Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200385 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200385.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: pána T. V. U., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Iránskej islamskej republiky, cestovný pas č. Z., v krajine pôvodu naposledy bytom Q., D. U., P. Č.. XX, L. Q., aktuálne s miestom pobytu P. L. O. G., zastúpeného Ligou za ľudské práva, občianskym združením so sídlom Baštová 5, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 13.32019 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU- PO-101-49/2018-Ž zo dňa 25.1.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-101-49/2018-Ž z 25.1.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania žalobcu a ani prenasledovania ako také, pričom osobitne poukázal na skutočnosť, že žalobcom prezentované konvertovanie z islamského na kresťanské náboženstvo bolo účelové a motivácia k tejto zmene ako neúprimná. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany skonštatoval neexistenciu dôvodov jej poskytnutia. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 13.3.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia, z nedostatočného zistenia stavu veci a tiež z dôvodu rozporu napadnutého rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu. Žiadal nariadenie pojednávania so zabezpečením tlmočenia do perzského jazyka farsi. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe z 9.4.2019 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí, ktoré pokladá za správne a vydané v súlade so zákonom. Žalobou vznesené námietky pokladal za nedôvodné. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní za účasti poverených pracovníčok zástupcov účastníkov konania. Žalobcu na pojednávanie nepredvolal a do konania nepribral požadovaného tlmočníka. Žalobca bol v konaní pred súdom zastúpený Ligou za ľudské práva, občianskym združením v osobe jeho poverenej pracovníčky, spĺňajúcej predpoklady § 50 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a preto na pojednávanie predvolal iba tohto zástupcu v súlade s § 108 ods. 1 SSP. Samotného žalobcu nebolo potrebné na pojednávanie predvolať aj preto, lebo jeho výsluch súdom nebol potrebný vzhľadom na skutočnosť, že pre rozhodnutie súdu postačovali doklady - písomnosti, založené v súdnom spise, resp. v pripojenom administratívnom spise žalovaného. Pokiaľ ide o tlmočenie, vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko povaha a okolnosti prejednávanej veci nevyžadovali osobnú účasť žalobcu (ktorý bol v konaní pred súdom zastúpený zástupcom) za účelom jeho výsluchu ako účastníka konania pred súdom, bola by prítomnosť tlmočníka neúčelnou a nehospodárnou. V prípade, ak by žalobca v konaní pred súdom nebol zastúpený, čo SPP pripúšťa v § 49 ods. 2, predvolanie žalobcu za prítomnosti tlmočníka by bolo samozrejmosťou. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca na slovenské územie pricestoval 13.2.2018 na základe pozvania na slovenské vízum, platné od 13.2.2018 do 29.3.2018. U svojho bratranca býval asi 20 dní, následne u sesternice do 20.4.2018. Medzitým spoznával Slovensko, navštívil bratranca vo Viedni. Dňa 21.4.2018 požiadal o azyl z dôvodu obavy o život, nakoľko sa nemohol vrátiť do Iránu, pretože zmenil náboženstvo z moslimského na kresťanské - protestantské. V priebehu spísania dotazníka žiadateľa o azyl (vstupného pohovoru) o. i. uviedol, že do mešity chodil ako dieťa - naposledy v nej bol pred siedmimi rokmi na pohrebe príbuzného. Pred dvomi rokmi - na jar roku 2016 sa „vnútorne“ rozhodol zmeniť náboženstvo, stretával sa s kresťanmi v ich domácnostiach, kde počúval o kresťanstve. Do kostolov v Iráne nechodil (mohol sa tam iba pozrieť, ale nemohol sa tam modliť). Na žiadosť žalovaného aby sa pomodlil modlitbu „Otče náš“ predniesol jej vlastnú, nedokonalú verziu, uviedol, že pozná aj iné modlitby ale nepamätá si ich, tiež že Boh sa volá Mojžiš, že najdôležitejšia kniha kresťanov je Biblia, že kresťania majú 5 alebo 6 prikázaní, že pozná 3 sviatky: - „Čistý sviatok“, keď Ježiš po troch dňoch vstal z mŕtvych, - „Súd“, keď po 40 dňoch išiel duch Ježiša do neba, - nepomenovaný sviatok týkajúci sa rozširovania kresťanskej viery medzi ľuďmi, - „Vianoce“, 25. decembra keď sa narodil Ježiš Kristus. Žiaden doklad o svojej konverzii nepredložil, tiež uviedol že od svojho príchodu na Slovensku (poznámka súdu: teda v priebehu 10 týždňov) sa bol raz modliť v centrálnom kostole v Košiciach a trikrát stál vonku. V ďalšom uviedol, že pri vybavení cestovného pasu (poznámka súdu: ako to vyplýva z kópie pasu v máji 2017) nemal žiadne problémy, podobne ani s vycestovaním z Iránu. Ako dôvod žiadosti o azyl uviedol, že konvertoval z moslima na kresťana, začo v Iráne hrozí smrť. V Iráne nemal žiadne problémy s políciou či armádou, nebol trestne stíhaný, nebol členom politickej strany či hnutia. Po spísaní dotazníka žalovaný založil do spisu zákonom predpísané vyjadrenia tajných služieb, dve sady informácií o Iráne, zameraných aj na otázky odpadlíctva a konvertovania. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. §§ 10, 13b zákona o azyle riešia otázku udelenia medzinárodnej ochrany azylu na účel zlúčenia rodiny Podľa § 13a zákona o azyle: Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle: Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/480/20150720> alebo udelený azyl. Podľa § 219 SSP: Ak správny súd zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 6. K námietke - žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný počas spísania dotazníka žiadateľa o azyl - vstupného pohovoru poskytol žalobcovi neobmedzený čas a možnosť vyjadriť sa podrobne k dôvodom jeho žiadosti o azyl. Doplňujúcimi otázkami, reagujúc na odpovede žalobcu sa snažil objasniť okolnosti žalobcom prezentovanej konverzie na kresťanské náboženstvo, jeho správaním sa tak pred ako aj po prezentovanej zmene náboženstva. Súčasne sa snažil overiť základné vedomosti žalobcu ako praktizujúceho veriaceho človeka o kresťanstve. Následne tiež vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu žalobcu, zamerané na otázky apostázy a konvertovania v Iráne. Podľa názoru súdu výsledkom takto vykonaného dokazovania bolo získanie dostatočnej a objektívnej masy informácií, ktorá slúžila na vydanie rozhodnutia vo veci žalobcovej žiadosti o medzinárodnú ochranu. 7. K námietke - žalobnému bodu., podľa ktorého žalovaný vec azylu nesprávne posúdil, pričom rozhodnutie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu: Podľa názoru súdu obidve tieto námietky nie sú dôvodné. Ako to jednoznačne vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodom neudelenia azylu žalobcovi bolo nepreukázanie opodstatnenosti obáv z prenasledovania v zmysle § 8 zákona o azyle včítane takýchto obáv pre prípad jeho návratu do Iránu. 8. Obavy žalobcu záležali v tom, že konvertoval z islamu na kresťanstvo, začo by mohol byť odsúdený k trestu smrti. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že (ako to vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia) žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí správne zameral na posúdenie žalobcom prezentovanej konverzie z islamu na kresťanstvo ako dôvodu žiadosti o azyl. Toto tvrdenie žalobcu podľa názoru súdu správne vyhodnotil ako účelové. Žalobca v priebehu azylového konania nepredložil o tejto skutočnosti žiaden dôkaz, ktorým by bezpochyby bolo predloženie krstného listu. Súd uznáva, že predloženie takéhoto dôkazu by bolo zjavne problematickým a to vzhľadom na situáciu a pomery v Iráne (ako to vyplýva zo správ o tejto krajine, založených v spise žalovaného). Avšak žalobca ani nikdy netvrdil, že by sviatosť krstu prijal, alebo že by kontaktoval duchovného. S poukazom na uvedené teda posúdenie otázky tvrdenej konverzie, resp. jej úprimnosti (a z toho vyplývajúcej otázky hodnovernosti žalobcu) záležalo od výpovede žalobcu a jej následného vyhodnotenia. 9. Podľa názoru súdu, ktorý sa zhoduje s názorom žalovaného, jediným spôsobom, ako objektívne zistiť či preukázať konverziu, resp. jej úprimnosť, bolo posúdenie správania sa žalobcu po ním prezentovanej zmene náboženstva, včítane základných znalostí o ňom. Žalobca uviedol, že sa „vnútorne“ rozhodol prijať toto náboženstvo, že v Iráne do kostola nechodil, lebo to nebolo možné - mohol sa tam ísť iba pozrieť, ale nemohol sa modliť. Preto chodil do kresťanských domácností, kde o kresťanstve počúval. Svoje náboženské cítene teda navonok neprezentoval. 10. Po príchode na Slovensko, kde mu zjavne nič nehrozilo vo vzťahu k jeho prevzatému náboženskému vyznaniu, sa však nezúčastnil ani jednej bohoslužby. V kostole bol iba raz (za obdobie od 13.2.2018 do 30.4.2018). Podľa názoru súdu, ak by žalobca skutočne v roku 2016 konvertoval na kresťanskú (ako to uviedol protestantskú) vieru, po príchode na Slovensko by ako praktizujúci veriaci človek navštevoval (pravidelne) bohoslužby, čo sa však nestalo ani raz. Dokonca ani v období najvýznamnejších kresťanských sviatkov Veľkej noci, ktoré v roku 2018 pripadli na koniec marca 2018. Naviac, keďže uviedol, že o azyl žiada z dôvodu konvertovania z islamu na kresťanstvo, pričom mu zato v Iráne hrozí smrť, tak by bolo celkom prirodzeným a aj logickým, že o túto ochranu by požiadal bezprostredne po vstupe na slovenské územie a nie až potom, ako sa ďalší mesiac po uplynutí doby legálneho pobytu zdržiaval na Slovensku nelegálne. 11. Žalobca je človekom s vysokoškolským vzdelaním. Ako taký, ktorý pred dvomi rokmi údajne konvertoval na kresťanskú vieru a túto v podomových spoločenstvách aj praktizoval, musel by disponovať základnými vedomosťami o nej. Miera jeho vedomostí, prezentovaná počas spísania dotazníka žiadateľa o azyl však aj podľa názoru súdu nezodpovedá ani len základným predpokladom znalosti o kresťanstve (meno Boha, základná modlitba, neznalosť iných modlitieb, neznalosť počtu prikázaní, neznalosť názvov najvýznamnejších sviatkov). Neznalosti týchto základných atribútov kresťanského náboženstva svedčia aj podľa názoru o účelovosti tvrdení žalobcu. Žalobcove tvrdenia obsiahnuté v žalobe, podľa ktorých žalovaným vytýkané neznalosti pramenia v nedostatočnom tlmočení neobstoja, pretože obsah vstupného pohovoru bol na záver opätovne preložený z jazyka slovenského do jazyka, ktorému žalobca rozumel. Pokiaľ žalobca v žalobe namieta, že jeho nedostatočné znalosti sú totožné s rovnako nedostatočnými znalosťami slovenských kresťanov, tak takáto argumentácia podľa názoru súdu tak isto neobstojí. V slovenskej populácii je jej značná časť vierovyznaním kresťanská, avšak na túto časť populácie je potrebné nazerať z pohľadu, či ide o praktizujúcich, alebo nepraktizujúcich kresťanov. Praktizujúci kresťania nepochybne disponujú dostatočnými „znalosťami“ o svojom náboženstve, pravidelnými návštevami kostolov- bohoslužieb svoje vierovyznanie aj prejavujú, čo sa o žalobcovi, ako tak isto praktizujúcom kresťanovi, povedať nedá, ako to vyplynulo z obsahu jeho výpovedí pred žalovaným. 12. Žalobca sa v žalobe zaoberal tiež jeho právom na verejné preukazovanie svojho vierovyznania v krajine jeho pôvodu. O tomto jeho práve súd nepochybuje, avšak pokiaľ ani počas svojho pobytu na Slovensku na verejnosti svoje vierovyznanie neprejavoval napr. účasťami na bohoslužbách v kostoloch, tak potom možno dôvodne predpokladať, že pre jeho ním deklarované kresťanské vierovyznanie takéto verejné preukazovanie viery nie je potrebné. Pokiaľ teda žalovaný v napadnutom rozhodnutí o. i. dôvodil, že v prípade jeho návratu do Iránu mu nič nehrozí (pretože takýmto iba vnútorným konvertovaním nemôže vzbudiť záujem iránskych úradov), tak takéto jeho konštatovanie, vychádzajúce tiež z vyhodnotenia obsahu v spise založených informácií o Iráne, súd považuje za dôvodné. 13. Pokiaľ ide o namietaný rozpor medzi obsahom spisu a právnymi závermi žalovaného, súd takýto rozpor nezistil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nepoprel správy o Iráne, týkajúce sa náboženského prenasledovania resp. dôsledkov apostázy. Avšak po vyhodnotení konkrétnych dôkazov vykonaných v konaní - výpovede žalobcu týkajúcej sa ním prezentovaného konvertovania z islamu na kresťanstvo a jeho správania sa dospel k názoru, že žalobcom prezentovaná konverzia je účelovým tvrdením. V dôsledku toho žalovaný žalobcovi azyl neudelil a neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. Takýto dôvodný právny názor žalovaného preto nie je v rozpore s obsahom spisu. 14. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca, ako to sám uviedol, do mešity chodil ako dieťa (v čase spísania dotazníka žiadateľa o azyl mal 39 rokov). Teda prakticky sa vzdal islamského náboženstva pred veľmi dlhým časom bez akéhokoľvek následku. 15. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, žalobca nebol nikdy trestne stíhaný, nemal nikdy problémy so štátnymi orgánmi Iránu, nebol mu uložený trest smrti. V krajine jeho pôvodu niet vnútroštátneho čo medzinárodného konfliktu v dôsledku ktorého by bola osobná integrita žalobcu v prípade jeho návratu ohrozená. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súdu (včítane argumentácie žalovaného obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) žalobcovi v prípade jeho návratu do Iránu nehrozí vážne bezprávie v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. 16. Súd pokladá potrebné poukázať aj na dôvody nenaplnenia predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle vo vzťahu k odchodu žalobcu z krajiny jeho pôvodu. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že môžu nastať iba dve možnosti, zakladajúce jeho aplikáciu. Prvou je to, že žiadateľ o azyl má odôvodnené obavy z perzekúcie (ktorá môže nastať v budúcnosti, resp. ktorá už nastala). Druhou je to, že takáto obava vznikla počas pobytu žiadateľa o azyl mimo krajiny pôvodu. V prípade žalobcu však nenastala žiadna z týchto možností. Žalobca sám uviedol, že dôvodom jeho vycestovania z Iránu bola iba návšteva jeho príbuzných, žijúcich na Slovensku. Teda z krajiny svojho pôvodu nevycestoval za účelom získania ochrany pred (možným) prenasledovaním. Tiež uviedol, že o azyl požiadal až potom, ako mu to poradili jeho príbuzní, pričom počas jeho pobytu (najprv legálneho, potom ilegálneho) na Slovensku nenastala žiadna nová skutočnosť, ktorá by svedčila o tom, že ide o žiadateľa „na mieste“. Aj z týchto okolností je dôvodná správna úvaha žalovaného, že žalobca požiadal o azyl s cieľom legalizácie jeho pobytu na Slovensku, pričom samotný dôvod žiadosti je účelovým. 17. Pretože námietky vznesené žalobcom proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodné a pretože neudelenie azylu, resp. neposkytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi súd vyhodnotil ako správne a zákonné, súd žalobu zamietol. 18. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.SP s poukazom na výsledok konania. Žalobca bol v konaní pred súdom neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania (ktoré naviac výslovne ani v prípade úspechu nežiadal) nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).