Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/175/2019 z 12. 9. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-1S/175/2019 1019201101 12. 09. 2024 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201101.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: Obec Dolná Streda, Dolná Streda 650, IČO: 00611638, právne zastúpeného JUDr. Milanom Žoldoš, advokát, s.r.o., so sídlom Karpatská 11, Poprad, IČO: 47 251 506, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8780-9000/2019 zo dňa 08. júla 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu II.

z a m i e t a.

Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 5565-6000/2019-OD/3 zo dňa 13. mája 2019 rozhodol, že žalobca svojím konaním pri zadávaní zákazky „Výstavba zberného dvora - Dolná Streda“ porušil § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 343/2015 Z.z.), konkrétne princíp proporcionality, hospodárnosti, princíp transparentnosti a princíp nediskriminácie záujemcov a uchádzačov z dôvodu, že v Súťažných podkladoch požadoval doklady pre každý ponúkaný výrobok použitý na stavbe pri preukazovaní splnenia požiadaviek na predmet zákazky, stanovil len všeobecne požiadavku na predloženie kópie dokladov pre všetky dodávané výrobky, pričom neurčil, pre ktoré konkrétne výrobky ich požaduje predložiť a bez toho, aby definoval konkrétne doklady, ktorými požaduje preukázať splnenie požiadaviek na predmet zákazky pre ten-ktorý vybraný výrobok, a tým, že stanovil neprimerané požiadavky na doklady, čo spočíva vo vyšších nárokoch na vypracovanie ponuky a neprimerane zvyšuje finančné zaťaženie záujemcov/uchádzačov tým, že všetci uchádzači už v čase predkladania ponúk boli povinní predkladať aj také doklady, ktoré sa viažu už priamo na samotné plnenie zmluvy, pričom uvedené porušenie zákona č. 343/2015 Z.z. mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 2. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ho Slovenská agentúra životného prostredia ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia, v nadväznosti na čl. 1. ods. 4 Dohody o spolupráci pri kontrole postupov vyhlásených podľa zákona č. 343/2015 Z.z. zo dňa 15. júla 2015, požiadal o vykonanie kontroly postupu kontrolovaného pri zadávaní zákazky „Výstavba zberného dvora - Dolná Streda“, ktorá bola vyhlásená uverejnením výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania č. 102/2016 zo dňa 30. mája 2016 pod zn. 9307-WYP,

a Informácia o výsledku verejného obstarávania bola uverejnená v tomto vestníku č. 253/2017 zo dňa 27. decembra 2017 pod zn. 17736-IPP. 3. Žalobca zvolil postup zadávania podlimitnej zákazky bez využitia elektronického trhoviska podľa § 113 zákona č. 343/2015 Z.z. V závislosti od predmetu zákazky, typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky vo výške 372.051,60 eura bez DPH išlo o podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác. Zákazka mala byť financovaná z Operačného programu Kvalita životného prostredia, teda z fondov Európskej únie. Ponuku predložili dvaja uchádzači a úspešnou sa stala spoločnosť Stavebná mechanizácia s.r.o., s ktorou žalobca zmluvu uzavrel dňa 20. decembra 2017. 4. Žalobca na str. 5 v Súťažných podkladoch uviedol v časti A.3 Vyhotovenie ponuky - Obsah ponuky nasledovné, cit.: „Ponuka bude rozdelená na dve časti a to časť s názvom „Ostatné“ a časť s názvom „Kritériá“. Časť ponuky označená ako „Ostatné“ obsahuje: (...) d. Návrh technického riešenia a projektový plán realizácie predmetu zákazky vypracovaný v súlade s časťou C. Opis predmetu zákazky. e. Detailná technická špecifikácia predmetu zákazky (vrátane neoceneného výkazu výmer (Príloha C.2) doplneného uchádzačom o identifikáciu konkrétnych výrobkov ponúkaných uchádzačom) vypracovaná v súlade s časťou C. Opis predmetu zákazky.“ 5. Ďalej žalobca na str. 5 v Súťažných podkladoch v časti A.3 Vyhotovenie ponuky - Obsah ponuky uviedol nasledovné, cit.: „ ... Časť ponuky označená ako „Kritériá“ obsahuje: (...) c. Detailná cenová špecifikácia predmetu zákazky spracovaná podľa Prílohy C.2 (ocenený výkaz výmer, obsahujúci v súlade s detailnou technickou špecifikáciou vypracovanou uchádzačom, konkrétne typy a množstvá výrobkov a konkrétne technologické postupy, ktoré uchádzač hodlá pri realizácii zákazky použiť). Táto detailná cenová špecifikácia sa stane prílohou zmluvy uzavretej medzi verejným obstarávateľom a úspešným uchádzačom.“ 6. Žalobca na str. 10 v Súťažných podkladoch v časti C. „Opis predmetu zákazky“ uviedol, cit.: „Funkčnú ekvivalentnosť jednotlivých komponentov diela uchádzač preukáže výsledkami certifikovaných meraní a platnými certifikátmi.“ 7. Ďalej žalobca na str. 10 až 11 v Súťažných podkladoch v časti C. „Opis predmetu zákazky“ uviedol nasledovné, cit.: „Na základe opisu predmetu zákazky uchádzač vypracuje a vo svojej ponuke predloží: l) Detailnú technickú špecifikáciu predmetu zákazky vrátane neoceneného výkazu výmer (Príloha C.2) doplneného uchádzačom o identifikáciu konkrétnych výrobkov ponúkaných uchádzačom. V detailnej technickej špecifikácii uchádzač uvedie konkrétne typy a množstvá výrobkov a konkrétne technologické postupy, ktoré uchádzač hodlá pri realizácii zákazky použiť. Taktiež uvedie, akým spôsobom konkrétny výrobok alebo technologický postup spĺňa požiadavky verejného obstarávateľa uvedené v súťažných podkladoch. Pre každý ponúkaný výrobok predloží jeho technickú špecifikáciu (napr. katalógový list s detailným technickým popisom a vyobrazením). Pre každý ponúkaný výrobok predloží kópiu (kópia nemusí byť úradne overená) skúšobného protokolu alebo osvedčenia vydaného orgánom posudzovania zhody výrobku. Táto detailná technická špecifikácia sa stane prílohou zmluvy uzavretej medzi verejným obstarávateľom a úspešným uchádzačom. m) Detailnú cenovú špecifikáciu predmetu zákazky spracovanú podľa Prílohy C.2 (ocenený výkaz výmer, obsahujúci v súlade s Detailnou technickou špecifikáciou podľa bodu 1), konkrétne typy a množstvá výrobkov a konkrétne technologické postupy, ktoré uchádzač hodlá pri realizácii zákazky použiť). n) Návrh technického riešenia a projektový plán realizácie predmetu zákazky, v ktorom uchádzač detailne popíše ním navrhovaný časový a technologický postup výstavby diela a detailne rozpracuje so zreteľom na minimalizáciu dopadov na dopravu, na životné prostredie a na život v obci. Projektový plán realizácie predmetu musí obsahovať hierarchickú schému rozdelenia prác (work breakdown structure), t.j. štruktúrovanú hierarchickú schému na seba nadväzujúcich atomických pracovných aktivít alebo ekvivalentnú schému logicky previazanú s podrobným časovým plánom a: a) Podrobný časový plán výstavby s predpokladaným začiatkom výstavby 05. septembra 2016 rozpracovaným na jednotlivé dni a jednotlivé (atomické) pracovné úkony a aktivity, spracovaný vo forme Ganttovho diagramu alebo v ekvivalentne deskriptívnej forme. Vzhľadom na to, že výstavba bude negatívne ovplyvňovať životné podmienky v obytnej časti obce (najmä hlučnosť, prašnosť a otrasy spôsobené prechádzajúcimi ťažkými mechanizmami), je povolená pracovná doba v pracovných dňoch od 8:00 do 18:00. Počas sviatkov, dní pracovného voľna a dní pracovného

pokoja je práca na stavenisku zakázaná. Za atomické sa budú považovať také úkony a aktivity, ktoré sú súvisle vykonávané jedným pracovníkom, resp. pracovnou skupinou tak, že výsledok takéhoto úkonu alebo aktivity je z hľadiska realizácie časového plánu hodnotený binárne (ukončený/neukončený). b) Popis opatrení na zníženie hlučnosti, prašnosti a zabezpečenie čistoty verejných priestranstiev a komunikácií. c) Popis opatrení, skúšok a kontrol určených na zabezpečenie kvality, súvisiacich s uchádzačom zvoleným technologickým postupom výstavby, ktoré uchádzač hodlá aplikovať počas výstavby diela a ktoré budú pred realizáciou diela zapracované v kontrolnom a skúšobnom pláne a implementované počas realizácie diela. Náklady na prípravu kontrolného a skúšobného plánu a náklady na zabezpečenie kvality a vykonanie definovaných kontrol zahrnie uchádzač do celkovej ceny zákazky. d) Detailný popis opatrení zameraných na ochranu povrchových a podzemných vôd počas výstavby diela. e) Havarijný plán, ktorý bude súčasťou plánu výstavby diela. f) Plán ochrany zdravia pracovníkov počas výstavby, ktorý zohľadní aj špecifické riziká lokality. g) Plán likvidácie a zhodnotenia odpadu vznikajúceho pri výstavbe. Popis opatrení na zameraných na ochranu existujúcej zelene v lokalitách nachádzajúcich sa v oblasti výstavby.“ 8. Ku žalobcom uplatneným postupom zadávania vyššie uvedenej zákazky žalovaný uviedol, že je na verejnom obstarávateľovi, aké podmienky si stanoví vo verejnom obstarávaní, pričom tieto musia byť v súlade so zákonom č. 343/2015 Z.z. a zároveň v súlade s princípmi verejného obstarávania, požadovanými v § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. Faktom je, že žalobca v Súťažných podkladoch v časti C. „Opis predmetu zákazky“ požadoval, aby každý uchádzač na základe opisu predmetu zákazky vypracoval a vo svojej ponuke predložil všetky vyššie citované doklady (bod 7 odôvodnenia tohto rozsudku), resp. doklady požadované žalobcom v Súťažných podkladoch v časti C. „Opis predmetu zákazky“ v bode 1), 2) a najmä 3). 9. Z uvedeného vyplýva, že žalobca požadoval v predmetnom verejnom obstarávaní predložiť od všetkých uchádzačov detailnú technickú špecifikáciu, identifikáciu konkrétnych výrobkov, aby pre každý ponúkaný výrobok predložil jeho technickú špecifikáciu (napr. katalógový list s detailným technickým popisom a vyobrazením), aby pre každý ponúkaný výrobok predložil kópiu (kópia nemusí byť úradne overená) skúšobného protokolu alebo osvedčenia vydaného orgánom posudzovania zhody výrobku. Ďalej žalobca požadoval predložiť detailnú cenovú špecifikáciu predmetu zákazky spracovanú podľa Prílohy C.2 (ocenený výkaz výmer, obsahujúci v súlade s Detailnou technickou špecifikáciou podľa bodu 1, konkrétne typy a množstvá výrobkov a konkrétne technologické postupy, ktoré uchádzač hodlá pri realizácii zákazky použiť), Návrh technického riešenia a projektový plán realizácie predmetu zákazky, v ktorom uchádzač detailne popíše ním navrhovaný časový a technologický postup výstavby diela a detailne rozpracuje so zreteľom na minimalizáciu dopadov na dopravu, na životné prostredie a na život v obci a iné už vyššie citované doklady. K uvedenému dal žalovaný do pozornosti, že podľa obsahu predloženej dokumentácie z verejného obstarávania požiadalo o Súťažné podklady 11 záujemcov. Z toho 3 záujemci kontrolovanému doručili 3 žiadosti o vysvetlenie Súťažných podkladov, pričom 2 žiadosti o vysvetlenie Súťažných podkladov priamo smerovali voči objasneniu vyššie citovaných požiadaviek uvedených v Súťažných podkladoch v kapitole C. „Opis predmetu zákazky“. 10. Po obdržaní odpovedí žalobcu z 11 záujemcov predložili ponuku iba dvaja uchádzači, pričom ponuka jedného z nich bola vylúčená podľa § 53 ods. 5 písm. c) zákona č. 343/2015 Z.z. z dôvodu, že tento uchádzač nedoručil v stanovenej lehote písomné vysvetlenie ponuky. Tento uchádzač bol vyzvaný na „vysvetlenie podľa § 53 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z.“, pričom kontrolovaný žiadal, cit.: ,,A) Kde vo Vašej ponuke sa nachádza hierarchická schéma rozdelenia prác, logicky previazaná s podrobným časovým plánom? B) Vami predložený časový plán výstavby je spracovaný v rozpore so súťažnými podkladmi a nie je možné z neho posúdiť splnenie požiadaviek kladených na postup realizácie predmetu zákazky. Kde vo Vašej ponuke sa nachádza podrobný časový plán s informačným obsahom a granularitou požadovanou verejným obstarávateľom?“ Komisia teda následne vylúčila ponuku uchádzača AVA-stav, s.r.o. v súlade s § 53 ods. 5 písm. c) zákona č. 343/2015 Z.z. z dôvodu, že tento uchádzač nedoručil v stanovenej lehote písomné vysvetlenie ponuky. 11. Žalovaný konštatoval, že z požiadavky žalobcu na predloženie vyššie citovaných dokladov, ktorá je stanovená len všeobecne vo vzťahu k bližšie neurčeným položkám výkazu výmer, tak nie je zrejmé, aký konkrétny doklad v súvislosti s konkrétnymi položkami výkazu výmer, a ku ktorým konkrétnym

ponúkaným výrobkom bude žalobca v rámci vyhodnotenia ponúk akceptovať, príp. aký iný doklad bude akceptovať, napr. vyhlásenia o parametroch, ktoré povinne vydáva samotný výrobca stavebného výrobku, aj iné doklady. Zároveň uviedol, že žalobca formuláciou, cit.: „Pre každý ponúkaný výrobok predloží kópiu (kópia nemusí byť úradne overená) skúšobného protokolu alebo osvedčenia vydaného orgánom posudzovania zhody výrobku“, ďalej jasne a konkrétne nedefinoval požadované doklady, ktoré je v rámci preukázania splnenia požiadaviek na predmetu zákazky potrebné zo strany uchádzačov predložiť k tomu-ktorému konkrétnemu výrobku. 12. Zdôraznil, že v celom procese verejného obstarávania, je verejný obstarávateľ povinný konať v súlade so všetkými princípmi verejného obstarávania, v danom prípade najmä s princípom transparentnosti, hospodárnosti aj proporcionality. Dodržanie princípu transparentnosti vyžaduje aj, aby všetky úkony a postupy verejných obstarávateľov vykonávané v procese verejného obstarávania mohli byť riadne kontrolované a za týmto účelom musí byť zabezpečené, aby mohli podliehať kontrole, a to tak samotnými záujemcami/uchádzačmi, ako aj žalovaným. V rozpore so zákonom č. 343/2015 Z.z. je akékoľvek konanie verejného obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Okrem toho princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. Transparentnosť procesu zadávania zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov a tým aj udržanie hospodárnosti a efektívnosti samotného procesu verejného obstarávania. Princíp proporcionality vyžaduje, aby verejní obstarávatelia/obstarávatelia neprekračovali hranice toho, čo je vhodné a potrebné na dosiahnutie sledovaných cieľov. Na správnu aplikáciu tohto princípu je teda nevyhnutné poznať cieľ, ku ktorému má konanie verejného obstarávateľa/ obstarávateľa smerovať. Ak k danému cieľu vedie viacero možných ciest, verejný obstarávateľ/ obstarávateľ sa má prikloniť k tej najmenej obmedzujúcej pre hospodárske subjekty vo verejnom obstarávaní. 13. Ďalej konštatoval, že vzhľadom na povahu predmetu zákazky má za to, že požadovanie detailnej technickej špecifikácie, identifikácie konkrétnych výrobkov a predloženie katalógového listu s detailným technickým popisom a vyobrazením pre každý ponúkaný výrobok a predloženie kópie (kópia nemusí byť úradne overená) skúšobného protokolu alebo osvedčenia vydaného orgánom posudzovania zhody výrobku pre každý ponúkaný výrobok a teda ku každému stavebnému výrobku použitému na stavbe pri preukazovaní splnenia požiadaviek na predmet zákazky, je neprimerané a spôsobuje nadmernú a neopodstatnenú administratívnu záťaž pre uchádzačov. Uvedené zaťaženie nesleduje vytvorenie vhodných podmienok pre rozvoj účinnej hospodárskej súťaže, naopak môže sa prejaviť dokonca až možným vplyvom na počet predložených ponúk do verejného obstarávania a nie je v súlade ani s princípom proporcionality. Žalovaný mal rovnako tak za to, že žalobca pri vypracovaní Súťažných podkladov a sprievodnej dokumentácie by mal vedieť, pre ktoré z tovarov, ktoré majú byť dodané v rámci stavebných prác, je nevyhnutné predloženie relevantných dokladov. 14. Následne dal do pozornosti, že princíp hospodárnosti predstavuje v tomto kontexte aj počet predložených ponúk, nakoľko hospodárne a efektívne je verejné obstarávanie, ktoré zabezpečí čo možno najširšiu hospodársku súťaž, pričom určenie takých požiadaviek, ktoré vedú k neprimeranej administratívnej záťaži uchádzačov sú v priamom rozpore s týmto účelom aj princípom. 15. Zdôraznil tiež, že pokiaľ žalobca od uchádzačov požaduje predložiť pre ponúkaný výrobok jeho technickú špecifikáciu je v zmysle princípu transparentnosti povinný v prvom rade presne určiť konkrétne výrobky/tovary, ku ktorým požaduje predložiť uvedené doklady, a zároveň je povinný v súlade s princípom transparentnosti jasne identifikovať doklady, ktoré majú uchádzači predložiť. V praxi by to malo vyzerať tak, že žalobca by mal v Súťažných podkladoch uviesť presný zoznam výrobkov, ku ktorým požaduje predložiť doklady, tak aby neprekročil primeranú mieru a zároveň vo vzťahu ku každému takto označenému výrobku by mal uviesť aj konkrétny/e doklad/y, ktorými má uchádzač preukazovať splnenie požiadaviek na predmet zákazky. 16. Rovnako tak konštatoval, že § 42 ods. 10 zákona č. 343/2015 Z.z. sa musí aplikovať pri dodržaní princípov verejného obstarávania, predovšetkým v súlade s princípom proporcionality, hospodárnosti a transparentnosti. To znamená, že pokiaľ kontrolovaný od uchádzačov požaduje predložiť napr. skúšobný protokol alebo osvedčenie vydaného orgánom posudzovania zhody výrobku bez ďalšieho upresnenia je potrebné si uvedomiť, že predmetom danej zákazky je uskutočnenie stavebných prác, požadované doklady sa týkajú predovšetkým stavebných výrobkov. Žalovaný vo všeobecnosti k posudzovaniu zhody

v prípade stavebných výrobkov uviedol, že predmetná problematika je upravená osobitnými právnymi predpismi, v zmysle ktorých môže byť autorizovanými, príp. notifikovanými osobami vydávaná pre rôzne stavebné výrobky za účelom preukázania zhody široká škála dokumentov, napr. európske technické posúdenia, certifikát o nemennosti parametrov podstatných vlastností stavebného výrobku, certifikát systému riadenia výroby, protokoly o skúškach. Na základe uvedeného teda nie je v súlade s princípom transparentnosti ani všeobecné vymedzenie akceptovaných dokladov podľa subjektu, ktorý je oprávnený takýto doklad vydať. Tu žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca sám priznal, že jasne stanovil, že požaduje dokumentáciu ku všetkým položkám a teda potvrdil zistený skutkový stav presne, tak ako ho žalovaný zistil. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za preukázané nad všetku pochybnosť, že požiadavka žalobcu v Súťažných podkladoch v časti C. „Opis predmetu zákazky v bode 1 na predloženie kópie skúšobného protokolu alebo osvedčenia vydaného orgánom posudzovania zhody pre každý jeden ponúkaný výrobok je v rozpore aj s princípom proporcionality z dôvodu, že predstavuje nadmernú administratívnu záťaž pre uchádzačov. 18. V nadväznosti na uvedené žalovaný konštatoval, že žalobca postupoval v rozpore s princípom transparentnosti, hospodárnosti a princípom proporcionality podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. V rozpore s princípom proporcionality je táto požiadavka z dôvodu jej vyžadovania ku všetkým ponúkaným tovarom pri zákazke na stavebné práce, tzn. všetkým stavebným výrobkom už v čase predkladania ponúk, čo spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž uchádzačom vo verejnom obstarávaní. Vyžadovanie vyššie citovaných dokumentov ku každému jednému výrobku pri zákazke na uskutočnenie stavebných prác je v rozpore s princípom proporcionality verejného obstarávania. Podporne žalovaný dal do pozornosti, že napríklad ponuka úspešného uchádzača časť ponuky „Ostatné“ je 3 cm hrubá, pričom podstatnou jej časťou sú práve požadované fotokópie rôznych dokladov, predložené najmä v obojstrannej fotokópií a časť ponuky „Kritériá“ je 3,5 cm hrubá, rovnako z uvedených dôvodov. Mal za preukázané, že stanovenie vyššie uvedenej netransparentnej, nehospodárnej a neprimeranej požiadavky kontrolovaného mohlo mať v danom prípade vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko mohlo odradiť od predloženia ponuky potenciálnych uchádzačov, z dôvodu nadmernej administratívnej záťaže. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ponuku predložili len dvaja uchádzači, pričom jeden bol vylúčený práve z dôvodu nepredloženia časti týchto dokladov. 19. Rada žalovaného ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 8780-9000/2019 zo dňa 08. júla 2019 zmenil výrok rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 5565-6000/2019-OD/3 zo dňa 13. mája 2019 podľa § 177 ods. 12 zákona č. 343/2015 Z.z. nasledovne: „Úrad pre verejné obstarávanie podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že kontrolovaný svojím konaním pri zadávaní predmetnej zákazky porušil: 1. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď stanovil požiadavku na predloženie dokladov podľa bodu 1 časti C. ,,Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov v rozpore s princípom proporcionality a princípom hospodárnosti, 2. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď stanovil požiadavku na predloženie dokladov podľa bodu 3 časti C. ,,Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov v rozpore s princípom proporcionality, princípom transparentnosti, princípom hospodárnosti a princípom nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania.“ 20. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť záverov, vyslovených v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, pričom v prvom rade za vnútorne rozpornú označil argumentáciu, že podstatou kontrolných zistení je skutočnosť, že žalobca požadoval predložiť stanovenú dokumentáciu ku všetkým tovarom, ktoré mali byť použité v rámci stavebných prác a súčasne nestanovil konkrétne doklady. Namietal, že hoci žalovaný na jednej strane uznáva, že závisí od uchádzačov, aký stavebný tovar použijú na realizáciu stavebných prác, no na strane druhej vyčíta žalobcovi, že neurčil konkrétne výrobky/tovary, ku ktorým mali uchádzači predkladať písomné podklady. Podľa žalobcu je však zrejmé, že určenie konkrétnych výrobkov bolo v rozhodovacej dispozícii uchádzačov a nie žalobcu. Zároveň zdôraznil, že nevie identifikovať dôvod, pre ktorý by vymedzenie akceptovaných dokladov vymedzených podľa subjektu, ktorý je oprávnený ich vydať, bolo v rozpore s princípom transparentnosti. Dodal tiež, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko úvahy žalovaného sú neodôvodnené, vykazujú logické vady a sú nesprávne.

21. Druhostupňový správny orgán poukázal na to, že identifikoval opakované porušenie § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z., konkrétne, že žalobca postupoval v rozpore s princípom proporcionality, hospodárnosti a princípom nediskriminácie záujemcov a uchádzačov, keď v bodoch 1, 2 a 3 časti C. „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov stanovil neprimerané požiadavky na doklady. Úlohou druhostupňového správneho orgánu v odvolacom konaní bolo preto posúdiť súlad požiadaviek uvedených v bodoch 1, 2 a 3 časti C. „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov so zákonom č. 343/2015 Z.z. 22. Konštatoval, že požiadavka žalobcu podľa bodu 1 časti C. „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov na predloženie kópie skúšobného protokolu alebo osvedčenia vydaného orgánom posudzovania zhody pre každý jeden ponúkaný výrobok je v rozpore s § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z., konkrétne v rozpore s princípom proporcionality a princípom hospodárnosti, pričom uvedené porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko v prípade, ak by bola požiadavka podľa bodu 1 časti C. „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov stanovená užšie, nemuselo dôjsť k odradeniu záujemcov (minimálne jedného záujemcu, ktorý kontrolovanému doručil žiadosť o vysvetlenie súťažných podkladov v tejto časti a následne ponuku nepredložil) od účasti v predmetnej verejnej súťaži, mohlo byť predložených viac ponúk, čo mohlo mať vplyv na určenie úspešného uchádzača, a teda uvedené mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 23. V nadväznosti na uvedené však druhostupňový správny orgán považoval za potrebné dodať, že sa nie je možné stotožniť s konštatovaním vo výroku napadnutého rozhodnutia, že žalobca neurčil, pre ktoré konkrétne výrobky požaduje predložiť uvedené doklady, nakoľko zo súťažných podkladov jednoznačne vyplýva, že žalobca ich požadoval predložiť pre každý jeden ponúkaný výrobok. Preto druhostupňový správny orgán pokladal výrok napadnutého rozhodnutia za neurčitý, na základe čoho pristúpil k jeho zmene (bod 19 odôvodnenia tohto rozsudku). Súčasne vyslovil, že požiadavka žalobcu podľa bodu 2 časti C. „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov na predloženie detailnej cenovej špecifikácie predmetu zákazky spracovanej podľa Prílohy C.2 (ocenený výkaz výmer) a označenie konkrétnych typov a množstiev výrobkov a konkrétnych technologických postupov, ktoré uchádzač hodlá pri realizácii zákazky použiť, je stanovená v súlade so zákonom č. 343/2015 Z.z. 24. Napokon konštatoval, že podľa vyjadrení žalobcu cieľom požiadavky podľa bodu 3 časti C. ,,Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov bolo overenie skutočnosti, či je uchádzač objektívne spôsobilý realizovať predmet zákazky a zároveň eliminácia rizík spojených s realizáciou predmetnej zákazky, ako aj minimalizácia dopadov na dopravu, na životné prostredie a na život v obci. Druhostupňový správny orgán však dospel k záveru, že požiadavka žalobcu na ,,detailné rozpracovanie plánov so zreteľom na minimalizáciu dopadov na dopravu, na životné prostredie a na život v obci“ mohla u zodpovedných uchádzačov vzbudiť potrebu vypracovania detailného popisu opatrení, pričom o uvedenom svedčí aj žiadosť záujemcu o vysvetlenie súťažných podkladov. Taktiež podľa druhostupňového správneho orgánu nemožno vylúčiť, že v prípade, ak by záujemcom bolo vopred známe, že postačí rozsah v podobe uvedenia odkazu na zákony a vyhlášky, ktoré bude uchádzač v priebehu stavby dodržiavať, prípadne stručné uvedenie, že stavba nebude mať negatívny dopad a bude postupovať tak, aby negatívnym dopadom zabránil, boli by ochotní a schopní predložiť ponuku v stanovenej lehote na predkladanie ponúk aj iní uchádzači. V tejto súvislosti taktiež uviedol, že zdôvodnenie žalobcu, podľa ktorého boli uvedené požiadavky nevyhnutným predpokladom na kvalitné plnenie, je týmto spochybnené. Podľa druhostupňového správneho orgánu nemožno mať za to, že odkazom na zákony a vyhlášky je preukázaná schopnosť kvalitne plniť daný predmet zákazky, pričom podľa žalobcu uvedené požiadavky mali sledovať práve tento cieľ. Navyše uviedol, že takisto úspešný uchádzač pri niektorých požiadavkách uviedol len všeobecné formulácie a odkazy na zákony či vyhlášky (hoci rozsahom v širšej miere ako vylúčený uchádzač), avšak podľa druhostupňového správneho orgánu ani tieto plány a popisy opatrení neplnia žalobcom sledovaný účel. 25. Druhostupňový správny orgán preto konštatoval, že požiadavka na predloženie plánov a popisov opatrení je neprimeraná, a teda v rozpore s princípom proporcionality, pričom uvedená požiadavka mohla odradiť záujemcov od účasti v predmetnej súťaži, o čom svedčí aj skutočnosť, že záujemca, ktorý požiadal žalobcu o vysvetlenie požiadavky podľa bodu 3 časti C. ,,Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov, ponuku do predmetnej verejnej súťaže nepredložil. Ďalej konštatoval, že stanovenie požiadavky na predloženie plánov a popisov opatrení mohlo mať za následok aj zúženie hospodárskej súťaže, nižší počet ponúk, pričom uvedené mohlo mať vplyv aj na výšku zmluvnej

ceny predmetnej zákazky. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že záujemca, ktorý požiadal žalobcu o vysvetlenie požiadavky podľa bodu 3 časti C. ,,Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov, ponuku do predmetnej verejnej súťaže nepredložil. Druhostupňový správny orgán mal za to, že postup žalobcu možno preto zároveň označiť ako rozporný s princípom hospodárnosti tým, že stanovením neprimeranej požiadavky nezabezpečil najširšiu možnú hospodársku súťaž. Dospel tiež k záveru, že stanovenie požiadavky na predloženie plánov a popisov opatrení, následné nedostatočné vysvetlenie predmetnej požiadavky záujemcovi zo strany žalobcu, ako aj skutočnosť, že požiadavka ani neplní kontrolovaným sledovaný účel, a teda nie je zrejmé, čo viedlo žalobcu k zadefinovaniu predmetnej požiadavky uvedeným spôsobom, je v rozpore s princípom transparentnosti. Napokon sa aj v súvislosti s požiadavkou na predloženie plánov a popisov opatrení stotožnil s právnym posúdením obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí, v zmysle ktorého princíp nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania zahŕňa jednak zákaz diskriminácie zjavnej, teda rozdielneho zaobchádzania s jednotlivcom v porovnaní s celkom, ale aj zákaz diskriminácie skrytej, pokiaľ táto vedie v podstate k obdobným nežiadúcim dôsledkom, akým môže byť poškodzovanie hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia medzi záujemcami alebo uchádzačmi. Dodržanie princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov znamená aj povinnosť kontrolovaného určiť také podmienky v príslušnom postupe zadávania zákazky, ktoré by neobmedzovali hospodársku súťaž. Na základe vyššie uvedených skutočností druhostupňový správny orgán konštatoval, že v predmetnom prípade žalobca postupoval v rozpore s princípom nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Vzhľadom na uvedené vyslovil, že požiadavka žalobcu podľa bodu 3 časti C. „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov je v rozpore s § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z., konkrétne v rozpore s princípom proporcionality, hospodárnosti, transparentnosti, ako aj princípom nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, pričom uvedené porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko v prípade, ak by bola požiadavka podľa bodu 3 časti C. „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov stanovená užšie, nemuselo dôjsť k odradeniu záujemcov (minimálne jedného záujemcu, ktorý žalobcovi doručil žiadosť o vysvetlenie súťažných podkladov v tejto časti a následne ponuku nepredložil) od účasti v predmetnej verejnej súťaži, mohlo byť predložených viac ponúk, čo mohlo mať vplyv na určenie úspešného uchádzača, a teda uvedeného mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. II. Žaloba 26. Správnou žalobou zo dňa 07. augusta 2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 8780-9000/2019 zo dňa 08. júla 2019 z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 27. V podanej žalobe namietal neurčitosť výroku preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, keď tvrdil, že podľa jeho znenia je požiadavka na predloženie všetkých dokladov podľa bodu 1 časti C „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z.z. Podľa žalobcu je z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zrejmé, že časť požadovaných dokladov považuje žalovaný za súladnú s predpismi verejného obstarávania. Tento záver však nebol vyjadrený vo výroku napadnutého rozhodnutia, keďže v tomto sa uvádza, že požiadavka na predloženie všetkej dokumentácie je v rozpore s § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. Preto namietal, že výrok preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nemá oporu v jeho odôvodnení, a uvedené rozhodnutie je tak neurčité a nepreskúmateľné. 28. Žalovanému tiež vyčítal, že v preskúmavanom rozhodnutí, ako ani v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, na základe akých kritérií majú byť určené najdôležitejšie výrobky, keďže pre riadne zhotovenie diela sú potrebné všetky výrobky. Mal za to, že úvahy žalovaného o možnom vplyve množstva požadovanej dokumentácie na rozhodnutie uchádzača predložiť resp. nepredložiť ponuku sú iba v rovine špekulácii bez akýchkoľvek preukázaných skutkových okolností. 29. Vo vzťahu k poukazu žalovaného na zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“), žalobca uviedol, že úspešný uchádzač by bol povinný požadovanú dokumentáciu predložiť tak či tak. V tejto súvislosti preto žalobca poukázal na to, že spornou okolnosťou nie je druh požadovaných dokumentov (protokoly o skúškach, osvedčenia o zhode), ale požadovaný čas ich predloženia. Dodal,

že žalobca vychádzal zo znenia § 42 ods. 10 zákona č. 343/2015 Z.z., ktorý priamo umožňuje obstarávateľovi požadovať v súťažných podkladoch protokol o skúške alebo osvedčenie o zhode, pričom zdôraznil, že zákon č. 343/2015 Z.z. teda umožňuje takýto doklad požadovať už v rámci súťažných podkladov, a nie pri kolaudácii stavby. 30. Následne dal do pozornosti, že pokiaľ žalovaný preukazuje neprimeranosť uvedených požiadaviek s poukazom na správanie a úkony niektorých uchádzačov (prevzatie súťažných podkladov, nepredloženie ponuky, žiadosť o vysvetlenie podkladov), takéto úvahy sú iba v rovine špekulácií, keďže žalovaný žiadnym spôsobom nezisťoval priamo u uvedených subjektov, aké boli ich motívy nepredložiť ponuku do súťaže. Uviedol, že samotné správanie uchádzačov môže byť motivované rôznymi skutočnosťami, ktoré zostávajú neznáme, a nie je možné len na základe ich správania bez priamych dôkazov vyvodzovať podstatné právne následky voči žalobcovi. 31. Rovnako tak nesúhlasil so záverom žalovaného, že žalobca požiadavkou na predloženie technickej špecifikácie (napr. katalógový list s detailným technickým popisom a vyobrazením) a kópie skúšobného protokolu alebo osvedčenia vydaného orgánom posudzovania zhody výrobku nezabezpečil najširšiu možnú hospodársku súťaž, pričom žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že uchádzač, ktorý podal žiadosť o vysvetlenie súťažných podkladov, nepodal ponuku. Ohľadom uvedeného žalobca namietal, že pokiaľ by mal zabezpečiť najširšiu možnú hospodársku súťaž, tak by v rámci súťaže nemal stanoviť žiadne podmienky, aby mohol podať ponuku akýkoľvek subjekt. Nesprávnosť postupu žalovaného videl v tom, že tento konštatoval obmedzenie hospodárskej súťaže len na základe správania jedného uchádzača, ktorý nepredložil ponuku, bez ďalších priamych dôkazov, čo podľa žalobcu nie je dostačujúce pre vyvodenie vážnych právnych dôsledkov voči nemu. 32. Taktiež za nesprávny označil záver žalovaného, podľa ktorého tým, že žalobca požadoval od uchádzačov predložiť už v rámci ponúk návrh technického riešenia a projektový plán realizácie predmetu zákazky, a to s detailným popisom navrhovaného časového a technologického postupu výstavby diela, ako aj detailným rozpracovaním zabezpečenia minimalizácie dopadov na dopravu, životné prostredie a na život v obci, postupoval žalobca v rozpore s princípom proporcionality, princípom transparentnosti, princípom hospodárnosti, a princípom nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Nesúhlasil ani s tým, že nemožno vylúčiť, že v prípade ak by záujemcom bolo vopred známe, že aj stručný rozsah bude žalobcovi postačovať, boli by ochotní a schopní predložiť ponuku v stanovenej lehote na predkladanie ponúk. Napokon sa nestotožnil ani s tvrdením, že uvedená požiadavka predstavuje neprimeranú administratívnu záťaž pre záujemcov a uchádzačov, pričom žalobca v konečnom dôsledku akceptoval akékoľvek dokumenty predložené uchádzačmi. III. Vyjadrenie žalovaného 33. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15. októbra 2019, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vzťahu k žalobným námietkam, ktorými žalobca žalovanému vyčítal neurčitosť výroku preskúmavaného rozhodnutia, ako aj, že z tohto rozhodnutia nevyplýva na základe akých kritérií majú byť určené najdôležitejšie výrobky, keďže pre riadne zhotovenie diela sú potrebné všetky výrobky, žalovaný uviedol, že s touto argumentačnou líniou žalobcu, nie je možné sa stotožniť. K tvrdeniu žalobcu, týkajúceho sa neurčitosti výroku napadnutého rozhodnutia, žalovaný poukázal na § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z., z ktorého vyplýva, že ak žalovaný v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zistí, že kontrolovaný (žalobca) sa dopustil porušenia zákona č. 343/2015 Z.z. s vplyvom na výsledok (aj potenciálnym), vo výroku rozhodnutia uvedie výpočet ustanovení zákona č. 343/2015 Z.z., ku ktorých porušeniu došlo, a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. V tejto súvislosti dodal, že predmetným postupom žalovaného sa rieši situácia, keď už nie je možné vykonať opravu procesu verejného obstarávania, ale žalovaný týmto vplýva na dotknutého (verejného) obstarávateľa, resp. aj na iných (verejných) obstarávateľov, čím sa pro futuro snaží predchádzať porušovaniu zákona č. 343/2015 Z.z. 34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa nie je možné stotožniť s predmetným tvrdením žalobcu a vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia explicitne uviesť, ktoré doklady nemohol vyžadovať, príp. ktoré výrobky nie sú pre danú stavbu relevantné. Vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného sa výslovne uvádza, že žalobca porušil princíp proporcionality a princíp hospodárnosti, ktoré sú stanovené v § 10 ods.

2 zákona č. 343/2015 Z.z. a to tým, že stanovil požiadavku na predloženie dokladov podľa bodu 1 časti C. „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov. Uvedená koncepcia podľa žalovaného spĺňa atribúty určitosti, presnosti, zrozumiteľnosti, vecnej správnosti a zároveň korešponduje s požiadavkami, ktoré sú kladené na výrok rozhodnutia v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. Žalovaný zároveň dodal, že vyššie uvedená koncepcia výrokovej časti rozhodnutia je dlhodobo ustálená a doposiaľ nebola spochybnená súdnou praxou. 35. Následne v súvislosti s požiadavkou žalobcu, v zmysle ktorej boli uchádzači povinní pre každý ponúkaný výrobok predložiť jeho technickú špecifikáciu (napr. katalógový list s detailným technickým popisom a vyobrazením) a navyše aj kópiu skúšobného protokolu alebo osvedčenia vydaného orgánom posudzovania zhody výrobku, žalovaný dal do pozornosti rozsah časti C.2 „Výkaz výmer“ súťažných podkladov. Záujemca ako potenciálny uchádzač bol povinný po zverejnení výzvy na predkladanie ponúk naštudovať súťažné podklady, v predmetnom prípade najmä časť C.2 „Výkaz výmer“ súťažných podkladov, následne priradiť ku každej položke konkrétny výrobok, ktorý má v úmysle použiť na danej stavbe, k takémuto výrobku priložiť katalógový list s detailným technickým popisom a vyobrazením a zároveň musel disponovať kópiou skúšobného protokolu alebo osvedčenia vydaného orgánom posudzovania zhody výrobku. Preto podľa žalovaného je možné konštatovať, že už samotná požiadavka vzhľadom na rozsah predkladania dokladov mohla byť spôsobilá odradiť záujemcov od prípravy ponuky. 36. Zároveň poukázal na § 81b písm. e) zákona č. 50/1976 Zb., z ktorého vyplýva, že ku kolaudácii stavby sú potrebné vyhlásenia výrobcu o zhode použitých stavebných výrobkov, pričom úspešný uchádzač (zhotoviteľ stavby) nemôže pri uskutočnení stavby použiť iné stavebné výrobky, nie je teda zrejmé, prečo pri danom predmete zákazky (výstavba zberného dvora), pri ktorom nejde o uskutočnenie špecificky náročných stavebných prác, by sa mali už v ponukách uchádzačov predkladať protokoly a certifikáty orgánov posudzovania zhody. Požadovanie uvedených protokolov a certifikátov orgánov posudzovania zhody, a to pre každý ponúkaný výrobok už v ponukách uchádzačov, je vzhľadom na daný predmet zákazky zjavne neprimerané, teda v rozpore s princípom proporcionality. 37. Ďalej uviedol, že princíp proporcionality predstavuje zásadu, podľa ktorej akékoľvek prijaté opatrenie nesmie ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa. Uvedené v podstate znamená, že verejný obstarávateľ pri stanovení požiadaviek od záujemcov resp. uchádzačov musí vždy zohľadňovať administratívnu záťaž, ktorá sa s tým spája. Táto záťaž musí byť vždy v primeranom pomere k cieľom sledovaným právom verejného obstarávania. Dodal, že z odpovede na žiadosť o vysvetlenie súťažných podkladov vyplýva, že žalobca predmetnou požiadavkou sleduje skutočnosť, aké materiály a technologické postupy uchádzač hodlá aplikovať, ako aj potrebu žalobcu posúdiť kvalitu použitých materiálov. Žalovaný v kontexte uvedeného mal za to, že žalobcom deklarovaný cieľ bolo možné dosiahnuť aj menej obmedzujúcim a zaťažujúcim spôsobom, napr. ak by trval len na identifikácii konkrétnych výrobkov ponúkaných uchádzačom, resp. ak by požadoval predloženie dokladov len pri niektorých, pre výstavbu daného objektu fundamentálnych, prvkoch (výrobkoch) stavby. Stanovenie uvedenej neprimeranej požiadavky mohlo mať podľa žalovaného za následok zúženie hospodárskej súťaže (nižší počet ponúk), čo mohlo mať súčasne vplyv na výšku zmluvnej ceny predmetnej zákazky. 38. K námietke žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých kritérií majú byť určené najdôležitejšie výrobky pre riadne zhotovenie diela, žalovaný uviedol, že uvedené tvrdenie je nesprávne a účelové, pretože žalovaný v súvislosti predkladaním predmetných dokladov poukázal na kľúčové výrobky len príkladmo. V tejto súvislosti konštatoval, že zhodnotenie, ktoré výrobky sú kľúčovými pre riadne zhotovenie diela patrí do kompetencie verejného obstarávateľa (v tomto prípade žalobcu), ktorý za takéto rozhodnutie nesie patričnú zodpovednosť. Uvedená povinnosť nevyplýva pre žalovaného ani z normatívnej právnej úpravy zákona č. 343/2015 Z.z., a preto žalobca nemôže preniesť svoje povinnosti a zodpovednosť v procese verejného obstarávania na žalovaného. 39. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, vzťahujúcou sa k právnemu posúdeniu žalovaného týkajúceho sa bodu 3 časti C. „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov, pretože základom právneho posúdenia v uvedenej časti bolo v prvom rade zhodnotenie primeranosti uvedených požiadaviek. Skutočnosť, že žalobca akceptoval stručný popis opatrení predložený zo strany uchádzača AVA - stav, s.r.o bola následne ďalším podporným argumentom, ktorý relevantným spôsobom preukazoval korektnosť uvedeného právneho posúdenia. Doplnil, že kumulatívne vyžadovanie uvedených dokladov žalobcom od jednotlivých uchádzačov predstavuje v danom prípade vo vzťahu k

predmetu zákazky neprimeranú administratívnu záťaž pre záujemcov a uchádzačov. Bol toho názoru, že žalobca uvedené požiadavky stanovil neprimerane vo vzťahu k danému predmetu zákazky, pričom rozsah týchto požiadaviek mohol odradiť potenciálnych uchádzačov, ktorí sa oprávnene domnievali, že žalobca bude trvať na detailných opisoch požadovaných plánov a popisov opatrení (nakoľko žalobca stanovil v súťažných podkladoch nejednoznačne rozsah, tzn. aké detailné plány a popisy opatrení požaduje a zároveň to inak nevysvetlil ani na priame otázky záujemcov v rámci vysvetľovania súťažných podkladov), pričom v konečnom dôsledku žalobca na detailných opisoch vôbec netrval a v rámci vyhodnocovania ponúk akceptoval akékoľvek dokumenty predložené uchádzačmi. 40. V spojitosti s uvedeným žalovaný poukázal na princíp transparentnosti, ktorý je nosným princípom vo verejnom obstarávaní v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z., ktorý garantuje napr. aj preskúmateľnosť rozhodnutí verejného obstarávateľa a vo všeobecnosti objektívny postup vo verejnom obstarávaní (prípady C-324/98 Telaustria, bod 62; C-458/03 Parking Brixen, bod 49). Účelom princípu transparentnosti tak je predchádzať riziku akéhokoľvek zvýhodňovania alebo svojvôle na strane verejného obstarávateľa (prípad C-496/99 Komisia proti CAS Succhi di Frutta, bod 111). Princíp transparentnosti procesu verejného obstarávania vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal priehľadným a predvídateľným spôsobom, v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona č. 343/2015 Z.z. Predvídateľnosť tohto procesu a najmä postupu verejného obstarávateľa korešponduje s ústavným princípom právnej istoty, vytvára priestor pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných prostriedkov, a tým aj k udržaniu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania. Taktiež dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12. mája 2008. 41. Zdôraznil, že úspešný uchádzač pri viacerých požiadavkách žalobcu uviedol len všeobecné formulácie a odkazy na zákony či vyhlášky (hoci rozsahom v širšej miere ako vylúčený uchádzač), avšak ani tieto plány a popisy opatrení neplnia žalobcom sledovaný účel. V prípade, že žalobcovi v súvislosti s predmetnou požiadavkou postačovalo uviesť, v zmysle ktorých zákonov a vyhlášok bude úspešný uchádzač pri stavbe postupovať, povinnosť postupovať v zmysle týchto zákonov a vyhlášok postačovalo uviesť do zmluvy, ktorá mala byť výsledkom predmetného obstarávania. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že požiadavka na predloženie plánov a popisov opatrení je neprimeraná, a teda v rozpore s princípom proporcionality, pričom uvedená požiadavka mohla odradiť záujemcov od účasti v predmetnej súťaži. Stanovenie požiadavky na predloženie plánov a popisov opatrení mohlo mať za následok aj zúženie hospodárskej súťaže, nižší počet ponúk, pričom uvedené mohlo mať vplyv aj na výšku zmluvnej ceny predmetnej zákazky. Napokon dodal, že stanovenie požiadavky na predloženie plánov a popisov opatrení, následné nedostatočné vysvetlenie predmetnej požiadavky záujemcovi zo strany žalobcu, ako aj skutočnosť, že požiadavka ani neplní žalobcom sledovaný účel, je v rozpore s princípom transparentnosti. 42. Žalobca právo podať repliku nevyužil. IV. Konanie na správnom súde 43. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/175/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu. V. Pojednávanie 44. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 12. septembra 2024 rozsudkom,

ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 45. Žalobca pred súdom uviedol, že v danom prípade sa jedná o obstaranie stavebných prác, pričom sa nejedná o komplikovanú zákazku, ale ide o zberný dvor, kde sú na jeho zhotovenie potrebné jednoduché stavebné práce. Mal za to, že žalobcom požadované doklady nepresahovali rámec zákona, keďže požiadavky v rámci súťažných podkladov boli formulované v zmysle znenia zákona. Zároveň uviedol, že zákon umožňuje tieto doklady žiadať od uchádzačov už v štádiu predkladania ponúk. Rovnako tak tieto požiadavky nepredstavujú nadmernú záťaž, nakoľko pre účely kolaudačného konania by bolo požadované doklady potrebné predložiť. VI. Relevantné právne predpisy 46. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. verejné obstarávanie sú pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov. 47. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby. 48. Podľa § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona (ods. 1). Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti (ods. 2). 49. Podľa § 34 ods. 1 písm. m/ zákona č. 343/2015 Z.z. technická spôsobilosť alebo odborná spôsobilosť sa preukazuje podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb doloženým jedným alebo niekoľkými z týchto dokladov: ak ide o tovar, ktorý sa má dodať, 1. vzorkami, opismi alebo fotografiami, ktorých pravosť musí byť overená, ak to verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžaduje alebo 2. certifikátmi alebo potvrdeniami s jasne identifikovanými odkazmi na technické špecifikácie alebo technické normy vzťahujúce sa na tovar, vydanými orgánmi kontroly kvality alebo určenými orgánmi s právomocou posudzovať zhodu. 50. Podľa § 42 ods. 10 zákona č. 343/2015 Z.z. verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu v opise predmetu zákazky, v kritériách na vyhodnotenie ponúk alebo v zmluvných podmienkach vyžadovať skúšobný protokol alebo osvedčenie vydané orgánom posudzovania zhody vykonávajúcim činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie, ktorý je akreditovaný podľa osobitného predpisu, ako dôkaz, že tovar, stavebné práce alebo služby zodpovedajú určenému opisu predmetu zákazky, kritériám na vyhodnotenie ponúk alebo zmluvným podmienkam. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia akceptovať skúšobný protokol alebo certifikát vydaný takýmto orgánom so sídlom v inom členskom štáte. Ak uchádzač alebo záujemca objektívne nemal možnosť získať príslušný dokument v určených lehotách, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia prijať aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, ako je napríklad technická dokumentácia výrobcu, za predpokladu, že preukazujú, že tovar, stavebné práce alebo služby spĺňajú požiadavky určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. 51. Podľa § 114 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. uchádzač môže pri preukazovaní finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti postupovať podľa § 33 ods. 2 a 3 a § 34 ods. 3. Osoba, ktorej zdroje alebo kapacity majú byť použité, musí preukázať splnenie podmienok účasti, ktoré sa týkajú osobného postavenia v rozsahu ako uchádzač, okrem § 32 ods. 1 písm. e), ak ide o finančné a ekonomické postavenie, a nesmú u nej existovať dôvody na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. a) až h) a ods. 7.

52. Podľa § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 53. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 proti rozhodnutiu podľa § 175 môže účastník konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a osoba podľa § 175 ods. 11 podať odvolanie. Odvolanie musí byť doručené úradu do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Podanie odvolania má odkladný účinok do dňa právoplatnosti rozhodnutia rady o odvolaní. 54. Podľa § 178 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. rozhodnutie rady o odvolaní je preskúmateľné súdom. Žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady o odvolaní. 55. Podľa § 185 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4, § 177 až 179a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 14, § 18, § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní. 56. Podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (ods. 3). 57. Podľa § 47 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon (ods. 2). VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 58. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie Rady žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o zmene výroku rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 5565-6000/2019-OD/3 zo dňa 13. mája 2019 nasledovne: „Úrad pre verejné obstarávanie podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že kontrolovaný svojím konaním pri zadávaní predmetnej zákazky porušil: 1. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď stanovil požiadavku na predloženie dokladov podľa bodu 1 časti C. ,,Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov v rozpore s princípom proporcionality a princípom hospodárnosti, 2. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď stanovil požiadavku na predloženie dokladov podľa bodu 3 časti C. ,,Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov v rozpore s princípom proporcionality, princípom transparentnosti, princípom hospodárnosti a princípom nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania.“ 59. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 5565-6000/2019-OD/3 zo dňa 13. mája 2019 rozhodol, že žalobca svojím konaním pri zadávaní zákazky „Výstavba zberného dvora - Dolná Streda“ porušil § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z., konkrétne princíp proporcionality, hospodárnosti, princíp transparentnosti a princíp nediskriminácie záujemcov a uchádzačov z dôvodu, že v Súťažných podkladoch požadoval doklady pre každý ponúkaný výrobok použitý na stavbe pri preukazovaní splnenia požiadaviek na predmet zákazky, stanovil len všeobecne požiadavku na predloženie kópie dokladov pre

všetky dodávané výrobky, pričom neurčil, pre ktoré konkrétne výrobky ich požaduje predložiť a bez toho, aby definoval konkrétne doklady, ktorými požaduje preukázať splnenie požiadaviek na predmet zákazky pre ten-ktorý vybraný výrobok, a tým, že stanovil neprimerané požiadavky na doklady, čo spočíva vo vyšších nárokoch na vypracovanie ponuky a neprimerane zvyšuje finančné zaťaženie záujemcov/ uchádzačov tým, že všetci uchádzači už v čase predkladania ponúk boli povinní predkladať aj také doklady, ktoré sa viažu už priamo na samotné plnenie zmluvy, pričom uvedené porušenie zákona č. 343/2015 Z.z. mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 60. Medzi účastníkmi je spornou otázka, či žalobca porušil princípy transparentnosti, proporcionality, hospodárnosti, ako aj princíp nediskriminácie uchádzačov vo verejnom obstarávaní. 61. Správny súd sa primárne zaoberal podmienkou konania, či je napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. preskúmateľné správnym súdom v konaní podľa SSP. 62. K posúdeniu prípustnosti správnej žaloby správny súd uvádza, že v správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 63. Na základe všeobecnej správnej žaloby správny súd preskúmava právoplatné druhostupňové rozhodnutie žalovaného správneho orgánu; resp. prvostupňové právoplatné rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa riadny opravný prostriedok. 64. Najvyšší súd SR napríklad v uznesení sp. zn. 8Sžf/112/2014 zo dňa 25. augusta 2016 konštatoval, že žalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (s účinnosťou od 01. júla 2016 ide o Správny súdny poriadok) je možné napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán; od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v druhom stupni sa odvíja aj lehota pre podanie žaloby. 65. V predmetnej právnej veci žalovaný preskúmaval úkony žalobcu (kontrolovaného) po uzavretí zmluvy v súvislosti so zadávaním podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác z vlastného podnetu a na základe žiadosti Slovenskej agentúry životného prostredia ako sprostredkovateľského orgánu pre Operačný program Kvalita životného prostredia (§ 169 ods. 3 písm. a/ v spojení s písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z.). Žalovaný teda konal v intenciách ustanovení § 169 a nasl. zákona č. 343/2015 Z.z. a po zistení, že postupom žalobcu (kontrolovaného) bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, vydal rozhodnutie podľa § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. 66. Zákon č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2018 (keďže žalobca uzatvoril zmluvu o dielo s úspešným uchádzačom dňa 20. decembra 2017) pripúšťal proti rozhodnutiu vydanému podľa § 175 ods. 4 odvolanie (§ 177 ods. 1), o ktorom rozhoduje Rada žalovaného. Rozhodnutie Rady žalovaného o odvolaní je preskúmateľné správnym súdom, pričom správnu žalobu možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia Rady žalovaného účastníkom (§ 178 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z.). Z uvedeného dôvodu správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, keďže to zákon č. 343/2015 Z.z. expressis verbis určuje a preskúmavané rozhodnutie nie je možné subsumovať pod § 7 SSP. Hoci možno napadnuté rozhodnutie čiastočne chápať ako podkladové rozhodnutie pre uloženie pokuty, z tohto ponímania nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že ide o rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré nemá vplyv na subjektívne práva účastníka konania, pretože požiadavka súdneho prieskumu vyplýva jednak z § 178 ods. 4 v spojení s § 177 ods. 1 a § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2018 ako aj z § 180 a § 181 tohto zákona (konanie o určenie neplatnosti uzatvorenej zmluvy v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z.z.), pričom jednou z podmienok tohto konania je právoplatné konštatovanie porušenia zákona č. 343/2015 Z.z. kontrolovaným subjektom.

67. Rozhodnutie vydané podľa § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2018 môže byť rozhodnutím konečným, keďže konanie kontrolovaného subjektu nemusí nevyhnutne napĺňať znaky skutkovej podstaty správnych deliktov uvedených v § 182 ods. 1 až ods. 3 citovaného zákona alebo z dôvodu uplynutia lehoty na uloženie pokuty podľa § 182 ods. 6. V posledne uvedenom prípade (uplynutie lehoty na uloženie pokuty) má stále toto rozhodnutie význam pre konanie podľa § 180 a § 181 zákona č. 343/2015 Z.z. Z uvedených dôvodov správny súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie Rady žalovaného je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku a § 178 ods. 4 v spojení s § 177 ods. 1 a § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. 68. Z meritórneho hľadiska správny súd uvádza, že princípy verejného obstarávania sú navzájom poprepájané. Podstata princípu rovnakého zaobchádzania a princípu nediskriminácie spočíva v tom, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ majú povinnosť voči všetkým uchádzačom a záujemcom postupovať rovnako, a teda ani jeden subjekt na strane ponuky nesmie byť žiadnym spôsobom zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný. Ide o požiadavku na odstránenie subjektívneho hodnotenia v procese verejného obstarávania a zabezpečenie objektívneho prístupu k záujemcom i uchádzačom, ktorá je vyjadrením cieľa napomôcť rozvoju zdravej a skutočnej hospodárskej súťaže medzi subjektmi, ktoré sa zúčastňujú verejného obstarávania. V rovnakom duchu judikuje aj Súdny dvor EÚ napríklad vo veciach C-225/98, C-496/99, C-231/03, C-507/03, C-27/15: ,,V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že na jednej strane zásada rovnosti zaobchádzania prikazuje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých uchádzačov. Na druhej strane cieľom povinnosti transparentnosti, ktorá je jej priamym dôsledkom, je vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Táto povinnosť vyžaduje, aby všetky podmienky a podrobnosti verejného obstarávania boli v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch jasne, presne a jednoznačne formulované tak, aby po prvé všetci riadne informovaní a primerane obozretní uchádzači chápali ich presný význam a mohli ich vykladať rovnako, a po druhé, aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne overiť, či ponuky uchádzačov spĺňajú kritériá, ktorými sa riadi predmetné obstarávanie.“ Uvedené princípy sa premietajú aj vo vzťahu k zadefinovaniu, resp. vymedzeniu predmetu zákazky. 69. Správny súd ďalej dodáva, že princíp transparentnosti sa potom vzťahuje aj na samotnú kvalitu procesu zadávania zákazky a postupu jeho zadávateľa. Všetky dokumenty, ktoré sú potrebné na prípravu žiadosti o účasť, ponúk alebo iných relevantných podaní, musia byť pripravené tak, aby neboli nejednoznačné, zmätočné alebo neprehľadné, a aby umožňovali jednotný výklad. Úkony verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa zároveň musia byť nerozporné. Nemenej dôležitým elementom tohto rozmeru princípu transparentnosti je predvídateľnosť úkonov verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktorý musí konať čitateľne a konzistentne, spôsobom, ktorý nepochybne a odôvodnene vyplýva zo stavu veci a zdržať sa takého konania, ktoré by mohlo byť charakterizované ako svojvoľné alebo o ktorého pravých dôvodoch by mohli byť pochybnosti. V tomto smere je princíp transparentnosti špecifikáciou všeobecného, ústavného princípu právnej istoty v oblasti verejného obstarávania. 70. Vo vzťahu k princípu proporcionality správny súd poukazuje na to, že podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora musia obstarávatelia dbať na uplatňovanie tohto princípu vo verejnom obstarávaní, čo znamená zvoliť taký postup, ktorý má priaznivejší dopad na uchádzača ako iný postup, ktorý mohol zvoliť, aby splnil ten istý cieľ. Vylúčenie uchádzača je najtvrdší zásah do procesu verejného obstarávania, pretože oberá uchádzača o možnosť zúčastniť sa v súťaži a zužuje hospodársku súťaž. Európske smernice pre verejné obstarávanie a zákon č. 343/2015 Z.z. vznikli práve preto, aby hospodárska súťaž vo verejnom obstarávaní bola umožnená a prístupná pre všetkých kvalifikovaných záujemcov/ uchádzačov. 71. Princíp hospodárnosti sa viaže na ekonomickú výhodnosť ponuky a princíp efektívnosti na časový priebeh verejného obstarávania. V prípade princípu hospodárnosti ekonomická výhodnosť neznamená nutnosť získať predmet zákazky za najnižšiu cenu, ale účelom princípu hospodárnosti a efektívnosti je zabezpečiť dosiahnutie výberu takého uchádzača, ktorý za vynaložené prostriedky poskytne najlepšie plnenie. 72. Kľúčovým pre posúdenie veci je vyhodnotenie formulácie technických požiadaviek, ktoré by mali uchádzači splniť podľa § 34 ods. 1 písm. m/ zákona č. 343/2015 Z.z. Žalobca tieto požiadavky definoval

v Súťažných podkladoch v časti C. „Opis predmetu zákazky“ uviedol nasledovné, cit.: „Na základe opisu predmetu zákazky uchádzač vypracuje a vo svojej ponuke predloží: l) Detailnú technickú špecifikáciu predmetu zákazky vrátane neoceneného výkazu výmer (Príloha C.2) doplneného uchádzačom o identifikáciu konkrétnych výrobkov ponúkaných uchádzačom. V detailnej technickej špecifikácii uchádzač uvedie konkrétne typy a množstvá výrobkov a konkrétne technologické postupy, ktoré uchádzač hodlá pri realizácii zákazky použiť. Taktiež uvedie, akým spôsobom konkrétny výrobok alebo technologický postup spĺňa požiadavky verejného obstarávateľa uvedené v súťažných podkladoch. Pre každý ponúkaný výrobok predloží jeho technickú špecifikáciu (napr. katalógový list s detailným technickým popisom a vyobrazením). Pre každý ponúkaný výrobok predloží kópiu (kópia nemusí byť úradne overená) skúšobného protokolu alebo osvedčenia vydaného orgánom posudzovania zhody výrobku. Táto detailná technická špecifikácia sa stane prílohou zmluvy uzavretej medzi verejným obstarávateľom a úspešným uchádzačom. m) Detailnú cenovú špecifikáciu predmetu zákazky spracovanú podľa Prílohy C.2 (ocenený výkaz výmer, obsahujúci v súlade s Detailnou technickou špecifikáciou podľa bodu 1), konkrétne typy a množstvá výrobkov a konkrétne technologické postupy, ktoré uchádzač hodlá pri realizácii zákazky použiť). n) Návrh technického riešenia a projektový plán realizácie predmetu zákazky, v ktorom uchádzač detailne popíše ním navrhovaný časový a technologický postup výstavby diela a detailne rozpracuje so zreteľom na minimalizáciu dopadov na dopravu, na životné prostredie a na život v obci. Projektový plán realizácie predmetu musí obsahovať hierarchickú schému rozdelenia prác (work breakdown structure), t.j. štruktúrovanú hierarchickú schému na seba nadväzujúcich atomických pracovných aktivít alebo ekvivalentnú schému logicky previazanú s podrobným časovým plánom a: a) Podrobný časový plán výstavby s predpokladaným začiatkom výstavby 05. septembra 2016 rozpracovaným na jednotlivé dni a jednotlivé (atomické) pracovné úkony a aktivity, spracovaný vo forme Ganttovho diagramu alebo v ekvivalentne deskriptívnej forme. Vzhľadom na to, že výstavba bude negatívne ovplyvňovať životné podmienky v obytnej časti obce (najmä hlučnosť, prašnosť a otrasy spôsobené prechádzajúcimi ťažkými mechanizmami), je povolená pracovná doba v pracovných dňoch od 8:00 do 18:00. Počas sviatkov, dní pracovného voľna a dní pracovného pokoja je práca na stavenisku zakázaná. Za atomické sa budú považovať také úkony a aktivity, ktoré sú súvisle vykonávané jedným pracovníkom, resp. pracovnou skupinou tak, že výsledok takéhoto úkonu alebo aktivity je z hľadiska realizácie časového plánu hodnotený binárne (ukončený/neukončený). b) Popis opatrení na zníženie hlučnosti, prašnosti a zabezpečenie čistoty verejných priestranstiev a komunikácií. c) Popis opatrení, skúšok a kontrol určených na zabezpečenie kvality, súvisiacich s uchádzačom zvoleným technologickým postupom výstavby, ktoré uchádzač hodlá aplikovať počas výstavby diela a ktoré budú pred realizáciou diela zapracované v kontrolnom a skúšobnom pláne a implementované počas realizácie diela. Náklady na prípravu kontrolného a skúšobného plánu a náklady na zabezpečenie kvality a vykonanie definovaných kontrol zahrnie uchádzač do celkovej ceny zákazky. d) Detailný popis opatrení zameraných na ochranu povrchových a podzemných vôd počas výstavby diela. e) Havarijný plán, ktorý bude súčasťou plánu výstavby diela. f) Plán ochrany zdravia pracovníkov počas výstavby, ktorý zohľadní aj špecifické riziká lokality. g) Plán likvidácie a zhodnotenia odpadu vznikajúceho pri výstavbe. Popis opatrení na zameraných na ochranu existujúcej zelene v lokalitách nachádzajúcich sa v oblasti výstavby.“ 73. Žalobca teda ako podmienky účasti vo verejnom obstarávaní požadoval od uchádzačov detailnú technickú špecifikáciu, identifikáciu konkrétnych výrobkov a predloženie katalógového listu s detailným technickým popisom a vyobrazením pre každý ponúkaný výrobok a predloženie kópie (kópia nemusí byť úradne overená) skúšobného protokolu alebo osvedčenia vydaného orgánom posudzovania zhody výrobku pre každý ponúkaný výrobok, ako aj detailné vypracovanie plánov a popisov opatrení. 74. Správny súd sa zameral na posúdenie takto definovaných technických a odborných požiadaviek obstarávanej zákazky podľa § 34 ods. 1 písm. m/ zákona č. 343/2015 Z.z. a dospel k záveru, že pokiaľ žalobca nepristúpil k vyhodnoteniu, splnenie ktorých požiadaviek je nevyhnutné žiadať od všetkých uchádzačov, a ktorých naopak až od uchádzača úspešného, pričom od uchádzačov požadoval predložiť pre každý ponúkaný výrobok jeho technickú špecifikáciu (napr. katalógový list s detailným

technickým popisom a vyobrazením), kópiu skúšobného protokolu alebo osvedčenia vydaného orgánom posudzovania zhody výrobku, potom samotný rozsah požiadavky je neprimeraný k danému predmetu zákazky, ktorým je výstavba zberného dvora, teda ide o jednoduché stavebné práce. Správny súd má za to, že v danom prípade bolo povinnosťou žalobcu v prvom rade presne určiť konkrétne výrobky resp. tovary, ku ktorým uvedené doklady požaduje predložiť, a zároveň bolo jeho povinnosťou jasne identifikovať doklady, ktoré majú uchádzači predložiť. S uvedeným záverom napokon korešponduje aj doručenie žiadosti o vysvetlenie súťažných podkladov, ako aj skutočnosť, že záujemca, ktorý požiadal žalobcu o vysvetlenie požiadavky podľa bodu 1 časti C. ,,Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov, ponuku do predmetnej verejnej súťaže nepredložil. Vychádzajúc z uvedeného sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, že požiadavka na predloženie kópie skúšobného protokolu alebo osvedčenia vydaného orgánom posudzovania zhody pre každý jeden ponúkaný výrobok už v rámci ponuky je v rozpore s princípom proporcionality. 75. Správny súd takisto zdôrazňuje, že dôsledkom stanovenia neprimeranej požiadavky žalobcom podľa bodu 1 časti C. „Opis predmetu zákazky“ pri predkladaní ponúk, je tiež nezabezpečenie najširšej možnej hospodárskej súťaže. Je teda potrebné prisvedčiť aj záveru žalovaného, že v danom prípade bol postup žalobcu v rozpore s princípom hospodárnosti, keď nebol naplnený jeho účel, ktorým je zabezpečiť dosiahnutie výberu takého uchádzača, ktorý za vynaložené prostriedky poskytne najlepšie plnenie. 76. Nesúlad s princípom proporcionality je rovnako možné konštatovať vo vzťahu k požiadavke žalobcu na predloženie detailného vypracovania plánov a popisov opatrení. V tomto kontexte neobstojí tvrdenie žalobcu, že cieľom predmetnej požiadavky bolo overenie skutočnosti, či je uchádzač objektívne spôsobilý realizovať predmet zákazky a zároveň eliminácia rizík spojených s realizáciou predmetnej zákazky, ako aj minimalizácia dopadov na dopravu, na životné prostredie a na život v obci, nakoľko tieto plány a popisy opatrení žalobcom sledovaný účel neplnia. Naopak keďže požiadavka bola stanovená nejednoznačne a tiež neprimerane k predmetu zákazky, teda potenciálnym uchádzačom nebol zrejmý rozsah, čiže nakoľko detailné plány a popisy opatrení verejný obstarávateľ požaduje, žalobcovi bola aj podľa bodu 3 časti C. „Opis predmetu zákazky“ doručená žiadosť o vysvetlenie súťažných podkladov, pričom záujemca nakoniec ponuku do predmetnej verejnej súťaže nepredložil. Ďalším dôsledkom stanovenia požiadavky žalobcu na predloženie detailného vypracovania plánov a popisov opatrení v rámci súťažných podkladov bola neprimeraná administratívna záťaž pre záujemcov a uchádzačov. Navyše žalobca v konečnom dôsledku na detailných opisoch vôbec netrval a v rámci vyhodnocovania ponúk akceptoval akékoľvek dokumenty predložené uchádzačmi. 77. Takisto nejednoznačné stanovenie požiadavky na predloženie detailného vypracovania plánov a popisov opatrení mohlo mať za následok aj zúženie hospodárskej súťaže a nižší počet ponúk, pričom uvedené mohlo mať vplyv aj na výšku zmluvnej ceny predmetnej zákazky. Preto správny súd postup žalobcu aj v tejto časti vyhodnotil ako rozporný s princípom hospodárnosti, a to tým, že stanovením neprimeranej požiadavky nezabezpečil najširšiu možnú hospodársku súťaž. 78. Rovnako tak sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, že požiadavka na detailné vypracovanie plánov a popisov opatrení bola zadefinovaná spôsobom, ktorý je v rozpore s princípom transparentnosti. Ako už bolo vyššie uvedené v procese verejného obstarávania je nevyhnutné, aby všetky podmienky a podrobnosti verejného obstarávania boli v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch jasne, presne a jednoznačne formulované tak, aby všetci riadne informovaní a primerane obozretní uchádzači chápali ich presný význam a mohli ich vykladať rovnako, ako aj aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne overiť, či ponuky uchádzačov spĺňajú kritériá, ktorými sa riadi predmetné obstarávanie. V danom prípade však tieto kritéria neboli naplnené, keďže nie je zrejmé, čo viedlo žalobcu k zadefinovaniu predmetnej požiadavky uvedeným spôsobom. Táto zároveň nebola zo strany žalobcu dostatočne vysvetlená záujemcovi. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že požiadavka ani neplní žalobcom sledovaný účel. 79. Správny súd tiež súhlasí so žalovaným, že pri takomto definovaní požiadavky na detailné vypracovanie plánov a popisov opatrení mohli byť diskriminovaní a od účasti v tejto verejnej súťaži odradení potenciálni záujemcovia, keďže požiadavky v súťažných podkladoch formulované neprimeraným spôsobom tak stanovili vyššie nároky na vypracovanie ponuky, čím došlo neprimeranému zvýšeniu finančného zaťaženia záujemcov. Uvedené bolo spôsobené tým, že všetci uchádzači už v čase predkladania ponúk boli povinní predkladať aj také doklady ako Návrh technického riešenia a

projektový plán realizácie predmetu zákazky, v ktorom uchádzač detailne popíše ním navrhovaný časový a technologický postup výstavby diela a detailne rozpracuje so zreteľom na minimalizáciu dopadov na dopravu, na životné prostredie a na život v obci a iné, ktoré sa viažu už priamo na samotné plnenie zmluvy. Konštatované porušenie zákona č. 343/2015 Z.z. tak mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, čo mohlo odradiť od predloženia ponuky potenciálnych uchádzačov, ktorí by svoju ponuku predložili, ak by žalobca pristúpil k vyhodnoteniu, splnenie ktorých požiadaviek je nevyhnutné žiadať od všetkých uchádzačov, a ktoré naopak, až od uchádzača úspešného. V dôsledku uvedeného postupu mohol byť počet predložených ponúk objektívne nižší, a nemusela byť dosiahnutá najlepšia ponuka. Tomuto záveru napokon zodpovedá aj realita, keď ponuku vo verejnom obstarávaní predložili len dvaja záujemcovia. Predmetná zákazka bola koncipovaná tak, že neumožňovala otvorenú hospodársku súťaž, bola spôsobilá odradiť potenciálnych uchádzačov, a teda porušenie, ktorého sa dopustil žalobca, mohlo mať reálny a priamy vplyv na výsledok verejného obstarávania. Podľa názoru správneho súdu uvedeným konaním žalobcu došlo k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže. Z uvedeného dôvodu sú závery žalovaného v súlade so zákonom č. 343/2015 Z.z. 80. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalovaný správne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci a aj správne konštatoval nejednoznačnosť formulovania predmetných požiadaviek zo strany žalobcu a tiež ich vysvetlenia záujemcom, a jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a nepresahujú rámec zákona č. 343/2015 Z.z. 81. Vo vzťahu k žalobnej námietke, týkajúcej sa neurčitosti výroku preskúmavaného rozhodnutia Rady žalovaného, keďže podľa jeho znenia je požiadavka na predloženie všetkých dokladov podľa bodu 1 časti C „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z.z., správny súd uvádza, že túto nemohol považovať za opodstatnenú. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že materiálne (obsahové) náležitosti rozhodnutia správneho orgánu vyplývajú z ustanovenia § 47 správneho poriadku a vo vzťahu k výroku rozhodnutia z odseku 2 § 47 správneho poriadku. Každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania, teda jednoznačnú konkretizáciu práva, ktoré bolo priznané, alebo povinnosti, ktorá bola uložená. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo, a to uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla, pod ktorým bol predpis zverejnený a názov predpisu. V prejednávanej veci je zároveň potrebné poukázať na ustanovenie § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z., z dikcie ktorého vyplýva, že ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Vychádzajúc z uvedeného správny súd konštatuje, že z výroku preskúmavaného rozhodnutia Rady žalovaného je zrejmé, že obsahuje jednak ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, ako aj uvedenie taxatívneho výpočtu ustanovení zákona č. 343/2015 Z.z., ktoré boli porušené, a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Správny súd zároveň dodáva, že citované ustanovenia zákonov nešpecifikujú žiadne ďalšie náležitosti ani to, ako presne má byť zadefinované verejné obstarávanie. S ohľadom na uvedené má správny súd za to, že výrok preskúmavaného rozhodnutia bol formulovaný v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Takisto poukazuje aj na doterajšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej prípadný nedostatok vo výroku rozhodnutia nie je takou vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia, keďže odstránenie tejto vady nemôže privodiť účastníkovi iné alebo výhodnejšie rozhodnutie (napríklad rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/39/2011, sp. z. 6Sžf/19/2012). 82. Relevanciu nebolo možné priznať ani námietke žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že úspešný uchádzač by bol povinný požadovanú dokumentáciu predložiť tak či tak, pričom ustanovenie § 42 ods. 10 zákona č. 343/2015 Z.z. priamo umožňuje obstarávateľovi požadovať v súťažných podkladoch protokol o skúške alebo osvedčenie o zhode, a to už v rámci súťažných podkladov, a nie pri kolaudácii stavby. Vo vzťahu k uvedenému správny súd zdôrazňuje, že verejný obstarávateľ je síce oprávnený od uchádzačov vo verejnom obstarávaní podľa § 42 ods. 10 zákona č. 343/2015 Z.z. vyžadovať skúšobný protokol alebo osvedčenie vydané orgánom posudzovania zhody v rámci opisu predmetu zákazky, avšak pre stanovenie takejto požiadavky tiež platí, že táto musí byť stanovená v súlade s princípmi verejného obstarávania vyžadovanými v § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. Uvedené v prejednávanej veci však

naplnené nebolo, a to najmä s ohľadom na neprimeranosť tejto požiadavky vo vzťahu k predmetu zákazky, ktorým je výstavba zberného dvora, teda ide o jednoduché stavebné práce. 83. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil a vo veci rozhodol v súlade so zákonom č. 343/2015 Z.z. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 84. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu. 85. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).

(§

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).