Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sa/9/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200238 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2017200238.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: MUDr. W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 28297-3/2017-BA zo dňa 25.5.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo 28297-3/2017-BA zo dňa 25. mája 2017 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 28297-3/2017- BA zo dňa 25.5.2017, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta č. 700-0600001817-GC09/17 zo dňa 4.1.2017 určujúce, že: „Samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. W. B. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006.“ 2. Namietala nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulancie klinickej imunoalergológie ku dňu 30.6.2006 žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo, nakoľko táto bola naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou, ktorá zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Mala za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa jej názoru rozhodnutie neobsahuje náležitosti vyžadované ustanovením § 209 zákona o sociálnom poistení nakoľko z neho nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu bolo rozhodnuté, vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis a z odôvodnenia taktiež nevyplýva, ktorý predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o zániku poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Sociálna poisťovňa ju naviac v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 Správneho poriadku neupovedomila o začatí predmetného konania a neposkytla jej možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. 3. Žalobkyňa mala za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a štatistickému úradu oznámila údaje potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebola si vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status SZČO, licenciu nikdy nevyužívala a nemala na ňu žiaden príjem. V tejto súvislosti poukázala na právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v rozhodnutí 2Sa/4/2017, podľa ktorého preskúmavané rozhodnutie žalobkyne ( v obdobnej veci) bolo vydané v rozpore so zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci a správne orgány sa nezaoberali tým, či žalobkyňa skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. 4. Výklad zákona žalovaným považuje za formalistický a nespravodlivý a nakoľko reálne samostatnú zárobkovú činnosť nevykonával, má za to, že ako poistenec nespadá pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods.1 v spojení s § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. 5. Žalobkyňa namietala aj voči tomu, že ju správny orgán neupovedomil o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytol jej možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. 6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 7. Uvádzal, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatnej zárobkovo činnej osoby. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považujú povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bolo zrušené dňom 30.6.2006 rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja, č. j. TA/2006/2522 zo dňa 15.5.2006. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bola však aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár číslo: L1A/ TT/0572/06, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 1.3.2006. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2004 (1 118 792,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1.7.2005 do 30.6.2006 a keďže žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu aj po 30.6.2006, povinné poistenie jej týmto dňom nezaniklo. Tvrdenie žalobkyne, že si nebola vedomá toho, že licencia L1A je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia a je de fakto stotožnením sa s právnym názorom žalovaného. Poukazovala tiež na to, že zákon nevylučuje súbeh poistení a nestanovuje ani lehotu, v ktorej je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, a že po prvýkrát o zániku poistenia žalobkyni rozhodla pobočka dňa 4.1.2017. Vo veci nebola a ani nemohla byť nariadená obnova konania nakoľko samotným predložením registračného listu - odhlášky nedochádza k právoplatnému ukončeniu veci týkajúcej sa zániku poistenia. Žalovaný poukazoval aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 25Sa/2/2017 a 25Sa/1/2017, Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/16/2017 a Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sa/17/2017, ktorými boli žaloby v obdobných veciach zamietnuté. V súvislosti s procesnými pochybeniami poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.2.2011, v ktorom bol vyslovený právny názor, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z.). Tento zákon nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona o sociálnom poistení ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Súčasne poukázala na to, že zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2004 ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ust. § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. 8. V predmetnej veci správny súd už rozhodoval, a to rozsudkom č.k. 43Sa/21/2017 dňa 11.2.2019, pričom konštatoval, že skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 30.6.2006 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 30.6.2006 stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. 9. Z obsahu spisového materiálu mal správny súd za preukázané, že v danom prípade ústavné právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako to vyplýva už zo skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobcovi pobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a nebolo mu tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa označenia aplikovaného ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť o sporný prípad zániku sociálneho poistenia. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (takmer 11 rokov!) ide o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovení § 5 a § 21 zákona bez jeho identifikácie ( hoci z obsahu záhlavia /?/ rozhodnutia aplikovaný právny predpis nepochybne identifikovať možno, údaje o príjme žalobkyne za rok 2004 a konštatovanie existencie licencie žalobkyne L1A po dátume 30.6.2006, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, že žalobkyňa má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, a že jej povinné poistenie nezaniklo 30.6.2006. 10. Konštatovanie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 zákona o sociálnom poistení, t.j. má dostatočne určitý a presný výrok, rozhodnutie je náležite odôvodnené a sú v ňom uvedené právne predpisy, na základe ktorých prvostupňový orgán rozhodol, je formálnym, nemajúcim oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia pobočky Galanta zo dňa 4.1.2017, nezohľadňujúcim požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, t.j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia. V neposlednom rade, naplnením požiadavky § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení na to, aby výrok rozhodnutia obsahoval aj uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, nie je označenie § 178 ods.1 písm. a) tohto zákona, ktorý upravuje iba vecnú príslušnosť pobočky poisťovne. Nejde o hmotnoprávne ustanovenie, z ktorého možno vyvodzovať zánik či nezánik povinného poistenia, o ktorom bolo rozhodnuté. 11. Čo sa týka právneho posúdenia veci, správny súd v predchádzajúcom rozsudku č.k. 43Sa/21/2017 konštatoval, že z vyjadrení a podaní účastníkov je zrejmé, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom v čase prvého rozhodovania správneho súdu v predmetnej veci nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej starostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový odstup zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovaného bola žalobkyňa pre účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaná na základe rozhodnutia o vydaní povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bez pochybností je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Logickým potom správny súd považoval záver, že zánikom tohto povolenia dňom 30.6.2006 na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2006/2522 zo dňa 15.5.2006 boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci v skutočnosti, že žalobkyňa v tom čase bola držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, napriek tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonávala a nemala z nej žiadne príjmy (podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré nebolo rozporované). 12. Za tohto stavu súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa písm. g) tohto zákonného ustanovenia z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, pričom namietal, že krajský súd rozhodoval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), a preto ho žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 14. Žalovaný v kasačnej sťažnosti nesúhlasil s právnym názorom prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu a tento považoval za nesprávny. Trval na názore prezentovanom v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení zo dňa 15. januára 2018, že žalobkyni, ktorá bola v spornom období držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A/TT/0572/06) nezaniklo dňa 30. júna 2006 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO, majúc za to, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a) vykonávanej podľa ust. § 10 zák. č. 578/2004 Z. z., označovaná ako licencia L1A sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010. Žalovaný vychádzal z ustanovenia § 3 ods. 4, ako i ustanovenia § 10 zák. č. 578/2004 Z. z. 15. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase, kedy žalobkyňa zrušila povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bola aj držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa ust. § 10 zák. č. 578/2004 Z. z. č. L1A/TT/0572/06, vydanej SLK dňa 1. marca 2006. Preto zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti dňom 30. júna 2006, rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja, č. j. TA/2006/2522, zo dňa 15. mája 2006 nespôsobilo zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, ako SZČO podľa § 21 ods. 4 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa mala ku dňu 30. júna 2006 status SZČO podľa § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 nielen z dôvodu, že bola držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale aj z dôvodu, že bola držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nezrušila ku dňu 30. júna 2006 všetky oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (naďalej bola držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A), mala aj po 30. júni 2006, právne postavenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO na účely sociálneho poistenia. 16. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v čase, kedy žalobkyňa podala Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia, ku dňu 30. júna 2006, nemal vedomosť. Dôvodil, že žalobkyňa pri podaní Registračného listu - odhlášky zo sociálneho poistenia neoznámila sociálnej poisťovni, pobočka Galanta, že je držiteľom licencie L1A/ TT/0572/06, napriek tomu, že podľa ust. § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Túto skutočnosť zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta, až z údajov poskytnutých SLK dňa 7. apríla 2016. Následne po preskúmaní skutkového stavu veci Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta dňa 4. januára 2017 rozhodla o sociálnom poistení žalobkyne ako o spornom prípade. V tejto súvislosti žalovaný poukázal tiež na to, že zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 17. Žalovaný ďalej dôvodil, že podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 nadobudla status SZČO podľa § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 každá fyzická osoba, ktorá mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Teda nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status SZČO. Zákon o sociálnom poistení neukladá žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status SZČO. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/16/2016. Súvzťažne poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/16/2018, v ktorom najvyšší súd zaujal stanovisko k problematike licencie L1A. 18. Žalovaný zdôraznil, že veci, o ktorých je povinná pobočka či žalovaná rozhodovať taxatívne ustanovuje zák. č 461/2003 v ust. §§ 178 a 179, pričom príslušné ustanovenia zákona sú povinné aplikovať rovnako na skutkovo zhodné prípady tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely spôsobujúce nerovnosť medzi osobami s rovnakým skutkovým základom a právnym postavením. 19. Taktiež žalovaný poukázal na to, že pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu dosiahla SZČO príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu SZČO na účely sociálneho poistenia dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 20. Ďalej sa žalovaný nestotožnil s právnym názorom krajského súdu, že žalobkyni nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni nebolo oznámené začatie konania. Uviedol, že žalobkyňa mala možnosť „obhájiť svoje práva prípadne povinnosti a záujmy“ v rámci odvolacieho konania a zároveň mala podľa ust. § 190 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. právo nazerať do spisov a robiť i z nich výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotoviť fotokópie. Žalobkyňa nahliadnutie do spisu, obsahujúceho podklady k rozhodnutiu, nevyužila. Žalovaný v danej súvislosti poukázal na prílohu č. 14 vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 15. januára 2018, ktorou Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta vyzvala žalobkyňu na splnenie ohlasovacej povinnosti a v závere tejto výzvy upozornila žalobkyňu, že pobočka pristúpi k vydaniu rozhodnutia o nezániku poistenia ku dňu 30. júna 2006, ak si zákonom stanovenú lehotu v určenej lehote nesplní. Žalobkyňa s novým dátumom odhlásenia sa z povinného sociálneho poistenia nesúhlasila, a preto príslušná pobočka rozhodla o sociálnom poistení žalobkyne ako o spornom prípade. 21. Žalovaný tiež zotrval na právnom názore, že pobočka Sociálnej poisťovne nekonala v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, ktoré upravujú konanie vo veciach sociálneho poistenia ak žalobkyni osobitne neoznámila začatie konania vo veci zániku povinného poistenia SZČO. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011, pričom rozhodovacia prax súdov je v tomto smere ustálená. Vo väčšine nedávkových konaní je reálna dôkazná iniciatíva na strane organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, pretože tá má možnosť si overiť všetky údaje skutočného stavu veci z vlastnej činnosti, najmä vo svojich databázach a registroch poistencov. Nedávkovým konaním sa v plnej miere realizuje zásada oficiality na strane príslušnej organizačnej zložky žalovanej. Podklady, ktorými žalovaná disponovala v čase vydania rozhodnutia vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, boli postačujúce na rozhodnutie vo veci. V rámci odvolacieho konania bola celá vec z hľadiska skutkového a právneho opätovne preskúmaná. Skutkové zistenia a právne závery vyplývajúce z rozhodnutia prvostupňového orgánu v spojení s rozhodnutím žalovanej, odôvodňujú výrok napadnutého rozhodnutia. 22. Žalovaný súčasne poukázal na znenie ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, majúc za to, že rozhodnutie žalovanej, ako aj s ním súvisiace rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta obsahujú citáciu ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, a z ktorých vychádzali pri právnom posúdení veci. Podľa právneho názoru žalovaného z ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zároveň vyplýva, že nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, dostatočne odôvodňujú výrok predmetných rozhodnutí s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy, na základe ktorých žalovaný, ako aj pobočka rozhodli. 23. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 7Sžsk/60/2019 zo dňa 12.3.2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k. 43Sa/21/2017-79 zo dňa 11.2.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 24. Kasačný súd zo skutkových okolností vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu zistil, že Ministerstvo zdravotníctva SR vydalo dňa 24. marca 2000 rozhodnutie č. 492/2000-B, ktorým povolilo účastníčke konania poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení - samostatnom zariadení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek - ambulancii v odbore: lekárska imunológia. Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0572/06 zo dňa 14.2.2006, ktorá bola na základe žiadosti žalobkyne dočasne pozastavená (rozhodnutie SLK č. LPA/TT/0572/06 - 142/2016 zo dňa 16. augusta 2016) a následne rozhodnutím SLK č. LZA/TT/0572/06-445/2016 došlo na základe žiadosti žalobkyne k jej zrušeniu k 14.9.2016, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení licencie. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2006/2522 zo dňa 15. mája 2006 bolo účastníčke konania na základe jej žiadosti dňom 30.6.2006 zrušené rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 24. marca 2000 č. 492/2000-B o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore: lekárska imunológia. Žalobkyňa podala Registračný list - odhlášku fyzickej osoby ku dňu 30.6.2006. Z obsahu administratívneho spisu bolo ďalej zrejmé, že príslušná pobočka žalovanej vyzvala listom č. 20206-120/2016-GA zo dňa 24. novembra 2016 žalobkyňu na splnenie si ohlasovacej povinnosti, nakoľko zistila, že žalobkyňa disponuje napriek podanej odhláške z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ku dňu 30.6.2006 platnou licenciou L1A. Bola vyzvaná príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne k nadviazaniu kontaktu a podaniu odhlášky ku dňu 30.6.2008. 25. Pokiaľ ide o konštatovanie správneho súdu, že správne orgány pochybili z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (žalobkyňa nebola oboznámená so začatím konania a nebolo jej tak umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia) kasačný súd uviedol, že Sociálna poisťovňa pobočka Galanta oboznámila žalobkyňu so spornými skutočnosťami a vyzvala ju ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia listom č. 20206-120/2016-GA zo dňa 24. novembra 2016 o nadviazanie kontaktu resp. podanie odhlášky ku dňu 30.6.2008. Kasačný súd taktiež vyhodnotil kasačnú námietku žalovanej vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci krajským súdom za dôvodnú, keďže spochybňuje vecnú správnosť právneho záveru krajského súdu, na základe ktorého ustálil, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné, a preto ho zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Bližšie však nekonkretizoval, pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, v čom krajský súd pochybil a v podstate dal do pozornosti krajského súdu, že právne posúdenie, relevantné pre rozhodnutie v danej veci riešil Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. V uvedenom rozhodnutí sa veľký senát v odpovedi na prvé dve otázky odchýlil od záverov Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1VS/1/2019. 26. Súd za splnenia procesných podmienok opätovne prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, keď právny zástupca žalobkyne ako aj žalovaný sa pojednávania nariadeného na deň 27.9.2021 neustanovili, doručenie predvolania mali riadne vykázané, pričom svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil iba žalovaný. Správny súd konal v ich neprítomnosti, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu ako aj rozsudkom NS SR č.k. 7Sžsk/60/2019 a opätovne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 27. V prvom rade správny súd považuje za potrebné uviesť, že licencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania) nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej držiteľom nepostačuje, ako to podľa názoru súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení. Týmito okolnosťami sa však žalovaný podľa obsahu rozhodnutia nezaoberal, čo bolo konštatované už v predchádzajúcom rozsudku tunajšieho súdu č.k. 43Sa/21/2017 zo dňa 11.2.2019, a preto správny súd nepovažuje za dôvodné svoj právny názor v predmetnej veci meniť. Okrem toho súd vychádza a stotožňuje sa so stanoviskom Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v uznesení 1Vs 1/2019, v ktorom je konštatované, že licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v §5 písm. c) zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody (zmluvy) s iným poskytovateľom. Za tohto stavu pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zák.č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle § 5 písm. c) zák.č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia. V tomto uznesení Veľkého senátu bolo tiež uvedené, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c) zák.č. 461/2003 Z.z., čo žalovaný a ani prvostupňový správny orgán vo vzťahu k žalobkyni nerealizoval. 28. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd opätovne rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybenia prvostupňového správneho orgánu z hľadiska naplnenia účelu tohto konania nepovažoval za potrebné zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 4.1.2017. 29. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods.1 SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods.2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.