Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6Sa/60/2017 1017201112 05. 10. 2023 JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD. ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201112.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v sociálnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.5.2017, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu
z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 14.07.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej XXX XXX XXXX X zo dňa 31.5.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13.6.2017. Žalovaná odoprela žalobcovi základné právo vyplývajúce z čl. 35 ods. 3 ústavy SR. Konanie prebiehalo zmätočne, neodborne a opakovane neboli dodržané zákonné lehoty, čo spôsobilo prieťahy v konaní, ktoré trvalo približne jeden rok. Žalovaná opomenual, že za výsluhového dôchodcu prispieva do sociálnej poisťovne štát. Zníženie zdravotného stavu bolo určené na 75%, pričom upozornil, že v konaní na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava bolo určené na 80%. Tento rozdiel nebol vysvetlený. 2. K správnej žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 19.07.2018 tak, že žalovaná podľa § 72 ods. ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 18. októbra 2016 z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienku získania najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Na základe správnej žaloby bola v rámci opätovného preskúmania celej spisovej dokumentácie účastníka konania zistená zrejmá chyba v písaní, zrejmá nesprávnosť, v písomnom vyhotovení rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 31. mája 2017 a túto chybu podľa § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. bez návrhu generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne opravil vydaním opravného rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 12. júla 2018. Zrejmá nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 31. mája 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť jeho doručením žalobcovi 13. júna 2017 sa vyskytla v jeho výrokovej časti dátumu zo 17, februára 2017 na 14. februára 2017. K námietke žalobcu ohľadne priebehu odvolacieho konania uviedol, že odvolaniu z 11. apríla 2017, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím z 31. mája 2017 predchádzalo odvolanie žalobcu z 9. januára 2017, doručené žalovanej 12. januára 2017, ktorým žalobca napadol rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 28. októbra 2016 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok podanej žalobcom 18. októbra 2016 s tým, že je rozhodnutie nezrozumiteľné a nie je dostatočne odôvodnené. Žalovaná po opätovnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a celej spisovej dokumentácie žalobcu dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie z 28. októbra 2017 je skutočne potrebné doplniť o relevantné dôvody
tak, aby bolo odôvodnenie vyčerpávajúcejšie a zrozumiteľnejšie v súlade s § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. Podľa uvedeného ustanovenia je potrebné v odôvodnení rozhodnutia uvádzať, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnutie vydané. V súlade s uvedeným žalovaná vydala 14. februára 2017 rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok z 28. októbra 2016 doplnené a zmenené. Uvedené rozhodnutie žalobca opätovne napadol odvolaním z 8. apríla 2017, doručeným žalovanej 11. apríla 2017, o ktorom žalovaný rozhodol 31. mája 2017. Žalovaná má za to, že z uvedeného postupu nevyplýva, že by boli v odvolacom konaní v prípade žalobcu spôsobené prieťahy, nedodržané lehoty a nevyplýva z uvedeného ani zmätočnosť či neodbornosť postupu žalovanej. Žalovaná má za to, že postupom v dôchodkovej veci žalobcu tým, že zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok mu neodoprela jeho ústavné právo zaručené mu čl. 35 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého majú občania právo na prácu a štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Žalobca má hmotné zabezpečenie zo strany štátu realizované priznaním a vyplácaním výsluhového dôchodku, ktorého je poberateľom od 8. novembra 2008. Žalovaná tým, že žalobcovi nepriznala invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodne jeho ústavné právo, ktorého sa v správnej žalobe dovoláva, neodopiera. K námietke o nesúlade v percentuálnom ohodnotení zdravotného poškodenia žalobcu žalovaná uvádza, že 75 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnost v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola žalobcovi stanovená podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. posudkovým lekárom sociálneho poistenia pre účely § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. (uznanie invalidity). Žalobca v správnej žalobe neuviedol na akom právnom základe a za akým účelom má Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny stanovených 80 % a v porovnaní s akou veličinou, a preto nevie žalovaná k uvedenej námietke zaujať stanovisko. Žalobca nepredložil ani v správnej žalobe žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia žalovanej o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX D. z 28. októbra 2016 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 14. februára 2017 a rozhodnutia žalovaného, ako odvolacieho orgánu, č. XXX XXX XXXX X z 31. mája 2017 v znení opravného rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 12. júla 2018. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná nárok na priznanie invalidného dôchodku žalobcu neuznáva a žiadal, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. Žalobca v replike zo dňa 03.09.2018 uviedol, že žalovaná sa vyjadrila nepravdivo, lebo žalobca nenamietal zmätenosť, neodbornosť a prieťahy len odvolacieho konania. Uvedené sprevádzalo cele konanie, čo žalobca v odvolaní opakovane napadol. Bezvýsledne. Z vyjadrenia vyplýva podozrenie, že žalovaná uvedené bude pred súdom zatajovať. Preto je potrebné poukázať napr. na list zo dňa 3.8.2016, ktorým bol žalobca vyzvaný na doloženie dokladov, pričom žalovaná už mala kompletne a jednoznačne doložený zdravotný stav žalobcu. Žalovaná nedokázala žalobcovi vysvetliť o aké konkrétne dokumenty by sa malo jednať. Podľa žalobcu tak žalovaná bezdôvodne predlžovala konanie, čo prispelo k tomu, že rozhodla až po uplynutí 60 dňovej lehoty a žalobcovi to neoznámila. Ďalších 60 dní potrebovala, aby rozhodnutie doručila, čo nasvedčuje tomu, že dátum rozhodnutia nie je skutočný. O zmätočnosti konania svedčí aj to, že žalobcovi bolo opravné rozhodnutie doručené aj 3.8.2018 a to dva krát. Žalobcovi bolo teda v konaní dovedna doručených 6 rozhodnutí. Rozdiel v percentuálnom poklese zdravotného stavu určeného štátnym orgánom a žalovanou žalobca namietal v konaní ústne aj písomne. Žalovaná sa asi nevie k tomu vyjadriť, lebo ju v konaní námietky žalobcu nezaujímali. Zmätočné je aj tvrdenie o správnosti rozhodnutia v znení opravného rozhodnutia zo dňa 12.7.2018 v súdnom konaní začatom rok pred tým. 4. Žalovaná v duplike zo dňa 15.05.2020 uviedla, že žalobca žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava 18. októbra 2016 požiadal o invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 22. júna 2016. Rozhodnutím Sociálnej poisťovni, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 28. októbra 2016 mu bola žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konkrétne, že nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Odvolaním z 9. januára 2017, doručeným žalovanej 12. januára 2017, žalobca predmetné rozhodnutie napadol a namietal jeho nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie. Na základe odvolacích námietok žalobcu vydala žalovaná 14. februára 2017 zmenové rozhodnutie, ktorým napadnuté rozhodnutie z 28. októbra 2016 doplnila v časti odôvodnenie, a keďže nevyhovela odvolaniu v celosti, vec v ten istý deň odstúpila príslušnému odvolaciemu orgánu, generálnemu riaditeľovi žalovanej. Odvolací orgán, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a celej súvisiacej spisovej dokumentácie, teda aj v intenciách zmenového
rozhodnutia, rozhodol o podanom odvolaní rozhodnutím z 27. februára 2017 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie žalovanej z 28. októbra 2016, v spojení so zmenovým rozhodnutím zo 14. februára 2017, potvrdil ako vecne správne a zákonné. Odvolací orgán vo vzťahu k zmenovému rozhodnutiu zo 14. februára 2017 rozhodoval predčasne, pretože žalobcovi tým, že ho posúdil spoločne, v súvislosti s napadnutým rozhodnutím z 28. októbra 2016, ako súčasť jedného administratívneho spisu, nebral do úvahy lehotu, ktorá žalobcovi plynula na podanie odvolania proti nemu, a teda nerešpektoval jeho procesné právo na podanie odvolania. Žalobca napadol odvolaním z 8. apríla 2017, doručeným žalovanej 11. apríla 2017, aj zmenové rozhodnutie z 14. februára 2017. Namietal jeho nezákonnosť a zmätočnosť takéhoto postupu a žiadal invalidný dôchodok priznať. O odvolaní z 11. apríla 2017, a teda o napadnutom zmenovom rozhodnutí zo 14. februára 2017, odvolací orgán opätovne rozhodol 31. mája 2017, čím napravil procesné pochybenie v predmetnej dôchodkovej veci. Rozhodol tak, že odvolanie znovu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu opätovne potvrdil, pretože pochybenie v procesnom postupe nemalo vplyv na zmenu v skutkových okolnostiach, na základe ktorých žalobca stále nespĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 z. z. o sociálnom poistení. Opätovne dospel k tomu, že žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok bola zamietnutá správne a v súlade s planými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žalovaná trvá na tom, že z uvedeného postupu nevyplýva, že by boli v odvolacom konaní v prípade žalobcu spôsobené prieťahy alebo nedodržaná zákonná lehota. Žalovaná uznáva, že predpokladom žalobcom namietanej zmätočnosti postupu správneho orgánu v predmetnej dôchodkovej veci môžu byť zrejmé chyby v písomnom vyhotovení oboch rozhodnutí (z 27. februára 2017 a z 31. mája 2017), ktoré sa vyskytli napokon aj v opravnom rozhodnutí z 12. júla 2018, ktorým boli v súlade s § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odstránené, a ktoré bolo z tohto dôvodu žalobcovi doručované dvakrát. Dňa 13. júla 2018, deň uloženia zásielky 18. júla 2018, a potom spolu so sprievodným vysvetľujúcim listom žalovanej 19. júla 2018, deň uloženia zásielky 24. júla 2018, pričom obidve takto uložené zásielky žalobca prevzal, podľa jeho podpisu na doručenkách, 3. augusta 2018. 5. Z administratívneho konania vyplýva, že žiadosťou spísanou dňa 18. októbra 2016 požiadal o priznanie invalidného dôchodku. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 28. októbra 2016 bola žiadosť o invalidný dôchodok účastníkovi konania zamietnutá podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Za invalidného bol účastník konania uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol odborný lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava z 18. októbra 2016, podľa ktorého má účastník konania od 22. marca 2016 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nakoľko účastník konania získal obdobie výkonu služby ako colník v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento bol účastníkovi konania priznaný, nie je možné dobu základnej vojenskej služby od 3. októbra 1988 do 9. augusta 1990 a dobu služobného pomeru v rozsahu 19 rokov a 67 dní hodnotiť na nárok na invalidný dôchodok. Na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, do úvahy neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 (v časti VI. - Spoločné ustanovenia) na invalidný dôchodok. Dohovor č. 128 bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Dohovor"). Dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok a preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon, príslušné ustanovenia uvedeného Dohovoru č. 128 majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je ním Sociálna poisťovňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom dávky patriacej za tú istú sociálnu udalosť. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky na určenie sumy starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkor.u služby. Suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na
určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Vzhľadom na uvedené na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky účastníka konania v období od 3. októbra 1988 do 9. augusta 1990 (základná vojenská služba) a od 15. júla 1991 do 7. novembra 2008 (doba služby), pretože vtedajšia Česká a Slovenská Federatívna Republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru týkajúcu sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru, do úvahy neprichádza v prípade účastníka konania ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru v časti VI. - Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok. S poukazom na uvedené na nárok na invalidný dôchodok bolo zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Keďže nezískal, okrem doby služby hodnotenej v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok, najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nevznikol mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. 6. Z napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2017 vyplýva, že žalovaný, ako odvolací orgán, zamietol podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odvolanie podané proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo 14. februára 2017, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Žalovaný súčasne potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, ako vecne správne a zákonné. Napadnutým rozhodnutím zo 14. februára 2017 bolo zmenené rozhodnutie žalovanej E. XXX XXX XXXX o z 28. októbra 2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 18. októbra 2016. Sociálna poisťovňa, ústredie zmenila rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 14. februára 2017 svoje rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 28. októbra 2016, ktorým žalobcovi zamietla podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žiadosť o invalidný dôchodok, pretože nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. Zmena spočívala v zistení duplicity v hodnotení doby dôchodkového poistenia získanej výkonom základnej vojenskej služby od 3. októbra 1988 do 9. augusta 1990, a to bez zmeny vo výroku rozhodnutia vo veci samej, nakoľko správne zhodnotenie obdobia dôchodkového poistenia nemalo za následok zmenu výroku napadnutého rozhodnutia. K 22. marcu 2016 dosiahol účastník konania 49 rokov veku. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 22. marcom 2016, získal účastník konania 2 898 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. 7 rokov a 343 dní obdobia dôchodkového poistenia, a preto nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Celkové obdobie dôchodkového poistenia získané za dobu výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok je u účastníka konania 19 rokov a 67 dní. Uvedené obdobie bolo v nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené. 7. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 8. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, teda pred 22. marcom 2016, získal 2 898 dní obdobia dôchodkového poistenia. 9. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 10. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 11. Podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 677/2006 Z. z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých veciach možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. 12. Podľa článku 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. 13. Podľa článku 39 Ústavy Slovenskej republiky: (1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. (2) Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok. (3) Po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov. (7) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 6 ustanoví zákon. 14. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci, o ktorej rozhodol po poučení žalobcu (č.l. 6) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP. 15. Žalobca namietal, že odvolacie konanie prebiehalo zmätočne, neodborne a neboli dodržané zákonné lehoty. Ďalej žalobca v správnej žalobe poukazuje na skutočnosť, že mu bolo v odvolacom konaní odopreté základné právo podľa čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a poukazuje na rozdiel v percentuálnom ohodnotení poškodenia jeho zdravotného stavu, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia stanovil na 75 %, pričom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na 80 % a tiež uvádza, že bola opomenutá skutočnosť, že „za výsluhového dôchodcu prispieva do Sociálnej poisťovne štát“, poukázal na list zo dňa 03.08.2016, ktorým bol žalobca vyzvaný na doloženie dokladov, rozhodol až po uplynutí 60 dňovej lehoty, ďalších 60 dní sa rozhodnutie doručovalo, dátum rozhodnutia nie je skutočný. Námietky, ktoré žalobca uplatnil nie sú spôsobilé privodiť zrušenie rozhodnutia. 16. Ak žalobca namietal zmätočnosť, súd sa stotožnil s vysvetlením žalovanej, že o odvolaní z 11.04.2017, a teda o napadnutom zmenovom rozhodnutí zo 14.02.2017, odvolací orgán opätovne rozhodol 31.05.2017, čím napravil procesné pochybenie, odvolanie znovu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu opätovne potvrdil a odstránil tak pochybenie v procesnom postupe žalovanej. Zrejmé chyby v písomnom vyhotovení oboch rozhodnutí (z 27.02.2017 a z 31.05.2017) boli odstránené ešte v konaní pred žalovanou v súlade s § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 17. Pokiaľ ide o dodržanie zákonných lehôt na rozhodovania, táto námietka je rovnako nedôvodná. Zákon síce stanovuje lehotu 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých veciach 120 dní (§ 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), no nedodržanie tejto lehoty, prípadne jej neoznámenie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, nanajvýš prieťah v konaní, ktorého odstránenia je možné domáhať sa inými právnymi prostriedkami ako správnou žalobou v sociálnej veci. Žalobca nepreukázal, že dátum rozhodnutia nie je skutočný. Ak bol žalobca listom zo dňa 03.08.2016 vyzvaný na doloženie dokladov, ide o zákonný postup. 18. Žalobca tvrdí, že mu odopreté základné právo podľa čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Štát má vo vzťahu k občanom má pozitívny záväzok vytvoriť a udržiavať systém sociálnej pomoci, ak nastane situácia, ktorú Ústava v čl. 35 ods. 3 predpokladá. Ústava vyžaduje poskytnutie hmotného zabezpečenia. Hmotné zabezpečenie musí byť primerané. Miera primeranosti je iste subjektívna kategória, treba ju však chápať a aplikovať tak, aby toto právo občana bolo skutočné, aby bol hmotne zabezpečený štátom tak, aby mu bolo umožnené viesť dôstojný život. Hmotné zabezpečenie v primeranom rozsahu podľa
čl. 35 ods. 3 Ústavy nie je to isté ako primerané hmotné zabezpečenie podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy. Ide totiž o hmotné zabezpečenie v odlišných životných situáciách, ktoré opodstatňujú aj ich rozdielne chápanie. V čl. 35 ods. 3 Ústavy sa chráni ten občan, ktorý je spôsobilý na prácu, ale nie z vlastnej viny právo na prácu nemôže vykonávať. To nie je nespôsobilosť na prácu. Článok 39 ods. 1 Ústavy chráni občana, ktorý je na prácu nespôsobilý, a to z akéhokoľvek dôvodu nespôsobilosti, či už právneho (napr. nedostatok veku), alebo faktického (napr. zdravotného). Tento nie je spôsobilý prácu vykonávať a neskúma sa otázka viny za tento stav. Vlastná vina má význam iba u občanov, ktorí sú na prácu spôsobilí. Podmienky hmotného zabezpečenia v primeranom rozsahu tých občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu vykonávať právo na prácu, ustanovuje zákon. Ak zákon (o sociálnom poistení) stanovu ako podmienky nároku na invalidný získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, nejde o porušenie ústavného práva. V danom prípade počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Žalobca pred vznikom invalidity, teda pred 22.03.2016, získal 2 898 dní obdobia dôchodkového poistenia. 19. Žalobca namietal, že žalovaný opomenul skutočnosť, že „za výsluhového dôchodcu prispieva do Sociálnej poisťovne štát“, no v zmysle § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 20. Nebolo sporné, že žalobca získal obdobie výkonu služby ako colník v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. Pod pojmom policajt sa na účely zákona 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy (§ 1 ods. 2). Za ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa na účely tohto zákona považuje aj colník (§ 143ai ods. 2). 21. Ak poukazoval na rozdiel v percentuálnom ohodnotení poškodenia jeho zdravotného stavu, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia stanovil na 75 %, pričom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na 80 %, súd konštatuje, že pre určenie výšky invalidného dôchodku je nerozhodné, či pokles pracovnej schopnosti poistenca je 71 % alebo 100%. Uvedené znamená, že už pri 71 % poklese pracovnej schopnosti poistenca sa poistencovi priznáva najvyššia možná výška invalidného dôchodku v prípade splnenia zákonných podmienok. Tento by bol nižší iba v prípade poistenca s poklesom pracovnej schopnosti v rozpätí od 41 % do 70 %, čo nie je prípad žalobcu, pretože ten nespĺňa „podmienku počtu rokov“ a nie „podmienku počtu percent“. 22. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako to vyplýva už zo samotného jej názvu, vyjadruje v zmysle zákona o sociálnom poistení objektívny rozsah poklesu schopnosti vykonávať prácu danou fyzickou osobou (v danom prípade žalobcu) oproti zdravej fyzickej osobe. Ide o sociálnu dávku, ktorá má nahrádzať príjem fyzickej osoby, ktorá v dôsledku svojho zdravotného stavu v stanovenej miere nemôže (alebo iba v obmedzenom rozsahu) vykonávať prácu. V prípade žalobcu je príjem fyzickej osoby nahradený výsluhovým dôchodkom. 23. Od stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je však potrebné odlíšiť mieru funkčnej poruchy, stanovovanej podľa zákona o peňažných náhradách. Ide totižto o dve odlišné kategórie sociálnych dávok. Ako to vyplýva z vyššie citovaného § 1 zákona o peňažných náhradách, jeho účelom je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. A to predovšetkým formou poskytovania rôznych druhov peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (§ 19 zákona o peňažných náhradách), ako aj ďalšími formami, stanovenými týmto zákonom (preukaz, parkovací preukaz). Z uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní totožného ochorenia žalobcu príslušným orgánom zjavne nedochádza k stanoveniu totožnej numerickej hodnoty vyjadrenej v percentách, nakoľko (ako to bolo vyššie uvedené) percentuálny údaj vyjadruje odlišné údaje.
24. Žalobca tvrdil, že lekárske posudky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny určili jeho MPSVZČ vo výške 80%. Súd však zdôrazňuje, že tieto posudky, vyhotovené ako to je uvedené v ich úvode na účely § 11 zákona o peňažných náhradách, nestanovovali mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (MPSVZČ), nakoľko táto miera sa stanovuje postupom podľa zákona o sociálnom poistení. Stanovovali iba mieru funkčnej poruchy na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu podľa zákona o peňažných náhradách. Žalobca sa teda mylne domnieva, že lekárske posudky vyhotovené podľa zákona o peňažných náhradách sa musia zhodovať s MPSVZČ, ktorá je jednou z podstatných podmienok priznania invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení. 25. Správny súd dospel k záveru, že žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok bola zamietnutá správne a v súlade s planými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Správny súd nezistil postupe žalovanej nedodržanie zákona. 26. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 168 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže neboli tvrdené a ani súd nezistil dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.