Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6Svo/1/2025 0725100486 15. 10. 2025 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100486.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HOREZZA, a.s., so sídlom Teplická 81, 921 01 Piešťany, IČO: 36 280 127, právne zastúpený: De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 820 05 Bratislava, IČO: 31 797 903, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9727-9000/2021 zo dňa 06.03.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.04.2025, takto rozhodol: Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.04.2025 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 04.04.2025 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného č. 9727-9000/2021 zo dňa 06.03.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým Rada žalovaného zamietla odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného (vydanému na nižšom stupni rozhodovania) č. 15324-6000/2020-OD/12 zo dňa 22.07.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozhodol, že žalobca svojím konaním pri uzavretí Zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2019 (ďalej len „Zmluva o dielo“), Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo uzavretého dňa 18.12.2019 a Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo uzavretého dňa 17.02.2020 s obchodnou spoločnosťou HASTRA s.r.o. porušil § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), keď nepostupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní, zadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác spoločnosti HASTRA s.r.o. bez použitia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní a vyhol sa povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom o verejnom obstarávaní, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, a ktorým zároveň Rada žalovaného potvrdila prvostupňové rozhodnutie. 2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), odôvodniac to tým, že právne následky napadnutého rozhodnutia predstavujú pre žalobcu hrozbu závažnej ujmy, s potenciálnym závažným finančným dopadom. Právnym následkom napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo de facto uloženie povinnosti verejne obstarávať postupmi podľa zákona o verejnom obstarávaní a plniť všetky ostatné povinnosti vyplývajúce zo statusu verejného obstarávateľa. Konajúc s odbornou starostlivosťou by sa orgány žalobcu mali závermi právoplatného rozhodnutia orgánu aplikácie práva riadiť. De facto uloženie povinnosti verejne obstarávať zaťažilo žalobcu povinnosťami, ktoré iní účastníci na relevantných trhoch nemali, pričom išlo o znevýhodnenie, ktoré nemalo oporu v žiadnom dôvode objektívnej povahy. Inak povedané, právnym následkom napadnutého rozhodnutia bolo zavedenie regulácie verejného obstarávania do prostredia voľnej súťaže. Takýto následok bol neprimeraným zásahom do činnosti žalobcu, priamo ho znevýhodnil oproti ostatným účastníkom relevantného trhu a spôsobil
mu závažnú ujmu. Povinnosť formalizovaného postupu, zverejňovania podrobností o zamýšľaných (najmä investičných) činnostiach vo Vestníku verejného obstarávania, nemožnosť zohľadňovať pri výbere dodávateľov kritériá, ktoré sa v obchodnej praxi zohľadňujú, ako aj ďalšie povinnosti verejných obstarávateľov boli dôvodmi závažnej ujmy spočívajúcej v znevýhodnení pred ostatnými účastníkmi trhu. Táto ujma mala bezpochyby aj finančný rozmer. Naopak, priznaním odkladného účinku správnej žalobe by sa zachoval stav, ktorý existoval takmer dvadsať rokov a nikdy nebol spochybnený. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom, keďže žalobca pri výbere dodávateľov tovarov, služieb a stavebných prác aj doteraz postupoval v súlade s bežnými súťažnými postupmi na trhu. 3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 19.09.2025 konštatujúc, že žalobcom popísané skutočnosti, ktoré majú predstavovať závažnú ujmu na strane žalobcu, zostali v rovine tvrdenia o potenciálnom charaktere predmetného zásahu, pričom žalobca uvedené ničím nepreukazoval. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu priamej a konkrétnej ujmy, ktorej vznik mu hrozil v dôsledku napadnutého rozhodnutia. Okrem toho, napadnuté rozhodnutie ani nemalo vlastnosť vykonateľnosti. Uvedené v plnom rozsahu odôvodňovalo zamietnutie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Administratívne spisy žalovaný predložil správnemu súdu dňa 23.09.2025. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) prvotne uvádza, že podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie“) alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ďalej len „opatrenie“) alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia závažná ujma hrozí.
Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia sú vylúčené. 11. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvotný predpoklad rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe a síce, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy, resp. iného nenapraviteľného následku musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, či iným právnym následkom z neho vyplývajúcim. Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. 12. Koncepcia inštitútu odkladného účinku priznaného správnej žalobe (ďalej len „inštitút odkladného účinku“) teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená žalobcom. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. 13. Správny súd, majúc na pamäti vyššie uvedené právne normy a k nim vzťahujúce sa zásady, s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP, v predmetnej právnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 14. Správny súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorý žalobcovi v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia hrozí (ďalej len „hrozba ujmy“). Žalobca hrozbu ujmy podložil len úvahami o možných následkoch napadnutého rozhodnutia, a aj to len pomerne strohými. Žalobca sa síce zmieňuje o svojom znevýhodnení oproti ostatným účastníkom relevantného trhu, pokiaľ by mal dodržiavať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní, avšak toto znevýhodnenie už bližšie nešpecifikuje ani nepreukazuje vo vzťahu k negatívnym následkom okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia ako zákonnému predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Koncepcia inštitútu odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená žalobcom, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Bolo vecou žalobcu, aby hrozbu ujmy tvrdil a aj riadne osvedčil, čo však neurobil. Dôvody, na ktorých je návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe založený, vymedzené v zásade s poukazom na hrozbu závažnej finančnej škody, ktorá má byť spojená s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, bez uvedenia ďalších podstatných skutočností, ktoré by takúto hrozbu bližšie špecifikovali a osvedčovali, sú všeobecné, nekonkrétne a hypotetické, a ako také sú nepostačujúce na preukázanie naplnenia prvotnej podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to hrozby ujmy. Žalobca teda hrozbu ujmy v intenciách relevantnej právnej úpravy inštitútu odkladného účinku nepreukázal. 15. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedený záver zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, teda povinnosť komplexne preukázať existenciu podmienok predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP, nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť vlastnou činnosťou, či už vyhľadávaním údajov, dopytom alebo produkovaním výziev. Je v záujme samotného žalobcu, ak jeho situácia podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne a komplexne
osvedčil. V opačnom prípade nesie následky, vyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie jeho návrhu. 16. Keďže žalobca nepreukázal hrozbu ujmy, správny súd sa už ďalej podrobnejšie nezaoberal preukázaním naplnenia ďalšieho predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú totiž v § 185 písm. a) SSP stanovené kumulatívne, a teda nepreukázanie splnenia ktoréhokoľvek predpokladu musí nevyhnutne viesť k zamietnutiu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 17. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)