Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/309/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208208030 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1208208030.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: ASTER spol. s r.o., so sídlom Mramorová 4, Bratislava, IČO: 31 319 807, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL, s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, proti odporcovi: J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, U., zastúpenému JUDr. Štefanom Čakvárim, advokátom so sídlom Vazovova 9/A, Bratislava , o zaplatenie 99,58 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. júna 2012 č.k. 17C 98/2009-120, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zo dňa 19. júna 2012 č.k. 17C 98/2009-120 zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 99,58 Eur s prísl. titulom náhrady nákladov za nútené odtiahnutie motorového vozidla; a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, keď vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 29.04.2005 vykonal navrhovateľ na základe rozhodnutia príslušníka Mestskej polície v Bratislave odťah motorového vozidla zn. Y., EČV: U. XXXHY z dôvodu, že predmetné motorové vozidlo bolo ponechané na križovatke, kde platí zákaz státia, pričom navrhovateľ v rovnaký deň odovzdal motorové vozidlo Ľ.N. M., Q.. XX.XX.XXXX; ktorý predložil doklady a kľúče od auta; ktorému bola predložená faktúra za odťah vozidla v uplatňovanej sume a ktorý bol i vyzvaný na úhradu ceny za výkon odťahu vozidla, ktorá však uhradená nebola. Po doplnení dokazovania zistil, že odporca bol držiteľom motorového vozidla od 01.02.2002 do 21.09.2004, keďže dňa 14.09.2004 uzatvoril so spoločnosťou ET SLOVAKIA spol. s r.o. sprostredkovateľskú zmluvu; na základe ktorej zmluvy odovzdal tejto spoločnosti predmetné motorové vozidlo spolu s technickým preukazom, osvedčením o technickom preukaze, potvrdením o zaplatení zákonného poistenia a protokolom o STK; na základe ktorej zmluvy bolo motorové vozidlo dňa 21.09.2004 prevedené na T. W. a od 01.10.2007 je držiteľom vozidla J. N., nar. XX.XX.XXXX. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 40 ods. 1, 4, § 6 ods. 1, § 90 ods. 1, 8 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „ZoPPK“) v spojení s § 3d ods. 4 písm. b/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“) a konštatoval, že výlučne správca cesty; ktorým je obec alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená; je oprávnený odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa, keď v danej veci navrhovateľ nevykonal odťah ako správca cesty, ale ako subjekt splnomocnený týmto správcom (Hl. mestom SR - Bratislavou), a to na základe Zmluvy o výkone odťahovej služby; keď správca komunikácie previedol na navrhovateľa časť svojich právomocí - odstránenie vozidla tvoriaceho prekážku; čo však zákon o pozemných komunikáciách neumožňuje. Dospel k záveru, že predmetná zmluva je vzhľadom na uvedené neplatná pre rozpor s ust. § 39 Obč. zák., a navrhovateľ preto nie je oprávnený domáhať sa plnenia na jej základe. Ďalej konštatoval i nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcu, keď tento od 14.09.2004; kedy odovzdal motorové vozidlo spoločnosti ET SLOVAKIA spol. s r.o.; nemal faktickú ani právnu možnosť disponovať s vozidlom, t.j. nebol jeho prevádzkovateľom, keďže od 21.09.2004 touto možnosťou disponovala p. T. W., na ktorú bolo motorové vozidlo prevedené. . O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 74,12 Eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor v sume 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 57,62 (za dva úkony právnej pomoci). Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 1 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie spočíva i na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V súvislosti so Zmluvou o výkone odťahovej služby; uzavretej dňa 01.02.2006 medzi spoločnosťou Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. ako príkazcom a ním ako príkazníkom; poukázal na ustanovenie § 124 ods. 1 a ust. § 124 ods. 6 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z., v zmysle ktorého je odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla vyňaté z verejnoprávnej normy, a preto predmetná činnosť môže byť upravená v zmysle súkromnoprávnej normy, a teda je na správcovi komunikácie, akou formou v zmysle súkromnoprávnych noriem, či už podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, si upraví zmluvné vzťahy s iným subjektom. Na základe uvedeného; keď ust. § 124 ods. 6 písm. a/ cit. zákona nespadá do oblasti verejného práva; má za to, že bol oprávnený na základe rozhodnutia správcu komunikácie vykonať odťah motorového vozidla. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.05.2004 č.k. 2Co 318/2003-88, ako aj na právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze sp. zn. III. ÚS 300/07-30 zo dňa 14.02.2008, z ktorého vyplýva, že z právnych úprav obsiahnutých v ustanoveniach § 40 ods. 1 až 4 zákona č. 315/1996 Z.z., ako aj § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol takúto zmluvu uzavrieť. Nestotožnil sa zo záverom súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu, keď náklady núteného odťahu motorového vozidla uhrádza osoba, ktorá prekážku v cestnej premávke spôsobila, pričom v danej veci spôsobil túto prekážku odporca. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Nesprávnym právnym posúdením veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Presnejšie pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ust. § 40 ods. 1, 4, § 6 ods. 1, § 90 ods. 1, 8 ZoPPK v spojení s § 3d ods. 4 písm. b/ cestného zákona, ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvola cí súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na dôvody, resp. na niektoré významné aspekty danej veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa. Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí [§ 3d ods. 3 zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon)]. Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 Cestného zákona). Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, a miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, príp. právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené (§ 3d ods. 5 písm. d/ Cestného zákona). Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 Cestného zákona). Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty (§ 40 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách). Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané, ponechané na parkovisku vyhradenom pre vozidlá uvedené v § 41 ods. 1 písm. a/ a nemá príslušné označenie (§ 40 ods. 4 písm. a/,b/ cit. zákona č. 315/1996 Z.z.). Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa (§ 40 ods. 5 cit. zák. č. 315/1996 Z.z.). Z citovaných ustanovení vyplýva, že jedine správca cesty, ktorým je obec alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je v uvedených prípadoch oprávnený odstrániť vozidlo na náklady prevádzkovateľa, pričom o jeho odstránení môže rozhodnúť aj policajt. Taktiež z týchto ustanovení vyplýva, že správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti správneho práva a v súvislosti so správou týchto komunikácií nevznikajú súkromno-právne vzťahy, ale verejno-právne vzťahy a keďže odstránenie vozidla nie je súkromno-právnym aktom, neprichádza do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejno-právnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného. Tento právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo 70/2003, na ktorý poukázal aj odporca, a v ktorom najvyšší súd SR uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromno-právne, ale verejno-právne vzťahy. Ust. § 124 ods. 6 písm. a/ zák.č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla, upravuje len vylúčenie aplikácie uvedených procesných noriem na postup pri odstraňovaní prekážky cestnej premávky a vozidla, avšak charakter verejno-právny alebo súkromno-právny daného právneho vzťahu vyplýva z hmotno-právnych noriem, ktorým je tento vzťah upravený. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejno-právnej normy hmotno- právnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., tzn., že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku. Na správcu komunikácie, ktorý je pri výkone verejnej správy pozemných komunikácií orgánom verejnej správy, sa vzťahuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogicky inštitút súkromného práva napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Správca verejnej komunikácie by teda mohol zákonom zvereným mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal. Podľa názoru odvolacieho súdu aj z ust. § 3d Cestného zákona a z ust. § 40 ods. 1 zák.č. 315/1996 Z.z. však vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn., že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Obchodná spoločnosť ASTER spol. s r.o. nie je právnickou osobou pre tento účel založenou alebo zriadenou, a preto táto spoločnosť nebola oprávnená vykonať odťah motorového vozidla, prevádzkovateľom ktorého je odporca. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že uvedená spoločnosť vykonala len samotný odťah motorového vozidla po technickej stránke, táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, keď z obsahu Zmluvy o výkone odťahovacej služby uzavretej dňa 05.01.2003 medzi spoločnosťou VEPOS Bratislava - Staré Mesto ako príkazcom a spoločnosťou ASTER spol. s r.o. ako príkazníkom vyplýva, že podľa čl. 3 bod 1 a 3 zmluvy v rámci odstraňovania vozidla, ktoré mala spoločnosť ASTER spol. s r.o. ako príkazník vykonávať, bolo dohodnuté nielen naloženie, preprava a následné zloženie vozidla, ale bolo dohodnuté zloženie na miesto v správe príkazníka a aj zabezpečenie jeho uskladnenia a ďalej podľa čl. 4 bod 8 zmluvy bolo dohodnuté vykonanie príkazníkom aj fotografické zdokumentovanie označeného motorového vozidla na odtiahnutie a aj vyhotovenie protokolu o odtiahnutí vozidla. Ďalej z čl. 5 zmluvy vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že prevádzkovateľ vozidla bude znášať nielen náklady spojené s odťahovaním, ale ďalej s prenájmom, skladovaním, strážením, evidenciou, príjmom a výdajom vozidiel. Z obsahu uvedenej zmluvy, ako aj z protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu vyplýva, že spoločnosť ASTER spol. s r.o. nevykonala len samotnú technickú časť odťahu motorového vozidla, pod ktorou činnosťou možno rozumieť naloženie, premiestnenie a zloženie motorového vozidla, ale aj iné činnosti, ktoré nie sú technického charakteru. Z protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu vyplýva, že spoločnosť ASTER spol. s r.o. vykonala aj kontrolu totožnosti osoby preberajúcej vozidlo na základe predložených dokladov, oznámila mu „vznik“ záväzkovo-právneho vzťahu medzi ním a spoločnosťou a vyzvala ho na zaplatenie ceny odťahu. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané odstránenie motorového vozidla navrhovateľom ako správcom cesty, ale bolo preukázané vykonanie odťahu priamo spoločnosťou ASTER spol. s r.o., a to nielen po stránke technickej. Pokiaľ sa navrhovateľ v odvolaní odvolával na nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.02.2008 sp.zn. III. ÚS 300/07, odvolací súd uvádza, že z jeho odôvodnenia jasne vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.03.2007, č.k. 8Co 486/2005-69, v obdobnej veci boli len procesné dôvody - nedostatky a to neúplné odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom k právnemu názoru obsiahnutého v rozsudku krajského súdu, tzn., že napadnuté rozhodnutie nebolo zrušené pre nesprávne právne závery krajského súdu, pokiaľ sa jednalo o meritum veci, ale že rozhodnutie krajského súdu v časti vyhlásenia zmluvy o výkone odťahovej služby za neplatnú, nebolo vraj riadne zdôvodnené a nespĺňalo tak požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces. Navyše po uvedenom zrušení Krajský súd v Bratislave uvedenú vec znovu prejednal a opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 11.11.2008, č.k. 8Co 129/2008-87, tak, že napadnutý rozsudok, ktorým bol návrh vo veci zamietnutý, potvrdil a vysporiadal sa v odôvodnení aj s vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu. Navrhovateľ vo svojom odvolaní poukázal aj na iné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, v ktorom bol odlišným spôsobom právne posúdený ním uplatňovaný nárok, avšak toto rozhodnutie podľa názoru odvolacieho súdu nie je v danej veci právne významné, keďže vo svojich dôvodoch nevysvetľuje, prečo a z akých právnych, príp. skutkových dôvodov, sa odchýlil od právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 70/2003. S poukazom na vyššie uvedené závery nepovažoval odvolací súd námietky navrhovateľa uvádzané v jeho odvolaní za dôvodné, a preto za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1,2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1, vety prvej O.s.p. a napokon mu ani žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.