Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 4Cob/48/2025 8119214122 28. 01. 2026 JUDr. Lucia Baňacká, PhD. ECLI:SK:KSKE:2026:8119214122.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajsky´ súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Baňackej, PhD. a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Mareka Kotoru v spore žalobcu: CWS- Slovensko, s.r.o., so sídlom Tehelňa 12, 841 07 Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves, IČO: 31 411 045, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: A. B. C., miesto podnikania Komenského 763/36, 083 01 Sabinov, IČO: 45 427 364, právne zastúpenému Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 50 005 871, o zaplatenie 3.073,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/81/2019-322 z 25. apríla 2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/81/2019-339 z 30. decembra 2024 a opravným uznesením č.k. 21Cb/81/2019-365 zo 14. februára 2025, takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/81/2019-322 apríla 2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 21Cb//81/2019-339 a opravným uznesením č.k. 21Cb/81/2019-365 zo 14.2.2025. II. Žalobcovi rozsahu.
priznáva
z 25. z 30.12.2024
voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.073,93 eur s prísl. (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) 2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.073,93 eur s prísl. titulom nároku na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru a ceny poskytnutých služieb. 3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Abonentnej zmluvy zo dňa 17.1.2018, Zmluvy o servisnej službe zo dňa 17.1.2018 a Zmluvy o prenájme a servisnej službe zo dňa 19.2.2018 (ďalej spolu len „Zmluvy“), fotokópie ktorých tvoria prílohu tohto návrhu, dodal žalovanému objednaný tovar a poskytol dohodnuté služby. Za takto dodaný tovar a poskytnuté služby žalovaný do dnešného dňa žalobcovi nezaplatil. 4. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že nikdy nepodpísal Zmluvu o prenájme a servisnej službe zo dňa 19.02.2018, na základe ktorej sa žalobca domáha svojho nároku. Zmluvný vzťah bol dohodnutý medzi obchodným zástupcom žalobcu a otcom žalovaného, ktorý aj
pred týmto obchodným zástupcom zmluvu bez písomného splnomocnenia za žalovaného podpísal. Uvedenú zmluvu je preto potrebné hodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon, na základe ktorého akékoľvek zmluvné nároky nemožno uplatňovať (faktúra č. 191108232). Uplatnený nárok z prevažnej časti pozostáva zo zmluvných pokút, na základe Zmluvy o servisnej službe zo dňa 17.1.2018 a Abonentnej zmluvy zo dňa 17.1.2018, ktoré žalovaný označil za neprimerane vysoké. 5. Žalobca v replike uviedol, že Zmluva o prenájme a servisnej službe zo dňa 19.02.2018 (o ktorej sa žalovaný vyjadril, že ju nepodpísal) bola pred jej podpisom zo strany žalovaného ponechaná obchodným zástupcom žalobcu v prevádzke žalovaného, a to za účelom poskytnutia dostatočného času na jej preštudovanie žalovaným. Obdobným spôsobom boli uzavreté aj Abonentná zmluva zo dňa 17.1.2018 i Zmluva o servisnej službe zo dňa 17.01.2018. Po preštudovaní a podpise uvedených zmlúv zo strany žalovaného boli tieto zmluvy následne vyzdvihnuté obchodným zástupcom žalobcu a žalobca následne na ich základe začal plniť svoje zmluvné povinnosti. Vzhľadom na to, že Zmluva o prenájme a servisnej službe obsahovala všetky potrebné údaje žalovaného, žalobca ju považoval za platnú. Žalovaný žalobcovi neoznámil svoj nesúhlas s uzavretím predmetnej zmluvy, ani neoznámil svoj nesúhlas k dodávkam tovaru a spôsobom fakturácie. Práve naopak, naďalej prijímal od žalobcu plnenia vo svojej prevádzke na základe predmetnej Zmluvy o prenájme a servisnej službe zo dňa 19.2.2018. Žalobca označil tvrdenia žalovaného za účelové a nezakladajúce sa na pravde, nakoľko žalovaný za služby poskytované na základe Zmluvy o prenájme a servisnej službe zo dňa 19.2.2018 riadne platil, čím de facto potvrdil platnosť tohto právneho úkonu. Vo vzťahu k namietanej zmluvnej pokute žalovaný poukázal na to, že tieto boli dojednané za účelom zabezpečenia splnenia záväzkov žalovaným ako pokuta za porušenie jeho povinnosti. Faktúry boli vystavené na základe riadne uzavretých zmlúv, po predchádzajúcom pokuse o mimosúdne vyriešenie sporu. Zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká, pretože predstavuje len 50 % prípadnej škody, ktorá žalobcovi vznikla z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaného. Žalobca poukázala na rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Obdo V 93/2004 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 Odo 426/2001. 6. Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že dve z troch zmlúv, na základe ktorých sa žalobca domáha svojho nároku uzavrel sám, tretiu zmluvu podpísal otec žalovaného napriek tomu, že na to nemal udelenú plnú moc. Touto zmluvou sa necíti byť viazaný. Na základe týchto zmlúv žalobca dodával žalovanému hygienické potreby, avšak frekvencia dodávok bola nastavená zle, pretože žalovaný tovar sa nestíhal spotrebovať a kopil sa na sklade, preto od zmlúv odstúpil. Jednotlivé faktúry za žalovaného uhrádzala účtovníčka. 7. Žalobca v ďalších vyjadreniach uviedol, že faktúry za dodaný tovar boli žalovanému doručované spolu s tovarom, uhrádzané bankovým prevodom z účtu žalovaného, žalovaný sa nemôže brániť tým, že boli uhrádzané účtovníčkou. Všetky zmluvy sú opatrené pečiatkou žalovaného. 8. Žalovaný v ďalších vyjadreniach uviedol, že žalobca v konaní doposiaľ nepreukázal, že za neho bol oprávnený konať jeho zamestnanec, ktorý so žalovaným zmluvy dojednával. 9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, 7, 9, § 269 ods. 2, § 301, § 13 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2, § 365 ods. 1, 2, 3, 4, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 zákona č. 513/-1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2, § 663, § 664, § 545 ods. 1 a 2, § 545 zákona 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 9 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. 10. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav: Na základe Abonentnej zmluvy zo dňa 17.01.2018, Zmluvy o servisnej službe zo dňa 17.01.2018 a Zmluvy o prenájme a servisnej službe zo dňa 19.02.2018 dodal žalobca žalovanému objednaný tovar a poskytol dohodnuté služby. Odplatu za dodaný tovar a poskytnuté služby vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrami, a to faktúrou č.181121907 s variabilným symbolom č. 181121907 zo dňa 19.09.2018, splatnou dňa 10.10.2018 na sumu 148,80 eura (doposiaľ neuhradená vo výške 148,80 eura), faktúrou č.181132909 s variabilným symbolom č. 1842101729 zo dňa 27.12.2018, splatnou dňa 17.01.2019 na sumu 84,50 eura (doposiaľ neuhradená vo výške 69,55 eura), faktúrou č. 191200869 s variabilným symbolom č.191200869 zo dňa 15.03.2019 splatnou dňa 25.03.2019 na sumu 377,40 eur (doposiaľ
neuhradená vo výške 377,40 eura) a faktúrou č. 191116703 s variabilným symbolom č. 191116703 zo dňa 27.05.2019, splatnou dňa 06.06.2019 na sumu 540,23 eura (doposiaľ neuhradená vo výške 540,23 eura). Žalovaný neuhradil riadne a včas žalobcom vystavené faktúry za dodaný tovar a poskytnuté služby a žalobca mu preto faktúrami vyúčtoval dohodnuté zmluvné pokuty za porušenie zmluvných povinností, a to faktúrou č. 191108213 zo dňa 15.3.2019 zmluvnú pokutu podľa bodu č. 4 Abonentnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.1.2018 vo výške 1.158,- eur splatnú dňa 25.3.2019, faktúrou č. 191108230 zo dňa 15.3.2019 zmluvnú pokutu podľa bodu č. 6 Zmluvy o servisnej službe uzatvorenej dňa 17.1.2018 vo výške 480,- eur splatnú dňa 25.3.2019 a faktúrou č. 191108232 zo dňa 15.3.2019 zmluvnú pokutu podľa bodu č. III Zmluvy o prenájme a servisnej službe uzavretej dňa 19.2.2018 vo výške 285,- eur splatnú dňa 25.3.2019. Doposiaľ neuhradený zostatok vyššie uvedených faktúr, ktorými žalobca žalovanému vyúčtoval odplaty za dodaný tovar, poskytnuté služby a zmluvné pokuty za porušenie zmluvných povinnosti predstavuje sumu 3.073,93 eura. V zmysle bodu 2. Všeobecných podmienok Abonentnej zmluvy, bodu 7. Zmluvy o servisnej službe a bodu ČI. III. bodu 2 Zmluvy o prenájme a servisnej službe, v prípade omeškania s plnením za služby má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. 11. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že obrana žalovaného bola založená na dvoch námietkach – námietke neplatnosti uzavretých zmlúv a námietke neprimeranej výšky zmluvných pokút. Žalovaný považuje Abonentnú zmluvu zo dňa 17.1.2018 a Zmluvu o servisnej službe zo dňa 17.1.2018 za neplatné z dôvodu, že ich za žalobcu ako dodávateľa podpísal zamestnanec D. D. D., teda nie štatutárny zástupca žalobcu alebo splnomocnený zástupca na základe písomného plnomocenstva, Zmluvu o prenájme a servisnej službe zo dňa 19.2.2018 považuje za neplatnú z dôvodu, že ju nepodpísal žalovaný, ale jeho otec B. C. E.. 12. Súd prvej inštancie k námietke neplatnosti uzavretých zmlúv uviedol, že žiaden zo žalovaným uvádzaných dôvodov nemá za následok neplatnosť predmetných zmlúv. To, že prvé dve zmluvy za žalobcu podpísal zamestnanec D. D. D. je v súlade s ust. § 9 ods. 1 Zákonníka práce, ako aj s ust. § 15 Obchodného zákonníka. D. D. D. bol pri prevádzkovaní podniku žalobcu poverený za žalobcu uzatvárať zmluvy s tretími osobami. D. D. D. bol teda splnomocnený na všetky činnosti a úkony, ku ktorým pri uzatváraní zmlúv dochádza, teda aj k podpisovaniu týchto písomných zmlúv. Predmetné zmluvy preto nemožno považovať za neplatné, aj keď p. D. pri ich podpisovaní nepredložil písomné plnomocenstvo a aj keď takéto plnomocenstvo v priebehu konania nepredložil ani žalobca, keďže z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobca nielen nemal výhrady k podpísaniu predmetných zmlúv zo strany p. D., ale tieto zmluvy aj schválil tak, že ich zaregistroval do svojho systému a na základe týchto zmlúv žalovanému aj plnil. 13. Súd prvej inštancie nepovažoval za neplatnú ani Zmluvu o prenájme a servisnej službe zo dňa 19.2.2018 z dôvodu, že ju nepodpísal priamo žalovaný, ale jeho otec B. C. E.. Na tejto zmluve v časti pre podpis odberateľa sa nachádza nielen vlastnoručný podpis, ale aj pečiatka, ktorú pri svojej podnikateľskej činnosti používa práve žalovaný. Odtlačok identickej pečiatky sa nachádza aj na ostatných dvoch predmetných zmluvách. Žalovaný v priebehu dokazovania netvrdil, že by mu bola odcudzená alebo že by jeho pečiatku sfalšoval alebo obdobným spôsobom niekto zneužil. Konanie osoby, ktorá disponovala touto pečiatkou a použila odtlačok tejto pečiatky na predmetnej Zmluve o prenájme a servisnej službe zo dňa 19.2.2018 preto zaväzuje žalovaného a je potrebné ho považovať za konanie v mene žalovaného, keďže konajúca osoba mohla predmetnú pečiatku použiť len so súhlasom žalovaného alebo v súvislosti s jeho nedbanlivostným konaním, a to bez ohľadu na to, či táto zmluva bola podpísaná za žalovaného v jeho prevádzkarni alebo mimo nej. Kto vedome alebo z nedbanlivosti poskytne určitej osobe pečiatku, ktorú používa pri svojom podnikaní, musí byť viazaný prejavmi vôle osoby, ktorá použije pečiatku pri úkonom kde sa pečiatka obvykle používa – potvrdenie prevzatia dodacieho listu, potvrdenie prevzatia faktúr, použitie pečiatky pri podpise zmluvy a pod., a to hlavne v prípadoch ak na neoprávnene použitie takejto pečiatky bez zbytočného odkladu neupozorní druhú zmluvnú stranu. V danom konkrétnom prípade boli predmetné zmluvy zo strany žalovaného riadne vyplnené (obsahovali všetky potrebné údaje a predpísané náležitosti), vrátane pečiatky a podpisu a žalovaný žalobcu po začatí realizovania týchto zmlúv a ani neskôr neupozornil na to, že niekto prekročil oprávnenie konať v mene žalovaného, ani neoznámil svoj nesúhlas k dodávkam tovaru a spôsobu
fakturácie. Práve naopak, žalovaný prijímal od žalobcu plnenia vo svojej prevádzke, a to práve aj na základe predmetnej Zmluvy o prenájme a servisnej službe zo dňa 19.02.2018. 14. Vo vzťahu k námietke neprimeranej výšky zmluvných pokút súd prvej inštancie poukázal na to, že určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou dohody účastníkov dohody. Podmienkou je, aby takéto dojednanie bolo dostatočne určité (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 Odo 426/2001). Za neprimerane vysokú treba považovať zmluvnú pokutu v prípade, že by mnohonásobne prevyšovala právo, ktoré zabezpečuje, čo by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného zo zmluvnej pokuty a vo vzťahu k povinnému by bola neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 93/2004). Nakoľko uplatnené zmluvné pokuty sa ani len nerovnajú hodnote práv, ktoré mali zabezpečovať, súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvná pokuta nie je neprimeraná a jej výšku nemoderoval. 15. Súd prvej inštancie ako nehospodárny zamietol návrh žalovaného na výsluch svedka - otca žalovaného, pre výsluch ktorého by bolo potrebné pojednávanie odročiť. 16. O nároku na náhradu trov tohto konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 18. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie pochybil, ak zamietol návrh na vykonanie výsluchu svedka, ktorý bol jednoznačne spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. Nevypočutie svedka, ktorý bez splnomocnenia alebo iného poverenia svojvoľne pristúpil k uzavretiu písomného právneho úkonu v konečnom dôsledku viedlo k neuneseniu dôkazného bremena žalovaným a k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu. Stranám nebolo dané písomné poučenie vo forme procesného uznesenia o lehote na navrhovanie ďalších dôkazov s tým, že na neskôr vykonané dôkazy strán sporu, súd nemusí prihliadať. Okolnosť, že žalovaný nezabezpečil na pojednávanie prítomnosť svedka B. C. st. nijak neoslabuje relevanciu procesných pravidiel v rámci prípravy a vykonávania dôkazov v civilnom sporovom konaní, ktorých účelom je zabezpečenie rovnosti strán a fair procesu pre obe procesné strany rovnako. Len na podklade objektívnych skutkových okolností, ktoré predchádzali podpisovaniu jednotlivých zmlúv možno spoľahlivo a bez pochybností ustáliť hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k namietanej absolútnej neplatnosti podpísaných zmlúv. 19. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil platnosť zmlúv uzatvorených sporovými stranami. Nakoľko otec žalovaného pri podpise Zmluvy o nájme a servisnej službe zo dňa 19.02.2018 konal bez akéhokoľvek poverenia alebo splnomocnenia, nemohol vážne prejaviť vôľu zmluvnej strany. Aplikácia § 33 OZ preto nie je možná. Práve v dôsledku pochybenia súdu prvej inštancie pri zamietnutí výsluchu navrhovaného svedka, boli v konaní predostreté len skutkové okolnosti podľa žalujúcej strany bez možnosti osvedčiť ich pravdivosť aj výsluchom osoby, ktorá bola účastná rokovaní so svedkom p. A. D., vystupujúcom na zmluvnej strane dodávateľa (žalobca). Žalovaný zo spôsobu podpisovania zmlúv na strane žalobcu dovodil, že svedok p. D. nemohol mať postavenie podnikového zmocnenca podľa ust. § 15 OBZ, nakoľko osobne podpísal len dve z troch podpisovaných zmlúv. 20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na § 157 CSP a uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28 Cdo 263/2020 zo dňa 10.07.2020 a § 16 OBZ rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43Cob/184/2016 zo dňa 22.09.2016. Žalobca uviedol, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že na základe uzatvorených zmlúv žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý žalovaný riadne prevzal a tiež, že žalobca poskytol žalovanému služby, ktorých poskytnutie žalovaný nenamietal. Žalobca realizáciu plnenia preukázal dôkazmi uvedenými v bode 13 napadnutého rozsudku (faktúry, presunky, dodacie listy, obežné karty), ktoré sú podpísané pracovníkmi žalovaného. Žalovaný tento skutkový záver v priebehu konania nepoprel.
V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že Zmluva o prenájme a servisnej službe zo doa 19.02.2018 bola opatrená peeiatkou žalovaného, akú používa pri obchodnom styku. Rovnakou peeiatkou boli opatrené aj ostatné dve zmluvy, uzatvorené medzi zmluvnými stranami – Abonentná zmluva zo doa 17.01.2018 a Zmluva o servisnej službe zo doa 17.01.2018. Žalovaný úeinne nepoprel tvrdenia žalobcu, že zmluvy boli odovzdané žalobcovi ako podpísané. Akýko3vek výsluch svedka nemôže nahradi? absentujúce skutkové tvrdenia žalovaného. Preto je výsluch navrhovaného svedka nadbytoený, pretože ním nemožno poprie? skutkové tvrdenia žalobcu, ani nahradi? neexistujúce rozhodné tvrdenia žalovaného. Žalobca ialej poukázal na § 16 Obchodného zákonníka a tzv. fikciu zákonného zastúpenia, ktorá je daná aj v tomto prípade bez oh3adu na to, ei žalovaný skutoene splnomocnil svojho otca alebo nie. Otec žalovaného zjavne obstaral pre žalovaného podpis všetkých zmlúv a žalovaný na ich základe aj reálne prijímal zo všetkých zmlúv plnenia (ak by ich prijímal z údajne neplatnej zmluvy, ako tvrdí, nebol by ich prijal, resp. bol by ich ex lege - § 451 ods. 1, § 456 a § 457 Obeianskeho zákonníka – povinný vyda? naspä? žalobcovi, eo však neurobil a nepreukázal). Otec žalovaného k svojmu podpisu na Zmluve o prenájme a servisnej službe pripojil peeiatku žalovaného, eo by neurobil, ak by konal sám za seba. Pretože otec žalovaného bol schopný obstara? aj podpis ostatných zmlúv priamo žalovaným s rovnakou peeiatkou, žalobca nemal žiadny dôvod spochyboova? oprávnenie otca žalovaného kona? za žalovaného ani v prípade Zmluvy o prenájme a servisnej službe. Žalovaný po obdažaní plnenia zo Zmluvy o prenájme a servisnej službe, ktoré prevzal, neoznámil žalobcovi bez zbytoeného odkladu, že nesúhlasí s uzatvorením Zmluvy o prenájme a servisnej službe v zastúpení svojím otcom. Ani výpovei navrhovaného svedka – otca žalovaného – nemôže preukáza? opak. Žalobca vo vz?ahu k oprávneniu svojho zamestnanca podpisova? ním uzatvárané zmluvy uviedol, že pracovník žalobcu, ktorý je oprávnený uzatvára? zmluvy, je z povahy veci tiež oprávnený rozhodnú?, ktoré zo zmlúv podpíše sám a ktoré na podpis predloží štatutárom, resp. iným oprávneným osobám u žalobcu (napr. kvôli prípadnému pripomienkovaniu ei doplneniu zmlúv, resp. z akýchko3vek iných interných dôvodov). Preto ak zmluvný partner vie, že pracovník žalobcu bol oprávnený uzatvára? zmluvy, potom nemôže jeho oprávnenie spochybni? len tým, že niektorú zo zmlúv podpísala za žalobcu iná oprávnená osoba. P. Ma?aš bol obchodným manažérom žalobcu, prieom jednou z jeho obvyklých einností bolo uzatváranie obdobných zmlúv. Žalobca zmluvy podpísané svojím pracovníkom zaregistroval a plnil, pretože sa cítil by? týmito zmluvami viazaný. Žalobca poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/25/2022, zo doa 25.07.2023. 21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadi? odvolacie pojednávanie pod3a § 385 ods. 1 CSP Odvolanie prejednal pod3a § 379 § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, eo bolo pod3a § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 23. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP, teda tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnos? odvolacích dôvodov s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí by? daná odpovei na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05). 25. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva: 26. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 3.073,93 eur titulom nároku na zaplatenie kúpnej ceny tovaru, odplaty za poskytnuté služby a nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to na
základe troch zmlúv uzavretých sporovými stranami. Procesná obrana žalovaného bola založená na argumentácii o absolútnej neplatnosti uzavretých zmlúv a neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, kei uzavrel, že zmluvy sú platné, pretože za žalobcu uzatvárala zmluvy vo všetkých prípadoch osoba oprávnená kona? v mene alebo za žalobcu, za žalovaného síce podpísala jednu zo zmlúv osoba, ktorá nemala oprávnenie žalovaného zastupova?, avšak žalovaného tento úkon zaväzuje na základe § 33 OZ. Zmluvnú pokutu súd prvej inštancie považoval za primeranú z dôvodu, že jej výška sa nerovná hodnote práv, ktoré mala zabezpeeova?. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevypoeul navrhovaného svedka, ktorý za neho bez zmocnenia podpísal zmluvu o prenájme a servisnej službe (odvolací dôvod pod3a § 365 ods. 1 písm. e) CSP) a, že vec nesprávne právne posúdil, kei uzavrel, že zmluvy, na základe ktorých sa žalobca domáha uplatneného nároku sú platné (odvolací dôvod pod3a § 365 ods. 1 písm. h) CSP). 27. Odvolací súd uvádza, že ani jeden z týchto odvolacích dôvodov nie je naplnený. 28. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Pri úvahe o tom, ktoré navrhované dôkazy vykoná, súd berie na zreteľ, k preukázaniu ktorej konkrétnej skutkovej okolnosti je dôkaz navrhovaný (uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 262/2009). Z práva na spravodlivé súdne konanie síce vyplýva povinnosť súdu účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a návrhmi strán, avšak len s výhradou, že tieto majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/06, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko). Prostriedky procesného útoku alebo obrany je spôsobilá uplatňovať výlučne strana sporu. Nakoľko žalovaný účinne nepoprel tvrdenia žalobcu, že na základe zmluvy podpísanej svedkom prijímal plnenia zo strany žalobcu a že zmluva bola opatrená jeho pečiatkou, nie je výpoveď svedka spôsobilá spochybniť relevantné skutkové zistenia v prejednávanom spore. Súd prvej inštancie preto nepochybil, keď návrh žalovaného na výsluch svedka neprítomného na pojednávaní zamietol. 29. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nemusí o procesných právach a povinnostiach poučiť stranu, ktorá je zastúpená advokátom. Nakoľko obe sporové strany boli v konaní právne zastúpené, nemôže žalovaný tvrdiť, že nepoučením o možnosti koncentrácie konania boli porušené jeho práva. Súd prvej inštancie navyše nevykonanie dôkazu neodôvodňoval len aplikáciou § 153 CSP, ale aj nehospodárnosťou vykonaného dokazovania. Odvolací súd preto považuje postup súdu prvej inštancie za neporušujúci procesné práva žalovaného. 30. V konaní nebolo sporné, že Zmluvu o prenájme a servisnej službe zo dňa 19.02.2018 za žalovaného podpísal jeho otec, pričom zmluvu opatril pečiatkou žalovaného. Nakoľko žalovaný na základe uzavretých zmlúv od žalobcu prijímal tovar aj poskytované služby a za tieto aj uhrádzal odplaty, čím takýto úkon neoprávnenej osoby schválil a stal sa z neho sám zaviazaným. Pre ratihabíciu právneho úkonu nesplnomocneného konateľa nie je predpísaná žiadna forma, ani keď úkon samotný mal písomnú formu, k schváleniu úkonu môže dôjsť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Vôľa, ktorá bola pri podpise zmluvy prejavená neoprávnenou osobou sa prijímaním plnení z tohto úkonu žalovaným stala jeho vôľou. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že aj právny úkon, ktorý za žalovaného podpísal jeho otec ho zaväzuje a je platný. 31. V konaní neboli relevantné dôvody konania otca žalovaného a ako súd prvej inštancie explicitne uviedol ani to, či k podpisu zmluvy došlo v alebo mimo prevádzkarne žalovaného. Súd prvej inštancie § 16 OBZ vôbec na prejednávaný spor neaplikoval a spornú otázku posúdil výlučne podľa § 33 OZ. Odvolací súd dodáva, že na uvedený prípad sa vzťahuje § 33 ods. 2 OZ, ktorý upravuje konanie iného bez splnomocnenia. V takom prípade je zastúpený právnym úkonom viazaný, ak s ním bez zbytočného odkladu vyjadrí súhlas. Za takýto súhlas možno nepochybne považovať prijímanie plnení od druhej zmluvnej strany a úhrada za ne. V konaní je bez právneho významu, či úhrady za tovar, či služby zadával žalovaný osobne alebo za neho konala iná na to oprávnená osoba. 32. Vo vzťahu k námietke neplatnosti zmlúv z dôvodu ich podpisu obchodným manažérom žalobcu, odvolací súd v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, ktorý správne aplikoval § 9 ZP a § 15 OBZ a zároveň správne poukázal na správanie žalobcu, ktorým vyjadril vôľu žalobcu byť týmito úkonmi viazaný a na základe týchto zmlúv riadne plnil svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému.
33. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov pod3a § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane rozhodnutia o trovách konania, ako vecne správny. 34. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pod3a § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradi? neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania pod3a § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).