§ 119 zákona č. 385/2000 Z. z.

§ 119 ods. 4 stanovuje podmienky, ktoré musí spĺňať sudca disciplinárneho súdu. Vzhľadom k tomu, že súdna rada volí sudcov disciplinárneho súdu, je členstvo v súdnej rade nezlučiteľné s funkciou sudcu disciplinárneho súdu. Taktiež predseda súdu nemôže byť sudcom disciplinárneho súdu, z dôvodu jeho možnosti navrhovať disciplinárne konanie. Na druhej strane členstvo v sudcovskej rade sa nepovažuje za nezlučiteľné s funkciou sudcu disciplinárneho súdu. Ten istý sudca môže byť sudcom disciplinárneho súdu najviac dve po sebe nasledujúce obdobia. Z dôvodu zamedzenia obštrukcií pri obsadzovaní a v činnosti disciplinárnych senátov sa stanovuje podmienka, že sudca sa môže vzdať funkcie sudcu disciplinárneho súdu len v prípade, ak sa súčasne vzdáva aj funkcie sudcu.

Úprava súvisí s bodmi 21 a 22.

V súlade so zmenou navrhovania sudcov disciplinárneho súdu sa mení aj spôsob kreovania disciplinárnych senátov tak, aby v nich mali zastúpenie kandidáti navrhnutí sudcovskými radami, ministrom spravodlivosti aj Národnou radou Slovenskej republiky.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, keďže funkcia sudcu disciplinárneho súdu nie je nezlučiteľná s členstvom v sudcovskej rade.

Upravuje sa postup orgánu prejednávajúceho priestupky v prípade, ak sa priestupku dopustil sudca.

Súčasná právna úprava predstavuje unikum v právnom poriadku vo veci priestupkov a disciplinárnych previnení. Táto výnimočnosť spočíva v tom, že disciplinárna zodpovednosť sudcu sa nepremlčuje, ak sa disciplinárneho previnenia dopustil sudca tým, že neviedol súdne konanie bez zbytočných prieťahov. Uvedené ustanovenie zasahuje do základných práv občanov, a to nielen sudcov, na právo na právnu istotu, a to nepriamym nátlakom na nezávislosť sudcov. Týmto ustanovením by boli sudcovia postavení na úroveň vojnových zločincov, či zločincov, ktorí sa dopúšťajú zločinov proti ľudskosti, ktoré jediné sú nepremlčateľné. Zákony Slovenskej republiky, ktoré riešia priestupkové či trestné konanie, vždy pripúšťajú možnosť premlčania, preto je potrebné podobné ustanovenie zaviesť aj tu. V prípade, ak boli prieťahy v súdnom konaní vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu SR alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, navrhuje sa, aby sa dvojročná prekluzívna lehota počítala znova odo dňa rozhodnutia týchto orgánov.

Vzhľadom na poznatky doterajšej činnosti disciplinárnych senátov sa javí ako účelné voliť popri sudcoch disciplinárnych senátov aj ich náhradníkov, najmä s prihliadnutím na znenie § 119 ods. 1. Existencia náhradníka sudcu disciplinárneho súdu je zárukou plynulého rozhodovania disciplinárneho súdu. Preklenúť absenciu člena disciplinárneho senátu jeho zástupcom je riešením krátkodobej povahy, pričom využitie náhradníka sa predpokladá v prípadoch dlhodobej neprítomnosti sudcu disciplinárneho senátu. Počet náhradníkov, rovnako ako počet sudcov disciplinárneho súdu, nie je ustanovený zákonom, ale vyplýva z rozvrhu práce disciplinárneho súdu.

Právny stav existujúci od 1. novembra 2003 nerešpektuje odporúčania medzinárodných štandardov upravujúcich nezávislosť súdnictva, najmä časť 5 bod 5.1. Európskej charty o štatúte sudcov, podľa ktorej disciplinárne senáty majú byť zložené najmenej z polovice volenými sudcami a vytvára sa i reálny priestor pre priamy alebo nepriamy faktický vplyv na výkon právomocí sudcov v rozpore s Princípom I., bod 2 písm. b) odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (94) 12 z 13.10.1994.
V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa navrhuje úprava platného znenia zákona týkajúceho sa kreovania disciplinárnych senátov tak, že sa vytvorí zákonný mechanizmus naplnenia uvedených odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy.
Súčasne sa mení predmetné ustanovenie spôsobom, že sudca disciplinárneho súdu sa bude môcť tejto funkcie vzdať bez toho, aby sa súčasne vzdal aj funkcie sudcu. Tým, že sudca disciplinárneho súdu sa podľa doteraz účinného právneho stavu môže tejto funkcie vzdať len ak sa súčasne vzdá aj funkcie sudcu, je výkon funkcie sudcu disciplinárneho súdu postavený na úroveň nútenej práce.

(Všeobecne)
Navrhované zmeny v rámci disciplinárneho konania, resp. postavenia disciplinárneho súdu reagujú na požiadavku vyplývajúcu z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky: „Vláda SR sa bude usilovať o zavedenie disciplinárnych senátov systémom náhodného výberu ad hoc zvlášť pre každé disciplinárne konanie a umožní občiansku kontrolu disciplinárnych senátov a ich konaní.“.
V disciplinárnych konaniach sa zavádza prvok náhodného výberu, ktorý sa osvedčil v štandardnej rozhodovacej činnosti súdov. Odstraňuje, aj medzinárodne kritizované, podozrenia z manipulácie pri prideľovaní na prejednanie a rozhodnutie jednotlivých disciplinárnych návrhov. Dôsledné rešpektovanie náhodného výberu si vyžiada vytvorenie širšej/rozsiahlejšej databázy predsedov i členov disciplinárnych senátov. Prevaha „sudcovského“ prvku v disciplinárnych senátoch zostáva zachovaná, dokonca sa posilňuje jeho postavenie – predsedom senátu bude môcť byť iba sudca, a to len zo sudcov navrhnutých sudcami, prostredníctvom sudcovských rád. Rovnako zostáva zachované majoritné zastúpenie sudcov v prvostupňovom i odvolacom disciplinárnom senáte. Novou je úprava povinného zastúpenia, hoci vždy minoritného, „nesudcovského“ prvku. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že v Českej republike, ktorá z historického hľadiska je najbližšia podmienkam Slovenskej republiky, je v disciplinárnych senátoch paritne zastúpený „sudcovský“ i „nesudcovský“ prvok.
Navrhovaná právna úprava súčasne vychádza z odporúčania Benátskej komisie, podľa ktorého sa „dôrazne odporúča, aby prideľovanie prípadov jednotlivým sudcov vychádzalo v maximálnej možnej miere z objektívnych a transparentných kritérií vopred stanovených zákonom alebo osobitnými predpismi na základe zákona, napr. predpismi súdov.“. Ustanovenie podmienok vytvárania disciplinárnych senátov náhodným výberom predsedov a členov senátov plne zodpovedá požiadavke objektívnych a transparentných kritérií prideľovania vecí.
Vzhľadom na rozsah navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje komplexná zmena celej druhej hlavy v tretej časti zákona (už aktuálne znenie § 119 je značne neprehľadné). Nová právna úprava vychádza z doterajšej právnej úpravy. Z hľadiska systematiky zákona sa navrhuje upraviť postavenie disciplinárnych senátov, voľbu členov a predsedov disciplinárnych senátov, náhodný výber senátov pre konkrétnu vec a s tým súvisiace otázky a zánik funkcie predsedu a člena disciplinárneho senátu. Ďalšie časti dôvodovej správy popisujú primárne novú právnu úpravu a odkazujú na existujúcu, resp. zachovanú právnu úpravu.
Z hľadiska ústavou používanej terminológie „člen disciplinárneho senátu“ a „predseda disciplinárneho senátu“ [k tomu pozri čl. 141a ods. 4 písm. e)] sa navrhuje upustiť od doteraz používaného pojmu „sudca disciplinárneho súdu“. Právna úprava bude teda rozlišovať len členov a predsedov disciplinárnych senátov; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 1.
(§ 119)
Nová právna úprava upúšťa od používania pojmu „disciplinárny súd“; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 1. Na úrovni zákonnej úpravy preto postačuje, ak ustanoví konkrétny súd, ktorý zabezpečuje činnosť disciplinárnych senátov po stránke organizačnej a technickej, a ktorý vytvorí reálne predpoklady pre ich fungovanie. Týmto súdom bude naďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Nový prístup k inštitucionálnemu ponímaniu vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti sa prejavuje v redukcii doterajšej právnej úpravy, z ktorej je zrejmý záver vyplývajúci (i keď nie výslovne) z Ústavy Slovenskej republiky, a to, že disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárny senát (odsek 1). Zákon ďalej v odseku 2 bude upravovať rozdelenie disciplinárnych senátov na senáty prvostupňové a odvolacie; ide o právnu úpravu prevzatú z doterajšieho znenia zákona, ktoré zabezpečí inštančný postup, t.j. možnosť preskúmania rozhodnutia disciplinárneho senátu prvého stupňa v konaní pred odvolacím disciplinárnym senátom.
Základným vnútroorganizačným aktom riadenia súdu je rozvrh práce. Podobne je tomu podľa platnej právnej úpravy aj v prípade disciplinárneho súdu, ktorý ma tiež vlastný rozvrh práce, ktorý určuje zloženie disciplinárnych senátov, pravidlá prideľovania vecí jednotlivým disciplinárny senátom a zastupovanie „sudcov disciplinárneho súdu“. Návrh zákona uvedený obsah rozvrhu práce „disciplinárneho súdu“ inkorporuje do normatívneho textu. To znamená, že spôsob vytvárania jednotlivých senátov, pri rešpektovaní práva súdnej rady voliť predsedov disciplinárnych senátov, bude upravovať priamo zákon. Rovnako zákon bude obsahovať jasné pravidlá ad hoc vytvárania disciplinárnych senátov pre jednotlivé veci a výnimky z tejto zásady. V neposlednom rade zákon upraví ďalšie podmienky, či možnosti zmien v personálnom obsadení disciplinárnych senátov a ich realizáciu. Je teda zrejmé, že súd, ktorý bude zabezpečovať činnosť disciplinárnych senátov nebude zasahovať do ich činnosti vo význame určovania pravidiel ich činnosti, prideľovania jednotlivých vecí (návrhov), čo je dôsledok rešpektovania ústavného textu, z ktorého je zrejmé, že disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárny senát. Nakoľko ústavný text nevymedzuje a nepoužíva pojem „disciplinárny súd“, je zrejmé, že niet dôvodu, aby sa akýkoľvek súd zo sústavy všeobecných súdov, resp. jeho predseda priamo podieľal na riadení disciplinárnych senátov formou vydávania rozvrhu práce.
Z uvedeného teda vyplýva, že dochádza k nahradeniu rozvrhu práce „disciplinárneho súdu“ priamo zákonom. Uvedená právna konštrukcia má podľa predkladateľ aj širšie konzekvencie. Nepriamo ovplyvňuje obsahové vymedzenie pojmu „zákonný sudca“. Je nepochybné, že právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa vzťahuje aj na disciplinárne konanie. Obsahové vymedzenie pojmu „zákonný sudca“ vychádza primárne zo zákonnej úpravy (čl. 48 ods. 1 druhá veta ústavy), ktorá rešpektuje konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch „Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.“. Je zrejmé, že táto definícia zohľadňuje niekoľko aspektov, ktoré sú rozhodujúce pre určenie zákonného sudcu – v prvom rade je to zákon a následne rozvrh práce. V situácii keď obsah rozvrhu práce sa stáva súčasťou zákona je namieste prehodnotiť aplikovateľnosť § 3 ods. 3 zákona o súdoch na disciplinárne konanie. Preto sa navrhuje, aby zákonná úprava obsahovala osobitnú definíciu zákonného sudcu na účely disciplinárneho konania. Zákonným sudcom na účely disciplinárneho konania bude predseda alebo člen senátu (t.j. osoba zvolená ústavou určeným orgánom za podmienok ustanovených zákonom) vybraný do disciplinárneho senátu náhodným výberom z príslušnej databázy, vychádzajúc pritom z požiadavky na zabezpečenie majority sudcov v disciplinárnych senátoch a povinnej účasti nesudcovského prvku.
(§ 119a)
Podľa čl. 141a ods. 4 písm. e) „Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí...voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov,“. (pozn.: v nadväznosti na ústavný text zákonná úprava upúšťa od používania pojmu „sudca disciplinárneho súdu“).
Mechanizmus voľby členov disciplinárnych senátov a predsedov disciplinárnych senátov má svoje zákonné vyjadrenie už podľa doteraz platného stavu. Platná právna úprava reguluje presný postup predkladania návrhov na kandidátov za jednotlivé zložky štátnej moci, počet navrhovaných kandidátov (pomer), podmienky vymenovania do funkcie člena a predsedu disciplinárneho senátu.
Ustanovenie presného počtu členov disciplinárnych senátov je potrebné z dôvodu nastavenia systému náhodného výberu zloženia senátov podľa zákonom definovaných podmienok vytvárania disciplinárnych senátov (pomerné zastúpenie zložiek štátnej moci, nesudcovský prvok, majorita sudcov, podmienky náhodného výberu a pod.). Zníženie počtu členov disciplinárnych senátov alebo predsedov disciplinárnych senátov pod zákonom ustanovený počet bude vždy dôvodom na doplňujúce voľby v rozsahu a spôsobom podľa § 119a ods. 4. Súčasne platí, že súdna rada nebude môcť zvoliť vyšší počet členov alebo predsedov disciplinárnych senátov ako ustanovuje zákon.
Aktuálne je pomer účasti jednotlivých zložiek štátnej moci na kreovaní disciplinárnych senátov vyjadrený spôsobom, že súdna rada volí členov disciplinárnych senátov tak, aby jeden člen bol z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, jeden z kandidátov navrhnutých ministerstvom a jeden z kandidátov navrhnutých národnou radou (pomer 1:1:1). Pri odvolacom senáte je tento pomer 1:2:2.
V podmienkach novej právnej úpravy sa pomer 1:1:1, resp. 1:2:2 navrhuje premietnuť aj do úpravy presného počtu členov disciplinárnych senátov a predsedov disciplinárnych senátov zvolených súdnou radou z kandidátov navrhnutých jednotlivými zložkami štátnej moci. Zohľadňuje sa pritom celkový počet členov a predsedov disciplinárnych senátov 30 + 10, kde v čísle 30 je 15 členov za ministerstvo a 15 členov za národnú radu. Uvedené riešenie je viac proporcionálne.
Navrhuje sa, aby predsedov disciplinárnych senátov volila súdna rada z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami. Za predsedu disciplinárneho senátu však bude možné zvoliť len sudcu (vyplýva to z dikcie navrhovaného § 119b ods. 1). Počet predsedov disciplinárnych senátov je 10. Preto sudcovské rady navrhnú dvojnásobok kandidátov. Sudcovské rady majú podľa platnej úpravy vždy jedného zástupcu v disciplinárnom senáte, či už troj- alebo päťčlennom. Budú ho mať aj podľa novej právnej úpravy, pričom bude automaticky predsedom senátu, keďže je zvolený súdnou radou ako predseda senátu. Ústavný princíp voľby predsedu disciplinárneho súdu bude realizovaný voľbou z kandidátov predložených sudcovskými radami.
V prípade ministerstva a národnej rady sa navrhuje, aby tieto inštitúcie navrhovali kandidátov v presne určenom počte a presne určenom pomere medzi sudcami aj nesudcami. Požiadavka na takto exaktnú právnu úpravu je daná novými zákonnými podmienkami vytvárania disciplinárnych senátov. Keďže sudcovia budú mať v disciplinárnom senáte vždy majoritné postavenie, je žiaduce v databázach členov disciplinárnych senátov (ministerstvo, národná rada) zabezpečiť majoritu sudcov – preto sa v odseku 2 písm. a) a b) používa formulácia „...z ktorých je osem sudcov...“.
Zvolení kandidáti budú podľa novej právnej úpravy zaradení do troch databáz, z ktorých sa budú náhodným výberom vyberať sudcovia do disciplinárnych senátov pre každú novú vec (§ 119d):
databáza – databáza predsedov disciplinárnych senátov
databáza – databáza členov senátov ministerstva spravodlivosti
databáza – databáza členov senátov národnej rady
Analogicky sa bude postupovať aj v prípade tzv. doplňujúcich volieb; súdna rada presne určí počet kandidátov, navrhovateľa, ktorého žiada o ich predloženie, t.j. určí databázu, do ktorej je potrebné dovoliť určený počet sudcov alebo nesudcov (odsek 4).
Právna úprava v odsekoch 2 a 3 je prevzatá z doterajšieho znenia § 119.
Umožnenie občianskej kontroly disciplinárnych senátov je účelom odseku 5, podľa ktorého sa budú všetky tri databázy zverejňovať. Subjektom povinnosti zabezpečiť zverejnenie databázy a všetkých ich zmien bude predseda súdnej rady. Všetky zmeny v databázach je potrebné zverejňovať ihneď potom ako sa udejú.
(§ 119b)
Navrhovaná právna úprava podmienok zvolenia navrhnutého kandidáta za člena alebo predsedu disciplinárneho senátu sa preberá z doterajšieho znenia zákona. Z dikcie úvodných viet odsekov 1 a 2 je zrejmé, že predsedom disciplinárneho súdu môže byť len sudca, nesudca môže byť zvolený len ako člen disciplinárneho senátu. Dĺžka funkčného obdobia a možnosť jeho opakovania zostávajú zachované. Rovnako aj podmienky výkonu funkcie člena alebo predsedu disciplinárneho senátu v prípade sudcov a nesudcov. S navrhovaným ustanovením súvisí aj prechodné ustanovenie v § 151v.
(§ 119c)
Upravuje sa náhodný výber pri kreovaní disciplinárnych senátov pre každú novú vec; výnimky z uplatňovania náhodného výberu sú podobne ako v prípade všeobecných súdov ustanovené priamo a len zákonom. To znamená, že rozvrh práce, resp. iný akt riadenia predsedu súdu, ktorý zabezpečuje činnosť disciplinárnych senátov (§ 119 ods. 4) nemôže zasahovať do činnosti disciplinárnych súdov, nemôže riešiť otázky zastupovania predsedov alebo členov disciplinárnych senátov a rovnako nemôže ovplyvňovať prideľovanie vecí jednotlivým senátom – všetky tieto otázky rieši priamo zákon.
Vychádzajúc z navrhovanej právnej úpravy predsedom senátu bude vždy kandidát sudcovský rád a dvaja členovia senátu budú z kandidátov ministerstva a národnej rady (pomer 1:1:1); jeden z členov je vždy nesudca. Pri trojčlennom senáte pravidlá výberu jeho členov a predsedu budú nasledovné:
náhodnosť výberu predsedu senátu bude spočívať v náhodnom výbere osoby predsedu senátu z databázy predsedov senátov,
člen senátu, ktorý je nesudca sa bude vyberať z ďalších dvoch databáz, pričom náhodnosť bude spočívať v náhodnom výbere jednej databázy, z ktorej sa vyberie nesudca a následne z náhodného výberu medzi aspoň dvoma členmi senátu, ktorí nie sú sudcami v rámci zvolenej databázy,
člen senátu, ktorý je sudca sa bude vyberať náhodným výberom spomedzi členov senátov, ktorí sú sudcami.
Poradie krokov 2 a 3 sa môže zamieňať, t.j. najprv sa náhodným výberom vyberie člen senátu, ktorý je sudca a až následne člen senátu nesudca.
Analogický postup sa použije aj v prípade výberu odvolacieho (päťčlenného senátu), pričom pomer bude 1:2:2 (odsek 2).
V odseku 3 sa definujú základné podmienky náhodného výberu. Náhodný výber sa bude uskutočňovať osvedčeným spôsobom používaným na všeobecných súdov, t.j. prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom (k tomu pozri § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Preto, aby výber bolo možné považovať za náhodný, podobne ako v prípade § 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovuje sa podmienka, že o náhodný výber pôjde vtedy, ak sa bude vyberať predseda senátu z piatich osôb v rámci príslušnej databázy. V prípade členov disciplinárnych senátov platí, že o náhodný výber pôjde, ak sa vyberá aspoň z piatich osôb, pričom aspoň dve z nich sú nesudcovia. Podmienka dvoch osôb, ktoré sú nesudcami zabezpečí, že náhodný výber bude dodržaný aj v prípade povinného výberu jednej osoby-nesudcu do prvostupňového senátu a dvoch osôb-nesudcov do odvolacieho disciplinárneho senátu. S prihliadnutím na navrhované znenie § 119 ods. 4 je teda zrejmé, že náhodný výber je možný, ak sa v databáze predsedov senátov nachádza aspoň päť osôb, v databáze ministerstva spravodlivosti aspoň päť osôb, z ktorých aspoň dve sú nesudcami a v databáze národnej rady aspoň päť osôb, z ktorých aspoň dve sú nesudcovia. V tejto súvislosti je dôležitým ustanovením navrhovaný odsek 4, ktorého účelom je upraviť mechanizmus, ktorý bude zárukou priebežného dopĺňania jednotlivých databáz v prípade zníženia počtu osôb v nich zaradených podľa § 119a ods. 1, resp. aby bol zabezpečený počet členov disciplinárnych senátov a predsedov disciplinárnych senátov podľa § 119a ods. 1.
Z rovnakých dôvodov ako v prípade zverejňovania databáz, sa navrhuje zverejňovanie zloženia disciplinárnych senátov; pri zverejňovaní sa použije postup podľa § 119a ods. 5, a to ako z hľadiska miesta zverejnenia, lehôt, ale aj povinného subjektu.
Z uvedeného je teda zrejmé, že nová právna úprava zachováva pomer účasti jednotlivých zložiek štátnej moci na obsadení disciplinárnych senátov, či už troj- alebo päťčlenných.
(§ 119d ods. 1)
Navrhované ustanovenie (odsek 1) určuje okruh návrhov, pre ktoré sa bude vždy vytvárať disciplinárny senát náhodným výberom podľa § 119c. Vychádza sa pritom z pôsobnosti disciplinárnych senátov ustanovenej Ústavou slovenskej republiky a zákona o sudcoch a prísediacich.
Do pôsobnosti disciplinárnych senátov patrí v prvom rade rozhodovať o návrhoch na začatie disciplinárneho konania. Preto pre každý nový návrh sa náhodným výberom bude vytvárať nový senát; to bude platiť aj pre každé (prvé) odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu. Tento koncept sa uplatňuje pri prideľovaní vecí na okresných súdoch ako súdoch prvého stupňa a na krajských súdoch ako súdoch druhého stupňa. Podania týkajúce sa takto pridelenej veci sa budú prideľovať bez ďalšieho takto vytvorenému senátu (ak nejde o návrh v existujúcom konaní, ku ktorému je potrebné generovať nový disciplinárny senát).
Od 1. mája 2011 disciplinárne senáty rozhodujú o návrhoch na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu. Pre každý takýto návrh sa bude vytvárať nový disciplinárny senát; to platí aj pre odvolania v týchto veciach. Osobitne sa však rieši situácia, kedy bude návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu podaný spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania. V tomto prípade sa podanie bude brať ako jeden návrh a vygeneruje sa preň jeden disciplinárny senát, ktorý rozhodne jednak o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu a následne rozhodne o návrhu na začatie disciplinárneho konania; o odvolaniach v tejto sa však pre každé odvolanie generuje nový odvolací senát za podmienok ustanovených v odseku 5.
O námietkach zaujatosti rozhoduje v inštančnom postupe vždy iný disciplinárny senát. Rovnaký model prideľovania vecí sa bude uplatňovať aj v rámci disciplinárneho konania. To znamená, že o námietke zaujatosti bude rozhodovať (v inštančnom postupe podľa § 121 ods. 2) vždy iný senát – výnimka sa upravuje v odseku 6.
Súčasne sa v odseku 1 upravuje časový okamih kedy dochádza k vytvoreniu disciplinárneho senátu – týmto okamihom je moment zaevidovania návrhu v podateľni súdu, ktorý zabezpečuje činnosť disciplinárnych senátov.
(§ 119d ods. 2)
Zmenou § 134 (zahladenie disciplinárneho postihu) sa zavádza nový inštitút – osvedčenie o zahladení disciplinárneho postihu. Účinky zahladenia budú nastávať priamo zo zákona – nebude potrebné o tom vydávať žiadne rozhodnutie. Je však žiaduce vydať dotknutému sudcovi osvedčenie o zahladení odsúdenia, nakoľko preukázanie tejto skutočnosti je dôležité napr. v rámci výberového konania na obsadenie funkcie predsedu súdu. Preto sa navrhuje, aby tieto osvedčenia vydával predseda disciplinárneho senátu. Výber predsedu senátu, ktorý vydá po splnení zákonom ustanovených podmienok osvedčenie sa uskutoční náhodným výberom z databázy predsedov senátov, a to pre každú žiadosť o vydanie tohto osvedčenia osobitne. Rovnako ako v prípade iných podaní adresovaných disciplinárnym senátom, aj v tomto prípade platí, že návrh sa pridelí pri zaevidovaní žiadosti v podateľni.
(§ 119 ods. 3)
Predmetné ustanovenie rieši situáciu zmien v personálnom obsadení disciplinárneho senátu v prípade dlhodobej 6 a viac týždňov trvajúcej nemožnosti vykonávať funkciu predsedu alebo člena disciplinárneho senátu. Vychádza sa pritom z § 51 ods. 4 písm. a) a d) zákona o súdoch – v rámci všeobecných súdov sa uplatňuje princíp, podľa ktorého dlhodobá neprítomnosť sudcu je dôvodom na prerozdelenie už raz pridelených vecí, a to z dôvodu zabezpečenia plynulosti súdneho konania; rovnako aj vylúčenie sudcu z konania a rozhodovania.
V prípade náhodne vytváraných disciplinárnych senátov sa navrhuje analogická úprava. Bude platiť, že v tomto prípade sa náhodným spôsobom vyberie nový predseda alebo nový člen senátu. Pritom platí, že ak sa dlhodobá neprítomnosť bude týkať člena senátu z databázy členov senátov ministerstva, náhodný výber sa uskutočňuje len v rámci tejto databázy. Ak sa dlhodobá neprítomnosť bude týkať člena senátu z databázy členov senátov národnej rady, náhodný výber sa uskutočňuje len v rámci tejto databázy. Ak ide o dlhodobú neprítomnosť člena senátu, ktorý nie je sudca, je nutné náhodný výber vykonať spomedzi členov disciplinárnych senátov, ktorí sú nesudcovia.
Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade vylúčenia člena alebo predsedu disciplinárneho senátu (§ 121). Aj v tomto prípade sa disciplinárny senát doplní o chýbajúceho člena alebo predsedu náhodným výberom s príslušnej databázy.
Existencia tejto úpravy je dôležitá najmä s prihliadnutím na lehotu podľa § 129 ods. 1. Zabezpečí sa tak plynulé rozhodovanie disciplinárneho senátu.
Dôležitým momentom novej právnej úpravy je neprípustnosť inej zmeny v personálnom zložení disciplinárneho senátu z iných dôvodov ako sú uvedené v navrhovanom § 119d ods. 3 a § 119e ods. 3.
(§ 119d ods. 4)
Ide o analogickú úpravu ako v prípade § 51 ods. 7 zákona o súdoch. To znamená, že vec sa bude vždy vracať pôvodnému prvostupňovému senátu. Nejde teda o dôvod na vytvorenie senátu v novom zložení. Ak od rozhodnutia prvostupňového senátu do vrátenia veci disciplinárnym senátom dôjde k zmene v personálnom obsadení prvostupňového senátu, použije sa postup podľa § 119e ods. 2 alebo 3 zákona. Ak odvolací disciplinárny senát vráti vec na ďalšie konanie napr. z dôvodu, že rozhodoval zaujatý predseda alebo člen prvostupňového senátu, použije sa postup podľa § 119d ods. 3.
(§ 119d ods. 5)
Navrhovaná právna úprava predstavuje jednu z výnimiek z aplikácie § 119d ods. 1, kedy sa nevyžaduje pre každé odvolanie generovanie nového odvolacieho disciplinárneho senátu. Z praktických dôvodov sa navrhuje, aby o každom odvolaní, ktoré sa podá v tom istom disciplinárnom konaní (bez ohľadu na to, či odvolanie podáva sudca alebo navrhovateľ) rozhodoval ten istý odvolací disciplinárny senát. To znamená, že ak sa podá prvé odvolanie v konaní, vygeneruje sa odvolací disciplinárny senát, pričom tomuto senátu (v tomto zložení) sa budú prideľovať aj ďalšie odvolania, ktoré budú podané v tomto konaní. Rovnako sa táto právna konštrukcia (výnimka) bude uplatňovať aj na odvolanie podané v konaní o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu.
(§ 119d ods. 6)
Podľa platnej právnej úpravy o námietkach zaujatosti rozhoduje iný prvostupňový senát. Táto úprava zostáva zachovaná. Z hľadiska generovania senátu, ktorý má rozhodovať o námietkach zaujatosti sa navrhuje, aby o nich rozhodoval vždy ten istý senát, ktorý sa vytvorí náhodným výberom pri prvej námietke zaujatosti, ktorá v konaní bude uplatnená. Všetky ďalšie námietky zaujatosti v tomto konaní budú prideľované tomu istému disciplinárnemu senátu.
(§ 119d ods. 7)
Je všeobecne uznávaný princípom, že nikto nemôže byť sudcov vo vlastnej veci. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje právna úprava v odseku 7; ide o štandardnú úpravu každého procesného predpisu (Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok), ktorá sa preberá z doterajšieho znenia zákona.
(§ 119e)
Z hľadiska spôsobu zániku funkcie člena disciplinárneho senátu ide prevažne o pôvodnú právnu úpravu – nové dôvody zániku funkcie vyplývajú z písmen e) a f) v odseku 1. Podľa doterajšej úpravy sudcovia disciplinárneho súdu, ktorý prestáli spĺňať podmienky podľa cit. ustanovenia, najmä čo sa týka ich disciplinárneho stíhania, nemohli vykonávať funkciu člena alebo predsedu disciplinárneho senátu. Podľa novej právnej úpravy v týchto prípadoch už bude dochádzať k zániku funkcie člena alebo predsedu disciplinárneho senátu. Predkladateľ má za to, že takéto riešenie zohľadňuje fakt, že ak dôjde napr. k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie sudcu, ktorý je súčasne členom disciplinárneho senátu z dôvodu trestného stíhania, tak je viac ako zrejmé, že je nežiaduce, aby takýto sudca vôbec zastával funkciu člena disciplinárneho senátu.
Novou je právna úprava v navrhovanom odseku 3, podľa ktorého, ak dôjde k zániku funkcie predsedu alebo člena disciplinárneho senátu, z iného dôvodu ako z dôvodu uplynutia funkčného obdobia, bude daný dôvod na doplnenie disciplinárneho senátu o nového člena alebo predsedu z príslušnej databázy – zákonná zmena v personálnom obsadení disciplinárneho senátu. Ide o analogickú úpravu ako v prípade § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch.

Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

Nová právna úprava taktiež upravuje problematiku zbavovania členov disciplinárnych senátov od povinnosti mlčanlivosti. Doposiaľ nebolo zo znenia právnej úpravy jasné, ktorý subjekt je oprávnený k takémuto zbaveniu mlčanlivosti. Vychádzajúc jednak zo skutočnosti, že súdna rada je v zmysle navrhovanej právnej úpravy jediným subjektom zabezpečujúcim činnosť disciplinárnych senátov a ďalej vychádzajúc taktiež z analógie iuris navrhovaná právna úprava priznáva predsedovi súdnej rady oprávnenie spočívajúce v zbavení predsedov a členov disciplinárnych senátov od povinnosti mlčanlivosti . Pre porovnanie možno v tejto súvislosti vziať do úvahy zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), in concreto § 39 ods. 2, podľa ktorého povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára za splnenia určitých podmienok zbaviť účastník konania alebo jeho právni nástupcovia, minister alebo predseda okresného súdu, v obvode ktorého mal notár sídlo. V súvislosti s uvedeným možno poukázať na skutočnosť, že podobne ako je uvedené aj v § 30 ods. 10 zákona o sudcoch a prísediacich má túto možnosť osoba, v ktorej prospech notár zachováva mlčanlivosť, pričom v tomto prípade pôjde o účastníkov. Avšak v tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že okrem uvedeného subjektu má túto možnosť aj subjekt, ktorý vymenúva notára do funkcie, v tomto prípade minister.
Obdobnú logiku vo vzťahu k zbaveniu mlčanlivosti subjektom, ktorý vymenúva dotknutú osobu do funkcie majú aj iné príbuzné právne predpisy. Možno spomenúť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmysle ktorého podľa § 32 ods. 2 písm. b), osobou oprávnenou na zbavenie mlčanlivosti exekútora je aj minister, pričom tento je obdobne ako pri notároch osobou, ktorá ho vymenúva.
V nadväznosti na spomenuté preto navrhovaná právna úprava prichádza s východiskom, ktoré spočíva v možnosti považovať za osobu oprávnenú na zbavenie mlčanlivosti dotknutého subjektu takú osobu, ktorá tento subjekt vymenúva, resp. volí, pričom v danom prípade pôjde o súdnu radu a keďže súdna rada je kolektívnym orgánom, pre predchádzanie komplikácií spojených s kolektívnym charakterom tohto orgánu navrhovaná právna úprava zveruje toto oprávnenie konkrétne predsedovi súdnej rady.

V zmysle čl. 141a ods. 5 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky, voľba ako aj odvolávanie členov disciplinárnych senátov a taktiež predsedov disciplinárnych senátov patrí do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky, avšak v zmysle súčasného znenia § 119 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich činnosť disciplinárnych senátov organizačne a technicky zabezpečuje Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“). De lege lata teda možno hovoriť o určitej bipartite vo vzťahu k subjektom podieľajúcim sa na zabezpečovaní činnosti disciplinárnych senátov.
Vyriešenie otázky určenia jediného subjektu, v ktorého pôsobnosti bude fungovanie disciplinárnych senátov, od voľby členov disciplinárnych senátov, počnúc kontrolou ich činnosti až po organizačné a technické zabezpečovanie ich činnosti, sa javí ako prostriedok na zabezpečenie výraznejšej plynulosti disciplinárnych konaní a súčasne tak na zabezpečenie celkového zefektívnenia činnosti disciplinárnych senátov. Určený subjekt bude jediným zodpovedným subjektom vo vzťahu ku kreovaniu, ako aj ku všetkým aspektom činnosti disciplinárnych senátov, pričom jeho výlučná zodpovednosť bude smerovať najmä k voľbe ako aj odvolávaniu členov disciplinárnych senátov ako aj ich predsedov, pričom súčasne bude v jeho pôsobnosti organizačné a technické zabezpečenie činnosti disciplinárnych senátov, ako aj kontrola činnosti disciplinárnych senátov. V rámci prípravy konceptu navrhovanej právnej úpravy predkladateľ konzultoval možné alternatívy ako aj s nimi spojené dopady na prax s členmi pracovnej skupiny, medzi ktorými boli aj zástupcovia najvyššieho súdu a súdnej rady. Možno v tejto súvislosti poukázať na to, že navrhovaná právna úprava je okrem iného, naplnením požiadaviek vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády SR, podľa ktorého „S cieľom zabezpečenia plynulého priebehu konaní pred disciplinárnymi senátmi vo veciach disciplinárnych konaní proti sudcom vláda po konzultácii so Súdnou radou a Najvyšším súdom SR prijme legislatívne opatrenie, ktoré určí jednoznačný orgán dohľadu nad plynulosťou týchto konaní pri zachovaní zloženia disciplinárnych senátov.“.
Vzhľadom na skutočnosť, že súdna rada predstavuje vrcholný orgán sudcovskej legitimity navrhovaná právna úprava určuje, že celkové zabezpečenie činnosti disciplinárnych senátov (kreovanie ako aj organizačné a technické zabezpečenie) patrí práve do jej pôsobnosti. Na základe uvedeného tak dôjde k odstráneniu vyššie spomínanej bipartity, čo prispeje k zefektívneniu činnosti disciplinárnych senátov.
Súčasne navrhovaná právna úprava taktiež bližšie upravuje kontrolu činnosti disciplinárnych senátov, nakoľko doterajšia právna úprava sa tejto otázke zvlášť nevenovala. Vzhľadom na to, že celkovo činnosť zabezpečuje jediný subjekt, ktorým je súdna rada, nová právna úprava priznáva súdnej rade v oblasti kontroly resp. dohľadu nad činnosťou disciplinárneho súdu kompetencie analogicky, po vzore kompetencií predsedu súdu (ako je uvedené v § 53 zákona č.757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Navrhovaná právna úprava zveruje kompetencie v oblasti kontroly, resp. dohľadu nad činnosťou disciplinárneho súdu súdnej rade ako kolektívnemu orgánu, nie predsedovi súdnej rady, nakoľko uvedené je žiaduce vo vzťahu k predídeniu riziku spočívajúcom v možnom vzniku konfliktu so zreteľom na oprávnenie predsedu súdnej rady, ktorého predmetom je v zmysle § 120 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich návrhová iniciatíva v disciplinárnom konaní. Táto návrhová iniciatíva sa vzťahuje aj na prípady, kedy návrh smeruje voči predsedovi disciplinárneho senátu, čo by v kombinácii s kompetenciou vykonávať dohľad tak ako je navrhované v rámci novej právnej úpravy mohlo viesť ku vzniku konfliktu záujmov.
Alternatívne sa navrhuje zveriť dohľadové oprávnenia predsedovi súdnej rady a z dôvodu predchádzania vzniku konfliktu záujmov ako je popísaný v predchádzajúcom odseku sa navrhuje, aby v prípade disciplinárnych konaní, ktoré inicioval predseda súdnej rady vykonával dohľadové oprávnenia iný člen súdnej rady, ktorého určí súdna rada.
V prípade oboch alternatív sa však navrhuje odňať súdnej rade oprávnenie podľa § 3b písm. d) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 195/2014 Z. z.; k tomu pozri bližšie odôvodnenie k čl. II.

V § 119 je po novom odkazovacia právna norma, ktorá adresátov právnej úpravy presmeruje ohľadom konania vo veciach disciplinárnej zodpovednosti na zákon uvedený v čl. I. Ustanovenie nemá síce bezprostredný normatívny obsah, ale jeho zaradenia do zákona je z hľadiska prehľadnosti právneho poriadku nepochybne prínosné.