§ 148 zákona č. 385/2000 Z. z.

Ustanovenie v prvej vete definuje justičného čakateľa ako zamestnanca v štátnej službe podľa zákona o štátnej službe. Ide o rovnaký koncept aký platil doteraz. Zároveň sa potvrdzuje účel tohto inštitútu, t. j. príprava na výkon funkcie sudcu a podieľanie sa na výkone súdnictva. V tejto súvislosti však treba upozorniť na to, že doterajšia právna úprava postavenia justičných čakateľov sa síce dovoláva zákona o štátnej službe, ale bola vytváraná a schvaľovaná v čase, keď platil a bol účinný „starý“ zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prijatím nového zákona o štátnej službe prestala byť právna úprava postavenia justičných čakateľov v niektorých otázkach aktuálnou (napríklad odvolanie pre nespravenie justičnej skúšky), resp. nová úprava štátnej služby otvorila nové možnosti usporiadania právnych vzťahov štátnych zamestnancov, ktoré neboli známe pôvodnej právnej úprave štátnej služby. Tu treba poukázať na previazanosť právnej úpravy justičných čakateľov v tom, že podľa právnej úpravy v zákone o štátnej službe bude štátna služba justičného čakateľa vždy dočasnou štátnou službou. Dôvodom pre tento návrh je účel prípravy justičného čakateľa, ktorým je, aby sa justičný čakateľ stal sudcom. Naplnenie tohto účelu, ktorý možno ohraničiť alebo určiť presným dátumom. To vedie predkladateľa k tomu, aby pojal po novom štátnu službu justičných čakateľov ako dočasnú štátnu službu. Toto riešenie je najviac vyhovujúce ako z hľadiska vzniku štátnozamestnaneckého vzťahu, tak aj jeho trvania či skončenia, pretože umožňuje presne pomenovať určité momenty alebo míľniky v príprave justičného čakateľa, ktoré budú zároveň dôvodom pre skončenie dočasnej štátnej služby (napríklad neúspešné vykonanie opakovanej justičnej skúšky), prípadne ukončenie štátnozamestnaneckého vzťahu justičného čakateľa zo zákona (vymenovanie do funkcie sudcu). Táto zmena sa navrhuje v čl. III, kde sa novelizuje § 36 ods. 2 tak, že justičný zamestnanec sa zaraďuje medzi štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu ako dočasnú štátnu službu. Zadefinovanie štátnej služby justičného čakateľa ako dočasnej štátnej služby vytvára aj priestor pre možnosť obsadzovania voľných miest justičných čakateľov síce na základe výberového konania, ale vo výsledku dočasným preložením z miest v stálej štátnej službe (napríklad z miesta vyššieho súdneho úradník alebo asistenta sudcu) na miesto justičného čakateľa v dočasnej štátnej službe.
V druhej vete sa vymedzuje vzťah novej právnej úpravy justičných čakateľov a zákona o štátnej službe, pričom ide o vzťah osobitnej právnej úpravy a všeobecnej právnej úpravy, z ktorého vyplýva, že osobitný predpis vylučuje aplikáciu všeobecného predpisu tam, kde sa odkláňa od všeobecnej úpravy. Osobitou je predkladaná právna úprava v otázkach ako sú predpoklady prijatia do štátnej služby, výberové konania, sľub štátneho zamestnanca, príprava justičného čakateľa, trvanie dočasnej štátnej služby a hodnotenie justičného čakateľa. Vo všetkých uvedených otázkach má prednosť osobitná právna úprava pred všeobecnou úpravou.