Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 25Sa/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200031 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3017200031.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: MUDr. E. P., bytom H., T. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriu ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Bratislava, Dobšinského 12 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa-ústredie so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 a 10 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 56346-2/2016-BA zo dňa 14. novembra 2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovanej č. 56346-2/2016-BA zo dňa 14. novembra 2016, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. 2. Žalovaná napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a súčasne potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 211-36/2016-PB zo dňa 19. mája 2016, ktorým správny orgán I. stupňa rozhodol, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.01.2015, nakoľko žalobca dosiahol za rok 2013 a 2014 príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v sume rozhodujúcej pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a z dôvodu trvania licencie L1A/TN/00778/06 od 12.06.2006, L1B/ TN0778/06 zo dňa 12.06.2006 a L1C/TN0778/06 zo dňa 12.06.2006 má žalobca naďalej postavenie samostatne zárobkovej činnosti. Žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnila so záverom správneho orgánu I. stupňa, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti dňa 31.01.2015, pretože žalobca bol povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou aj po 31.01.2015, nakoľko splnil zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, t.j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (licencia L1A/TN/0778/06) a zároveň dosiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmov za rok 2013. 3. Žalobca v podanej žalobe napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne a nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Vyjadril názor, že k 31.01.2015 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj ,,SZČO“), čoho dôkazom je skutočnosť, že žalobca požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Žalobca si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Predmetnú licenciu nikdy nevyužíval a nikdy za ňu nemal žiaden príjem. Žalobca ukončil prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.02.2015 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť M.K.MEDIC, s.r.o., IČO: 35 552 453, ktorej je žalobca jediným spoločníkom a zároveň zamestnancom. Od 01.02.2015 riadne odvádza odvody do sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. Postup žalovanej, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. bez toho, aby skúmala, či žalobca skutočne vykonáva zárobkovú činnosť, považoval za nesprávny. Dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie bude žalobca musieť znášať - predpísanie poistného a penále, považoval za príliš prísny a nespravodlivý, najmä keď žalobca nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie, vykonal úkony, z ktorých vyplýva, že nemal záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň príjmu a zrušenie IČO a k vydaniu rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa došlo viac ako jeden rok po tom, čo mala žalovaná k dispozícii informáciu, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, že rozhodnutia sociálne poisťovne o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch nemajú písomnú formu. Žalobca oznámil správnemu orgánu I. stupňa skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 31.01.2015 a správny orgán I. stupňa rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Nakoľko písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení nebolo žalobcovi doručené, zastával názor, že jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, s poukazom na § 222 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zastával názor, že správny orgán I. stupňa nemohol nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu správny orgán I. stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že novela zákona č. 461/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2014 zrušila založenie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu, t.j. na registrácii na príslušnom daňovom úrade. Z uvedeného dôvodu sú námietky žalobcu, že zrušil registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, irelevantné. Registrácia podľa osobitného predpisu, t.j. podľa zákona č. 511/1992 Zb., bola rozhodujúca na nadobudnutie právneho postavenia SZČO do 30.06.2014. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba nadobudla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí tohto príjmu vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR žalobca dosiahol za rok 2013 príjem z podnikania v sume 81.549,79 eur, ktorý presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, t.j. sumu 4.830 eur. Vzhľadom na to, že žalobca spĺňal definíciu statusu SZČO účinnej od 01.07.2014 a v rozhodujúcom období jeho príjmy z podnikania presiahli zákonom ustanovenú hranicu, vzniklo žalobcovi od 01.07.2014 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona č. 461/2003 Z.z. V rámci konania vo veci zániku povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia žalobcu ako SZČO bolo preukázané, že žalobca v spornom období disponoval licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TN/0778/06. Tento typ licencie zakladá držiteľovi licencie status zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Keďže žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorá ho oprávňovala na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. aj po 31.01.2015, kedy bolo žalobcovi Trenčianskym samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, žalobcovi dňom 31.01.2015 nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Tvrdenie žalobcu, že si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status SZČO, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaná ďalej uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, ktorého normy sú kogentného charakteru a v tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31.05.2016, z ktorého citovala. Žalovaná ďalej s poukazom na § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. konštatovala, že v zákone musí byť výslovne uvedené, že konkrétne rozhodnutie sa nevydáva písomne. Zánik povinných poistení sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný a v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva. O zániku sociálneho poistenia žalobcu ako o spornom prípade rozhodoval správny orgán I. stupňa až dňa 19.05.2016 rozhodnutím č. 211-36/2016-PB z dôvodu, že žalobca predložil pobočke rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2014/07376/zdrav.-4 zo dňa 18.12.2014, ktorým bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, na základe ktorého bol žalobca oprávnený dosahovať príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Vychádzajúc z predloženého rozhodnutia správny orgán I. stupňa listom zo dňa 16.02.2015 oznámil žalobcovi, že mu dňa 31.01.2015 zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO a súčasne požiadal žalobcu, aby v prípade, ak naďalej vlastní oprávnenie na vykonávanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je platné alebo pozastavené, aby túto skutočnosť oznámil sociálnej poisťovni lehote 8 dní. Žalobca po oznámení zániku povinného sociálneho poistenia neoznámil správnemu orgánu I. stupňa, že je držiteľom licencie L1A/TN/0778/06, ktorú skutočnosť zistil následne až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebola prvostupňovým rozhodnutím a ani ním nemohla byť nariadená obnova konania. Záverom žalovaná v súvislosti s vytýkanými procesnými pochybeniami poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/10/2010 zo dňa 24.02.2011, z ktorého citovala. 5. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP, vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovanej a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom a správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov: 6. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne. 6.1. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 6.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 7. Predmetom konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov v konaní, v ktorom správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. 211-36/2016-PB zo dňa 19. mája 2016 rozhodol, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.01.2015 a žalovaná na odvolanie žalobcu toto rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č. 56346-2/2016-BA zo dňa 14. novembra 2016 a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla. 8. Z administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu I. stupňa správny súd zistil nasledovné: 9. Slovenská lekárska komora vydala žalobcovi dňa 31.05.2006 Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore pediatria č. L1A/TN/0778/06. Licencia nadobudla právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.06.2006. 10. Rozhodnutím č. TSK/2006/05203/zdrav.-2 zo dňa 20.12.2006 povolil Trenčiansky samosprávny kraj žalobcovi prevádzkovať zdravotnícke zariadenie: Ambulancia v zdravotníckom povolaní a v študijnom odbore lekár v špecializačnom odbore pediatria s miestom prevádzkovania Pod hájom 1288/116, Dubnica nad Váhom. 11. Trenčiansky samosprávny kraj vydal dňa 18.12.2014 rozhodnutie č. TSK/2014/07376/zdrav.-4, ktorým dňom 31.01.2015 zrušil povolenie na prevádzkovanie vyššie uvedeného zdravotníckeho zariadenia, ktoré bolo povolené rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2006/05203/ zdrav.-2 zo dňa 20.12.2006. Dňa 06.02.2015 predložil žalobca Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica predmetné rozhodnutie o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Vzhľadom na túto skutočnosť Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica listom č. 24436-91/2015- PB zo dňa 16.02.2015 oznámila žalobcovi zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dňa 31.01.2015. 12. Slovenská lekárska komora doručila dňa 27.04.2016 Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica platnú licenciu žalobcu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1A/TN/0778/06. Na základe uvedeného zistenia Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica vydala prvostupňové rozhodnutie č. 211-36/2016-PB zo dňa 19. mája 2016 o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dňa 31.01.2015. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 56346-2/2016-BA zo dňa 14. novembra 2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla. 13. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014 (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“) samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 13.1. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. povinne nemocensky poistení sú a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1, b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 13.2. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 13.3. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 13.4. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. 13.5. Podľa § 209 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 13.6. Podľa § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. 13.7. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 14. Medzi účastníkmi konania je spornou otázka posúdenia právneho postavenia žalobcu, ktorý v dôsledku zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ku dňu 31.01.2015 podľa jeho názoru stratil status samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobca však aj po tomto dátume bol držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na výkon povolania lekár, a preto žalovaná na rozdiel od žalobcu zastáva názor, že táto skutočnosť zakladá postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia. 15. Vznik a zánik sociálneho poistenia sa riadia pravidlami upravenými v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý okrem iného upravuje vlastné definície pojmov, okrem iného tiež definíciu pojmu samostatne zárobkovo činná osoba. Súčasne tento právny predpis upravuje aj časové ohraničenie vzniku a zániku sociálneho poistenia a stanovuje aj sankcie za nesplnenie povinností voči sociálnej poisťovni. 16. Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je SZČO len tá fyzická osoba, ktorá splnila nasledujúce podmienky: a) dovŕšila vek 18 rokov a b) v rozhodujúcom kalendárnom roku dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (t.j. príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov). 17. Súčasne platí, že nadobudnutie právneho postavenia SZČO nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe až od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol dosiahnutý príjem vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. 18. Pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je preto rozhodujúce, aby dotknutá osoba: 1. dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov), a súčasne 2. aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica za príslušný kalendárny rok. 19. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem, prípadne zánikom oprávnenia na výkon činnosti SZČO (v posudzovanom prípade zánikom licencie L1A), alebo aj na základe čestného vyhlásenia o nevykonávaní príslušnej činnosti (poistenie zaniká najskôr dňom doručenia čestného vyhlásenia sociálnej poisťovni). 20. Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - SZČO (ak už predtým nemal postavenie SZČO na základe iného oprávnenia na podnikanie, napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pre fyzickú osobu), a to so všetkými povinnosťami, ktoré právny poriadok samostatne zárobkovo činnej osobe ukladá. 21. Krajský súd sa vo vzťahu k žalobcovi v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca mal v kontrolovanom období, teda ku dňu 31.01.2015, kedy mu bolo zrušené oprávnenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Z údajov Finančného riaditeľstva SR má krajský súd preukázané, že žalobca dosiahol v roku 2013 (t.j. v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby) príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti podľa v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v sume 81.549,79 eur. Nie je pri tom rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba tieto príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti nadobudla. Rozhodujúcim je iba to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. V prejednávanom prípade žalobca zároveň dovŕšil vek 18 rokov, a preto krajský súd v zhode so žalovanou dospel k záveru, že žalobca spĺňal právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014. 22. Krajský súd zároveň konštatuje, že nakoľko príjmy žalobcu boli v rozhodujúcom období vyššie ako bola zákonom č. 461/2003 Z.z. stanovená suma 4.830 eur, žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo od 1. júla 2014 v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. 23. V priebehu konania o zániku povinného sociálneho poistenia bolo zároveň preukázané (a žalobca túto skutočnosť ani nespochybnil a nevyvrátil), že žalobca bol držiteľom platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TN/0758/06, ktorá ho oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. aj po dátume 31.01.2015, ku ktorému dňu bolo rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobcovi. 24. Po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom, k čomu v prejednávanom prípade došlo z dôvodu prechodu na právnickú osobu (M.K.MEDIC, s.r.o.), síce žalobca požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie IČO, avšak u žalobcu nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatne zárobkovej činnosti, keďže žalobca bol aj naďalej držiteľom platnej licencie L1A a jeho príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmu boli vyššie ako zákonom č. 461/2003 Z.z. stanovená hranica príjmu. Vzhľadom na túto skutočnosť sociálna poisťovňa správne konštatovala, že žalobcovi nezaniklo povinné sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 31.01.2015, kedy bolo rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2014/07376/zdrav.-4 zo dňa 18.12.2015 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. K uvedenému krajský súd dodáva, že zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinný rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch, a preto námietka žalobkyne ohľadom oneskoreného rozhodovania správneho orgánu I. stupňa nie je dôvodná. Naviac, krajský súd nemá preukázané, že správny orgán I. stupňa disponoval príslušnými informáciami o platnej licencii žalobcu už rok pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Slovenská lekárska komora platnú licenciu L1A, ktorou disponoval žalobca, predložila správnemu orgánu I. stupňa dňa 27.04.2016 a prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vydané na podklade tejto skutočnosti, bolo vydané bez zbytočného odkladu, dňa 19.05.2016. K uvedenému krajský súd dopĺňa, že správny orgán I. stupňa dňa 16.02.2016 sám vyzýval žalobcu na predloženie príslušného oprávnenia na vykonávanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z., a to v Oznámení o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, na ktoré však žalobca nereagoval a platnú licenciu nepredložil. 25. Krajský súd zároveň k uvedenému dopĺňa, že registrácia pre daň z príjmu podľa zákona č. 511/1992 Zb. bola pre nadobudnutie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby rozhodujúca do 30.06.2014. Od 1. júla 2014 postavenie SZČO už nie je závislé od registrácie na daňovom úrade, ale status SZČO v sociálnom poistení je založený iba na vyššie uvedenom dosahovaní príjmov, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO. Úlohou žalobcu ako držiteľa licencie L1A bolo v prvom rade požiadať o zrušenie licencie a až následne, po jej právoplatnom zrušení, oznámiť zánik SZČO Štatistickému úradu SR a požiadať o zrušenie registrácie príslušného správcu dane. Skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť, že licencia L1A mu zakladá status SZČO, nezbavuje žalobcu zo zodpovednosti za následky, ktoré vznikli porušením povinností vyplývajúcich z tohto právneho postavenia. Naviac, informácie o povinnostiach vyplývajúcich z vlastníctva predmetnej licencie sú verejne prístupné na internetovej stránke Slovenskej lekárskej komory, tieto boli opakovane zverejňované a príslušné články týkajúce sa tejto problematiky boli zasielané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tak nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, že vykonal všetky úkony, z ktorých vyplýva, že nemal ďalej záujem vykonávať činnosť SZČO. 26. Pokiaľ ide o skutočnosť, že správny orgán I. stupňa listom zo dňa 16.02.2015 oznámil žalobcovi, že mu dňa 31.01.2015 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, krajský súd konštatuje, že Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica tak postupovala z dôvodu, že jej dňa 06.02.2015 doručil žalobca rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2014/07376/zdrav.-4 zo dňa 18.12.2015 o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia 31.01.2015. Správny orgán I. stupňa žalobcu v predmetnom oznámení zároveň vyzval, aby v prípade, že naďalej vlastní platné alebo pozastavené oprávnenie na vykonávanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b), ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. aj po dátume zániku povinného sociálneho poistenia, aby toto oprávnenie preukázal. Žalobca však na túto výzvu nereagoval a platnú licenciu L1A nepredložil. O tom, že žalobca je naďalej držiteľom predmetnej licencie, informovala sociálnu poisťovňu až Slovenská lekárska komora dňa 27.04.2016, z ktorého dôvodu následne správny orgán I. stupňa rozhodol o nezániku predmetného povinného poistenia SZČO ako o spornom prípade podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a nie o obnove konania, ako nesprávne tvrdí žalobca. Vzhľadom na túto skutočnosť sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu ohľadom obnovy konania, ktorú mala Sociálna poisťovňa, pobočka naviac nariadiť po uplynutí lehoty stanovenej v § 222 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Keďže podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia správny orgán rozhoduje len v sporných prípadoch a v danej veci sa zánik sociálneho poistenia žalobcu stal sporným až potom, ako správny orgán mal vedomosť o tom, že žalobca je i naďalej držiteľom licencie L1A, správny orgán prvého stupňa postupoval zákonne, ak začal konanie, žiadne iné konanie tomuto nepredchádzalo, a preto nebo zákonný dôvod konať o obnove konania. 27. Pokiaľ ide o námietku, že správny orgán I. stupňa neupovedomil žalobcu o začatí predmetného nedávkového konania, a tým mu neposkytol možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, krajský súd zastáva názor, že táto nie je dôvodná. Prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktoré sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon č. 461/2003 Z.z. však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011). 28. Žalobca mal možnosť v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uplatniť svoje námietky, čo v danej veci i využil, žalovaná sa s jeho námietkami v rozhodnutí vyporiadala, a preto nedošlo k porušeniu zákonných práv žalobcu. 29. K námietke žalobcu ohľadom absencie zákonného ustanovenia v prvostupňovom rozhodnutí, na podklade ktorého správny orgán I. stupňa rozhodol, krajský súd uvádza, že predmetné rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované formálne i obsahové náležitosti uvedené v § 209 zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. jasný, určitý a zrozumiteľný výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. V prvostupňovom rozhodnutí je zároveň jednoznačne uvedené, že o povinnom sociálnom poistení bolo rozhodnuté podľa § 178 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a preto sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu týkajúcou sa nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia. 30. Záverom krajský súd konštatuje, že podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú presne stanovené v zákone č. 461/2003 Z.z., ktorý nepozná ustanovenie upravujúce zmiernenie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov. Preto sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, že postup žalovanej v danej veci, ktorá postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z., je nesprávny a nespravodlivý. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. 32. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP). 33. Podľa § 168 veta prvá SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. 34. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.