Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/143/2019 1019200923 19. 11. 2024 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200923.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Obec Považany, 916 26 Považany 187, IČO: 00 311 944, právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 6910-9000/2019 zo dňa 03.06.2019, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovanému bola dňa 07.12.2018 doručená „Žiadosť o vykonanie kontroly verejného obstarávania“ zo dňa 03.12.2018, prostredníctvom ktorej Slovenská inovačná a energetická agentúra požiadala žalovaného na základe čl. I. bod 4 písm. c) Dohody o spolupráci uzatvorenej medzi Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ako centrálnym koordinačným orgánom a úradom zo dňa 24.01.2018 o vykonanie kontroly postupu zadávania zákazky na predmet „Zníženie energetickej náročnosti budovy Materskej školy Považany“, ktorá bola vyhlásená uverejnením výzvy na predkladanie ponúk dňa 30.03.2017 vo Vestníku verejného obstarávania č. 64/2017 pod zn. 3995 - WYP. Žalovaný začal konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy dňa 02.01.2019 na základe listu č. 14307-6000/2018-OD/1 „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy“ zo dňa 21.12.2018 doručeného žalobcovi. 2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo: 1437-6000/2018-OD/4 zo dňa 22.03.2019 rozhodol, že žalobca svojím konaním pri zadávaní zákazky porušil § 114 ods. 9 v nadväznosti na § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o verejnom obstarávaní“), konkrétne princíp transparentnosti, ako aj princípy nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, keď neuviedol v súťažných podkladoch totožné podmienky účasti ako boli uvedené vo výzve na predkladanie ponúk v zmysle redakčnej opravy. Zároveň porušil princíp transparentnosti aj tým, že vo výzve na predkladanie ponúk v zmysle redakčnej opravy vyžadoval predloženie potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 napriek tomu, že uvedená norma neslúži na certifikáciu, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať v danom prípade vplyv na výsledok verejného obstarávania (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“).
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu podal žalobca odvolanie. Rada žalovaného ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím číslo spisu: 6910-9000/2019 zo dňa 03.06.2019 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní potvrdila. II. Žaloba 4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie a vrátenia veci na nové konanie. Súčasne požadoval náhradu trov konania v plnom rozsahu. 5. Žalobca namietal, že ak by pripustil argumentáciu žalovaného, potom by inštitút redakčnej opravy stratil opodstatnenosť, pretože by boli, resp. mohli byť vždy diskriminovaní tí záujemcovia, ktorí si prečítali výzvu pred zverejnením akejkoľvek príslušnej redakčnej opravy, nakoľko neboli oboznámení so zmenou podmienok uvedených v príslušnej výzve, voči tým záujemcom, ktorí si prečítali výzvu až po zverejnení redakčnej opravy. Inštitút redakčnej opravy je riadnou súčasťou oznámenia, prostredníctvom ktorého sa príslušné verejné obstarávanie vyhlasuje a je v zodpovednosti a v záujme každého záujemcu sledovať dokumenty súvisiace s príslušným verejným obstarávaním. 6. Ďalej uviedol, že v čase od vyhlásenia verejného obstarávania do zverejnenia redakčnej opravy, t.j. od 30.03.2017 do 11.04.2017 nemohla požiadavka na predloženie potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 vydaného nezávislou inštitúciou odradiť žiadneho záujemcu, pretože v pôvodnej výzve uvedená nebola. 7. Žalovaný odôvodňoval možnosť odradenia potenciálnych záujemcov od účasti v kontrolovanom verejnom obstarávaní, ktorí nedisponujú požadovaným certifikátom. Žalobca nepožadoval predloženie certifikátu, ale platné potvrdenie vydané nezávislou inštitúciou. Zároveň žalobca v časti III.1.3) oddielu III. výzvy uviedol, že prijme aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktoré sú rovnocenné opatreniam na zabezpečenie podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu, t.j. splnenie určeného minimálnej úrovne požadovaného štandardu bolo možné viacerými spôsobmi (napr. predložením potvrdenia vystaveného subjektom verifikujúcim adekvátnu znalosť verifikovaného subjektu odporúčaní uvedených v dotknutej norme, opisom prijatých opatrení uchádzačom alebo akýmikoľvek ďalšími dôkazmi). 8. Zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 9. Záverom poukázal na doktrínu legitímneho očakávania, pričom orgány verejnej moci nemôžu konať nepredvídateľným spôsobom. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.09.2019 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 11. Podľa žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou daného prípadu bol fakt, že podmienky účasti v danom verejnom obstarávaní, ktoré žalobca určil v súťažných podkladoch boli v rozpore so znením podmienok účasti, ktoré žalobca určil vo výzve na predkladanie ponúk. Žalobca totiž redakčnou opravou výzvy na predkladanie ponúk zmenil znenie minimálnej požadovanej úrovne štandardov tak, že doplnil aj požiadavku na predloženie „platného potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom alebo záujemcom“. V opravených súťažných podkladoch sa však táto požiadavka už nevyskytuje. Žalobca teda preukázateľne postupoval v rozpore s § 114 ods. 9 druhej vety zákona o verejnom obstarávaní. 12. Pri oboch rozhodnutiach žalovaný vychádzal z odborného stanoviska zo dňa 04.09.2017 vypracovaného Mgr. Martinom Senčákom, kde sa v súvislosti s normou ISO 10006 uvádza: „Keďže táto medzinárodná norma je dokumentom návodu, nemá sa používať na certifikačné účely. Táto norma
nie je určená na certifikáciu systémovú a už vôbec nie na certifikáciu personálnu. Neobsahuje totiž žiadne certifikačné požiadavky na projektového manažéra a ani certifikačné požiadavky na systém manažérstva“. 13. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobca si odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že nepožadoval predloženie certifikátu (ale potvrdenia), pričom však by uznal aj iné dôkazy rovnocenné požiadavkám na vystavenie príslušného certifikátu. Uvedená formulácia danej podmienky účasti vyplývajúca z výzvy na predkladanie ponúk je dôkazom zmätočnosti a netransparentnosti postupu žalobcu v danom verejnom obstarávaní. 14. Podľa žalovaného neobstojí argument žalobcu, že umožnil predložiť predmetné potvrdenie alebo rovnocenné doklady. Z takto stanovenej požiadavky nie je zrejmé, aké potvrdenie, vydané akou nezávislou inštitúciou mali uchádzači predkladať a tiež aká iná nezávislá inštitúcia vo všeobecnosti by mohla potvrdiť splnenie požiadaviek podľa normy ISO, ako certifikačný orgán, ktorý má na to oprávnenie. 15. Ďalej poukázal na odborné stanovisko Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2018, z ktorého jednoznačne vyplýva, že norma ISO 10006 nie je určená na certifikáciu (potvrdzovanie), a že neobsahuje certifikačné požiadavky, tzn. konkrétne požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby certifikačný orgán vydal certifikát (potvrdenie) podľa tejto normy a osvedčil tak súlad s touto normou. 16. V predmetnom verejnom obstarávaní predložili ponuku dvaja uchádzači, z ktorých ani jeden nepredložil potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 vydané nezávislou inštitúciou. Žalobca pritom vyhodnotil oboch uchádzačov ako spĺňajúcich všetky podmienky účasti, čím vyhodnocoval splnenie účasti v rozpore s výzvou, a teda v rozpore s § 114 ods. 9 prvej vety zákona o verejnom obstarávaní. Postupoval v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, pretože uvedeným konaním zvýhodnil týchto dvoch uchádzačov (ktorí predložili ponuku bez predloženia sporného dokladu), oproti tým potenciálnym uchádzačom, ktorí vychádzali z informácií uvedených vo výzve v zmysle redakčnej opravy a takto stanovenou podmienkou účasti boli odradení od účasti v tomto verejnom obstarávaní. 17. Svoju argumentáciu podporil odkazom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 18. Žalovaný zdôraznil, že nekonštatoval ako porušenie zákona uverejnenie redakčnej opravy, ktorá môže byť legitímnym inštitútom, ktorým sa odstraňujú prípadné chyby v dokumentácii k verejnému obstarávaniu, ale žalobcovi vyčítal skutočnosť, že výzva na predkladanie ponúk bola v rozpore so súťažnými podkladmi a zároveň požiadavku žalobcu na predloženie potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006. IV. Replika žalobcu 19. Žalobca v replike zo dňa 09.10.2019 zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe. V. Duplika žalovaného 20. Žalovaný v duplike zo dňa 28.10.2022 uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava argumentácie uvedenej v jeho vyjadrení zo dňa 13.09.2019, ktorú má za úplnú a relevantnú. Žalovaný sa v celom rozsahu nestotožňuje so žalobnými bodmi správnej žaloby, ako ani s vyjadreniami žalobcu zo dňa 09.10.2019. VI. Relevantné právne predpisy 21. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 23. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 24. Podľa § 114 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti v súlade s výzvou na predkladanie ponúk. Ak sú podmienky účasti uvedené aj v súťažných podkladoch, nesmú byť v rozpore s výzvou na predkladanie ponúk. Verejný obstarávateľ môže rozhodnúť, že vyhodnotenie splnenia podmienok účasti sa uskutoční po vyhodnotení ponúk. VII. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/143/2019 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/143/2019. 26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.11.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 27. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 28. Vychádzajúc z obsahu napadnutých rozhodnutí, žalovaný konštatoval, že žalobca porušil § 114 ods. 9 v nadväznosti na § 10 ods. 2 zákona - princíp transparentnosti, ako aj princípy nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, keď neuviedol v súťažných podkladoch totožné podmienky účasti ako boli uvedené vo výzve na predkladanie ponúk v zmysle redakčnej opravy. Zároveň porušil princíp transparentnosti aj tým, že vo výzve na predkladanie ponúk v zmysle redakčnej opravy vyžadoval predloženie potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 napriek tomu, že uvedená norma neslúži na certifikáciu, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať v danom prípade vplyv na výsledok verejného obstarávania. 29. Princíp rovnakého zaobchádzania uvádza ako jeden zo základných princípov verejného obstarávania tak zákon, ako aj príslušné európske hmotnoprávne smernice o verejnom obstarávaní. Princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi alebo záujemcami spočíva v tom, že verejný
obstarávateľ a obstarávateľ pristupujú principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom alebo záujemcom, pričom nemôžu žiadneho z nich priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodňovať alebo znevýhodňovať oproti iným uchádzačom alebo záujemcom v rovnakom postavení. Inak povedané, princíp rovnakého zaobchádzania vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie riešili rovnako a rôzne situácie rôzne, ibaže je to objektívne odôvodnené. Tento princíp v sebe zahŕňa rovnosť príležitostí všetkých hospodárskych subjektov a jeho účelom (podobne ako pri ďalších princípoch uvedených v zákone) je podpora zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi subjektmi, ktoré sa zúčastňujú na zadávaní zákaziek. Ide teda o zabezpečenie neutrality pri posudzovaní ponúk alebo žiadostí o účasť, keď je nevyhnutné, aby sa vylúčila akákoľvek subjektivita a možné zvýhodnenie alebo poškodenie subjektov súťažiacich o zadanie zákazky. Princíp rovnakého zaobchádzania je najvšeobecnejším z princípov zadávania zákaziek uvedených v zákone. Vzhľadom na najvšeobecnejší charakter tohto princípu sú veľmi rôznorodé aj porušenia zákona, ktoré sa dajú klasifikovať ako porušenie princípu rovnakého zaobchádzania. V praxi ide o najrôznejšie porušenia počnúc nezverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo použitím nesúťažného postupu cez podmienky účasti, ktoré bez objektívneho dôvodu zvýhodňujú určitú skupinu záujemcov alebo uchádzačov až po rôzny prístup k jednotlivým záujemcom alebo uchádzačom pri vysvetľovaní dokumentov preukazujúcich splnenie podmienok účasti alebo ponúk. 30. Princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov je podľa ustálenej judikatúry špecifickým vyjadrením zásady rovnakého zaobchádzania. Ako uvádza Dvořák, Machurek, Novotný, Šebesta a kol.: „... mezi nerovným zacházením a diskriminací není příliš ostrá hranice a lze se domnívat, že zejména případy zjevné diskriminace jsou spíše, resp. také porušením zásady rovného zacházení“. 31. Zásada transparentnosti vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal priehľadným a predvídateľným spôsobom, v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Predvídateľnosť tohto procesu a najmä postupu obstarávateľa v ňom korešponduje s ústavným princípom právnej istoty (čl. 1 Ústavy SR), vytvára predpoklady pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných prostriedkov, a tým aj k udržaniu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania. Z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie z 29. apríla 2004, vo veci Komisia/CAS Succhi di Frutta, C 496/99 vyplýva, že cieľom zásady transparentnosti je v zásade zaručiť absenciu rizika uprednostňovania a svojvoľného konania zo strany obstarávateľa. Vyžaduje, aby boli všetky podmienky a pravidlá verejného obstarávania vyjadrené jasne, presne a jednoznačne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch a nie tak, aby bol poskytnutý priestor k diskusii a v tomto prípade aj diametrálne odlišným názorom. Uvedené korešponduje aj s bodom 39 úvodných ustanovení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, podľa ktorého overovanie spôsobilosti uchádzačov v otvorených konaniach a záujemcov v užších konaniach a rokovacích konaniach s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania a v súťažnom dialógu a ich výber by sa mal uskutočniť v transparentných podmienkach. Na tento účel by sa mali určiť nediskriminačné kritériá, ktoré verejní obstarávatelia môžu používať pri výbere účastníkov súťaže a prostriedkov, ktoré hospodárske subjekty môžu používať na preukázanie, že tieto kritériá spĺňajú. V rovnakom duchu transparentnosti by sa malo od verejného obstarávateľa vyžadovať, aby uviedol, hneď ako je zákazka daná do súťaže, kritériá výberu účastníkov, ktoré použije a úroveň osobitnej spôsobilosti, ktorú môže, ale nemusí vyžadovať od hospodárskych subjektov pred ich prijatím do konania verejného obstarávania. 32. V kontexte prvej žalobnej námietky, ktorou žalobca namietal, že ak by pripustil argumentáciu žalovaného, potom by inštitút redakčnej opravy stratil opodstatnenosť, pretože by boli, resp. mohli byť vždy diskriminovaní tí záujemcovia, ktorí si prečítali výzvu pred zverejnením akejkoľvek príslušnej redakčnej opravy, nakoľko neboli oboznámení so zmenou podmienok uvedených v príslušnej výzve, voči tým záujemcom, ktorí si prečítali výzvu až po zverejnení redakčnej opravy, správny súd konštatuje jej nedôvodnosť. V danom prípade žalovaný nekonštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu uverejnenia redakčnej opravy, ale konštatoval porušenie zákona pre rozpor podmienok účasti uvedených vo výzve na predkladanie ponúk so znením uvedeným v súťažných podkladoch a tiež pre požiadavku na predloženie potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006. Z obsahu spisu je zrejmé, že pred zverejnením redakčnej opravy žalobca vo výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch požadoval 3 certifikáty: ISO 140001, ISO 9001 a OHSAS 18001. Dňa 08.04.2017 žalobca v profile zverejnil opravu súťažných podkladov, pričom vypustil požiadavku
na certifikát OHSAS 18001. Dňa 11.04.2017 žalobca vo Vestníku verejného obstarávania zverejnil redakčnú opravu výzvy na predkladanie ponúk, pričom z výzvy taktiež vypustil požiadavku na certifikát OHSAS 18001. Žalobca však k minimálnej požadovanej úrovni štandardov v rámci danej podmienky účasti technickej/odbornej spôsobilosti vo výzve doplnil požiadavku na predloženie „platného potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom alebo záujemcom“. Od tohto momentu až do lehoty na predkladanie ponúk (04.05.2017) tak požiadavky na preukázanie splnenia danej podmienky účasti uvedené vo výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch boli v rozpore. Na tomto mieste správny súd uvádza, že je nedôvodná aj námietka žalobcu, ktorý tvrdil, že do 11.04.2017 nemohla požiadavka na predloženie potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 vydaného nezávislou inštitúciou odradiť žiadneho záujemcu, pretože v pôvodnej výzve uvedená nebola. Správny súd konštatuje, že lehota na predkladanie ponúk uplynula až dňa 04.05.2017 o 10:00 hod. a v čase od zverejnenia redakčnej opravy do uplynutia lehoty na predkladanie ponúk mohla odradiť od účasti v súťaži potenciálnych záujemcov/uchádzačov, ktorí si výzvu prečítali až po redakčnej oprave a mali k dispozícii odlišné informácie ako záujemcovia, ktorí o súťažné podklady požiadali pred redakčnou opravou. 33. Žalobca tvrdil, že vo vzťahu k norme ISO 10006 nepožadoval predloženie certifikátu, ale platné potvrdenie vydané nezávislou inštitúciou. K obsahu stanovenej podmienky žalobcom, ktorý požadoval predložiť potvrdenie vydané nezávislou inštitúciou o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch podľa normy ISO 10006, správny súd uvádza, že norma ISO 10006 neobsahuje a ani nepredpisuje certifikované požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby certifikačný orgán vydal certifikát podľa tejto normy a osvedčil tak súlad s touto normou. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že nie je zrejmé, čo by malo byť obsahom tohto požadovaného potvrdenia vydaného nezávislou inštitúciou, keďže norma ISO 10006 obsahuje len odporúčania a teda, čo presne by mala táto nezávislá inštitúcia potvrdzovať. Ďalej správny súd uvádza, že z odborného stanoviska Úradu normalizácie, metrológie a skúšobníctva Slovenskej republiky, ktoré si vyžiadala rada a ktorá na základe tohto podkladu rozhodla rozhodnutím č. 10665-9000/2018 zo dňa 23.11.2018, vyplynulo, že norma ISO 10006 má odporúčajúci charakter a nemá sa používať na certifikačné účely, keďže neobsahuje žiadne certifikačné požiadavky na projektového manažéra a ani certifikačné požiadavky na systém manažérstva, t. j. na konkrétne požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby certifikačný orgán vydal certifikát, resp. potvrdenie podľa tejto normy a osvedčil súlad s touto normou. Na základe uvedeného mal správny súd za to, žalovaný ako aj prvostupňový orgán, sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadali s argumentáciou žalobcu týkajúcej sa jeho druhého porušenia a zároveň poukázali na relevantnú právnu úpravu. Ďalej správny súd dodáva, že žalobca nevyhodnocoval splnenie podmienok účasti v súlade s výzvou na predkladanie ponúk, keď vyhodnotil oboch uchádzačov ako spĺňajúcich podmienky účasti, pričom ani jeden nepredložil potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 vydané nezávislou inštitúciou, čim zvýhodnil týchto uchádzačov. Žalobca tiež namietal, že vyžadovanie akéhokoľvek certifikátu vo vzťahu k podmienkam účasti, ktorým potenciálny záujemca nedisponuje, by bolo popretím účelu § 34 – 36 zákona o verejnom obstarávaní. Správny súd nesúhlasí s týmto názorom, pretože voči certifikátom ISO 140001 a ISO 9001 žalovaný nemal výhrady. 34. K námietke žalobcu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, správny súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí na obidve porušenia správne aplikoval citované právne predpisy a to, že žalobca porušil § 114 ods. 9 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní predpisy a aj ich správne interpretoval. V zmysle ustálenej judikatúry pod nesprávnym právnym posúdením veci možno rozumieť činnosť, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, ak sa orgán verejnej správy pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že v odvolaní sám žalobca uviedol: „odvolateľ pripúšťa možné porušenie dotknutých ustanovení ZVO“). 35. Žalobca poukazoval na doktrínu legitímneho očakávania, pričom orgány verejnej moci nemôžu konať nepredvídateľným spôsobom. Vo vzťahu k poukazu žalobcu (bez konkretizácie v kontexte s predmetnou vecou) na doktrínu legitímneho očakávania sa správny súd zaoberal otázkou, či v konkrétnom prípade nedošlo zo strany žalovaného k nepredvídateľnému mocenskému zásahu do právnej situácie žalobcu,
na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa mohol legitímne spoliehať - (napr. viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 24.06.2009, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. PL. ÚS 10/04 z 06.02.2008). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota a nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc (rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci Crispoltoni, v spojených veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93 zo dňa 05.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863). V danom prípade možno konštatovať, že rozhodovacia činnosť žalovaného ako orgánu verejnej správy nemohla oprávnene vzbudiť legitímne očakávania žalobcu, keďže vo vzťahu ku konkrétnym porušeniam žalobcu zákona o verejnom obstarávaní nemožno vyvodiť totožnosť porušenia tohto zákona v iných prípadoch. 36. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo v predmetnej veci vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Zároveň má správny súd za to, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné právne normy. Správny súd preto žalobné dôvody vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a preto niet dôvodu na jeho zrušenie. 37. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. b/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.