Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7Svo/2/2025 0725101037 29. 04. 2026 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101037.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: obec Láb, so sídlom Hlavná ulica 503/9, 900 67 Láb, zastúpený: Mgr. Tomáš Čentéš, PhD., advokát, so sídlom Stará Vajnorská 90, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 606/10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu Úradu pre verejné obstarávanie o výsledku kontroly verejného obstarávania po uzavretí zmluvy č. 18008-7000/2024, 7671-7000/2025 zo dňa 16.05.2025, takto rozhodol: I. Súd návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku zo dňa 15.07.2025 z a m i e t a . II. Súd žalobu o d m i e t a . III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Napadnutý protokol Zhrnutie argumentov žalobcu k prípustnosti súdneho prieskumu 1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 15.07.2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj „UVO“) o výsledku kontroly verejného obstarávania po uzavretí zmluvy č. 18008-7000/2024, 7671-7000/2025 zo dňa 16.05.2025 (ďalej len „napadnutý protokol“), ktorým žalovaný ako Sprostredkovateľský orgán Operačného programu Slovensko (ďalej len „SO“) overením procesu zadávania zákazky overením procesu zadávania zákazky „Revitalizácia budovy obecného úradu v obci Láb“ a predloženej ponuky úspešného uchádzača Micalstav s.r.o., IČO: 50 178 253 (ďalej ako „úspešný uchádzač“) identifikoval tri nasledovné porušenia zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZVO“): Zistenie č. 1: porušenie § 10 ods. 2 ZVO, konkrétne porušenie princípu transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie v nadväznosti na § 23 ods. 1 a 5 ZVO, nakoľko z predloženej dokumentácie vyplýva, že verejný obstarávateľ (žalobca) sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré nasvedčujú potenciálnemu konfliktu záujmov medzi zainteresovanou osobou podľa § 23 ods. 3 písm. b) ZVO a úspešným uchádzačom, a to vzhľadom na skutočnosti, že možno dôvodne predpokladať, že existujú dlhoročné vzájomné väzby nielen medzi štatutárnym zástupcom obce Láb a spoločníkom resp. konateľom úspešného uchádzača, ale aj medzi ich rodinnými príslušníkmi; táto skutočnosť mohla ohroziť alebo narušiť nestranný a nezávislý priebeh verejného obstarávania tým, že verejný obstarávateľ nevylúčil pochybnosti v súvislosti s potenciálnym konfliktom záujmov, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania;
Zistenie č. 2: porušenie § 10 ods. 2 ZVO, konkrétne porušenie princípu transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie v nadväznosti na § 25 ods. 2 ZVO, keď sa verejný obstarávateľ (žalobca) žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré nasvedčujú predbežnému zapojeniu osoby participujúcej na vypracovaní projektovej dokumentácie, keďže možno dôvodne predpokladať, že existuje personálne prepojenie medzi zainteresovanou osobou podľa § 23 ods. 3 písm. a) ZVO a oslovenými uchádzačmi; táto skutočnosť mohla ohroziť alebo narušiť nestranný a nezávislý priebeh verejného obstarávania tým, že verejný obstarávateľ nevylúčil pochybnosti v súvislosti s predbežným zapojením uchádzačov, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Zistenie č. 3: porušenie § 10 ods. 2 ZVO, konkrétne princípu nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania a transparentnosti, keď verejný obstarávateľ oslovil spriaznené subjekty, ktoré indikujú vzájomné väzby, čím mohlo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže; táto skutočnosť mohla ohroziť alebo narušiť nestranný a nezávislý priebeh verejného obstarávania, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 2. Na základe vyššie uvedeného žalovaný ako SO v napadnutom protokole vo vzťahu k jednotlivým porušeniam určil nasledovné finančné opravy: Zistenie č. 1: „určuje uloženie finančnej opravy vo výške 100% z hodnoty zákazky v súlade s Prílohou 11, bod 21 Príručky k procesu a kontrole verejného obstarávania/obstarávania“; Zistenie č. 2: „určuje uloženie finančnej opravy vo výške 25% z hodnoty zákazky v súlade s Prílohou 11, bod 18 Príručky k procesu a kontrole verejného obstarávania/obstarávania“; Zistenie č. 3: „určuje uloženie finančnej opravy vo výške 10% z hodnoty zákazky v súlade s Prílohou 11, bod 22 Príručky k procesu a kontrole verejného obstarávania/obstarávania“; 3. V dôsledku uvedených korekcií (finančných opráv) sa považuje za neoprávnený celý nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) z fondov Európskej únie (ďalej len „EU“) a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktorý obec Láb získala na rekonštrukciu obecného úradu od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“), v zastúpení Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (ďalej len „SIEA“), na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. PSK-SIEA-002-2023-DV- EFRR/FHC7 zo dňa 15.07.2024 uzatvorenej medzi žalobcom ako prijímateľom a MIRRI SR (riadiaci orgán) zastúpenej SIEA (sprostredkovateľský orgán) ako poskytovateľom (ďalej len „Zmluva o NFP“) podľa § 22 zákona č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o príspevkoch z fondov EU“). Celková výška korekcie je v sume 230.462,33 eur, čo znamená, že žalobca musel zafinancovať realizáciu rekonštrukcie obecného úradu zo svojho obecného rozpočtu. 4. Žalobca sa v žalobe v prvom rade zameral na vysvetlenie podmienok prípustnosti podanej žaloby, keďže súdny prieskum napadnutého protokolu je explicitne vylúčený znením § 184x ods. 8 ZVO, podľa ktorého nie je protokol podľa § 184x ods. 1 a 2 ZVO (o aký ide aj v prípade napadnutého protokolu) preskúmateľný súdom. Žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky s ustáleným záverom, že právo účastníka správneho konania na súdny prieskum rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého bol účastníkom, nie je absolútne a môže byť na základe testu proporcionality obmedzené vnútroštátnou právnou úpravou v prípade, ak sa rozhodnutím nezasahuje do práv a právom chránených záujmov účastníka správneho konania, resp. konania pred správnym orgánom. 5. Žalobca je toho názoru, že napadnutý protokol (žalobca ho označuje za rozhodnutie) je spôsobilý zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu, čo podporuje citovaním uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) sp. zn. 2Sfk/23/2022 zo dňa 22.07.2022, v ktorom bol taktiež Úrad pre verejné obstarávanie v postavení žalovaného. Poukázal na rozdiel medzi právnymi závermi týkajúcimi sa protokolu o kontrole a meritórnym rozhodnutím konštatujúcim porušenie zákona. Poukázal tiež na skutočnosť, že proti napadnutému protokolu nebolo možné podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. 6. K možným zásahom do práv a povinností žalobca tvrdí, že mu bola napadnutým protokolom zo dňa 16.05.2025 udelená korekcia v spomínaných výškach 100 %, 25 % a 10 %, čo malo priamo za
následok, že SIEA vyhotovila v mene MIRRI SR ako poskytovateľa príspevku a riadiaceho orgánu Operačného programu Slovensko na roky 2021 – 2027 Správu SIEA z administratívnej finančnej kontroly zo dňa 21.05.2025 (ďalej len „Správa z kontroly SIEA“), v ktorej bol finančný vplyv zistených nedostatkov vyčíslený na sumu 230.462,33 eur (výška oprávneného výdavku) x 100% (percentuálna sadzba finančnej opravy) x 100% (intenzita pomoci) = 230.462,33 eur. Podľa žalobcu je tak nepochybné, že v dôsledku napadnutého protokolu zo dňa 16.05.2025 poskytovateľ príspevku (MIRRI SR v zastúpení SIEA) zneoprávnil celé výdavky na realizáciu projektu, čiže celá suma NFP vo výške 230.462,33 eura je považovaná za neoprávnený výdavok a obec Láb nemá žiadny nárok na poskytnutie príspevku. 7. Priamosť dopadu na práva a povinnosti žalobcu vyplýva z napadnutého protokolu v tomto prípade hlavne z toho, že tak SIEA a ani MIRRI SR nemusia v tomto prípade viesť žiadne ďalšie správne konanie na to, aby bola záväzne a vymáhateľne uložená korekcia, ktorá bola uložená už v napadnutom protokole zo strany UVO. Finančná oprava sa totiž podľa § 42 zákona o príspevkoch z fondov EU vysporiadava vzájomným započítaním pohľadávky z príspevku voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti. S ohľadom na uvedené si SIEA, resp. MIRRI SR, svoj nárok vo výške 230.462,33 eur jednoducho započítajú voči akémukoľvek nároku obce Láb voči MIRRI SR ako poskytovateľovi príspevku. Obec Láb nevyčerpala ešte ani jeden eurocent z fondov EÚ a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Keďže nárok obce Láb môže byť maximálne vo výške NFP (v zmysle Zmluvy o NFP je to prakticky práve suma 230.462,33 eur), po započítaní si nároku zo strany SIEA, resp. MIRRI SR, nebude potrebné viesť správne konanie, ktorého výsledok by bolo možné napadnúť na správnom súde. 8. Správne konanie by SIEA, resp. MIRRI SR, viedli iba v prípade, ak by už bol NFP žalobcovi vyplatený v minulosti a ten by ho napriek výzve na jeho vrátenie odmietol vrátiť. V takom prípade by SIEA, resp. MIRRI SR, začali správne konanie voči obci Láb, výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie správneho orgánu o uložení povinnosti žalobcu vrátiť celý NFP z dôvodu uloženia korekcie, resp. finančnej opravy vo výške 100 %. Takéto rozhodnutie správneho orgánu by mohol žalobca zažalovať na správnom súde v správnom súdnictve. Takáto situácia však v danom prípade nikdy nenastane. 9. Podľa žalobcu je vylúčené, aby v právnom a demokratickom štáte, berúc v úvahu čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) bol napadnutý protokol vylúčený zo súdneho prieskumu, nakoľko toto meritórne rozhodnutie vo veci samej hrubo zasahuje do práv a právom chránených záujmov. Žalobca preto súčasne so správnou žalobou navrhol súdu prerušenie súdneho konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) s cieľom požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky o posúdenie súladu § 184x ods. 8 ZVO s čl. 46 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. II. Vyjadrenie žalovaného Replika žalobcu 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.10.2025, pričom primárne tvrdí neprípustnosť žaloby z dôvodu vylúčenia súdneho prieskumu napadnutého protokolu. Cituje dôvodovú správu k § 184x ods. 8 ZVO s tým, že zákonodarca vylúčil súdny prieskum výsledku kontrolnej činnosti orgánu kontroly. Podľa žalobcu napadnutý protokol nie je rozhodnutím, opatrením a ani iným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle § 6 SSP, pretože nemá konštitutívne ani deklaratórne účinky vo vzťahu k právam alebo povinnostiam kontrolovaného subjektu. S odkazom na § 184z ZVO žalovaný uvádza, že začne samostatné správne konanie, ak žalobca ako prijímateľ finančných prostriedkov nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti poskytovateľa alebo kontrolóra pričom dôvodom takejto žiadosti je porušenie povinnosti podľa ZVO. Až v rámci tohto správneho konania žalobca podľa § 184z ods. 3 ZVO rozhodne o vrátení sumy finančnej opravy podľa pravidiel Európskej komisie o určovaní finančných opráv. Právne účinky vo vzťahu k právam a povinnostiam žalobcu môžu vzniknúť až na základe rozhodnutia UVO vydaného v tomto následnom správnom konaní, nie už vydaním napadnutého protokolu. Ten má iba informatívny charakter a slúži ako podklad pre prípadné ďalšie konanie; sám osebe nezakladá žiadnu právnu povinnosť žalobcu. Žalovaný podporuje neprípustnosť súdneho prieskumu v prípade napadnutého protokolu citovaním napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 6Sžf/36/2010 zo dňa 26.10.2011, uznesenia Najvyššieho správneho
súdu sp. zn. 4Sfk/135/2022 o dňa 14.06.2023. Žalovaný navrhuje odmietnuť žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 11. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného replikou zo dňa 16.02.2026, v rámci ktorej vyjadril svoju zásadnú obavu, že správne súdy nepripúšťajú súdny prieskum protokolov alebo inak nenazvaných rozhodnutí alebo iných správnych aktov vydaných UVO, ktorým sa zásadným spôsobom zasahuje do práv a právom chránených záujmov (poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sfk/23/2022 zo dňa 22.07.2022), Správ riadiacich orgánov/poskytovateľov NFP z administratívnych finančných kontrol podľa § 22 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ani Správ riadiacich orgánov/poskytovateľov o zistenej nezrovnalosti vydaných podľa zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Správne súdy vo svojej rozhodovacej činnosti ani len nezaznačujú, ako sa majú prijímatelia príspevkov efektívne brániť voči svojvôli štátnych orgánov, ktoré im udeľujú likvidačné korekcie vo výške státisícov a niekedy až miliónov eur, pretože správne súdy chiméricky opakovane prezumujú, že po skončení súdneho konania bude nasledovať ešte nejaké správne konanie, ku ktorému však nikdy nedochádza a prijímateľ je tak hrubo poškodený takouto rozhodovacou praxou. 12. Žalobca podľa dlhoročnej súdnej rozhodovacej praxe nemôže žalobou napadnúť ani Správu z kontroly SIEA zo dňa 21.05.2025, ktorou riadiaci orgán na základe napadnutého protokolu ÚVO zneoprávnil všetky výdavky obce Láb na realizáciu projektu, nakoľko jej udelil finančnú opravu vo výške 100 % za porušenie ZVO zo strany obce Láb. Poskytovateľ si v programovom období 2021 – 2027 v rámci Operačného programu Slovensko už nevykonáva vlastnú kontrolu verejného obstarávania, ale je viazaný výsledkom kontroly UVO v podobe protokolu, nakoľko UVO je sprostredkovateľským orgánom pre verejné obstarávanie v rámci Operačného programu Slovensko. Pre žalobcu nemalo žiaden význam napadnúť správnou žalobou Správu z kontroly SIEA, nakoľko riadiaci orgán je viazaný tým, ako UVO rozhodol vo svojom protokole o porušení ZVO. III. Relevantná právna úprava 13. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 14. Podľa § 7 písm. e) SPP, rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 15. Podľa § 7 písm. h) SPP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 16. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 17. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 18. Podľa § 184x ods. 1 ZVO, ak orgán kontroly pri výkone kontroly po uzavretí zmluvy zistí, že postupom prijímateľa došlo k porušeniu tohto zákona alebo povinnosti podľa § 184q ods. 3 písm. b), ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na uzavretie zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, vydá protokol. 19. Podľa § 184x ods. 2 ZVO, protokol obsahuje najmä a) identifikačné údaje prijímateľa, b) predmet kontroly,
c) taxatívny výpočet všetkých porušení tohto zákona a povinností podľa § 184q ods. 3 písm. b), ktoré mali alebo mohli mať vplyv na uzavretie zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, spolu s ich odôvodnením, d) návrh percentuálnej sadzby finančnej opravy určenej spôsobom a v rozsahu podľa pravidiel Európskej komisie o určovaní finančných opráv, e) výšku neoprávnených výdavkov z titulu porušenia princípu hospodárnosti, f) dátum vydania, g) identifikáciu fyzických osôb vykonávajúcich kontrolu po uzavretí zmluvy a meno, priezvisko a podpis oprávnenej osoby. 20. Podľa § 184x ods. 3 ZVO, ak orgán kontroly pri výkone kontroly po uzavretí zmluvy zistí, že postupom prijímateľa nedošlo k porušeniu tohto zákona alebo povinnosti podľa § 184q ods. 3 písm. b), ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na uzavretie zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, vydá záznam. 21. Podľa § 184x ods. 4 ZVO, orgán kontroly vydá protokol alebo záznam do 45 dní odo dňa začatia kontroly po uzavretí zmluvy. 22. Podľa § 184x ods. 5 ZVO, protokol alebo záznam orgán kontroly bezodkladne po jeho vydaní doručí prijímateľovi a poskytovateľovi prostredníctvom informačného monitorovacieho systému. 23. Podľa § 184x ods. 6 ZVO, orgán kontroly je povinný protokol alebo záznam bezodkladne po jeho vydaní zverejniť na webovom sídle úradu. Údaje podľa odseku 2 písm. g) sa nezverejňujú. 24. Podľa § 184x ods. 7 ZVO, kontrola po uzavretí zmluvy je skončená dňom odoslania protokolu, dodatku k protokolu alebo záznamu poskytovateľovi. 25. Podľa § 184x ods. 8 ZVO, protokol a záznam nie sú preskúmateľné súdom. 26. Podľa § 184z ods. 1 ZVO, ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti poskytovateľa o vrátenie podľa osobitného predpisu, a dôvodom vrátenia príspevku je porušenie povinností podľa tohto zákona alebo porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vyplýva z auditného zistenia Európskeho dvora audítorov, Európskej komisie alebo orgánu auditu, a ide o porušenie povinností podľa § 184q ods. 3 písm. a), úrad na základe podnetu poskytovateľa začne správne konanie. 27. Podľa § 184z ods. 3 ZVO, úrad na základe podnetu podľa odseku 1 alebo odseku 2 rozhodne o vrátení sumy finančnej opravy podľa pravidiel Európskej komisie o určovaní finančných opráv. 28. Podľa § 184z ods. 3 ZVO, správcom pohľadávky štátu z právoplatného rozhodnutia podľa odseku 3 je poskytovateľ. IV. Posúdenie otázky prípustnosti súdneho prieskumu 29. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade podanej žaloby, preskúmať napadnutý protokol. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t.j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka. Žalobca úvodom žaloby predložil argumentáciu podporujúcu možnosť súdneho prieskumu napadnutého protokolu, ktorá má podľa neho preklenúť explicitné zákonné vylúčenie tohto protokolu zo súdneho prieskumu. Žalovaný namietol prípustnosť podanej žaloby. 30. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Z prieskumu v rámci správneho súdnictva
sú (okrem iných) vylúčené také úkony orgánov verejnej správy, ktoré sú svojou povahou predbežné, procesné, či poriadkové, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 31. Na úkony orgánu verejnej správy pri výkone kontrolných oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá najmä ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, nie sú rozhodnutiami orgánu verejnej správy ani opatreniami, ktoré by v tomto štádiu konania zakladali, menili alebo rušili práva a povinnosti žalobcu, resp. sa dotýkali jeho práv, právom chránených záujmov a povinností (§ 3 ods. 1 písm. b/, písm. c/ SSP), a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžo/48/2016 zo dňa 28.02.2017, sp. zn. 10Sžfk/65/2018 zo dňa 25.09.2019). 32. Správny súd preskúmal napadnutý protokol a konštatuje, že v jeho poučení je odkaz na § 184x ods. 8 ZVO, podľa ktorého protokol z kontroly po uzavretí zmluvy, v rámci ktorej orgán kontroly zistí, že postupom prijímateľa došlo k porušenie ZVO, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na uzavretie zmluvy (§ 184x ods. 1 ZVO), nie je preskúmateľný súdom. 33. Vychádzajúc z obsahu napadnutého protokolu správny súd konštatuje, že ním priamo žalobcovi nebola uložená žiadna povinnosť (napr. povinnosť niečo konať, strpieť alebo zaplatiť). Vo výroku napadnutého protokolu ku každej z troch zistených skutočností (bod 1 tohto rozsudku) bolo vyslovené, že žalobca postupom pri obstarávaní zákazky „Revitalizácia budovy obecného úradu v obci Láb“ porušil § 10 ods. 2 ZVO v nadväznosti na § 23 ods. 1, 2 a 5 ZVO, t. j. došlo k porušeniu princípu transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Po vyjadrení prijímateľa (žalobcu) a spôsobe vyhodnotenia jeho námietok k zisteniam UVO určuje UVO ako sprostredkovateľský orgán v napadnutom protokole uloženie finančnej opravy vo výške 100%, 25% a 10% (bod 2 tohto rozsudku) k uvedeným zisteniam/ porušeniam ZVO. 34. Aj keď formulácia „určuje uloženie finančnej opravy“ môže indikovať autoritatívny zásah do práv žalobcu, podľa § 184x ods. 2 ZVO, protokol obsahuje len návrh percentuálnej sadzby finančnej opravy určenej spôsobom a v rozsahu podľa pravidiel Európskej komisie o určovaní finančných opráv. Až následná Správa z kontroly SIEA zo dňa 21.05.2025 obsahuje záver, ktorým poskytovateľ na základe zistení UVO ako sprostredkovateľského orgánu rozhodol o ex-ante finančnej oprave. Sám žalobca v žalobe uvádza, že v dôsledku napadnutého protokolu zo dňa 16.05.2025 poskytovateľ príspevku (MIRRI SR v zastúpení SIEA) v Správe z kontroly SIEA vyčíslil finančný vplyv zistených nedostatkov na sumu 230.462,33 eur a zároveň zneoprávnil výdavky na realizáciu projektu (bod 6 tohto rozsudku). Napadnutý protokol tak slúžil len ako podklad pre Správu z kontroly SIEA. Určenie, resp. návrh uloženia finančnej opravy vo výške 100%, 25% a 10% zo strany UVO nezasiahol priamo do práv a povinností žalobcu. Žalobcovi nebola napadnutým protokolom uložená žiadna konkrétna povinnosť, a to ani čiastočne. Vydaním napadnutého protokolu sa postavenie žalobcu nezhoršilo, pretože mu týmto protokolom nebola uložená žiadna vynútiteľná povinnosť. 35. Na tomto mieste správny súd uvádza, že mu je známa rozhodovacia činnosť vyšších súdnych autorít, ktoré potvrdili, že ani správa z administratívnej finančnej kontroly (o akú ide v prípade Správy z kontroly SIE zo dňa 21.05.2025) v zásade nepodlieha správnemu súdnemu prieskumu, keďže nejde o opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP. Správu z administratívnej finančnej kontroly možno považovať za opatrenie orgánu verejnej správy sui generis, ktoré však nezakladá, nemení, neruší, ani nedeklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, ani sa ich priamo nedotýka. Ide o opatrenie predbežnej povahy, ktoré samo o sebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu v oblasti verejnej správy, pretože slúži len ako prípadný podklad pre ďalší postup orgánov verejnej správy. Ani zo správy z administratívnej finančnej kontroly ako takej priamo nevyplýva zánik práva žalobcu na poskytnutie NFP, ktorý mu mal byť poskytnutý v zmysle zmluvy o NFP. Uvedené konštatoval Správny súd v Bratislave uznesením č. k. BA-2S/147/2021-315 zo dňa 25.09.2024, ktoré bolo potvrdené aj uznesením Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/11/2025 zo dňa 31.07.2025. Tento prístup prešiel aj testom ústavnosti a bol potvrdený aj Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením IV. ÚS 65/2026 zo dňa 10.02.2026, ktorý uvádza: „13. [...] V tomto prípade však správny súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie nevstupuje do právnej sféry sťažovateľa a k zásahu do jeho práv môže dôjsť až na ňu nadväzujúcim postupom ministerstva životného prostredia (odmietnutím plniť sťažovateľovi NFP zo zmluvy o NFP), preto táto
správa nepodlieha jeho vecnému prieskumu. S uvedenými závermi sa najvyšší správny súd plne stotožnil (v bodoch 22 až 28), poukážuc na to, že odmietnutie plnenia zo zmluvy o NFP ministerstvom životného prostredia je neplnením povinnosti zo súkromnoprávneho vzťahu, a nie verejnomocenským aktom, ktorého prieskum patrí do právomoci správnych súdov podľa Správneho súdneho poriadku. Ústavný súd sa s týmto odôvodnením samotnej povahy napadnutého opatrenia, ktorého preskúmanie bolo predmetom dotknutého konania, stotožňuje a považuje ho za logické, dostatočne zrozumiteľné a plne ústavne akceptovateľné. [...] 16. K námietke nesprávneho posúdenia súkromnoprávneho vzťahu medzi sťažovateľom a ministerstvom životného prostredia vzhľadom na vykonanú administratívnu finančnú kontrolu, ktorá je upravená normami verejného práva, ústavný súd odkazuje na odôvodnenie najvyššieho správneho súdu v bodoch 29 až 31 napadnutého uznesenia. Rovnako v uvedených bodoch je zahrnutá aj odpoveď na sťažovateľovu námietku, že napadnuté opatrenie predstavovalo priamy a konečný zásah do práv sťažovateľa (pozri bod 14 tohto uznesenia). Aj keď sa uvedené odôvodnenie vzťahuje na sťažovateľom uzavretú zmluvu o dielo s dodávateľom stavebných prác, pre posúdenie charakteru zmluvy o NFP tieto závery platia obdobne. Z uvedených záverov vyplýva, že samotné nastavenie zmluvných podmienok tak, že plnenie zo zmluvy je viazané na nejaký verejnomocenský prvok, ešte neznamená, že sa tento prvok len na základe tejto skutočnosti stáva spôsobilým predmetom súdneho prieskumu aj v prípade, že sa týmto úkonom priamo nezasahuje do subjektívnych práv dotknutých osôb. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vysvetleniu charakteru správy z kontroly v prepojení na súkromnoprávnu povahu dotknutých vzťahov sa najvyšší správny súd dôsledne venoval aj v rámci odôvodnenia, v ktorom poukazoval na neprípustnosť podanej správnej žaloby (body 22 až 28 napadnutého uznesenia). V tejto súvislosti ústavný súd podporne taktiež poukazuje na judikatúru, v ktorej dospeli súdy k identickému záveru o súkromnoprávnom charaktere takýchto vzťahov, napr. rozhodnutia najvyššieho správneho súdu vo veciach sp. zn. 5Sfk/101/2022 z 28. februára 2023 a sp. zn. 1Sžfk/69/2020 z 28. júna 2022 a čiastočne použiteľné závery ústavného súdu v obdobnej veci v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 219/2015 z 1. apríla 2015, v ktorom ako ústavne akceptovateľný posúdil právny názor, podľa ktorého vzťah z titulu pridelenia nenávratného finančného príspevku je vzťahom verejnoprávnym len do momentu uzavretia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, pričom okamihom uzavretia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nadobúda vzťah medzi jej účastníkmi súkromnoprávny charakter (nenávratný finančný príspevok bol v tomto prípade poskytovaný podľa iného zákona č. 528/2008 Z. z., pozn.).“. 36. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanej možnosti poskytovateľa NFP započítať si pohľadávku voči žalobcovi z dôvodu Správou z kontroly SIEA uloženej finančnej opravy s pohľadávkou žalobcu voči poskytovateľovi vyplývajúcu zo Zmluvy o NFP správny súd uvádza, že si je vedomý možného neaplikovania § 184z ZVO za podmienok tohto konkrétneho prípadu, t. j. neiniciovania následného správneho konania zo strany UVO, ktorého výsledkom by bolo uloženie povinnosti o vrátení sumy finančnej opravy. Ani riziko započítania vzájomných pohľadávok podľa § 42 zákona o príspevkoch z fondov EU však nevytvára z napadnutého protokolu UVO správny akt preskúmateľný správnym súdnictvom. 37. Pri posudzovaní toho, či napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve je potrebné vychádzať predovšetkým z pozitívneho a negatívneho vymedzenia predmetu tohto prieskumu. Podľa § 2 ods. 2 SSP sa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podstatným je tak porušenie alebo priame dotknutie na právach alebo právom chránených záujmoch. Uvedené je plne v súlade aj s ustálenou rozhodovacou praxou, ktorá uvádza, že s poukazom na § 6 SSP a § 2 ods. 1 a 2 SSP iba tie rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých priamym účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca, prostredníctvom založenia, zmeny alebo zrušenia oprávnenia alebo povinnosti, alebo pripustenia možnosti tohto legálneho zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, podliehajú súdnemu prieskumu podľa SSP, ktorý má však charakter subsidiárnej súdnej ochrany v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy pre oblasť rozhodovania v správnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžk/5/2019 zo dňa 29.01.2020).
38. Zároveň aj § 178 ods. 1 SSP jednoznačne ustanovuje, že žalobcom v rámci všeobecnej správnej žaloby je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Vo vzťahu k napadnutému protokolu však správny súd neidentifikoval, že by ním bol žalobca dotknutý na svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch a bola mu uložená konkrétna povinnosť. 39. Správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že NFP mal byť poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy o NFP uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá má charakter relatívneho obchodu a spadá svojou povahou do súkromného práva. Povinnosť uzatvoriť s prijímateľom zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje § 22 ods. 1 zákona o príspevkoch z fondov EU. Ako vyplýva zo znenia § 22 ods. 2 zákona o príspevkoch z fondov EU, zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a poskytovateľa pri realizácii projektu a v čase udržateľnosti projektu. Samotným vznikom právneho nároku nie je garantované reálne uhradenie zazmluvnenej výšky príspevku, pretože takéto uhradenie je viazané na splnenie podmienok dohodnutých v zmluve. 40. Najvyšší správny súd i Najvyšší súd sa vo svojich rozhodnutiach už viackrát zaoberali charakterom zmluvných vzťahov vyplývajúcich zo zmlúv o NFP. Správny súd na tomto mieste predovšetkým poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/118/2013 zo dňa 01.07.2014, kde súd skonštatoval, že okamihom uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP nadobudol vzťah medzi žalobcom a žalovaným súkromnoprávny charakter a prípadne nároky z neho je možné uplatňovať v civilnom konaní a nie prostredníctvom správneho súdnictva. Uvedené rozhodnutie prešlo aj testom ústavnosti, keď Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím II. ÚS/219/2015 zo dňa 01.04.2015 odmietol sťažnosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú. Obdobný názor o súkromnoprávnom charaktere záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo zmlúv o NFP konštatoval napr. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 2Obdo/36/2023 zo dňa 30.11.2023, Najvyšší správny súd v uznesení sp. zn. 5Sfk/72/2022 zo dňa 26.10.2022, sp. zn. 5Sfk/101/2022 zo dňa 28.02.2023. Žalobca tak mal zabezpečený prístup k súdu v tejto fáze posudzovania jeho vzťahu so žalovaným, v ktorej sa reálne o nárokoch, ktoré vznikli pri poskytovaní NFP, rozhoduje. 41. Správny súd sa oboznámil s obsahom Zmluvy o NFP, ako aj znením Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“), ktoré súdu predložil priamo žalobca. V Zmluve o NFP si zmluvné strany (žalobca ako prijímateľ a MIRRI SR zastúpené SIEA ako poskytovateľ) veľmi rozsiahlym spôsobom dohodli určitý spôsob financovania, podmienok poskytnutia NFP, kontrolu dodržiavania princípov verejného obstarávania, ako aj definíciu podstatného porušenia zmluvy, dôvody pre odstúpenie a ďalšie podmienky. V bode 5.8 Zmluvy o NFP sa zmluvné strany vyslovene dohodli, že ak záväzkový vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o NFP medzi poskytovateľom a prijímateľom, s ohľadom na ich právne postavenie, nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 Obchodného zákonníka, zmluvné strany vykonali voľbu práva podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka a výslovne súhlasia, že ich záväzkový vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o NFP sa bude riadiť Obchodným zákonníkom tak, ako to vyplýva zo záhlavia označenia Zmluvy o NFP na úvodnej strane. Všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o NFP, vrátane sporov o jej platnosti, výklad alebo ukončenie, budú zmluvné strany riešiť na miestne a vecne príslušnom súde Slovenskej republiky podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. 42. Aplikácia pravidiel verejného obstarávania, následky v podobe finančnej opravy, povinnosti spojené s monitorovaním projektu, podmienky oprávnenosti výdavkov a pod. sú upravené vo VZP. Podľa čl. 18 ods. 5 VZP, pohľadávku poskytovateľa voči prijímateľovi na vrátenie NFP alebo jeho časti a pohľadávku prijímateľa voči poskytovateľovi na poskytnutie NFP podľa Zmluvy o NFP je možné vzájomne započítať podľa podmienok § 42 zákona o príspevkoch z fondov EU. 43. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným mal po uzavretí Zmluvy o NFP súkromnoprávny charakter majúci základ v záväzkovom vzťahu, žalovaný v ňom nevystupoval ako orgán verejnej správy, ale ako druhá zmluvná strana obchodnoprávneho záväzkového vzťahu. Napadnutý protokol (podobne ako aj Správa z kontroly SIEA) predstavuje len zhodnotenie splnenia zmluvných podmienok, pričom ich nesplnenie znamenalo, že žalobcovi nevznikol nárok na poskytnutie NFP a žalovanému poskytlo právo odstúpiť od Zmluvy o NFP. Posúdiť splnenie zmluvných podmienok s ohľadom na zistenia uvedené v napadnutom protokole je úlohou civilného súdu. Na tomto mieste je ale potrebné opätovne pripomenúť, že civilný súd nebude viazaný napadnutým
protokolom a bude ho vyhodnocovať ako dôkaz (obdobne uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/72/2022), pričom si sám posúdi otázky, či súkromnoprávny nárok daný je, alebo nie je. 44. Nie je možné prisvedčiť ani poukazu žalobcu na uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sfk/23/2022 zo dňa 22.07.2022, ktorým rozhodol o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP v prípade, kedy priamo zákon o VO odkazoval na možnosť preskúmania rozhodnutia súdom, z čoho vychádzal pri predmetnom uznesení aj Najvyšší správny súd. Konkrétne kasačný súd uviedol: „Pre súdenú vec je podstatné, že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia (a mimochodom i v čase podania správnej žaloby) platilo vyššie uvedené zákonné pravidlo, v zmysle ktorého rozhodnutie preskúmateľné bolo, a preto sťažovateľovi podaním správnej žaloby vzniklo právo na to, aby súd jeho žalobné námietky preskúmal. Princíp právnej istoty si zároveň žiada, aby právo na súdny prieskum, ktoré zákon priznal, bolo zachované aj po zmene zákona, ledaže by zákonodarca považoval za potrebné aj takto začaté konania zastaviť, čo by však musel ústavno-konformne aj uzákoniť.“ V uvedenom uznesení je v rámci skúmania procesných podmienok konania relevantné práve posúdenie existencie osobitného zákonného ustanovenia o prípustnosti súdneho prieskumu. 45. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak dospel správny súd k záveru, že napadnutý protokol nepodlieha prieskumu správnym súdom, a preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. h) SSP odmietol. 46. Z dôvodu, že žalobca podal v žalobe aj návrh na prerušenie konania, správny súd preskúmal aj tento návrh a ako nedôvodný ho zamietol. Žalobca tento svoj návrh odôvodnil tým, že § 184x ods. 8 zákona o VO je v rozpore s čl. 46 ods. 2 Ústavou, pretože nejestvuje legitímny dôvod na to, aby proti napadnutému protokolu žalovaného bola vylúčená možnosť podania správnej žaloby. Ako to správny súd uviedol už vyššie, zákonodarca síce môže ustanoviť, že nie každé rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy bude podliehať správnemu súdnemu prieskumu, pričom samotný čl. 46 ods. 2 Ústavy predstavuje poistku, kedy správny súd preskúma akt, ktorým sa autoritatívne ukladá nejaká povinnosť, resp. ktorý zasahuje do základných práv a slobôd, a takýto akt zo správneho súdneho prieskumu nevylúči. Správny súd preskúmal napadnutý protokol a na základe vyššie uvedeného uzavrel, že v tomto prípade sa nejedná o vec, ktorá by podliehala súdnemu prieskumu prostredníctvom aplikácie čl. 46 ods. 2 Ústavy. 47. Nemôže obstáť argumentácia žalobcu v tom, že by zákonným vylúčením súdneho prieskumu napadnutého protokolu došlo k porušeniu čl. 46 Ústavy. Zákonodarca totiž v § 7 písm. h) SSP upravil negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov, a teda ustanovil, čo správne súdy nepreskúmavajú. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že žalovaný napadnutým protokolom len konštatoval porušenie ustanovení ZVO a v súlade s § 182x ods. 2 ZVO určil návrh percentuálnej sadzby finančnej opravy určenej spôsobom a v rozsahu podľa pravidiel Európskej komisie o určovaní finančných opráv, pričom týmto napadnutým protokolom nebolo autoritatívne zasiahnuté do práv a povinností žalobcu. Protokoly z kontroly postupov verejného obstarávania tvoria podklad pre ďalšie konanie žalovaného, a to konanie o uložení pokuty/korekcie podľa ZVO, prípadne iných zákonov upravujúcich poskytovanie príspevkov z fondov EU, alebo môže ísť o konanie, na ktoré poskytovateľa oprávňuje Zmluva o NFP. 48. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, ktorý uvádza, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá, pričom nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP. 49. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).