§ 88 zákona č. 404/2011 Z. z.

Ustanovenia druhej hlavy štvrtej časti návrhu zákona určujú dôvody, kedy je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade so smernicou 2008/115/ES. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže túto lehotu predĺžiť z dôvodu uvedeného v § 87 ods. 4. Predĺžiť lehotu zaistenia nie je možné pri rodinách s deťmi a pri zraniteľných osobách. Postup pri zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny je totožný s doterajšou právnou úpravou. Toto ustanovenie zároveň definuje nový pojem „riziko úteku“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zjednotenia terminológie v celom texte zákona.

Navrhuje sa zmena dôvodu zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má byť navrátený v rámci dublinského prevozu tak, aby mohol byť zaistený už počas prípravy tohto dublinského prevozu. Táto zmena je potrebná, aby nedochádzalo k útekom osôb, ktoré majú byť navrátené v rámci dublinského prevozu a tým k zmareniu celého postupu štátnych orgánov.

Cieľom navrhovanej zmeny je odstrániť pochybnosti týkajúce sa pôvodného ustanovenia, ktorého cieľom mala byť možnosť dočasného umiestnenia štátneho príslušníka tretej krajiny na policajnom útvare, a to z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. V praxi sa realizácia readmisie na štátnej hranici Slovenskej republiky s Ukrajinou dá zabezpečiť spravidla do niekoľkých dní. Cieľom predchádzajúcej, ako aj terajšej úpravy je, že aby policajné útvary nemuseli vykonávať nákladný a časovo náročný transport zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny do útvaru policajného zaistenia pre cudzincov ak je predpoklad, že bude úspešne zabezpečená jeho readmisia na územie Ukrajiny. V prípade, ak by nastali okolnosti, ktoré si vyžadujú dlhšie readmisné konanie s príslušnými orgánmi Ukrajiny, bude povinnosťou zabezpečiť umiestnenie štátneho príslušníka do zariadenia, kde má lepšie podmienky na pobyt počas zaistenia.
Zároveň sa navrhuje zmena pri podávaní odvolania voči rozhodnutiu o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, kde sa jasne ustanovujú jednotlivé procesné lehoty tak pre účastníka konania, policajný útvar a príslušný súd. V nadväznosti na túto zmenu sa v čl. II navrhuje doplnenie Občianskeho súdneho poriadku o nové ustanovenie upravujúce konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení.

Navrhuje sa zmena z dôvodu potrieb aplikačnej praxe, kedy povinnosť prepustiť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny do 48 hodín od jeho zaistenia, ak policajný útvar nevydá rozhodnutie o administratívnom vyhostení neplatí, ak dôvodom nevydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení je podanie žiadosti o azyl po tom, čo mu bolo doručené rozhodnutie o zaistení. Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu predchádzania účelovým žiadostiam o azyl, ktorými sa štátni príslušníci tretích krajín snažia oddialiť proces ich návratu do krajiny, do ktorej majú byť vyhostení. Navrhovanou zmenou nie je dotknuté konanie o azyle, nakoľko toto konanie môže prebiehať aj v zariadení. Zároveň sa navrhuje, aby sa uvedená 48 hodinová lehota na vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení nevzťahovala na prípady, kedy k nevydaniu rozhodnutia dôjde z dôvodu vyžiadania informácie z iného členského štátu o tom, či medzinárodná ochrana osoby, ktorá má postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte stále trvá. Zároveň sa navrhuje zadefinovanie prípadov, kedy policajný útvar nie je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bezodkladne po neoprávnenom prekročení vonkajšej hranice požiada o udelení azylu na území Slovenskej republiky.

Ide o zosúladenie s prepracovaným znením tzv. Dublinského nariadenia.

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe pri zaisťovaní štátnych príslušníkov tretej krajiny. Celková doba zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa nemení, ale na základe navrhovanej právnej úpravy bude mať policajný útvar možnosť počas tejto doby zaistenie opakovane predlžovať do maximálnej dĺžky 6 mesiacov alebo pri ďalšom zaistení do maximálnej dĺžky 12 mesiacov. To znamená, že policajný útvar bude môcť rozhodnúť o zaistení napríklad na 2 mesiace, následne, ak budú naďalej trvať dôvody zaistenia, znovu na 3 mesiace a následne ešte na 1 mesiac do celkovej dĺžky zaistenia 6 mesiacov. Následne, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote 6 mesiacov, môže policajný útvar rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia o ďalších najviac 12 mesiacov. Týchto 12 mesiacov zaistenia bude môcť policajný útvar tiež rozdeliť na niekoľko častí, podľa trvania dôvodov zaistenia. Navrhovaná právna úprava je v prospech štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú rozhodnutím policajného útvaru zaistení, nakoľko budú vždy vedieť na akú konkrétnu dobu budú zaistení.

Zavádza sa nová právna úprava zaistenia žiadateľov o udelenie azylu v súlade s požiadavkami práva Európskej únie. Z toho dôvodu sa navrhuje vypustenie odseku 12 z § 88, kvôli jasnejšej interpretácii oprávnenia na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu. Dôvodom je navrhované doplnenie nového ustanovenia § 88a, ktoré upravuje dôvody zaistenia žiadateľov o udelenie azylu, pričom celková prípustná dĺžka ich zaistenia je šesť mesiacov. Výnimkou je zaistenie z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, kedy je možné zaistenie predĺžiť o 12 mesiacov.

Navrhuje sa, aby policajt mohol zaistiť podľa § 88 aj žiadateľa o udelenie azylu v prípade, ak tento nie je oprávnený sa zdržiavať na území SR podľa § 22 ods. 1 zákona o azyle; dôvodom je skutočnosť, že takúto osobu by nebolo možné v konaní o administratívnom vyhostení zaistiť podľa § 88a.

Navrhovaná zmena vychádza z potreby aktualizácie poznámok pod čiarou.

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 3 do § 77.

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Zavedenie tejto právnej úpravy odbremení jednotlivé policajné útvary ako aj zaistené osoby od nutnosti ich prevážania zo zariadenia späť na policajný útvar za účelom nového konania o zaistení a následného prevozu späť do zariadenia na ich umiestnenie. Ušetria sa tým nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zníži sa tým riziko prípadného úteku prevážaných osôb. Oprávnenie zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88 alebo žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a bude mať aj policajný útvar v zariadení. Policajný útvar v zariadení vydá rozhodnutie o zaistení v prípade prepustenia zaistenej osoby podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1. alebo bod 2., ak existujú iné dôvody na jej zaistenie podľa § 88 ods. 1 alebo § 88a ods. 1 a policajný útvar, ktorý rozhodol o jej predchádzajúcom zaistení o to písomne požiada.