§ 116 zákona č. 385/2000 Z. z.: Disciplinárne previnenie

Ustanovenie sprehľadňuje a spresňuje úpravu disciplinárnych previnení a disciplinárnych opatrení. Oproti platnej právnej úprave dopĺňa disciplinárne previnenia sudcu napr. o porušenie povinností pri výkone štátnej správy súdov, o zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v konaní alebo v disciplinárnom konaní. Za disciplinárne previnenie sa bude považovať aj zjavne svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré nemá oporu v právnom poriadku a presahujúce právnu úvahu sudcu, čiže napr. rozhodnutie na základe neplatného právneho predpisu alebo svojvoľné rozhodnutie sudcu. Návrh zákona rozlišuje medzi disciplinárnym previnením sudcu, závažným disciplinárnym previnením a disciplinárnym previnením, ktoré je nezlučiteľné s funkciou sudcu. Ak sudca spácha disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie, následným disciplinárnym opatrením bude odvolanie z funkcie sudcu. Pri rozlišovaní medzi disciplinárnym previnením a závažným disciplinárnym previnením sa vychádzalo z princípu gradácie, čiže ak bude disciplinárne previnenie závažnejšie, väčšieho rozsahu alebo opakované musí byť posudzované ako závažnejšie. Druhou výraznou zmenou je spresnenie a sprísnenie disciplinárnych opatrení za jednotlivé disciplinárne previnenia. Na základe predkladaného návrhu zákona bude možné uložiť sudcovi, ktorý spáchal závažné disciplinárne previnenie aj zníženie jeho funkčného platu o stanovené % v období od troch mesiacov až do jedného roka. Ak disciplinárny súd uloží ako disciplinárne opatrenie preloženie sudcu na iný súd, bude môcť ísť o preloženie len na súd nižšieho stupňa, pretože preloženie sudcu na iný súd toho istého stupňa nemôže byť považované za vhodný sankčný postih. Ak sudca spácha disciplinárne previnenie súvisiace s jeho majetkovým priznaním, disciplinárne opatrenie za takýto skutok bude vždy aj zverejnenie rozhodnutia o takomto konaní sudcu, ktoré ohrozuje dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Ak sudca poruší povinnosti pri výkone štátnej správy, tzn. ako predseda alebo podpredseda súdu, ako disciplinárne opatrenie mu bude uložené odvolanie z funkcie predsedu alebo podpredsedu súdu, prípadne ak bude jeho previnenie závažnejšieho rozsahu, môže mu disciplinárny senát uložiť aj iné disciplinárne opatrenie.

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

Podľa doterajšej úpravy sa výkon funkcie sudcu pod vplyvom alkoholu považuje za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu. Navrhuje sa, aby nielen výkon funkcie, ale aj samotná prítomnosť na pracovisku pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok bola postihovaná ako disciplinárne previnenie. Odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške alebo lekárskemu odberu a vyšetreniu krvi bude mať rovnaké právne následky ako výkon funkcie sudcu pod vplyvom alkoholu.

Navrhovaná formulácia rieši situácie, keď platný zákon výslovne predpokladá povinnosť rozhodovania sudcov podľa už neplatného práva, alebo keď sudca nenachádza podklad pre svoje rozhodnutie priamo v zákone, ale rozhodne napríklad na základe analógie.

Jednou z požiadaviek vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je zavedenie takej zákonnej úpravy hodnotenia výkonu funkcie sudcov, ktorá určí presné kritériá, proces a dôsledky hodnotenia práce sudcov s možnosťou straty funkcie sudcu, ak sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom. V nadväznosti na túto požiadavku sa zavádza právna úprava, ktorá nadväzuje na už existujúcu úpravu disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. c). Zavádzajú sa nové skutkové podstaty previnení, ktorých účelom je vytvoriť možnosť pre zánik funkcie sudcu, ak tento zjavne nevykazuje dosahovanie požadovaných výsledkov, a to opakovane. Prvé negatívne hodnotenie sudcu („nevyhovujúci“) sa bude posudzovať ako disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. c). Na základe prvého negatívneho hodnotenia sa vykoná opakované hodnotenie sudcu v zmysle § 27 ods. 1 písm. e), ktoré bezprostredne nadväzuje na prvé hodnotenie sudcu (po jednom roku). Ak aj toto opakované hodnotenie bude so záverom „nevyhovujúci“, pôjde o závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. i). Osobitne je riešená situácia, ak sudca bude trikrát vo svojej profesionálnej kariére hodnotený so záverom „nevyhovel“. V tomto prípade už pôjde závažne disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu [§ 116 ods. 3 písm. f)]. Na naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 3 písm. f) sa nebude vyžadovať, aby išlo o tri bezprostredne po sebe nasledujúce negatívne hodnotenia.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je sprísnenie podmienok vzniku nároku na tzv. ďalší plat sudcu (bežne označovaný ako 13. a 14. plat). Jednak sa zvyšuje kvóta pracovného času, ktorý musí sudca reálne odpracovať v rozhodnom polroku zo 75 na 95 dní a súčasne sa zavádza negatívna podmienka spočívajúca vo vylúčení nároku na ďalší plat v prípade, ak dôjde k prerozdeleniu agendy pridelenej sudcovi, o ktorého ide. K prerozdeleniu vecí môže dôjsť len zo zákonných dôvodov, pričom pre potreby posudzovania splnenia podmienok vzniku nároku na ďalší plat je rozhodujúci dôvod podľa § 51 ods. 4 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t. j. prerozdelenie vecí z dôvodu dlhodobej, šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti sudcu.

Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa disciplinárne previnenie spočívajúce v porušení povinností pri výkone správy súdu podľa osobitného predpisu, nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o výkone súdnictva. Odstraňuje sa tak dvojkoľajnosť doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej porušenie povinností orgánu riadenia a správy súdov (t.j. predsedu a podpredsedu súdu) bolo možné postihnúť buď v disciplinárnom konaní alebo odvolaním z funkcie ministrom spravodlivosti.

V nadväznosti na zavádzaný § 115a sa v právnej úprave dotknutých disciplinárnych previnení vyslovene zavádza úmyselná forma zavinenia. Navrhovaná právna úprava vypúšťa z dotknutého ustanovenia podmienku, predmetom ktorej je miera zavinenia, nakoľko požadovaná subjektívna stránka je navrhovanou právnou úpravou jasne definovaná, a preto už ďalej nie je priestor pre takéto posudzovanie miery zavinenia.

Navrhované rozšírenie skutkových podstát disciplinárnych previnení sudcov preberá doterajšie znenie § 138 zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého právoplatné odsúdenie sudcu pre nedbanlivostný trestný čin mohlo vyústiť do konania pred disciplinárnym senátom, ktorý mal možnosť svojim rozhodnutím skonštatovať, že ide o čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu. Aj s ohľadom na nové znenie čl. 147 ods. 1 písm. c) ústavy je potrebné, aby sa konanie podľa doterajšieho § 138 transformovalo do podoby disciplinárneho konania, pretože dikcia ústavy neumožňuje realizáciu § 138 v inom konaní ako v disciplinárnom konaní.
Predkladateľ považuje za potrebné zachovať právnu úpravu, ktorá umožňuje posúdiť otázku, či spáchanie nedbanlivostného trestného činu zo strany sudcu je alebo nie je zlučiteľné s výkonom funkcie sudcu. V praxi nemožno vylúčiť, že nastane prípad, kedy bude sudca odsúdený za nedbanlivostný trestný čin bez toho, aby mu bol uložený trest odňatia slobody. Samotné právoplatné odsúdenie sudcu za nedbanlivostný trestný čin nie je samo o sebe dôvodom pre jeho odvolanie z funkcie. Tým je právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, resp. právoplatné odsúdenie za akýkoľvek trestný čin bez ohľadu na uloženú sankciu [čl. 147 ods. 1 písm. a) ústavy] a v jeho prípade súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody [čl. 147 ods. 1 písm. b) ústavy]. Avšak právoplatné odsúdenie pre nedbanlivostný trestný čin môže s ohľadom na okolnosti prípadu nastoľovať otázku, či je vhodné, aby takýto sudca naďalej zotrvával v talári.
Na tento účel sa teda dopĺňa nový typ disciplinárneho previnenia do § 116 ods. 2 písm. j). V porovnaní s doterajšou úpravou sa mení podstata disciplinárneho konania tak, že samotné právoplatné odsúdenie sudcu pre nedbanlivostný trestný čin nebude automaticky zakladať uloženie disciplinárneho opatrenia odvolanie z funkcie sudcu. Najprísnejší disciplinárny postih bude prípustný v intenciách § 116 ods. 3 písm. d) len, ak je čin sudcu vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti nezlučiteľný s funkciou sudcu. Ďalej je potrebné poukázať taktiež na tú skutočnosť, že v porovnaní s doterajšou právnou úpravou obsiahnutou v § 138 nastáva výrazný posun v tom význame, že nepôjde o posudzovanie zlučiteľnosti právoplatného odsúdenia za akýkoľvek nedbanlivostný trestný čin, ale len za taký, ktorý svojou povahou znižuje dôstojnosť výkonu funkcie sudcu. Doplnenie tohto materiálneho korektívu má svoj význam aj s ohľadom na posilnenie idei vylúčiť automatické podávanie disciplinárnych návrhov v prípade spáchania akéhokoľvek nedbanlivostného trestného činu zo strany sudcu.
Ďalším posunom v právnej úprave je to, že na rozdiel od doterajšieho znenia § 138 sa výslovne predpokladá realizácia pôvodného zámeru § 138 v disciplinárnom konaní. Doterajšia právna úprava sa otázkou procesného postupu disciplinárneho senátu nezaoberala vôbec. Disciplinárne konanie z tohto pohľadu predstavuje prepracovanú procedúru ovládanú zásadami zaručujúcimi právo na spravodlivý proces. V disciplinárnom konaní (§ 26 ods. 1 v spojitosti s § 27 ods. 4) sa ďalej normuje pravidlo, podľa ktorého disciplinárny senát bude môcť situáciu vyhodnotiť tak, že predchádzajúci postih bude považovať za dostačujúci a disciplinárne konanie zastaví.