnu stránku rozhodovacej činnosti sudcu, ale súčasne aj kvalitatívnu stránku tejto činnosti, a to pri zisťovaní príčin starších nevybavených vecí (pridelenie bodov vykonáva predseda súdu). Novým prvkom je aj stanovisko sudcovskej rady k problematike dodržiavania sudcovskej etiky hodnoteným sudcom v hodnotenom období (pridelenie bodov vykoná predseda grémia/kolégia), čím dochádza k reálnemu zohľadneniu správania sa sudcu ako v profesionálnom, tak aj civilnom živote k tomu pozri § 30 platného zákona.
§ 27d
Do systému hodnotenia sudcov sa zavádza mechanizmus bodovania jednotlivých kritérií, ktoré sa zohľadňujú pri hodnotení sudcu. Na základe celkového počtu bodov, ktoré pridelia na to určené subjekty sa určí výsledný výrok hodnotenia sudcu (§ 27e).
Právna úprava v § 27d ods. 1 sa preberá z doterajšej znenia zákona, t.j. zostáva zachovaný model činnosti prieskumnej komisie. Zistenia zo správy o výsledku vnútornej revízie súdu však už nebude vyhodnocovať hodnotiteľ, ale priamo prieskumná komisia. Pri prieskume činnosti sudcu sa vychádza okrem iného aj zo súdnych spisov vo veciach pridelených tomuto sudcovi. Navrhuje sa upraviť zákonom spôsob akým dôjde k výberu týchto súdnych spisov, pričom časť týchto spisov označí, resp. určí priamo hodnotený sudca. Dôležitým momentom novej právnej úpravy je požiadavka na to, aby išlo primárne o veci, ktoré boli meritórne rozhodnuté a súčasne, aby išlo o typovo rozdielne veci (podľa predmetu konania). Zamedzí sa tak situáciu, že predmetom prieskumu bude 20 súdnych spisov v skutkovo a právne rovnakých veciach.
Prideľovať body za jednotlivé hodnotiace (sledované) kritériá budú tri subjekty – predseda grémia/kolégia, ktorý je súčasne hodnotiteľom, predseda súdu a hodnotiaca komisia, ktorú vytvára sudcovská rada. Žiaden z týchto subjektov sám o sebe nemôže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť výsledný výrok hodnotenia pridelením rozhodujúceho počtu bodov (35:35:30). Pridelenie bodov sa vykoná nasledovne:
za prieskum rozhodovacej činnosti, plynulosti a dôstojnosti vedenia súdneho konania v hodnotenom období – hodnotiaca komisia (30 bodov)
za zistenia zo stanovísk odvolacích senátov, prípadne dovolacích senátov, z vlastných poznatkov osoby hodnotiteľa a stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky – predseda grémia/kolégia (35 bodov celkovo)
vyjadrenia predsedu súdu o činnosti hodnoteného sudcu, stav a príčiny starších nevybavených vecí a prieťahov v konaní a z výkazov – predseda súdu (35 bodov celkovo)
§ 27e
V odseku 1 sa navrhuje vymedziť možné závery (výroky) hodnotenia sudcu. Negatívne hodnotenie sudcu („nevyhovujúci“) bude dôvodom pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti s možnosťou zániku funkcie sudcu. Každý výrok v hodnotení sudcu bude musieť byť odôvodnený.
V odsekoch 3 a 4 sa upravuje legitímne právo hodnoteného sudcu vyjadriť sa k záverom hodnotenia. Toto oprávnenie však sudca môže realizovať len v prípade ak sú známe výsledky hodnotenia. Preto sa dopĺňa povinnosť predsedu súdu oznámiť dotknutému sudcovi obsah hodnotenia. V odseku 4 sa preberá doterajšia právna úprav prípadného preskúmania hodnotenia sudcu. Novou je úprava, ktoré predpokladá, že ak sudca nepodá námietky proti svojmu hodnoteniu, hodnotenie sudcu bude konečné. Súčasne sa zavádza možnosť predsedu súdu zmeniť hodnotenie sudcu, a to na základe stanoviska súdnej rady; aj v tomto prípade bude hodnoteniu sudcu konečné.
§ 27f
Upravuje sa osobitný postup v prípade hodnotenia sudcu, ktoré sa vykonáva v súvislosti s výberovým konaním na funkciu predsedu súdu. V tomto prípade sa nepoužije celé škála hodnotiacich kritérií podľa § 27c, ale len ich určená časť, pričom súčasne sa nepoužije ani systém bodovania. Jedným z kritérií, ktoré sa bude zohľadňovať je vyjadrenie predsedu súdu. Nakoľko tento môže kandidovať na predsedu súdu, navrhuje aby toto vyjadrenie nepísal sám sebe – bude ho pripravovať predseda grémia/kolégia.

Navrhuje sa, aby v rámci hodnotenia sudcov bola braná do úvahy aj obtiažnosť vecí, o ktorých hodnotený sudca koná a rozhoduje, čím sa zvýrazňuje aj kvalitatívna stránka rozhodovacej činnosti hodnoteného sudcu.

Vzhľadom na to, že hosťujúci sudca môže v hodnotenom období vykonávať funkciu sudcu na viacerých súdoch, navrhuje sa, aby sa vychádzalo pri jeho hodnotení z poznatkov o úrovni jeho práce zo všetkých súdov, na ktorých v rámci hodnoteného obdobia pôsobil.