Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoKR/14/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114208449 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5114208449.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: IRIDIS s.r.o., so sídlom Sladovnícka 2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895 942, zastúpeného zástupcom In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, proti žalovanej v 1/ rade: D. F., naposledy bytom T. XXXXX/XX, XXX XX, W., zastúpenej opatrovníkom E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. R. XX, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/4/2014-154 zo dňa 14.06.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/4/2014-154 zo dňa 14.06.2016 p o t v r d z u j e. Zmenu žaloby v podaní žalobcu zo dňa 08.08.2016 tak, že predmetom konania bude určenie, že právne úkony úpadcu - splnenie dlhov (úhrada faktúr) D. F. - EUROBETON, IČO: 41 275 535, s miestom podnikania 010 07 Žilina, Borová 3203/29 z titulu stavebných prác v zmysle nasledovného: suma 844.900 Eur dňa 10.05.2010 pokladničný doklad V- 05/046a, suma 49.223 Eur dňa 15.11.2010 pokladničný doklad V-11/081, suma 357.000 Eur dňa 29.11.2010 pokladničný doklad V-11/207, suma 691.640 Eur dňa 10.12.2010 pokladničný doklad V-12/073, suma 100.786 Eur dňa 13.12.2010 pokladničný doklad V-12/080, suma 840.000 Eur dňa 01.02.2011 pokladničný doklad V-02/007, suma 32.091,18 Eur marec 2011 pokladničný doklad DF 2011/03/041, DF 2011/03/040 k faktúre č.2011/??/015 sú neplatné, alternatívne ak príjemcom sumy 32.091,18 Eur poslednej úhrady nebola D. F.- EUROBETON, IČO: 41 27 55 35 určenia, že právne úkony úpadcu - splnenie dlhov (úhrada faktúr) D. F. - EUROBETON, IČO: 41 27 55 35, s miestom podnikania 010 07 Žilina, Borová 3203/29 z titulu stavebných prác v sume 844.900 Eur dňa 10.05.2010 pokladničný doklad V-05/046A, suma 49.223 Eur dňa 15.11.2010 pokladničný doklad V-11/081, suma 357.000 Eur dňa 29.11.2010 pokladničný doklad V-11/207, suma 691.640 Eur dňa 10.12.2010 pokladničný doklad V-12/073, suma 100.786Eur dňa 13.12.2010 pokladničný doklad V-12/080, suma 840.000 Eur dňa 01.02.2011 pokladničný doklad V-02/007, sú neplatné, n e p r i p ú š ť a . Žalovanej v 1/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanej v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči pôvodne označenej žalovanej v 1/ rade D. F., trvale bytom T. XXXX/XX, W. a žalovanému v 2/ rade J.S.IMPEX, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 36 418 560 určenia, že právne úkony úpadcu - splnenie dlhov (úhrada faktúr) D. F. - EUROBETON s miestom podnikania Žilina, Borová 3203/29, v sume 844.900 Eur dňa 10.5.2010, v sume 49.223 Eur dňa 15.11.2010, v sume 357.000 Eur dňa 29.11.2010, v sume 691.640 Eur dňa 10.12.2010, v sume 100.786 Eur dňa 13.12.2010, v sume 840.000 Eur dňa 01.02.2011 a v sume 32.091,18 Eur v marci roku 2011 na základe označených pokladničných dokladov sú voči veriteľom úpadcu právne neúčinné, alternatívne, ak príjemcom sumy 32.091,18 Eur poslednej úhrady nebola žalovaná D. F. určenia, že právny úkon úpadcu, splnenie dlhu - úhrada faktúry č. 2011/??/015 príjemcovi J.S.IMPEX, s.r.o. so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 36 418 650 vo výške 32.091,18 Eur v marci roku 2011 na základe dokladu DF 2011/03/041, DF 2011/03/040 je voči veriteľom úpadcu právne neúčinný a zaviazať neúspešného žalovaného na náhradu trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.04.2010 Okresný súd Žilina rozhodol uznesením o začatí reštrukturalizačného konania dlžníka SSIM-OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33 Žilina, IČO: 36 437 921 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 082B/2010 zo dňa 30.04.2010 s účinkami zverejnenia dňa 01.05.2010. Žalobca v žalobe stručne opísal priebeh reštrukturalizačného konania a ďalej uviedol, že dňa 23.01.2013 Okresný súd Žilina uznesením č.k. 3K 35/2012-108 rozhodol o začatí konkurzného konania na majetok úpadcu a za správcu ustanovil predkladateľa reštrukturalizačného plánu. Uznesením zo dňa 14.02.3013 súd odvolal z funkcie správcu predkladateľa plánu a za nového správcu ustanovil I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265. S poukazom na ustanovenie § 114 ods. 1, 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR"), ustanovenia § 10 ods. 1, 3 ZKR, § 118 ods. 4, § 119 ods. 1, 3, § 120 ods. 1 a § 130 ods. 1, 4 ZKR a ustanovenie § 62 ods. 1, 5 ZKR uviedol, že žalobca predmetnou žalobou uplatňuje právnu neúčinnosť úkonov dlžníka - úhradu faktúr veriteľovi D. F. - EUROBETON, IČO: 41 275 535, ako splnenie dlhu úpadcu voči veriteľovi, nakoľko v čase začatého reštrukturalizačného konania voči úpadcovi a bez súhlasu správcu dlžník pristúpil k splneniu dlhu voči tomuto veriteľovi. V účtovnej evidencii dlžníka bola zaúčtovaná v roku 2011, teda v období počas reštrukturalizačného konania zaúčtovaná úhrada hotovostnej platby vo výške 840.000 Eur faktúry od D. F. - EUROBETON, ktorá ako podnikateľský subjekt ukončila svoju činnosť k 05.02.2011. Faktúra, ku ktorej sa úhrada viazala, bola v listinnej podobe do účtovnej evidencie dlžníka doložená neskôr, ako bolo podané daňové priznanie dňa 22.02.2011, ku ktorej bola doložená príloha - súpis prác, ktorý nebol potvrdený žiadnou preberajúcou osobou. V účtovnej evidencii úpadcu bol k 01.02.2011 zaúčtovaný účtovný prípad v pokladni - výdaj na úhradu dodávateľskej faktúry od D. F. na sumu 840.000 Eur výdavkovým dokladom V-02/007, ktorý nebol doložený prvotným účtovným dokladom. V pokladni úpadcu sa v uvedenom období nenachádzal dostatok finančných prostriedkov, z ktorých by bolo možné uhradiť sumu 840.000 Eur. ,,Úhrada" musela byť zaúčtovaná v účtovnej evidencii k 01.02.2011, aj keď v pokladni nebol dostatok finančných prostriedkov z dôvodu, že ku dňu 05.02.2011 žalovaná v 1/ rade ukončila podnikateľskú činnosť. Žalobca ďalej uviedol, že v účtovnej evidencii úpadcu sa nachádzal údaj o faktúre na sumu spolu s DPH vo výške 32.091,18 Eur na meno „partner" D. F. bez udania textu, pričom medzi prvotnými účtovnými dokladmi ani v účtovej evidencii sa faktúra nenachádzala, bol vytlačený len účtovací predpis s textom „D. F. DF 2011/03/041" pripojený k faktúre DF 2011/03/040. Vo vytlačenej zostave „Saldokonto po položkách" 2011 bol pri internom čísle dokladu DF 2011/03/041 uvedený ako partner pôvodne označený žalovaný v 2/ rade spoločnosť J.S IMPEX, s.r.o.. V tom čase podnikateľský subjekt D. F. neexistoval. Žalobca poukázal na uhrádzané ,,pohľadávky veriteľa D. F." špecifikované v žalobe v období rokov 2010 s uvedením sumy, dátumu úhrady a označením pokladničného dokladu spolu vo výške 2.043.549 Eur. Uviedol, že faktúra č 11042010 od D. F. - EUROBETON na sumu 844.900 Eur obsahovala dátum zdaniteľného plnenia 19.04.2010, ale úpadcovi bola dňa 25.05.2010 faxovaná zo spoločnosti SSIM, s.r.o., IČO: 36 408 280, konajúcim Ivanom Matejčíkom, konateľom a uhradená bola dňa 10.05.2010, pričom vzhľadom na číslo príjmového pokladničného dokladu V-05/046a bola do účtovnej evidencie dodatočne vkladaná tak, aby úhrada bola zrealizovaná pred dátumom 31.05.2010, kedy bola povolená reštrukturalizácia úpadcu. Na účtovných dokladoch, na základe ktorých boli zaúčtované hotovostné úhrady pre D. F., chýbajú podpisy osoby, ktorá z pokladne prostriedky vyzdvihla. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na konštatovania a závery uvedené v znaleckom posudku Mgr. Ing. Gabriely Štrbáňovej, súdnej znalkyne v odbore Ekonómia a manažment. Poukázal na to, že príjmové pokladničné doklady, ktoré v pokladni úpadcu preukazovali prevzatie úhrady dodávateľskej faktúry v hotovosti od D. F., boli vyhotovené tiež každý v zhodnom textovom formáte - príjmových pokladničných dokladov v mesiaci apríl aj mesiace november a december 2010. Na príjmových dokladoch sa nachádzala iná pečiatka, s iným grafickým vyhotovením ako na pečiatke, ktorá sa nachádza na faktúre. V úpadcom predložených dokladoch sa nachádzala evidencia DPH, v ktorej bol uvedený ako dodávateľ plnenia faktúr od D. F. subjekt XENEX, s.r.o.. Faktúry od D. F. boli doplnené do účtovníctva až v mesiaci december, čo potvrdilo podané dodatočné daňové priznanie k DPH zo dňa 17.12.2010. Žalobca mal za to, že sú splnené podmienky odporovateľnosti, keď právnymi úkonmi - zaplatením faktúr D. F. sa ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, ktorých pohľadávky vyplývajú z konečného zoznamu pohľadávok veriteľov úpadcu, okrem iného aj prihlásenej pohľadávky žalobcu v zmysle prihlášky nezabezpečenej pohľadávky žalobcu do konkurzu znížením majetku aktív úpadcu, keďže úpadca zaplatil žalovanej v 1/ rade svoj dlh ako jednému z veriteľov po začatí reštrukturalizačného konania a po povolení reštrukturalizácie úpadcu bez súhlasu správcu. Žalobca uplatnil odporovacie právo s poukazom na ustanovenie § 57 ZKR, nakoľko listom zo dňa 25.02.2014, doručeným správcovi elektronicky a poštovou prepravou žiadal správcu, aby uplatnil odporovacie právo vo vzťahu k všetkým úkonom úpadcu a iných osôb, ktoré vykazujú znaky odporovateľnosti osobitne v zmysle Znaleckého posudku č. 3/2011 zo dňa 27.10.2011 Mgr. Ing. Gabriely Štrbáňovej, súdnej znalkyne, v ktorom znalkyňa tieto právne úkony priamo pomenúva a označuje znaky odporovateľnosti, pričom správca podnetu žalobcu na odporovanie nevyhovel. 2. Okresný súd uznesením, č.k. 5Cbi 4/2014-126 zo dňa 30.12.2015 ustanovil žalovanej v 1/ rade opatrovníka E. F., nar. XX.XX.XXXX podľa § 29 ods. 1 O.s.p. (v znení platnom do 30.06.2016) ako osobe, ktorej pobyt nie je známy. 3. Na základe návrhu žalobcu okresný súd uznesením č.k. 5Cbi/4/2014-139 zo dňa 04.03.2016 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorou pôvodný žalobca spoločnosť DLM INTER PRODUCT, spol. s r.o. postúpil pohľadávky, ktoré mu zakladajú účastníctvo v konkurznom konaní, na spoločnosť IRIDIS s.r.o.. Súčasne v predmetnom uznesení rozhodol o zastavení konania voči pôvodne označenému žalovanému v 2/ rade, ktorý podľa výpisu z Obchodného registra dňa 03.11.2015 zanikol výmazom bez právneho nástupcu. 4. Okresný súd pokračoval v konaní s aktuálne označeným žalobcom a žalovanou v 1/ rade. 5. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že pojednávanie konané dňa 14.06.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu a v neprítomnosti opatrovníka žalovanej v 1/ rade, za splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.. 6. Primárne okresný súd skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty pre podanie žaloby, ktorou je lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu, k čomu došlo zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu č.k. 3K/35/2012-150 zo dňa 01.03.2013 v obchodnom vestníku č. 48/2013 zo dňa 08.03.2013 s účinkami zverejnenia dňa 09.03.2013. Lehota na podanie žaloby začala plynúť deň nasledujúci po zverejnení tohoto súdneho rozhodnutia, t.j. dňa 10.03.2013 a jej posledný deň pripadol na nedeľu 09.03.2013 (správne malo byť uvedené dňa 09.03.2014), a tak s prihliadnutím na pravidlá počítania času, bol posledným dňom na podanie odporovacej žaloby deň 10.03.2014, kedy bola žaloba doručená okresnému súdu. K podanej žalobe okresný súd uviedol, že žalobca svoje tvrdenie o odporovateľnosti označených právnych úkonov založil na tom, že napadnuté právne úkony boli uskutočnené dlžníkom v čase po začatí reštrukturalizačného konania bez súhlasu správcu a že týmito úkonmi došlo k zvýhodneniu žalovanej v 1/ rade ako veriteľa dlžníka. Základnou dôkaznou povinnosťou žalobcu bolo tak tvrdiť a preukázať splnenie všeobecných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ZKR. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v konaní odvodzoval z ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR a skutočnosti, že žiadosti o uplatnenie odporovacieho práva žalobcu zo dňa 25.02.2014 adresovanej správcovi dlžníka správca nevyhovel. Žalobca odporovacie právo uplatnil voči osobe, v prospech ktorej mal byť odporovateľný právny úkon uskutočnený. 7. Okresný súd poukázal na to, že základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je podmienka zakotvená v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR, v zmysle ktorej je možné odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca tak musí preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní prihlásená. Žalobca dôvodnosť odporovacej žaloby opieral o závery Znaleckého posudku č. 3/2011 znalkyne Mgr. Ing. Gabriely Štrbáňovej v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo, daňovníctvo zo dňa 27.10.2011. Zo sprievodného listu splnomocneného zástupcu najväčšieho veriteľa dlžníka Volksbank Slovensko, a.s. zo dňa 21.02.2012 vyplýva, že predmetný znalecký posudok sa podrobne zaoberá finančným prepojením dlžníka, O. E. a ďalších osob a vyplýva z neho, že reštrukturalizačný plán je založený na pozmeňovanom, nesprávne vedenom a neúplnom účtovníctve, a teda neopisuje reálnu ekonomickú situáciu dlžníka. Tento posudok obsahuje údaje o duplicitne vystavených a následne odstraňovaných účtovných dokladoch a duplicitnom účtovníctve osobitne pre potreby banky, aby dlžník preukázal plnenie podmienok pre poskytovanie úverov. 8. Okresný súd poukázal na to, že z obsahu znaleckého posudku č. 3/2011 vyplýva, že príjmové pokladničné doklady, ktoré mali preukazovať prevzatie úhrady dodávateľskej faktúry od firmy F. v sume 844.900 Eur, mali byť uskutočnené v čase, kedy spoločnosť dlžníka vykazovala mínusové vlastné imanie a finančné prostriedky na účte a v pokladni predstavovali sumu 167.109 Eur. Znalkyňa v znaleckom posudku poukázala na to, že vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré sa týkajú finančného toku v prospech firmy D. F. sa dá dôvodne spochybniť reálne prevzatie finančných prostriedkov uvedenou osobou a reálny vklad - zapožičanie finančných prostriedkov na ich vyplatenie od predsedu predstavenstva O. E.. Znalkyňa konštatovala, že dá sa dôvodne predpokladať, že finančný pohyb v objeme 2.484.763,69 Eur nebol reálne vôbec uskutočnený, nevykonal sa ani príjem, ani výdaj finančných prostriedkov. K účtovnému výdavkovému dokladu V-02/2007, ktorý mal preukazovať vyplatenie sumy 840.000 Eur dodávateľskej firme D. F. - EUROBETON uviedla, že ako zaúčtovaný výdaj tento doklad nebol doložený prvotným účtovným dokladom, ktorý potvrdzuje, že uvedené finančné prostriedky z pokladne niekto prevzal s označením osoby, ktorá finančné prostriedky prijala, jej identifikáciou, podpisom osôb „prijal, vyhotovil, schválil". Ďalej konštatovala, že v uvedenom období sa v pokladni ani nenachádzal dostatok finančných prostriedkov, z ktorých by bolo možné uhradiť sumu 840.000 Eur, ktorú úhradu označila ako fiktívnu. Znalkyňa potvrdila, že uvedená faktúra, ku ktorej sa úhrada viazala, predstavuje fiktívne náklady, fiktívne vynárokovanú daň z pridanej hodnoty na vstupe a fiktívny pohyb finančných prostriedkov z pokladne. Vo vzťahu k ostatným v žalobe označeným úhradám v prospech D. F. znalkyňa v závere znaleckého posudku skonštatovala, že fiktívne peňažné toky na strane príjmov, účtované do pokladne ako poskytnutá pôžička od člena štatutárneho orgánu pána O. E., bezprostredne súviseli s výdajmi z pokladne, ktoré je možné dôvodne považovať za fiktívne, ktoré boli účtované ako úhrady s ďalším konštatovaním, že ku dňu vyhlásenia konkurzu finančné prostriedky vo výške 1.812.980,94 Eur mali byť použité na fiktívne hotovostné úhrady pre viaceré subjekty, medzi nimi aj žalovanú v 1/ rade. Doklady z firmy D. F. týkajúce sa roku 2011 sa medzi účtovnými dokladmi fyzicky nenachádzali a napriek tomu bolo o nich účtované. 9. Okresný súd tak konštatoval, že žalobca predloženým znaleckým posudkom spochybnil reálne prevzatie finančných prostriedkov konkrétnou osobou z pokladne dlžníka a ich prevzatie žalovanou v 1/ rade a súčasne reálny vklad finančných prostriedkov do pokladne dlžníka a ich výdaj. Závery znaleckého posudku spochybnili skutočnosť, či dodávateľské faktúry, ku ktorým sa evidované úhrady viazali, sú podložené skutočne poskytnutými plneniami dodávateľov, a či faktúry boli vystavené dodávateľmi označenými v týchto účtovných dokladoch. Žalobca sa domáhal určenia právnej neúčinnosti úhrady dlhu, teda platby ako právneho úkonu, ktorý v rovine práva podľa § 34 Občianskeho zákonníka je dôsledkom prejavu vôle subjektu právneho vzťahu splniť peňažný záväzok. Len v takom prípade predstavuje zaplatenie právny úkon, ktorý je napadnuteľný odporovateľnosťou. Jedným z pojmových znakov právneho úkonu je prejav vôle, ktorého náležitosťou je to, aby naň boli viazané právne následky, ktorými sú vznik, zmena alebo zánik práv či povinností. V posudzovanom prípade smerujú k zániku záväzku dlžníka zaplatiť za cenu diela, príp. uhradiť kúpnu cenu a pod. Prejav vôle musí byť skutočne spájaný so sledovaným právnym následkom, teda musí ísť o prejav vôle, ktorý sa objektívne uskutočnil v súlade s právom, t.j. pri existencii vôle skutočne spôsobiť zánik záväzku dlžníka. Ak dôjde k vonkajšiemu prejavu vôle, avšak táto vôľa, jej prejav alebo právne následky konania trpí nedostatkami, možno hovoriť o vadnom právnom úkone, ktorý nie je spôsobilý vyvolať právne následky, a ktorý spôsobuje jeho neplatnosť. V posudzovanom prípade bola významne spochybnená zhoda medzi vôľou a jej prejavom vo forme predstieraného konania, keď konajúci prejavuje vôľu, ktorú v skutočnosti nemá, a teda jedná sa o tzv. predstierané - simulované konanie. 10. Okresný súd skonštatoval, že pokiaľ žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby na podmienke ukracujúceho právneho úkonu, bolo jeho povinnosťou tvrdiť a preukázať, že reálne došlo k ukráteniu veriteľov právnym úkonom dlžníka, t.j. splnením konkrétneho v žalobe označeného záväzku dlžníka voči jeho veriteľovi, pričom úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka napadnutými právnymi úkonmi zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho ostatných pohľadávok veriteľmi prihlásených v konkurznom konaní. Pri odplatných právnych úkonoch, kam nepochybne zmluva o dielo patrí, dochádza k ukráteniu vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie vzniká len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Pokiaľ žalobca až v rámci pojednávania doplnil svoje tvrdenia o námietku, že vykonaním napadnutých právnych úkonov bola zvýhodnená žalovaná v 1/ rade ako veriteľ dlžníka, bol povinný tvrdiť a preukazovať konkrétne skutkové okolnosti vo vzťahu k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu a jeho podmienkam tak, ako sú vymedzené v ustanovení § 59 ZKR. Žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, že úhradou záväzku v prospech žalovanej v 1/ rade znevýhodnil dlžník seba na úkor svojich veriteľov, prípadne preukázať, že napadnutý právny úkon dlžníka zvýhodňuje žalovanú v 1/ rade ako veriteľa oproti iným veriteľom v konkurznom konaní a týmto právnym úkonom súčasne došlo k ukráteniu pohľadávok ostatných veriteľov. Do tejto skupiny právnych úkonov patria úkony, ktorými dlžník celkom alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku veriteľa splatnú až po vyhlásení konkurzu, zabezpečil svoj záväzok až po jeho vzniku, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech, iným spôsobom zvýhodnil veriteľa oproti ostatným veriteľom, vzdal sa celkom alebo sčasti svojho práva, odpustil celkom alebo sčasti svoj dlh dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie vo svoj neprospech, dohodol alebo umožnil zánik svojho práva vo svoj neprospech, príp. inak znevýhodnil seba na úkor veriteľov. Pokiaľ za zvýhodnenie žalovanej v 1/ rade ako veriteľa dlžníka žalobca považoval fiktívne splnenie záväzku voči žalovanej v 1/ rade, tak takéto tvrdenie by podľa okresného súdu nasvedčovalo neplatnému právnemu úkonu a z toho vyplývajúcemu bezdôvodnému obohateniu. V takom prípade nebola vhodne zvoleným procesným prostriedkom ochrany odporovacia žaloba, ktorou možno napadnúť len platné právne úkony a nimi vyvolané právne účinky. 11. Okresný súd v ďalšom uzavrel, že bez preukázania základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, ktorou je ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, ktoré je potrebné posudzovať k momentu účinnosti právneho úkonu, nebolo možné skúmať ďalšie podmienky odporovateľnosti. Vzhľadom na to,´že zo strany žalobcu nebola preukázaná platnosť právneho úkonu - splnenia dlhu s vyvolanými právnymi účinkami a rovnako tvrdené a preukázané naplnenie ostatných podmienok odporovateľnosti tak, ako sú vymedzené v ustanovení § 58 - 60 ZKR, okresný súd uviedol, že žalobcom nebola preukázaná existencia ukracujúceho právneho úkonu, v dôsledku ktorého by došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a v konečnom dôsledku k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Okresný súd v ďalšom uviedol, že vykonanie žalobcom označených dôkazov by bolo dôvodné za predpokladu, že ostatné kumulatívne stanovené podmienky odporovateľnosti boli žalobcom tvrdené a dôkazne podložené do konca prvého pojednávania, a to vzhľadom na dôkaznú koncentráciu konania vyplývajúcu z ustanovenia § 118a ods. 1 O.s.p.. Keďže základná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu nebola žalobcom preukázaná, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré nesmerovali k preukázaniu platnosti napadnutých právnych úkonov a podmienky ukracujúceho právneho úkonu, zamietol. 12. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za konštatovania, že žalovanej v 1/ rade nevznikli v súvislosti s vedením konania trovy a náhradu trov voči žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi si ani neuplatnila. Okresný súd preto žalovanej v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal. 13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu, ktoré odôvodnil tým, že okresný súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd v rozsudku uviedol, že zo strany žalobcu nebola preukázaná platnosť právneho úkonu - splnenie dlhu s vyvolanými právnymi účinkami. Žalobca poukázal na to, že z jeho žaloby je zjavné, aké dôkazy navrhol vykonať, keď okrem znaleckého posudku č. 3/2011 navrhol aj dokazovanie prostredníctvom účtovníctva úpadcu za rok 2009 - 2011. Žalobca nemal účtovníctvo k dispozícii, na čo poukazoval aj v doplnení žaloby zo dňa 17.09.2015. V tomto doplnení žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že nedisponuje účtovníctvom úpadcu a uviedol, že okresný súd má k dispozícií znalecký posudok, a preto na potvrdenie správnosti záverov v znaleckom posudku a v žalobe, by mal dopytovať konkrétnu časť účtovníctva. Okresný súd vychádzal iba zo znaleckého posudku a tieto skutočnosti neverifikoval jediným hodnoverným dôkazom, a to samotným účtovníctvom, pričom podľa žalobcu vykonanie dôkazu účtovníctvom je jediným hodnoverným dôkazným prostriedkom, ktorým môže byť preukázané alebo spochybnené, či sa jedná o fiktívny právny úkon alebo nie. Účtovníctvo je jediným dôkazom, ktorý smeroval k preukázaniu platnosti napadnutých právnych úkonov, čím by mohla byť splnená aj podmienka ukracujúceho právneho úkonu. Okresný súd tento navrhnutý dôkaz nevykonal. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Žalobca ďalej v podanom odvolaní uviedol, že podanou žalobou žiadal o určenie neúčinnosti právnych úkonov. Žalobca poukázal na ust. § 139 CSP, § 140 ods. 1 CSP, § 143 ods. 1, 2 CSP a na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 114/97, z ktorého vyplýva, že ak zo žiadneho ustanovenia občianskoprávneho procesného poriadku nie je ustanovené, že by v odvolacom konaní bola zmena návrhu vylúčená, a súčasne by bolo možné použiť výsledky doterajšieho konania aj pre rozhodnutie o návrhu zmeny žaloby, sa práve nepripustenie zmeny návrhu javí ako postup priečiaci sa zásade hospodárnosti konania, keďže žalobca bude nútený podať novú žalobu. S poukazom na ust. § 155 ods. 2 a § 164 ods. 1 ZKR žalobca uviedol, že uznesením o povolení reštrukturalizácie úpadcu zverejneným v Obchodnom vestníku č. 106B/2010, Okresný súd Žilina vo výroku IV. uviedol, že určuje, že počas reštrukturalizácie podliehajú predchádzajúcemu súhlasu správcu okrem iného právne úkony dlžníka v podobe akéhokoľvek peňažného plnenia zo strany dlžníka alebo jeho viaceré peňažné plnenia voči tomu istému subjektu v priebehu jedného roka, vo výške presahujúcej sumu 10.000 Eur, ak nejde o plnenia vyplývajúce z právnych úkonov dlžníka schválených správcom. Žalobca s odkazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka uviedol, že všetky právne úkony špecifikované v návrhu na zmenu žaloby sumu 10.000 Eur presahujú, a pretože na ich uhradenie nebol udelený súhlas správcu, mal za to, že sa jedná o obchádzanie zákona a je opodstatnená žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov.Žalobca tak žiadal zmenu žalobného petitu z dôvodu, že v pôvodnej žalobe uvedené právne úkony sú neplatné, v zmysle ust. § 137 písm. c) OSP tak, aby vo veci bolo určené, že právne úkony úpadcu - splnenie (úhrada faktúr) D. F. - EUROBETON, IČO: 41 275 535, s miestom podnikania 010 07 Žilina, Borová 3203/29 z titulu stavebných prác v zmysle nasledovného: suma 844.900 Eur dňa 10.05.2010 pokladničný doklad V 05/046a, suma 49.223 Eur dňa 15.11.2010 pokladničný doklad V-11/081, suma 357.000 Eur dňa 29.11.2010 pokladničný doklad V-11/207, suma 691.640 Eur dňa 10.12.2010 pokladničný doklad V-12/073, suma 100.786 Eur dňa 13.12.2010 pokladničný doklad V-12/080, suma 840.000 Eur dňa 01.02.2011 pokladničný doklad V-02/007, suma 32.091,18 Eur marec 2011 pokladničný doklad DF 2011/03/041, DF 2011/03/040 k faktúre č.2011/??/015 sú neplatné, alternatívne, ak príjemcom 32.091,18 Eur poslednej úhrady nebola D. F. - EUROBETON, ale spoločnosť J. S. IMPEX, s.r.o., určenia, že právne úkony úpadcu - splnenie dlhov (úhrada faktúr) D. F. - EUROBETON, IČO: 41 27 55 35, miesto podnikania 010 07 Žilina, Borová 3203/29 z titulu stavebných prác v sume 844.900 Eur dňa 10.05.2010 pokladničný doklad V-05/046A, suma 49.223 Eur dňa 15.11.2010 pokladničný doklad V-11/081, suma 357.000 Eur dňa 29.11.2010 pokladničný doklad V-11/207, suma 691.640 Eur dňa 10.12.2010 pokladničný doklad V-12/073, suma 100.786 Eur dňa 13.12.2010 pokladničný doklad V-12/080, suma 840.000 Eur dňa 01.02.2011 pokladničný doklad V-02/007, sú neplatné. 15. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná v 1/ rade písomne nevyjadrila. 16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Krajský súd zároveň v zmysle ustanovenia § 371 CSP nepripustil zmenu žaloby v podaní žalobcu zo dňa 08.08.2016 tak, že predmetom konania bude určenie, že právne úkony úpadcu - splnenie dlhu (úhrada faktúr) D. F. - EUROBETON, IČO: 41 275 535,s miestom podnikania 010 07 Žilina, Borová 3203/29 z titulu stavebných prác v zmysle nasledovného: suma 844.900 Eur dňa 10.05.2010 pokladničný doklad V 05/046a, suma 49.223 Eur dňa 15.11.2010 pokladničný doklad V-11/081, suma 357.000 Eur dňa 29.11.2010 pokladničný doklad V-11/207, suma 691.640 Eur dňa 10.12.2010 pokladničný doklad V-12/073, suma 100.786 Eur dňa 13.12.2010 pokladničný doklad V-12/080, suma 840.000 Eur dňa 01.02.2011 pokladničný doklad V-02/007, suma 32.091,18 Eur marec 2011 pokladničný doklad DF 2011/03/041, DF 2011/03/040 k faktúre č.2011/??/015 sú neplatné, alternatívne ak príjemcom sumy 32.091,18 Eur poslednej úhrady nebola D. F.- EUROBETON, IČO: 41 27 55 35 určenia, že právne úkony úpadcu - splnenie dlhov (úhrada faktúr) D. F. - EUROBETON, IČO: 41 27 55 35, s miestom podnikania 010 07 Žilina, Borová 3203/29 z titulu stavebných prác v sume 844.900 Eur dňa 10.05.2010 pokladničný doklad V-05/046A, suma 49.223 Eur dňa 15.11.2010 pokladničný doklad V-11/081, suma 357.000 Eur dňa 29.11.2010 pokladničný doklad V-11/207, suma 691.640 Eur dňa 10.12.2010 pokladničný doklad V-12/073, suma 100.786Eur dňa 13.12.2010 pokladničný doklad V-12/080, suma 840.000 Eur dňa 01.02.2011 pokladničný doklad V-02/007, sú neplatné. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/14/2018-217 zo dňa 13.09.2018 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.10.2018, na základe čoho boli, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 18. Primárne odvolací súd uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania už aplikoval ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP"), ktorý podľa ust. § 474 CSP nadobudol účinnosť dňom 01. júla 2016, keď aj v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa ust. § 379 CSP bol Krajský súd v Žiline ako súd odvolací viazaný rozsahom odvolania žalobcu, ako aj v rámci tohto rozsahu dôvodmi odvolania žalobcu za aplikácie ust. § 380 ods. 1 CSP. 20. Krajský súd v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu uvádza, že rozsudok okresného súdu preskúmaval v medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 08.08.2016 a pri ich hodnotení, posudzovaní, vo väzbe k záverom okresného súdu vychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol zistený okresným súdom za dôsledného rešpektovania aj ust. § 118a O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a vykonaného poučenia v zmysle nielen ust. § 118a O.s.p., ale aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, ktoré tvorilo súčasť predvolania na nariadený termín pojednávania na deň 14.06.2016 (č.l. 146), ktoré poučenie v zmysle doručeniek na č.l. 145 rub spisu bolo doručené žalobcovi, ako aj zástupcovi žalobcu. Krajský súd pri vychádzaní zo zisteného skutkového stavu okresným súdom mal za to, že pre posúdenie žaloby, dokazovanie, ktoré vykonal okresný súd, bolo v dostatočnom rozsahu, ktoré následne tvorilo základ pre vyhodnotenie žaloby žalobcu o určenie neúčinnosti právnych úkonov. Krajský súd nezistil, že v danej veci by sa vyžadovalo doplnenie dokazovania. V konečnom dôsledku strana sporu má procesné oprávnenie označovať, navrhovať dôkazy, avšak o tom, ktoré z týchto označených a navrhnutých dôkazov budú vykonané, výlučne rozhoduje súd, čo vyplýva z ust. § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 a ust. § 185 ods. 1 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Z titulu záveru krajského súdu o vykonanom dokazovaní v dostatočnom rozsahu tak následne nemohol byť vyhodnotený ako relevantný odvolací dôvod žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave. 21. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že základom jeho rozhodnutia je ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako aj právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti tak skutkového, ako aj právneho záveru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 387 ods. 2 CSP umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ust. § 387 ods. 2 CSP, čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR. 22. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu žalobcu v odvolaní majúcu pre vec podstatný význam, ktorý postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého ...„súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 Občianskeho súdneho poriadku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní". Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004 ...„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces". Zo znenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 vyplýva, že ...„všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces". 23. Žalobca odvolaním napadol rozsudok, ktorým okresný súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov úpadcu -splnenie dlhov (úhrada faktúr) D. F. - EUROBETON, s miestom podnikania Žilina, Borová 3203/29, v sume 844.900 Eur dňa 10.05.2010, v sume 49.223 Eur dňa 15.11.2010, v sume 357.000 Eur dňa 29.11.2010, v sume 691.640 Eur dňa 10.12.2010, v sume 100.786 Eur dňa 13.12.2010, v sume 840.000 Eur dňa 01.02.2011 a v sume 32.091,18 Eur v marci roku 2011 na základe označených pokladničných dokladov, zamietol z dôvodu nevykonania dôkazov okresným súdom, z dôvodu jeho nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného okresným súdom. 24. Je potrebné uviesť, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie okresný súd primárne správne skúmal, či sú dané podmienky odporovateľnosti, a to, či v danom prípade odporovaciu žalobu oprávnená osoba v zákonnej lehote, proti účinnému úkonu dlžníka, týkajúcemu sa jeho majetku podliehajúcemu konkurzu, t.j. či došlo k naplneniu podmienok odporovateľnosti. Stotožňuje sa krajský súd so záverom okresného súdu, že podmienky odporovateľnosti neboli v celom rozsahu naplnené. 25. K námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. Za potrebné považuje odvolací súd zdôrazniť, že zo strany žalobcu išlo o žalobu, ktorou žalobca odporoval právnym úkonom zaplatenia dlhov (úhrada faktúr) žalovanej v 1/ rade úpadcom, z dôvodu, že sa jednalo o zvýhodňujúci úkon v zmysle ust. § 59 ZKR. Okresný súd v tejto súvislosti vecne správne konštatoval, že základom každej odporovacej žaloby uplatnenej v zmysle relevantných ustanovení ZKR je preukázanie, že úkon, ktorému žalobca odporuje, je úkonom, ktorým sa ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu. Krajský súd zdôrazňuje, že žalobca v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní pohľadávku prihlásil. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o všeobecnú podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade (pri každej skutkovej podstate) splnená. Konkrétny právny úkon úpadcu - dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok a pre nedostatok majetku nebude pohľadávka veriteľa uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Na základe vyššie uvedeného je pri ukracujúcom právnom úkone rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku napadnutého právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu a aký majetok úpadcovi zostal na uspokojenie veriteľov. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy vecou zisťovania a dokazovania v každom konaní za dôkaznej povinnosti žalobcu, ktorý takýmto právnym úkonom odporuje. 26. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v dobe vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Pokiaľ ide o podmienku, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ak okresný súd v zhode aj s vyššie uvedenými teoretickými východiskami napokon uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie základnej hmotno-právnej podmienky uplatnenia odporovateľnosti právnych úkonov uvedených v žalobe, vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, ako základného predpokladu odporovateľnosti podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti v § 58 - 60 ZKR, tak krajský súd sa s týmto záverom v rovine neunesenia dôkazného bremena žalobcu stotožnil. Len pre úplnosť krajský súd uvádza, že ani v rámci podaného odvolania žalobca neuviedol skutočnosti, z ktorých by bolo možné závery okresného súdu vyvodiť ako nesprávne. 27. Odvolací súd zvýrazňuje, že žalobca ako nositeľ dôkazného bremena musí základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti vyplývajúcu z ust. § 57 ods. 4 ZKR preukázať. Musí teda preukázať, že právny úkon, ktorému odporoval, a to úkony - splnenie dlhov (úhrada faktúr), boli úkonmi, ktorými bola pohľadávka veriteľa prihlásená v konkurznom konaní ukrátená. Právny úkon, ktorý tento predpoklad nespĺňa, nie je možné úspešne odporovateľnosťou napadnúť. Z výsledkov vykonaného dokazovania pritom neplynie, že by dotknutými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu rozsahu disponibilného majetku dlžníka, a tým k ukráteniu jeho veriteľov. Žalobca, ktorý v konaní nepreukázal ukrátenie veriteľov v dôsledku napadnutých právnych úkonov dlžníka, tak nemohol byť v konaní o odporovacej žalobe úspešný. Krajský súd v tomto smere, za rešpektovania zásady právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, poukazuje na svoju ustálenú rozhodovaciu prax a tiež ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorej rovnako plynie, že hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov v podobe ukrátenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V prípade odporovania právnym úkonom žalobca musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.5.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.7.2012, rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/14/2015, sp. zn. 13CoKR/11/2016, sp. zn. 14CoKR/3/2017 a sp. zn. 13CoKR/34/2016). 28. S ohľadom na uvedené bolo vo vzťahu k rozhodujúcej otázke preukázania či nepreukázania danosti hmotno-právnej podmienky ukrátenia bez právneho významu tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní o nevykonaní dôkazov súdom prvej inštancie žalobcom navrhovaným oboznámením účtovníctva úpadcu. Ak základná podmienka v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR nebola naplnená, nemohlo byť následne vyhodnocované konanie úpadcu vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade, keď len samotný poukaz žalobcu na účtovníctvo úpadcu bez ďalšieho nebol preukázaním hmotno-právnej podmienky ukracujúceho právneho úkonu. Žalobca bol v rámci svojho dôkazného bremena povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, a tým preukázať naplnenie hmotno-právnej podmienky ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo. Okresný súd zdôvodnil, prečo nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz s tým, že jeho vykonanie by bolo dôvodné len za predpokladu, že ostatné kumulatívne stanovené podmienky odporovateľnosti boli žalobcom tvrdené a preukázané. Keďže žalobcom nebola preukázaná základná hmotno-právna podmienka podľa § 57 ods. 4 ZKR, tak nebol priestor, aby okresný súd pristúpil k dokazovaniu skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu doplnením dokazovania, ktoré požadoval žalobca. Žalobca pritom, ako to vyplýva aj z podaného odvolania, dokazovanie oboznámením účtovníctva úpadcu žiadal vykonať vo vzťahu k preukázaniu platnosti napadnutých právnych úkonov a nie vo vzťahu k preukázaniu základnej hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. 29. Vo vzťahu k spornej otázke platnosti či neplatnosti žalobcom napadnutých právnych úkonov, sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, na ktoré v tomto smere odkazuje. Z vykonaných dôkazov plynie, že zo strany žalobcu nebola preukázaná samotná existencia odporovaných právnych úkonov ako úkonov platných, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zmenšeniu majetku dlžníka. Neobstoja námietky žalobcu ohľadom doplnenia dokazovania účtovníctvom úpadcu. Okresný súd vecne správne vychádzal predovšetkým zo Znaleckého posudku č. 3/2011 znalkyne Ing. Mgr. Gabriely Štrbáňovej, znalkyne v odbore ekonómie a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo (č.l. 54 spisu). Znalkyňa v tomto posudku práve zo záverov vyplývajúcich z účtovníctva úpadcu vyjadrila záver, že finančný pohyb v objeme 2.484.763,69 Eur vo vymedzenom časovom období, do ktorého spadajú napadnuté úkony dlžníka, nebol reálne vôbec uskutočnený, nevykonal sa ani príjem, ani výdaj finančných prostriedkov. Ďalej konštatovala, že sa jednalo o fiktívne peňažné toky . Z takto vykonaného dokazovania plynie dostatočný záver okresného súdu o nepreukázaní existencie platných právnych úkonov, ktoré sú predmetom odporovacej žaloby žalobcu. O vecnej správnosti týchto záverov súdu prvej inštancie nepriamo svedčí aj požiadavka žalobcu na zmenu žaloby obsiahnutá v ním podanom odvolaní, kde žalobca s odkazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka žiadal určiť neplatnosť tých istých právnych úkonov - splnenie dlhov (úhrada faktúr), určenia neúčinnosti ktorých sa v konaní domáhal podanou žalobou. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej pri právnom úkone, ktorý nie je platný, nie je možné žalobou určiť jeho odporovateľnosť. 30. V zmysle uvedených zhodnotení konštatuje krajský súd, že žalobca nepreukázal existenciu platných právnych úkonov, ktorých neúčinnosť žiadal v konaní určiť, a zároveň nepreukázal naplnenie predpokladu prípadnej odporovateľnosti takýchto právnych úkonov podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Jeho žalobe preto nemohlo byť vyhovené a pokiaľ okresný súd takúto žalobu v celom rozsahu zamietol, bolo toto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne odvolacím súdom potvrdené podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 31. K návrhu žalobcu na pripustenie zmeny žaloby podanému v rámci odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, poukazuje krajský súd na ust. § 371 CSP, v zmysle ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Neprípustnosť dispozície so žalobou v rámci odvolacieho konania je daná tým, že vec sa nachádza v opravnom konaní, cieľom a úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, teda sa jedná o skúmanie správnosti konania o tom predmete, ktorý bol vymedzený v čase vydania odvolaním napadnutého rozsudku. Nie je preto namieste pripustiť, aby v rámci odvolacieho konania došlo k zmene žaloby, čím by sa stal irelevantným celý doterajší procesný postup. S prihliadnutím na výslovné znenie uvedeného ust. § 371 CSP nemohla obstáť argumentácia žalobcu s odkazom na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 114/97, ktorý je založený na inom znení občiansko-právneho procesného predpisu. Na základe týchto zhodnotení krajský súd nepripustil žalobcom požadovanú zmenu žaloby na určenie neplatnosti dotknutých právnych úkonov úpadcu - splnenie dlhov (úhrada faktúr) žalovanej v 1/ rade. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou sporu bola žalovaná v 1/ rade. Žalovaná v 1/ rade sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila a z obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho konania žalovanej v 1/ rade nevyplýval, preto o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaná v 1/ rade nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.