Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoKR/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112218112 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5112218112.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Mgr. Marína Gallová, so sídlom kancelárie H. XX, XXX XX J., správca konkurznej podstaty úpadcu: CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 08 Žilina, IČO: 31 615 422, zastúpeného zástupcom: Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: Ing. Bohuslav Belanec, nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX M., zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom M. N. XX, XXX XX M., v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 27/2012-710 zo dňa 04.12.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 27/2012-710 zo dňa 04.12.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 27/2012-745 zo dňa 05.04.2016 a uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 27/2012-748 zo dňa 31.5.2016 p o t v r d z u j e. Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením č.k. 10 Cbi 27/2012-745 zo dňa 05.04.2016 a uznesením č.k. 10 Cbi 27/2012-748 zo dňa 31.5.2016 okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 334,18 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 23.05.2012, ktorou sa domáhal určenia, že právny úkon „Dodatok k pracovnej zmluve", uzatvorený dňa 30.09.2011 medzi spoločnosťou CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., IČO: 31 615 422 ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom, je voči veriteľom konkurzu vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 neúčinný. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.09.2011 úpadca uzatvoril so žalovaným „Dodatok k pracovnej zmluve", v zmysle ktorého úpadca zvýšil mzdu žalovaného na 1.000 Eur z pôvodne dohodnutej minimálnej mzdy a súčasne sa úpadca zaviazal na zaplatenie „zálohy na odmenu" žalovanému vo výške 15.000 Eur. Žalovaný bol v danom čase konateľ, ako aj spoločník úpadcu, a teda sa považuje za osobu spriaznenú. Napadnutým právnym úkonom úpadcu, a to zvýšením mzdy na 1.000 Eur mesačne a dohodu o zálohovej platbe na 15.000 Eur došlo podľa žalobcu k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z a k ukracujúcemu právnemu úkonu podľa § 60 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. 2. Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie, vyvodené skutkové zistenia a závery, za aplikácie § 57 ods. 1 až 4, § 58 ods. 1, 2, 3, § 60 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 5, § 63 ods. 1, § 23 ods. 1, § 199 ods. 1, 9 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len zákon č. 7/2005 Z.z.), § 118a, § 132, § 120 ods. 1, 3 O.s.p. dospel k záveru o nepreukázaní dôvodnosti žaloby. 3. Vzhľadom na konanie vo veci samej, ktoré je konaním na základe incidenčnej žaloby, primárne okresný súd skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty pre jej podanie. Konštatoval, že 6- mesačná lehota v zmysle § 57 ods. 2 ZKR začala plynúť od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu s účinkami od 24.11.2011. Z potvrdenia o podaní žaloby v tejto veci vyplýva, že Okresný súd Žilina potvrdil prijatie návrhu na začatie konania dňom 23.05.2012, a preto žaloba žalobcu bola podaná včas. 4. V ďalšom okresný súd posudzoval splnenie základných hmotnoprávnych podmienok pre určenie neúčinnosti napadnutého právneho úkonu, a teda splnenie skutkovej a právnej dôvodnosti žaloby s prihliadnutím na procesnú obranu žalovaného. 5. Žalobca založil svoje tvrdenie odporovateľnosti právneho úkonu na tvrdení a preukazovaní ukracujúceho právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, a preto bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať splnenie všeobecných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, ako aj špeciálnych podmienok vyplývajúcich z ustanovenia jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti podľa § 58 a § 60 Zákona. 6. Žalobca dodatok k pracovnej zmluve napadol jednak ako právny úkon bez primeraného protiplnenia podľa § 58 zákona č. 7/2005 Z.z. a zároveň ako ukracujúci právny úkon podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. Okresný súd konštatoval, že v danom prípade sa nesporne jednalo o úkon dlžníka voči spriaznenej osobe, nakoľko žalovaný bol v dotknutom čase konateľom úpadcu. Keďže sa jedná o úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí pre úkon napadnutý ako právny úkon bez primeraného protiplnenia, možnosť takýto právny úkon odporovať, ak bol urobený počas 5 rokov pred začatím konkurzného konania. Keďže konkurzné konanie bolo začaté ku dňu 08.01.2011 a napadnutý dodatok bol uzatvorený v mesiaci september 2011, bolo potrebné konštatovať dodržanie zákonom stanovenej lehoty. 7. Okresný súd poukázal na to, že ďalším a základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa zákona č. 7/2005 Z.z. je podmienka zakotvená v ustanovení § 57 ods. 4, v zmysle ktorej je možné odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená. Okresný súd konštatoval, že žalobca predloženým konečným zoznamom pohľadávok veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní, preukázal existenciu viacerých pohľadávok splatných k okamihu uzavretia napadnutého právneho úkonu, napríklad pohľadávky spoločnosti A.S.A. Slovensko spol. s r.o. v sume istiny 111,35 Eur a úrokov z omeškania 42,45 Eur, ktorá vznikla neuhradením faktúry zo dňa 31.03.2009 na základe objednávky zo dňa 17.03.2008. Z citácie § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že možno odporovať len takému právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávok niektorého z konkurzných veriteľov. Teda pokiaľ aj právny úkon vykazuje znaky skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, nie je možné takémuto úkonu odporovať, pokiaľ takýto úkon neukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov. K ukráteniu konkurzných veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza v zásade vtedy, pokiaľ vykonaním právneho úkonu nedisponuje dlžník takým majetkom a v takom rozsahu, že z neho je možné uspokojiť v tom čase existujúce splatné pohľadávky veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky zároveň prihlásili v konkurznom konaní. Teda k ukráteniu veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza vtedy, ak v dôsledku takéhoto právneho úkonu dochádza k ukráteniu niektorých prihlásených pohľadávok, t.j. ak sa výrazne sťaží alebo zhorší ich uspokojenie. To znamená, že ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom za predpokladu, že sú zároveň aj preukázané. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu a dokazovania, pričom úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho pohľadávok. V prípade odplatných právnych úkonov, kam nepochybne pracovná zmluva patrí, dochádza k ukráteniu vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, avšak aj v takom prípade môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj v prípade, ak by sa právnym úkonom zmenšil majetok dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu, postačuje na uspokojenie pohľadávky, lebo týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Platí, že podmienkou pre určenie akéhokoľvek úkonu ako úkonu odporovateľného, teda napríklad aj úkonu bez primeraného protiplnenia, je preukázanie, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. V prípade, ak by za plnenie dlžníka bola poskytnutá ekvivalentná protihodnota, dochádza len k zmene štruktúry majetku, a teda nedochádza k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka a ani k ukráteniu veriteľov. 8. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že napadnutým dodatkom k pracovnej zmluve došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. Žalobca obmedzil svoje tvrdenia na konštatovanie, že napadnutým dodatkom došlo k zvýšeniu odmeny za vykonávanú pracovnú činnosť a k posunu splatnosti odmeny, čím bol uprednostnený žalovaný. Z vykonaných dôkazov však vyplynulo, že k zvýšeniu odmeny došlo na základe Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.08.2010, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Týmto dodatkom sa pôvodne dohodnutá odmena vo výške 18.000,- Sk mesačne upravila na minimálnu mzdu mesačne s doplatkom k priemernej mzde zamestnanca za celý kalendárny rok, vypočítanej za roky 2008, 2009. Keďže v pôvodnej zmluve bola dojednaná odmena vo výške 18.000,- Sk mesačne, došlo až Dodatkom zo dňa 31.08.2010 k zvýšeniu mzdy žalovaného, ktorej výška sa následne uzavretým dodatkom zo dňa 30.09.2011 nezmenila. Dodatkom zo dňa 30.09.2011 došlo k úprave spôsobu vyplácania odmeny vo forme zálohy na celkovú ročnú odmenu s dohodnutou jednorazovou zálohou vo výške 15.000 Eur, ktorá mala byť vyplatená v mesiaci október 2011 a doplatkom v mesiaci január nasledujúceho roka, t.j. v januári 2012. Z Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 vyplýva, že výška mzdy žalovaného bude určená podľa Dodatku zo dňa 31.08.2010 s tým, že doúčtovanie odmeny po vyplatení zálohovej platby sa vykoná v mesiaci január 2012. Z vykonaných dôkazov ďalej vyplynulo, že zálohová odmena vo výške 15.000 Eur žalovanému nebola v zmysle dodatku vyplatená a táto bola žalovaným prihlásená ako iná pohľadávka v konkurznom konaní, a teda bude uspokojená pomerne s ostatnými pohľadávkami veriteľov prihlásených pohľadávok. Na výšku a spôsob úhrady doplatku odmeny za rok 2011 dodatok zo dňa 30.09.2011 nemal žiaden vplyv. 9. Okresný súd konštatoval, že bez preukázania základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., teda ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, ktoré je potrebné posudzovať k momentu účinnosti právneho úkonu, nebolo možné zaoberať sa otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti. Rovnako nebolo žalobcom preukázané, že vyplatením odmeny v dohodnutej výške by sa majetok úpadcu zmenšoval, teda že v dôsledku napadnutého právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, čo mohlo mať za následok ukrátenie veriteľov. Žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, že odmena, ktorá bola medzi účastníkmi dojednaná a žalovanému vyplácaná nezodpovedala plneniu, ktoré na základe pracovnej zmluvy a jej dodatkov poskytoval žalovaný úpadcovi. Pokiaľ žalobca tvrdil, že išlo o úkon bez primeraného protiplnenia, dôkazy preukazujúce rozpor medzi dohodnutým plnením žalovaného a protiplnením úpadcu neoznačil a tieto nepredložil a rovnako zvýhodnenie žalovaného oproti iným veriteľom vzhľadom na spôsob uspokojovania pohľadávok veriteľov z vykonaných dôkazov nevyplynul. Pretože zo strany žalobcu nebola preukázaná existencia ukracujúceho právneho úkonu, teda úkonu, v dôsledku ktorého by došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a v konečnom dôsledku k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní, žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi priznal účelne vynaloženú náhradu trov konania spolu v sume 334,18 Eur titulom trov právneho zastúpenia, ktoré je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného. 10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 205 ods. 1 písm. d), f) O.s.p. Žalobca namietal, že okresný súd mal v konaní preukázané, že na majetok úpadcu (zamestnávateľ žalovaného) bol vyhlásený konkurz, a teda majetok úpadcu zjavne nepostačoval na úhradu všetkých pohľadávok veriteľov v rozsahu 100%, nakoľko úpadca bol ako už v čase začatia konkurzného konania, ako aj v okamihu vyhlásenia konkurzu predĺžený. Ak mal okresný súd pochybnosti o tejto skutočnosti preukázanej v inom súdnom konaní, tak mohol podľa § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. vykonať výsluch správkyne konkurznej podstaty úpadcu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tvrdil, že nebolo preukázané ukrátenie, lebo nebolo preukázané, že dlžník - úpadca nemá majetok potrebný na uspokojenie pohľadávok. V konaní však mal okresný súd preukázané priloženým zoznamom veriteľov s označením presného vzniku záväzku úpadcu, ktoré tvrdenie a dôkaz neboli v konaní sporné, že došlo k ukráteniu tam označeného počtu veriteľov. Rozsah ukrátenia bol tvrdený a preukázaný práve napádaným dodatkom, a to rozdielom medzi pôvodne dohodnutou odmenou a v dodatku dohodnutou odmenou. V konaní bolo preukázané, že dodatkom, ktorý bol predmetom odporovania, bola zvýšená mzda z minimálnej mzdy na mzdu 1.000 Eur mesačne a tvrdenie okresného súdu o zmene mesačnej mzdy skorším Dodatkom zo dňa 31.8.2010 je nepravdivé, nevychádza zo žiadneho predloženého dôkazu a tento záver nemožno žiadnym výkladom akceptovať ako správny. V konaní bolo žalobcom preukázané, že práve aj na základe odporovaného dodatku ku pracovnej zmluve si žalovaný uplatnil voči úpadcovi nárok ako pohľadávku proti podstate úpadcu vo výške 215,410 Eur (konanie vedené pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 26 Cbi 5/2015), a teda práve titulom nárokov z napádaného Dodatku zo dňa 30.9.2011 sa snažil uprednostniť pred ostatnými veriteľmi, ktorý si riadne prihlásili svoje nároky po vyhlásení konkurzu. Súd prvej inštancie túto skutočnosť opomenul uviesť v zdôvodnení svojho rozsudku a v rozpore s vykonaným dokazovaním len uvádza jednu zistenú skutočnosť, že žalovaný si časť nároku vo výške 15.000 Eur prihlásil spolu s ostatnými veriteľmi, a tým nezvýhodnil seba pred ostatnými a neukrátil ostatných veriteľov. Podľa žalobcu došlo k splneniu všetkých podmienok vyžadovaných § 57 ods. 1 až 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a okresný súd rozhodol vecne nesprávne a nezákonne, hoci mal dostatočne tvrdený a preukázaný skutkový stav. V konaní bolo zistené, že a) úpadca bol v čase podpisu napádaného dodatku predĺžený, b) úpadca mal v čase podpisu dodatku viac veriteľov, ktorí neboli uspokojení a nebudú uspokojení v rozsahu 100% svojich nárokov, c) úpadca uzatvoril so žalobcom ako blízkou osobou dodatok, ktorým si bez primeraného protiplnenia zvýšil mesačnú mzdu a posunul splatnosť tejto pohľadávky žalovaného na čas po vyhlásení konkurzu, d) žalovaný si uplatnil pohľadávku z predmetného dodatku aj ako pohľadávku proti podstate, čím došlo ku naplneniu účelu dodatku, a to nielen ukrátiť veriteľov tak, že sa stane jedným z veriteľom, ale aj znevýhodniť seba, že plnenie dostane v celom rozsahu na rozdiel od ostatných veriteľov, a to prednostne. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť s priznaním náhrady trov právneho zastúpenia. 11. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že rozsudok okresného súdu je vecne nesprávny a nezákonný. Naopak, bol presvedčený, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci. Vykonané dokazovanie a dôkazy, podľa názoru žalovaného, okresný súd zodpovedne a správne vyhodnotil, a tým dospel k správnym skutkovým zisteniam a na zistený skutkový stav aplikoval správne právne predpisy. Tvrdenia žalobcu v odvolaní hodnotil žalovaný ako čisto účelové, ktoré nesú preukaz, že žalobca vykonané dokazovanie a dôkazy nevyhodnotil správne. Žalovaný bol názoru, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu je dostačujúce a rozsah vykonaného dokazovania a stav ním preukázaný je a bol dostatočným podkladom pre rozhodovanie a vydanie takého rozhodnutia, aké bolo vydané. Žalovaný uviedol, že žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti nepreukázal základnú podmienku dôvodnosti uplatnenia domáhania sa vyslovenia žalobným petitom navrhovaného určovacieho výroku, t.j. preukázanie, že odporovaným úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia niektorej prihlásenej pohľadávky niektorého konkurzného veriteľa. Podľa žalovaného nie je splnením dôkaznej povinnosti poukázanie na prebiehajúce konkurzné konanie a na skutočnosť, že v tomto konaní sú prihlásené pohľadávky. Preukazom ukrátenia niektorého konkurzného veriteľa je, že odporovateľným úkonom došlo k zníženiu stavu majetku úpadcu na úkor uspokojenia veriteľa prihlásenej pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že právny úkon dodatku zo dňa 30.9.2011 k pracovnej zmluve žalovaného vyvolal zníženie majetku úpadcu, resp. že žalovanému po uzavretí dodatku zo dňa 30.9.2011 vznikol z pracovnej zmluvy vyšší pracovnoprávny nárok než ten, ktorý mu vyplýval z pracovnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 31.8.2010. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že odporovaným úkonom - dodatkom zo dňa 30.9.2011 došlo k zvýšeniu výšky mzdy žalovaného a že žalovanému bola priznaná nejaká odmena. Dodatok zo dňa 30.9.2011 i jemu predchádzajúcu pracovnú zmluvu v znení dodatku zo dňa 30.8.2010 ako právny úkon vyložil okresný súd správne a jeho výklad je v zhode s tým, čo účastníci v dodatku zo dňa 30.9.2011 jeho uzavretím zamýšľali. Podľa žalovaného neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že v konkurze uplatnený nárok žalovaného na pohľadávku proti podstate vo výške 215.410 Eur si uplatňuje na základe odporovaného dodatku k pracovnej zmluve. Základom tohto uplatneného nároku je dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 31.8.2010, ktorým medzi žalovaným a úpadcom bola dojednaná zmena výšky ročného mzdového nároku žalovaného. Tento právny úkon úpadcu žalobca neodporoval napriek tomu, že mu je známy, ktorým postupom nepriamo potvrdil, že sa s obsahom dodatku zo dňa 31.8.2010 stotožnil. Zároveň žalovaný poukázal na právoplatné rozhodnutie a konanie vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 11Cbi 29/2012, ktoré sa týkalo druhého konateľa spoločnosti úpadcu Ing. Milana Cibulku v doslova totožnej skutkovej právnej veci. Zároveň poukázal na vyslovené závery v právoplatných rozsudkoch, a to, že Dodatkom zo dňa 30.9.2011 nedošlo u Ing. Milana Cibulku k žiadnemu navýšeniu mzdy žalovaného. Ak nedošlo k navýšeniu mzdových nárokov u Ing. Milana Cibulku, nemohlo cez totožné zmluvné dojednanie dôjsť k navýšeniu mzdových nárokov ani u žalovaného. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. 12. K doručenému vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. Žalobca zásadne nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní, keďže s poukazom na § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. je zrejmé, že stranou, ktorú v tomto konaní zaťažuje dôkazné bremeno, je práve žalovaný ako osoba spriaznená s úpadcom. Totiž, pokiaľ bol ukracujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, akou žalovaný ako bývalý konateľ a spoločník úpadcu nepochybne je, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a že druhá strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka, t.j. opak v prípade sporu musí preukázať druhá strana. Z uvedeného i rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže z jeho odôvodnenia vyplýva, že okresný súd považoval preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky veriteľov za vec dôkazného bremena žalobcu. Povinnosťou žalovaného, nie žalobcu, bolo produkovať dôkazy, ktorým by argumentom a contrario preukázal, že majetok úpadcu postačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí si tieto pohľadávky neskôr prihlásili do konkurzného konania úpadcu. Podľa žalobcu je žalovaný tou stranou sporu, ktorá neuniesla dôkazné bremeno, keďže v danom prípade sa prezumovalo, že Dodatok zo dňa 30.09.2011 bol urobený s úmyslom úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol žalovanému známy. Za absurdné považoval žalobca tvrdenia žalovaného o spôsobe dojednania mzdových nárokov dotknutým dodatkom zo dňa 30.09.2011 a dodatkom zo dňa 30.08.2010 a uviedol, že z obsahového znenia dodatku zo dňa 31.8.2010 dostatočne určito vyplýva dojednanie zmluvných strán o výške mzdy: minimálna mzda/mesačne a tiež spôsob výpočtu odmeny za kalendárny rok, ako aj dodatku zo dňa 30.09.2011, ktorým došlo k zvýšeniu mzdy na 1.000 Eur/mesačne a k posunutiu splatnosti odmeny. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť. 13. K doručenému vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Opakovane tvrdil, že odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny. V celom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení podanom k žalobcom podanému odvolaniu. Žalovaný bol názoru, že žalobca nerozlišuje podľa právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov podľa zákona č. 7/2005 Z.z. medzi nositeľom dôkaznej povinnosti pri preukazovaní: a) skutočnosti, či odporovaným právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov dlžníka, od dôkaznej povinnosti vyvrátiť právnu domnienku, b) že spriaznená osoba právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a že druhá strana o tomto úmysle dlžníka vedela, v prípade, že právny úkon bol urobený so spriaznenou osobou. Preukázanie, že odporovaným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia niektorej prihlásenej pohľadávky niektorého konkurzného veriteľa, je vždy a musí byť vždy zaťažená strana žalobcu, pretože ona tvrdí, že právny úkon, ktorého neúčinnosť je predmetom zisťovania v súdnom konaní, je odporovateľným právnym úkonom. Žalobca musí dokazovať, že vo veci sú splnené zákonom predpokladané podmienky odporovateľného právneho úkonu. Podmienka ukrátenia veriteľa je obligatórnym znakom, aby právny úkon dlžníka mohol byť kvalifikovaný ako odporovateľný právny úkon. Žalovaný sa stotožnil so záverom, že dôkazné bremeno vyvrátiť zákonom predpokladanú právnu domnienku, podľa ktorej „právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, a že o tom druhá strana vedela", je v prípade, že ide o právny úkon urobený v prospech spriaznenej osoby dlžníka, na jeho strane. Táto skutočnosť je a má byť predmetom dokazovania až po tom, čo v konaní bolo preukázané naplnenie zákonom predpokladaných podmienok odporovateľného úkonu. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. 14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením č.k. 10Cbi 27/2012-745 zo dňa 05.04.2016 a opravným uznesením č.k. 10Cbi 27/2012-748 zo dňa 31.5.2016 (ďalej len „opravné uznesenia") potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP za aplikácie ust. § 378 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/34/2016-781 zo dňa 13.3.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.3.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 16. Krajský súd vo vzťahu k svojmu postupu a konaniu uvádza, že vychádzal z ust. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP"), ktorý zákon podľa ust. § 474 CSP nadobudol účinnosť dňa 01. júla 2016 v spojení s ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Právne účinky úkonu podaného odvolania žalobcu proti rozsudku okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami zostali v konaní zachované tak, ako to vyplýva z ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP. 18. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v spojení s opravnými uzneseniami, a preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia krajský súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v spojení s opravnými uzneseniami okresného súdu ako súdu prvej inštancie. Len na doplnenie správnosti záverov zdôrazňuje, že okresný súd správne vyhodnocoval povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažovala žalobcu v súvislosti s podanou odporovacou žalobou, t.j. žalobou, ktorou sa správca konkurznej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. domáhal neúčinnosti právneho úkonu. Krajský súd uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové a právne závery, ktoré už uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodoch svojho napadnutého rozhodnutia v spojení s opravnými uzneseniami a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP postačuje len odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/170/2005, ...„ak v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie". 19. Práve podľa ust. § 380 ods. 1 CSP bol napadnutý rozsudok v spojení s opravnými uzneseniami okresného súdu posudzovaný len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu a v nich len tých relevantných dôvodov, ktoré odzneli v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Z titulu splnenej poučovacej povinnosti okresným súdom v zmysle ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. (č.l. 38 - 39 spisu), t.j. v znení Občianskeho súdneho poriadku ako procesného práva platného k momentu konania a rozhodovania okresného súdu. 20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami bolo zrejmé, že okresný súd zamietnutie žaloby oprel o konštatovanie, že žalobca nepreukázal splnenie základnej a primárnej hmotnoprávnej podmienky odporovania právneho úkonu upravenej v § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii účinného do 31.12.2011 (ďalej len zákon č. 7/2005 Z.z.) ako základného predpokladu odporovateľnosti podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti, teda preukázanie, že napadnutým právnym úkonom - dodatkom k pracovnej zmluve, došlo ku kráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov úpadcu k momentu účinnosti tohto právneho úkonu. Zároveň v prejednávanej veci nebolo ani preukázané, že by sa jednalo o úkon bez primeraného protiplnenia a keďže nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia veriteľov v podobe zmenšenia majetku úpadcu, nemohlo sa jednať ani o úkon, ktorý by bol odporovateľný ako ukracujúci právny úkon v zmysle § 60 ZKR. 21. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní zo dňa 5.2.2016 namietal, že predmetné súdne konanie vyvolané konkurzom, a teda majetok úpadcu zjavne nepostačoval na úhradu všetkých pohľadávok veriteľov v rozsahu 100%, ako aj, že úpadca bol v čase okamihu vyhlásenia konkurzu predĺžený, pričom priložením zoznamu veriteľov s označením presného vzniku záväzku úpadcu bolo preukázané, že došlo ku kráteniu tam označeného počtu veriteľov ako aj rozsah tohto preukázania práve napádaným dodatkom, a to rozdiel medzi pôvodne dohodnutou odmenou a v dodatku dohodnutou odmenou, tak krajský súd uvádza, že len samotné predloženie zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu nie je preukázaním ukracujúceho právneho úkonu, ktorému žalobca podanou žalobou odporoval. 22. Z obsahu spisového materiálu bolo nepochybne preukázané, že Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 4K/2/2011 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 224/2011 dňa 23. novembra 2011. Na základe vyjadrení poskytnutých žalobcom bolo zrejmé, že k odporovaniu právneho úkonu dlžníka - úpadcu, a to k uzavretiu Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 došlo s odkazom na § 57, § 58, § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom a platnom do 31.12.2011. Tvrdenia žalobcu vychádzali z toho, že úkon Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 bol úkonom dlžníka - úpadcu a žalovaného, ktorý bol konateľom a spoločníkom úpadcu, a ktorý úkon mal ukrátiť veriteľov riadne a včas prihlásených pohľadávok. K uvedeným argumentom žalobcu bolo pred okresným súdom vedené dokazovanie. Predmetom odvolacieho konania bolo preto vysporiadanie sa s otázkou odporovateľnosti právneho úkonu, jeho neúčinnosti, ktorým došlo k uzavretiu predmetného dodatku medzi úpadcom a žalovaným. 23. Vo všeobecnosti v súvislosti s uplatnenou odporovacou žalobou krajský súd uvádza, že predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúcemu konkurzu, je platný, účinný, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil a v konečnom dôsledku odporovacia žaloba musí byť podaná v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu. 24. Podľa ust. § 57 ods. 1 až 4 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení platnom a účinnom k 31.12.2011) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. 25. Krajský súd uvádza, že podľa zákona č. 7/2005 Z.z. možno odporovať len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Nemusí teda dôjsť ku kráteniu všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, ale stačí, keď dôsledku právneho úkonu nastane ukrátenie len niektorého z veriteľov prihlásených pohľadávok. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o všeobecnú podmienku, vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade (pri každej skutkovej podstate) splnená. Konkrétny právny úkon úpadcu - dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok. 26. Podľa ust. § 60 ods. 1, 2, 3 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení platnom a účinnom k 31.12.2011) odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. 27. Odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu tak možno úspešne len za splnenia podmienok uvedených v § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. vrátane, resp. súčasne za splnenia podmienky ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. 28. Na základe vyššie uvedeného je pri ukracujúcom právnom úkone rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu. Vždy treba v prvom rade skúmať, či došlo k zmenšeniu majetku. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či týmito právnymi úkonmi došlo ku kráteniu veriteľa, je vždy vecou zisťovania a dokazovania v každom konaní. 29. Je potrebné uviesť, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka - úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. V danom prípade samotné uzatvorenie dodatku k pracovnej zmluve, ktorým došlo k úprave spôsobu vyplácania odmeny vo forme zálohy, nie je zmenšením majetku, pretože dlžník - úpadca namiesto finančného majetku získa plnenie v zmysle činnosti podľa pracovnej zmluvy. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka - úpadcu sa ukráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka - úpadcu, nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, pretože týmto úkonom dlžníka - úpadcu, nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. 30. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k vecne správnemu záveru, že tvrdenie žalobcu o zvýšení mzdy napadnutým dodatkom k pracovnej zmluve neobstojí. Odvolací súd poukazuje na to, že skutočnosť, že k zmene výšky odmeny došlo na základe Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.08.2011, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Týmto dodatkom sa pôvodne dohodnutá odmena vo výške 18.000,- Sk mesačne upravila na minimálnu mzdu mesačne s doplatkom k priemernej mzde zamestnanca za celý kalendárny rok vypočítaný za roky 2008 až 2009. Keďže v pôvodnej zmluve bola dojednaná odmena vo výške 18.000,-Sk mesačne, došlo až Dodatkom zo dňa 31.08.2010 k zvýšeniu mzdy žalovaného, ktorej výška sa následne uzavretým Dodatkom zo dňa 30.09.2011 nemenila. Predmetným dodatkom došlo k úprave spôsobu vyplácania odmeny vo forme zálohy na celkovú ročnú odmenu s dohodnutou jednorázovou zálohou vo výške 15.000 Eur, ktorá mala byť vyplatená v mesiaci október 2011 a doplatkom v mesiaci január nasledujúceho roka, t.j. v januári 2012. Z Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 vyplynulo, že výška mzdy žalovaného bude určená podľa Dodatku zo dňa 31.08.2010 s tým, že doúčtovanie odmeny po vyplatení zálohovej platby sa vykoná v mesiaci január 2012. Na výšku a spôsob úhrady doplatku odmeny za rok 2011 Dodatok zo dňa 30.09.2011 nemal žiaden vplyv. Krajský súd sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého žalobca nepreukázal, že predmetným úkonom dodatku došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu dlžníka, tým ani nemohol byť žalobca v spore úspešný, keďže nebola v danej sporovej veci splnená hmotnoprávna podmienka odporovateľnosti, a to, že v dôsledku tohto konkrétneho úkonu dlžníka - úpadcu, uzavretého dodatku malo dôjsť k ukráteniu prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. 31. Zvýrazňuje krajský súd, že žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti vo vzťahu k preukázaniu základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti vyplývajúcej z § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu disponuje nevyhnutnými podkladmi, účtovnou evidenciou a podobne, je teda vybavený na to, aby si mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť v danom sporovom konaní s rovnakým postavením strany sporu v rovine preukazovania, že predmetný dodatok zo dňa 30.09.2011 spôsobil uvedené ukrátenie veriteľa či veriteľov. Krajský súd dodáva, že len samotné predloženie konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu nie je preukázaním ukracujúceho právneho úkonu, ktorému žalobca podanou žalobou odporoval. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo znamená také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno všetkých týchto skutočností je na správcovi, t.j. na žalobcovi. Ani v posudzovanom prípade správca ako žalobca nepreukázal, že majetok dlžníka (úpadcu) pred účinnosťou Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali mať k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi (úpadcovi) a po účinnosti Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka (úpadcu) nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Ak k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť uzavretím Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 (jeho účinnosťou), tak správca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka (úpadcu) pred účinnosťou Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka (úpadcu) uspokojovať. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca preto musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka (úpadcu) po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu), resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal, že napadnutým právnym úkonom, a to Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 došlo k zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka a k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. S vecne správnym záverom okresného súdu a vo väzbe s vyvolaným odvolacím konaním aj krajského súdu sa stotožňuje rozhodovacia činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorej rovnako vyplýva, že hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, t.j., že sa v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka. V prípade odporovania právnym úkonom žalobca musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.5.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.7.2012). Žalobca bol v rámci svojho dôkazného bremena povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať hmotno-právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo. 32. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že pod vecou je potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V danom prípade napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre rozhodovanie a rozhodnutie okresného súdu bolo nosné aplikovanie ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005, podľa ktorého odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Okresný súd v danom prípade správne uzavrel, že žalobca neuniesol v spore svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal naplnenie základnej hmotnoprávnej podmienky upravenej v § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., teda že napadnutým dodatkom k pracovnej zmluve uzavretým medzi úpadcom a žalovaným došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov úpadcu. Rovnako spoľahlivo nebolo preukázané ani to, že by predmetný právny úkon bol úkonom bez primeraného protiplnenia, ak nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia veriteľov v podobe zmenšenia majetku úpadcu v dôsledku dotknutého, nemohlo ísť o úkon, ktorému by mohlo byť úspešne odporované ako ukracujúcemu právnemu úkonu podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. Pokiaľ žalobca tvrdil, že išlo o úkon bez primeraného protiplnenia, na takéto tvrdenia dôkazy spoľahlivo preukazujúce rozpor medzi dohodnutým plnením žalovaného a dohodnutým protiplnením úpadcu nepredložil. 33. Pre úplnosť i vo všeobecnej rovine k otázke dôkazného bremena odvolací súd uvádza, že nepochybne dôkazné bremeno v danom incidenčnom sporovom konaní bolo na strane žalobcu. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena strany sporu je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena. Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, a teda ktorá zo strán sporu je povinná stanovený okruh skutočností preukázať (primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). 34. Krajský súd konštatuje, že okresný súd dospel k vecne správnemu záveru, pokiaľ skonštatoval, že pri nepreukázaní predpokladu odporovateľnosti podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. nemohlo byť žalobe žalobcu vyhovené, a ak takáto žaloba žalobcu bola rozsudkom okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami zamietnutá, rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd dodáva, že rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami má všetky atribúty úplne a riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia, preto nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu o jeho nepreskúmateľnosti, a to ani v jednotlivých záveroch okresného súdu. 35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.