Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-10Sd/70/2015 1015201062 19. 01. 2024 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201062.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci navrhovateliek: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. XX/X, XXX XX H., 3/ I. J. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX H., (právni nástupcovia nebohého navrhovateľa I. L. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XX, H.), proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí odporkyne č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015, č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2016, č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 13.09.2016 a č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 13.09.2016, rozhodol: I. Správny súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015, číslo XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2016, číslo XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 13.09.2016 a číslo XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 13.09.2016, p o tvrdzuje. II. Navrhovateľkám 1/ až 3/ sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1, § 114 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v znení neskorších predpisov priznala pôvodnému navrhovateľovi I. L. C. starobný dôchodok od 31.07.2010 v sume 222,30 eur mesačne. Súčasne bolo rozhodnuté o zvýšení starobného dôchodku podľa príslušných zákonných ustanovení platných v rozhodnom čase počnúc od 01.01.2011 až do obdobia od 01.01.2015. Prílohou rozhodnutia je osobný list dôchodkového zabezpečenia. Z odôvodnenia rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015 vyplýva, že I. L. C. si žiadosťou o starobný dôchodok zo dňa 31.07.2013 uplatnil nárok na starobný dôchodok od 31.07.2010 (podľa § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tri roky spätne). Odporkyňa vykonaným dokazovaním z potvrdenia Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. N. O./XXX-XX z 21.12.2004 zistila, že žiadateľovi o starobný dôchodok bol od 01.08.1998 priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov, ktorý sa podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok v nezmenenej sume. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.09.1961 do 25.09.1963 v I. kategórii funkcií, doba príslušníka ZVJS od 01.05.1969 do 31.10.1976 v I. kategórii funkcií, doba príslušníka MV od 01.11.1976 do 31.07.1985 v II. kategórii funkcií, doba príslušníka MV od 01.08.1985 do 30.06.1995 v I. kategórii funkcií a doba príslušníka ZVJS od 01.10.1996 do 31.07.1998 v I. kategórii funkcií. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí doba služby zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto
zákona. Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. Pretože I. L. C. získal 30 rokov služby v I. a v II. pracovnej kategórii, dôchodkový vek bol 55 rokov. Vzhľadom na to, že dôchodkový vek dovŕšil pred 01.01.2004, t. j. 04.01.1998, o nároku na starobný dôchodok bolo rozhodnuté (v súlade s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z.) podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ustanovenými v zákone č. 461/2003 Z.z. Do vzniku nároku na starobný dôchodok I. L. C. získal 40 rokov doby zamestnania. Na účely určenia sumy starobného dôchodku bolo rozhodných 37 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliadalo. Päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov sa v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. zistilo porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé roky. Priemerný mesačný zárobok bol vypočítaný za roky 1997, 1996, 1995, 1994 a 1993 a bol upravený podľa § 293k zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/1996 Z.z. na 4.833,- Sk. Základná výmera starobného dôchodku (60 % priemerného mesačného zárobku) sa od 21. roku zamestnania zvýšila za každý ďalší rok zamestnania v I. pracovnej kategórii o 34 %. V súlade s § 261 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok od 04.01.1998 do 03.01.2005 sa suma starobného dôchodku zvýšila podľa § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o 1.667,- Sk, na sumu 6.211,- Sk mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 112,1 % o 6962,62939 Sk a o pevnú sumu 1.270,Sk na sumu 14.443,71716 Sk mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 6 %, t. j. o 867,Sk mesačne na sumu 15.311,- Sk mesačne. Suma starobného dôchodku určená s prihliadnutím na dobu výkonu služby ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov bola 15.311,- Sk mesačne. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Pretože I. L. C. bol poberateľom dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, sumu starobného dôchodku určenú s prihliadnutím na dobu výkonu služby bolo potrebné krátiť o pomernú časť sumy starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým bola doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Postup pri výpočte pomernej sumy starobného dôchodku (4.669,- Sk mesačne) určenej podľa zákona č. 100/1988 Zb. odporkyňa podrobne zdôvodnila na strane 3 predmetného rozhodnutia. V ďalšej časti odôvodnenia s aplikáciou príslušných zákonných ustanovení odporkyňa zdôvodnila aj postup pri zvýšení sumy starobného dôchodku odo dňa priznania dôchodku do dňa vydania rozhodnutia o jeho priznaní. Odporkyňa týmto rozhodnutím realizovala rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.11.2014, č. k. 10Sd/177/2013 - 48. 2. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-M.. zo dňa 20.05.2015 odporkyňa rozhodla podľa § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o znížení starobného dôchodku od 10.07.2015 na sumu 325,20 eur mesačne. Odporkyňa dôvodila tým, že rozhodnutím zo dňa 21.04.2005 č. XXX XXX XXXX bol priznaný podľa § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. od 04.01.2005 starobný dôchodok, ktorý sa k 09.07.2015 vyplácal vo vyššej sume ako patril, po opätovnom určení sumy starobného dôchodku v súlade s právnym záverom krajského súdu bol starobný dôchodok od najbližšej dôchodkovej splátky znížený. 3. Pôvodný navrhovateľ podal proti rozhodnutiam č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015 a č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015 včas opravný prostriedok zo dňa 28.06.2015, v ktorom namietal správnosť napadnutých rozhodnutí. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Mal za to, že odporkyňa nerešpektovala právny názor Krajského súdu v Bratislave vyjadreného v rozsudku č. 10Sd/177/2013-48 zo dňa 14.11.2014, na základe ktorého boli napadnuté rozhodnutia vydané, podľa ktorého sa mu mal už priznaný starobný dôchodok rozhodnutím zo dňa 21.04.2005 zvýšiť s prihliadnutím na zachovanie nárokov z preferovaných kategórií a sumu starobného dôchodku určiť podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Poukázal na to, že jeho zamestnanie nepretržite trvalo od vzniku nároku na starobný dôchodok, teda od 04.01.1998 až do 31.12.2003, ako aj že ku dňu 31.12.2003 nebol poberateľom starobného dôchodku. Žiadal rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015 a č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. 4. Odporkyňa sa k opravnému prostriedku pôvodného navrhovateľa vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 14.08.2015 a navrhla napadnuté rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015 a č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015 ako vecne správne potvrdiť. K skutkovému a právnemu stavu uviedla, že pôvodný navrhovateľ si žiadosťou zo dňa 31.07.2013 uplatnil nárok na starobný dôchodok od
31.07.2010. Starobný dôchodok bol priznaný podľa § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. od 31.07.2010, teda najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok. Následne vo vyjadrení opísala spôsob výpočtu starobného dôchodku pôvodného navrhovateľa tak, ako bol uvedený v napadnutom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015. Na námietku pôvodného navrhovateľa, že suma starobného dôchodku mala byť určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. poukázala na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Konštatovala, že pôvodný navrhovateľ dôchodkový vek dovŕšil dňa 04.01.1998, bol mu podľa § 210 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov priznaný výsluhový príspevok od 01.08.1998 a od dovŕšenia dôchodkového veku nebol nepretržite zamestnaný k 31.12.2003, t. j. k prerušeniu zamestnania došlo od 01.08.1998 do 31.01.1999, od 12.03.2001 do 30.06.2001. Z uvedeného mala za to, že pôvodný navrhovateľ nesplnil podmienku nepretržitého zamestnania po vzniku nároku do 31.12.2003, preto posúdenie jeho nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. neprislúcha. Zároveň uviedla, že pri určení sumy starobného dôchodku pôvodného navrhovateľa vychádzala z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozhodnutí č. 55/2011 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 5/2011, a to v tom smere, že ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Uviedla, že pri posúdení nároku na starobný dôchodok a určení jeho sumy boli pôvodnému navrhovateľovi zhodnotené všetky preukázané doby zamestnania, poistenia, pričom získanie ďalšieho zamestnania, poistenia nebolo preukázané. 5. Pôvodný navrhovateľ v podaní zo dňa 12.10.2015 uviedol, že trvá na svojom pôvodnom návrhu. Tvrdil, že odporkyňa sa vo vyjadrení zo dňa 14.08.2015 nevyjadrila k dôvodom podania návrhu, ale zopakovala obsah napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015 a neodstránila vady spomínaných napadnutých rozhodnutí. 6. Odporkyňa sa k podaniu vyjadrila dňa 06.06.2016 a dňa 03.12.2019. Vo vyjadreniach uviedla, že po vykonanom zisťovaní skutočností rozhodujúcich pre určenie sumy starobného dôchodku pôvodného navrhovateľa, sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia zo dňa 14.08.2015. Pri určení sumy starobného dôchodku pôvodného navrhovateľa vychádzala z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozhodnutí č. 55/2011 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 5/2011, a to v tom smere, že ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Uviedla, že pri posúdení nároku na starobný dôchodok a určení jeho sumy boli pôvodnému navrhovateľovi zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (doby zamestnania), rovnako tak bolo zohľadnené zaradenie do zvýhodnenej kategórie funkcií a všetky hrubé zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v jej informačnom systéme. Následne bola suma starobného dôchodku pôvodného navrhovateľa zvýšená za ďalšie obdobie dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v súlade s § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, jej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 13.09.2016, a to za obdobie od 10.02.2013 do 30.06.2013, od 10.07.2013 do 05.10.2013, od 10.10.2013 do 03.01.2014, od 28.02.2014 do 09.03.2014, od 16.09.2014 do 24.09.2014, ako aj jej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 13.09.2016, a to za obdobie od 14.02.2015 do 23.02.2015, od 18.05.2015 do 27.05.2015, od 01.08.2015 do 10.08.2015 a od 19.11.2015 do 29.11.2015. Uviedla, že obe tieto rozhodnutia neboli expedované, ale boli vydané pre spis po smrti pôvodného navrhovateľa. Naďalej zotrvala na správnosti napadnutých rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015 a č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015 a žiadala ich ako vecne správne potvrdiť.
7. Z dôvodu, že v priebehu súdneho konania o opravnom prostriedku proti neprávoplatným rozhodnutiam odporkyne pôvodný navrhovateľ I. L. C. dňa XX.XX.XXXX zomrel, krajský súd pokračoval v súdnom konaní s dedičkami 1/ A. B., 2/ E. F. a 3/ J. H. (aktuálne I. J. C. K.). 8. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 10Sd/70/2015 – 89 zo dňa 29.09.2020 podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok napadnuté rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015 a číslo XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015 potvrdil a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení krajský súd uviedol, že opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutia sú vecne správne, vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú náležite odôvodnené a sú vydané v súlade so zákonom. Pre zodpovedanie námietok uvedených v opravnom prostriedku boli podľa názoru krajského súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.: 7So/138/2011, 9So/23/2016), vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu činnosť. Krajský súd poukázal na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z ktorých vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok má odporkyňa zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia navrhovateľa, teda obdobie získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by navrhovateľovi patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by navrhovateľovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia, pre účely priznania výsluhovej dávky. Navrhovateľovi potom vznikne nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, určenú teoretickú výšku starobného dôchodku možno krátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. Vzhľadom na uvedené mal krajský súd za to, že odporkyňa preto postupovala správne, ak pre účely určenia sumy starobného dôchodku započítala aj obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia. 9. Proti rozsudku krajského súdu podali navrhovateľky 1/ až 3/ odvolanie. V dôvodoch odvolania namietali nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí odporkyne, z odôvodnenia ktorých nevyplýva, aká doba poistenia nebola započítaná pre výpočet príspevku za službu. Namietali, že 1/ za rozhodujúcu dobu odporkyňa považovala len dobu poistenia vo všeobecnom systéme, 2/ nezaoberala sa splnením/nesplnením podmienok dôchodkového veku pôvodného navrhovateľa, teda či došlo/nedošlo k podmienkam na zachovanie nárokov z pracovných kategórií (§ 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.2000), 3/ nepretržitosťou trvania/ netrvania zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok dňa 04.01.1998 do 31.12.2003 a či neskôr pôvodný navrhovateľ poberal/nepoberal starobný dôchodok (§ 261 prvá veta zák. č. 461/2003 Z.z.). Ďalej odporkyni vytýkali, že nebrala do úvahy skutočnosti, že 3/ navrhovateľ odpracoval v I. kategórii funkcií viac ako 20 rokov, 4/ po splnení nároku na starobný dôchodok bol pôvodný navrhovateľ nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 a aj v ďalšom období až do roku 2005 a nepoberal starobný dôchodok, 5/ pre výpočet príspevku za službu nebola zohľadnená celková doba poistenia v osobitnom systéme, nakoľko pre výpočet príspevku za službu sa zohľadňuje celá doba poistenia len v celých rokoch a pôvodnému navrhovateľovi nebolo zohľadnené obdobie viac ako 2 mesiacov, 6/ v dobe ukončenia výkonu služby pôvodným navrhovateľom (31.07.1998) bol účinný zákon č. 100/1988 Zb., 7/ podľa prechodného ustanovenia § 124 ods. 3 písm. d/ zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov príspevky za službu, na ktoré mu vznikol nárok podľa § 119 až § 122 zák. č. 410/1991 Zb. a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona sa považujú za výsluhové dôchodky vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti a od tohto dňa sa zvyšujú o 0,2 % za každý skončený rok trvania služobného pomeru, ak ide o výsluhové príspevky, ktoré boli priznané po 31.12.1996, 8/ na základe uvedeného príspevok za službu nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 39 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, naďalej zostáva príspevkom za službu podľa zákona č. 410/1991 Zb. a za výsluhový dôchodok sa iba považuje, a to na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia priznané podľa predchádzajúcich predpisov a jeho výplatu, 9/ výkon zamestnania v I. a II. kategórii podľa § 14 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. má vplyv na zachovanie nároku na prepočet napríklad starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb., ako aj na skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t. j. pred dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Mali za to, že odporkyňa preto nesprávne právne posúdila uplatnený nárok na starobný dôchodok, keď nezhodnotila dobu služby policajta v I. a
II. kategórii funkcií. Žiadali rozsudok krajského súdu zrušiť a dopočítať starobný dôchodok pôvodného navrhovateľa za odslúžené roky v policajnom zbore podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. 10. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateliek 1/ až 3/ súhlasila s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/70/2015 – 89 zo dňa 29.09.2020. Zdôraznila, že na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladoch a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Pri určení sumy starobného dôchodku pôvodného navrhovateľa vychádzala z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v judikáte uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. R 5/2011. Konštatovala, že v nasledujúcich rokoch bola suma starobného dôchodku pôvodného navrhovateľa postupne zvyšovaná za ďalšie obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v súlade s § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. (jej zmenové rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2016, č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 13.09.2016 a č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 13.09.2016). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. 11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 7So/2/2021 – 118 zo dňa 09.02.2022 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/70/2015 – 89 zo dňa 29.09.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP a § 492 ods. 2 SSP). V odôvodnení uviedol, že Krajský súd v Bratislave na deň 29.09.2020 určil termín ústneho pojednávania, na ktorý predvolal účastníkov konania - navrhovateľka 2/ E. F. ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a súčasne oznámila, že obvodný lekár L. P. J. jej nedovolil zúčastniť sa pojednávania; potvrdením o jej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré je založené na č. l. 86 súdneho spisu súdu preukázala, že práceschopná bola od 01.10.2020, pričom krajský súd dňa 29.09.2020 v neprítomnosti navrhovateľky 2/, ktorej lekár nedovolil zúčastniť sa pojednávania, vo veci rozsudkom rozhodol; proti rozsudku podali v zákonnej lehote navrhovateľky 1/ až 3/ odvolanie. Ďalej konštatoval, že neúčasť navrhovateľky 2/ E. F. na pojednávaní krajského súdu z dôvodu jej práceneschopnosti, preukázanej potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti a stanoviskom jej ošetrujúceho lekára možno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania v zázname, ktorý je založený na č. l. 85 spisu (bez podpisu osoby, ktorá záznam spísala) a zhodne ani zo zápisnice krajského súdu z 29.09.2020 nezistil, že by navrhovateľka 2/ súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti. Mal teda za to, že krajský súd pochybil, keď o pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľky 2/ nerozhodol uznesením. Poukázal na to, že základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, pričom právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva, čo v danom prípade sa tomu tak nestalo. Vzhľadom na uvedené procesné pochybenie súdu prvého stupňa sa vecou samou nezaoberal. Súdu prvého stupňa uložil povinnosť v novom konaní upovedomiť navrhovateľky 1/ až 3/ o novom termíne pojednávania doručeným predvolaním. Uviedol, že v novom rozhodnutí bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o zákonnosti neskôr vydaných zmenových rozhodnutí odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2016, č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 13.09.2016 a č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 13.09.2016 z dôvodu, že tieto sa stali súčasťou súdneho konania o neprávoplatných preskúmavaných rozhodnutiach odporkyne. Zároveň uviedol, že súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0. 12. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 13. Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 10Sd/70/2015. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-10Sd/70/2015.
14. Podľa § 493c písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. 15. Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 16. Nakoľko sa v predmetnom konaní jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“), keďže súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatným rozhodnutiam správneho orgánu, v konaní bude v zmysle vyššie uvedených ustanovení SSP postupovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ako súd vecne príslušný. 17. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd alebo „tunajší súd“) v konaní podľa § 250l OSP vec prejednal ako súd miestne a vecne príslušný. Po opätovnom preskúmaní napadnutých rozhodnutí i konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo a oboznámení sa s administratívnym spisom odporkyne dospel správny súd k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateliek 1/ až 3/ nemožno vyhovieť a napadnuté rozhodnutia vrátane nadväzujúcich zmenových rozhodnutí je potrebné potvrdiť. 18. Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. 19. Podľa § 250q ods. 2 prvá veta OSP, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 20. Podľa § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. 21. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. 22. Podľa § 261 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. 24. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší. 25. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. 26. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. 27. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. 28. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 29. Dňom 01. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 30. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. 31. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporkyne správny súd zistil, že pôvodný navrhovateľ žiadosťou zo dňa 31.07.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku, a to od 31.07.2010 s poukazom na splnenie zákonných podmienok na jeho priznanie. Doby zamestnania, ktoré boli započítané do dôchodkového poistenia tvoria prílohu č. 1 k žiadosti o dôchodok. Súčasťou napadnutých rozhodnutí odporkyne vydaných dňa 20.05.2015 sú aj evidenčné listy o dobe zamestnania a výške zárobku, ktoré sú obsahom dávkového spisu. Administratívny spis obsahuje aj potvrdenie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. N. O./XXX-XX zo dňa 21.12.2004, z ktorého vyplynulo, že pôvodnému navrhovateľovi bol podľa § 210 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, priznaný výsluhový príspevok od 01.08.1998, ktorý sa podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. považuje od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok v nezmenenej výške. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a na jeho výšku bola pôvodnému navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.09.1961 do 25.09.1963 v I. kategórii funkcií, doba príslušníka ZVJS od 01.05.1969 do 31.10.1976 v I. kategórii funkcií, doba príslušníka MV od 01.11.1976 do 31.07.1985 v II. kategórii funkcií, doba príslušníka MV od 01.08.1985 do 30.06.1995 v I. kategórii funkcií a doba príslušníka ZVJS od 01.10.1996 do 31.07.1998 v I. kategórii funkcií. Z administratívneho spisu správny súd taktiež zistil, že pôvodný navrhovateľ získal 30 rokov služby v I. a v II. pracovnej kategórii, v dôsledku čoho jeho dôchodkový vek je 55 rokov veku. Následne boli zistené a preukázané ďalšie obdobia dôchodkového poistenia a sumy vymeriavacích základov a to za obdobia od 10.02.2013 do 30.06.2013, od 10.07.2013 do 05.10.2013, od 10.10.2013 do 31.12.2013, od 01.01.2014 do 03.01.2014, od 28.02.2014 do 09.03.2014, od 16.09.2014 do 24.09.2014, od 14.02.2015 do 23.02.2015, od 18.05.2015 do 27.05.2015, od 01.08.2015 do 10.08.2015 a od 19.11.2015 do 29.11.2015. Zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2016 bol pôvodnému navrhovateľovi podľa § 66 ods. 3, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšení od 01.01.2016 starobný dôchodok na sumu 327 eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku od 14.02.2015 do 29.11.2015. Zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 13.09.2016 bola pôvodnému navrhovateľovi v súlade s § 66 ods. 3 a § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. od 10.07.2015 zvýšená suma starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti od 10.02.2013 do 30.06.2013, od 10.07.2013 do 05.10.2013, od 10.10.2013 do 31.12.2013, od 01.01.2014 do 03.01.2014, od 28.02.2014 do 09.03.2014, od 16.09.2014 do 24.09.2014, na sumu 325,70 eur. Zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 13.09.2016 bola pôvodnému navrhovateľovi v súlade s § 66 ods. 3, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. od 01.01.2016 zvýšená suma starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania
starobného dôchodku alebo jeho časti od 14.02.2015 do 23.02.2015, od 18.05.2015 do 27.05.2015, od 01.08.2015 do 10.08.2015 a od 19.11.2015 do 29.11.2015, na sumu 327,70 eur. Obidve zmenové rozhodnutia vydané dňa 13.09.2016 neboli expedované, boli vydané „pro domo“ (pre spis) po smrti pôvodného navrhovateľa. 32. Správny súd má za to, že odporkyňa sa dôkladne vysporiadala s námietkami pôvodného navrhovateľa (a teda aj navrhovateliek 1/ až 3/) podanými v opravnom prostriedku. Správny súd je toho názoru, že odporkyňa svoje napadnuté rozhodnutia riadne odôvodnila v súlade s relevantnou právnou úpravou, ako aj ustálenou judikatúrou, v dôsledku čoho postup odporkyne v danom prípade nemožno považovať za nezákonný. V danom prípade taktiež nie je možné ani konštatovať, že by odporkyňa vyslovene nerešpektovala právny názor Krajského súdu v Bratislave vyjadreného v rozsudku č. 10Sd/177/2013-48 zo dňa 14.11.2014. Vzhľadom na to, že pôvodný navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek pred 01.01.2004, t. j. 04.01.1998, o nároku na jeho starobný dôchodok odporkyňa správne rozhodla v súlade s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými v zákone č. 461/2003 Z.z. 33. Pre zodpovedanie žalobných námietok uvedených v opravnom prostriedku pôvodného navrhovateľa (a teda aj navrhovateliek 1/ až 3/), sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v obdobných veciach (sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 9So/23/2016), ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu činnosť a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval. 34. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia/zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia, sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). 35. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/ zabezpečenia, sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 36. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len takú úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 37. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na záver rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 (R83/2013), v zmysle ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. 38. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktoré zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku, po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril požiadavku, aby Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítala teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme a následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia, a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému. 39. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/23/2016 zo dňa 31.01.2018, v zmysle ktorého primeraným je podľa názoru Najvyššieho súdu SR také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia, bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128, ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti, alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 40. Zo záverov týchto rozhodnutí, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok, má odporkyňa zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia (v tomto prípade pôvodného navrhovateľa), teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by pôvodnému navrhovateľovi patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by pôvodnému navrhovateľovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia, pre účely priznania výsluhovej dávky. Pôvodnému navrhovateľovi potom vznikne nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Určenú teoretickú výšku starobného dôchodku možno krátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 41. Pokiaľ odporkyňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku pôvodného navrhovateľa na starobný dôchodok započítala doby poistenia, ktoré pôvodný navrhovateľ získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, pôvodnému navrhovateľovi bolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t. j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 42. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely stanovenia výšky (určenia sumy) starobného dôchodku bolo potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky (výsluhového dôchodku, respektíve príspevku za službu, ktorý sa bez žiadnych pochybností považuje za výsluhový dôchodok) a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku bolo možné jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 43. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že odporkyňa postupovala správne, ak pre účely určenia sumy starobného dôchodku pôvodného navrhovateľa, započítala aj obdobie dôchodkového poistenia získané pôvodným navrhovateľom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Odporkyňa zohľadnila celé získané obdobie dôchodkového poistenia pôvodného navrhovateľa, ktoré mal do vzniku nároku na starobný dôchodok a vypočítala teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by patrila v prípade,
že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval pôvodný navrhovateľ iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku však následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach, odpočítala sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby pôvodného navrhovateľa pre výsluhový dôchodok. Najviac však túto sumu krátila vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Správny súd má teda za to, že odporkyňa správne vychádzala z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prezentovanej judikatúre, ktorou sa pri preskúmavaní tejto veci riadil taktiež. Správny súd má taktiež za to, že pri posúdení nároku na starobný dôchodok pôvodného navrhovateľa a určení jeho sumy boli pôvodnému navrhovateľovi odporkyňou správne zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (doby zamestnania), pričom odporkyňa správne zohľadnila zaradenie do zvýhodnenej kategórie funkcií a všetky hrubé zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o starobný dôchodok pôvodného navrhovateľa, na evidenčných listoch dôchodkového poistenia, ďalších priložených dokladov, ako aj z údajov nachádzajúcich sa v jej informačnom systéme. 44. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/2017-52, ktorým bolo rozhodnuté tak, že návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nevyhovel, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky mal za to, že ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. nie sú v konflikte s čl. 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pri aplikácii predmetného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky na toto konanie je teda možné skonštatovať, že odporkyňa rozhodla správne a zákonne, keď sumu starobného dôchodku určenú s prihliadnutím na dobu výkonu služby krátila o pomernú časť sumy starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, pričom takéto rozhodnutie je systémové a spravodlivé a nezvýhodňuje pôvodného navrhovateľa (navrhovateľky 1/ až 3/) voči iným osobám, ktoré sú po celý čas vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (ak by odporkyňa v tomto prípade nekrátila sumu starobného dôchodku pôvodného navrhovateľa zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, išlo by o nespravodlivú duplicitu (pôvodnému navrhovateľovi by bol priznaný výsluhový dôchodok ako keby v dvojnásobnej výške) voči občanom vedeným po celý čas vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 45. Správny súd musí záverom konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015 a č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 20.05.2015, ktorými odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 a § 259 ods. 1, § 293k, § 114 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. opätovne posúdila a určila výšku starobného dôchodku pôvodného navrhovateľa a podľa § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. od 10.07.2015 znížila starobný dôchodok pôvodného navrhovateľa na sumu 325,20 eura mesačne, ako aj nasledujúce zmenové rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2016, č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 13.09.2016 a č. XXX XXX XXXX X-M. zo dňa 13.09.2016, ktorými bola pôvodnému navrhovateľovi podľa § 66 ods. 3, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšená suma starobného dôchodku za tie ktoré obdobia dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, považuje za vecne správne, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené a vydané v súlade so zákonom, a preto ich podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil. 46. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania správny súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a s poukazom na výsledok konania navrhovateľkám 1/ až 3/, ktoré neboli úspešné, právo na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).