Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/8/2024 0824100138 12. 03. 2026 Mgr. Denisa Rybárová Slivová ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100138.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: RYBÁR advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2024/008960-003 zo dňa 07.02.2024, takto rozhodol: Súd zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov č. OU-ZAOOP2-2024/008960-003 zo dňa 07.02.2024 a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, organizačný odbor č. OU-ZA-OO-2023/015177-013 zo dňa 15.11.2023 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Žilina, organizačný odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. OU-ZA-OO-2023/015177-013 zo dňa 15.11.2023 (ďalej len „prvostupňové správne rozhodnutie“) uložil žalobcovi z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len „zákon o PZP“) tým, že ako držiteľ zapísaný v dokladoch motorového vozidla značky: Škoda 105L, EČV: F. s VIN: G. (ďalej len „vozidlo“) neuzavrel pre obdobie od 11.03.2021 do 11.03.2022 zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na uvedené vozidlo podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o PZP pokutu vo výške 80 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán začal konanie na podnet Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorá dňa 25.05.2022 oznámila prvostupňovému správnemu orgánu, že motorové vozidlo žalobcu nie je poistené. Následne listom zo dňa 11.10.2023 prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu na predloženie potvrdenia o zaplatení PZP alebo dokladu o vyradení vozidla z evidencie vozidiel prípadne iných súvisiacich dokladov. Žalobca na výzvu orgánu verejnej správy prvého stupňa predložil kúpnu zmluvu uzavretú dňa 13.10.2005 medzi žalobcom ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou AAUTO, s.r.o., so sídlom Kvačalova 782/11, 010 04 Žilina, IČO: 36 393 894 ako kupujúcim, ktorou sa žalobca zaviazal previesť vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. Prvostupňový správny orgán uviedol, že v danom prípade vychádzal z údajov evidenčnej karty vozidla a mal za preukázané, že žalobca je doposiaľ držiteľom motorového vozidla. Žalobca dokladoval kúpnou zmluvou predaj vozidla ako aj odovzdanie malého technického a veľkého technického preukazu a ostatných dokladov k vozidlu kupujúcemu, ktorého zaviazal vykonať všetky úkony potrebné na zápis zmeny držiteľa vozidla, avšak doklad, že k takejto zmene v evidencii vozidiel aj došlo, nepredložil, s tým, že uzavretie kúpnej zmluvy
alebo exekúcia nie je automaticky dôvodom pre uskutočnenie zmeny v evidencii vozidiel. Poukázal na to, že pri posudzovaní skutkového stavu vychádzal z právnej úpravy poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona o PZP, § 3 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba previedla. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným zákonom zaniká aj po b) zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel Z uvedených ustanovení vyplýva povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a mať ju uzatvorenú počas celej doby prevádzky motorového vozidla bez ohľadu na spôsob, ako bude subjekt uvedený v § 3 ods. 1 zákona o PZP s motorovým vodidlom nakladať, a to až do doby zániku poistenia zodpovednosti podľa §9 ods. 1 zákona o PZP. Kúpna zmluva nie je dokladom preukazujúcim zánik poistenia zodpovednosti. Prevod držby musí by dopravnému orgánu oznámený a zaznamenaný, inak zmenu držby ODI nevykoná. Vykonaným dokazovaním prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobca poručil povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákon a o PZP, za čo mu bola uložená pokuta podľa § 19 ods. 1 zákona o PZP. Prvostupňový správny orgán uviedol, že pri určení výšky pokuty vychádzal z porovnania cien povinného zmluvného postenia zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla na príslušný rok a pre daný druh vozidla (zdvihový objem 1046 cm3, výkon motora 33 kW, rok výroby 1987) v šiestich poisťovniach, zistiac, že ročné poistné pre daný druh vozidla v priemere predstavuje sumu 77,186 Eur. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP2-2024/008960-003 zo dňa 07.02.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zrekapituloval priebeh administratívneho konania a závery prvostupňového rozhodnutia. Právna úprava PZP vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti a povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a mať ju uzavretú počas celej doby prevádzky motorového vozidla vyplýva zo zákona bez ohľadu na spôsob, ako bude subjekt uvedený v § 3 ods. 1 zákona o PZP s motorovým vozidlom nakladať. Motorové vozidlo musí byť zo zákona poistené sústavne a bez výnimky, pokiaľ nedôjde k zániku poistenia zodpovednosti na základe taxatívne uvedených skutočnosti podľa § 9 ods. 1 zákona o PZP. Žalobca v priebehu administratívneho konania dôkaz o zániku PZP podľa § 9 zákona o PZP nepredložil. Prevod držby motorového vozidla musí byť dopravnému orgánu oznámený a zaznamenaný, inak zmenu okresný dopravný inšpektorát nezaznamená. Uzavretie kúpnej zmluvy alebo exekúcia nie je automaticky dôvodom na uskutočnenie zmeny v evidencii vozidiel. Na záver odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzhľadom na tvrdenia žalobcu, že vozidlo bolo už v roku 2005 predané novému majiteľovi (autobazár), žalovaný odporučil žalobcovi vozidlo odhlásiť, prípadne zmeniť držiteľa vozidla, ktorý nedodržal povinnosti uvedené v kúpnej zmluve. Konanie pred správnym súdom 3. Včas podanou správnou žalobou vo veciach správneho trestania zo dňa 08.03.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci. Žalovaný neprihliadol na všetky relevantné skutkové tvrdenia žalobcu, s ktorými sa nedostatočne vysporiadal. Žalobca poukázal na to, že na konanie o uložení pokuty podľa § 19 ods. 1 zákona o PZP sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovujem inak. Správne orgány v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku sú povinné postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi Sú povinné chrániť práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom so obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Žalobca s poukazom na ust. § 34, § 46 a 47 Správneho poriadku, § 3 a § 9 zákona o PZP a § 24 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. uviedol, že predmetom konania je osobné motorové vozidlo Škoda 105L, EČV: F., ku dňu podania odvolania 29-ročné. Žalobca poukázal na kúpnu zmluvu zo dňa 13.10.2005, na základe ktorej predal vozidlo kupujúcemu (A-AUTO, s.r.o., Kvačalova 782/11, 010 04 Žilina) a spolu s ním mu odovzdal aj malý technický preukaz, veľký technický preukaz a všetky ostatné doklady vzťahujúce sa na vozidlo. Z čl. IV bod 3 kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúci sa zaviazal sa vykonať všetky úkony potrebné na zápis zmeny držiteľa vozidla. Žalobca namietal, že z obsahu napadnutého rozhodnutia sa nedá zistiť, ako sa správny orgán vysporiadal s týmto tvrdením
žalobcu namietaným v odvolaní. Napriek existencii kúpnej zmluvy správny orgán nepožiadal kupujúceho o podanie vysvetlenia. Žalobca uviedol, že je veľmi pravdepodobné, že vodilo bolo použité na náhradné diely a už neexistuje. Žalobca namietal, že správny orgán teda vôbec neskúmal ďalší osud toho vozidla, teda či toto ešte existuje - § 9 ods. 1 písm. a) zákona o PZP, či sa vozidlo podrobilo technickej, emisnej kontrole - § 9 ods. 1 písm. f) zákona o PZP. Rozhodnutie žalovaného ani prvostupňové rozhodnutie neuvádza dostatočné dôvody, ktoré by umožnili vyhodnotiť ich zákonnosť pri ich vecnom prieskume, čo zakladá dôvod ich zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Žalobca poukázal na to, že účastník konania nemal a nemá možnosť vozidlo odhlásiť, vykonať zmenu držiteľa, vozidlo vyradiť z evidencie, keďže vozidlo už viac ako 18 rokov nemá k dispozícii, doklady potrebné na vykonanie týchto úkonov, v súlade so zmluvou odovzdal kupujúcemu. Žalobca uviedol, že sa opakovane neúspešne o uvedené pokúšal, bez predloženia dokladov od vozidla príslušný orgán takúto zmenu nevykoná. Uviedol, že kupujúci odmieta žalobcovi poskytnúť akúkoľvek súčinnosť. Žalobca sa nachádza v neriešiteľnej situácií, nemôže vozidlo odhlásiť, vyradiť, prepísať, je povinný platiť poistné hoci vozidlo už viac ako 19 rokov nemá v držbe, sú mu ukladané pokuty a hrozí mu uloženie ďalších pokút. Žalobca namietal aj neprimerane vysokú uloženú pokutu s ohľadom na to, že žalobca je dôchodca, vozidlo nemá a nepoužíva, hodnota vozidla ku dňu podania odvolania je nižšia ako uložená pokuta, dotknuté vozidlo by v roku 2020-2022 ani nebolo technicky spôsobilé prevádzky. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.07.2024 uviedol, že dôvody žaloby sú totožné s dôvodmi odvolania, s ktorými sa žalovaný podrobne zaoberal a námietky odvolateľa (žalobcu) zamietol ako neopodstatnené. Žalovaný mal za to, že na základe predložených dôkazov bolo dostatočne preukázané, že sankcionovaný účastník konania porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 1 zákona o PZP, pokuta mu bola uložená v súlade s ust. § 19 ods. 1 tohto zákona, pričom práva žalobcu na spravodlivý proces boli zachované a vydaním rozhodnutia nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach. V posudzovanom prípade bola konaním žalobcu naplnená formálna aj materiálna stránka skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o PZP v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o PZP. Zákonodarca koncipoval z uvedených ustanovení plynúci druh zodpovednosti ako zodpovednosť objektívnu. Objektívna zodpovednosť je zvláštnym druhom zodpovednosti; jedná sa o zodpovednosť za protiprávny stav (zodpovednosť za výsledok). Preto správny orgán pri posudzovaní uvedeného druhu zodpovednosti neskúma formu zavinenia, ale hodnotí, či protiprávny stav nastal a porušením právneho predpisu došlo k objektívnemu naplneniu zákonom definovanej skutkovej podstaty správneho deliktu. Aplikované ustanovenia nepoznajú ani žiadne liberačné dôvody, ktoré by mohli byť prípadnou príčinou zbavenia tejto objektívnej právnej zodpovednosti u žalobcu. Žalovaný k prevodu držby vozidla poukázal na znenie § 116 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a k otázke vyraďovania vozidiel na § 120 uvedeného zákona, z ktorých vyplýva, že správny orgán, ktorý rozhoduje vo veci podľa zákona o PZP, nemá povinnosť posudzovať a rozhodovať vo veci vyraďovania vozidiel v evidencie vozidiel alebo o zmene držby vozidla. O zmenu v evidencii vozidiel, napr. o prevod držby vozidla na inú osobu podľa § 116 ods. 1 zákona 8/2009 Z.z. musí požiadať držiteľ vozidla a vtedy orgán Policajného zboru musí preveriť aj to, či takéto vozidlo nie je blokované napr. z dôvodu exekúcie. V takomto prípade podľa ust. § 118 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. orgán Policajného zboru nevykoná zápis o zmene držby vozidla, odhlásenie vozidla do cudziny a zmenu údajov o vlastníkovi vozidla. Žalovaný mal za to, že ide jednoznačne o nesplnenie si povinnosti zo strany prevádzkovateľa motorového vozidla mať uhradené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pretože poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty bolo v súlade so zákonom o PZP a vychádzalo z riadne zisteného stavu veci. Pretože žalobca v žalobe neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by nasvedčovali, že vydaným rozhodnutím boli porušené jeho práva v oboch správnych konaniach, ani také relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by preukazovali, že mu pokuta bola uložená neoprávnene, žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. 5. Žalobca v replike zo dňa 16.09.2024 zotrval na dôvodoch podanej žaloby. Opätovne poukázal na to, že žalobca odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 13.10.2005 nemá k dispozícii motorové vozidlo, nedisponuje dokladmi od vozidla a kupujúci mu odmieta poskytnúť súčinnosť. 6. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.
7. Žalobca v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 08.08.2025 uviedol, že zápisy vykonané v evidencií vozidiel orgánom PZ sú zápisy s deklaratórnym účinkom, teda potvrdzujú právny stav, ktorý už vznikol. Evidenčný úkon zápisu zmeny vlastníka vozidla v evidencií vozidiel vykonaný orgánom PZ nemá konštitutívne účinky. V prejednávanej veci bolo preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy k predmetnému vozidlu, zaplatenie kúpnej ceny ako aj odovzdania vozidla kupujúcemu. Kupujúci teda nadobudol vlastníctvo k dotknutému vozidlu prevzatím veci v zmysle čl. IV. ods. 2 kúpnej zmluvy zo dňa 13.10.2005 /§ 133 ods. Občianskeho zákonníka/. Žalobca od 13.10.2005 nie je vlastníkom tohoto vozidla, teda nemôže byť ani osobou povinnou. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2 Stk/6/2024 zo dňa 20.12.2024. Právny rámec 8. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 9. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 10. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 11. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v rozhodnom znení (ďalej len „zákon o PZP“) okresný úrad tomu, kto podľa § 3 ods. 1 neuzavrie poistnú zmluvu, uloží pokutu od 50 eur do 5 000 eur. 12. Podľa § 19 ods. 3 zákona o PZP pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu. 13. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. 14. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o PZP (1) Poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom zaniká aj a) zánikom motorového vozidla, b) zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, c) vyradením motorového vozidla z evidencie vozidiel, d) prijatím oznámenia o krádeži motorového vozidla príslušným orgánom, e) vrátením dokladu o poistení zodpovednosti pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, f) vyradením motorového vozidla z premávky na pozemných komunikáciách, g) zmenou nájomcu, ak je na motorové vozidlo uzavretá nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci. (2) Poistenie zodpovednosti zaniká okamihom, keď nastala skutočnosť uvedená v odseku 1. O týchto skutočnostiach je poistník povinný bez zbytočného odkladu informovať poisťovateľa. 15. Podľa poznámky 12) sa osobitným predpisom rozumie § 800 a 802 Občianskeho zákonníka. 16. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na účely tohto zákona sa rozumie tuzemským motorovým vozidlom motorové vozidlo, ktoré podlieha evidencii vozidiel v Slovenskej republike; za tuzemské motorové vozidlo sa považuje aj motorové vozidlo, ktoré nepodlieha evidencii vozidiel, ale jeho vlastník, držiteľ alebo prevádzkovateľ má trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky alebo motorové
vozidlo, ktoré bolo odoslané do Slovenskej republiky z iného členského štátu, ak je Slovenská republika miestom určenia, a to po dobu 30 dní odo dňa, keď kupujúci prevzal motorové vozidlo, aj keď motorové vozidlo nebolo registrované v Slovenskej republike, 17. Podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) držiteľ vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru zmenu držby vozidla. 18. Podľa § 116 ods. 2 zákona o cestnej premávke skutočnosti podľa odseku 1 a 2 je držiteľ vozidla a vlastník vozidla povinný oznámiť ktorémukoľvek orgánu Policajného zboru do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Orgán Policajného zboru zapíše zmenu podľa odseku 1 písm. a), d) alebo odseku 2 len so súhlasom vlastníka vozidla alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu a zmenu podľa odseku 1 písm. b) zapíše, ak okresný úrad vyznačil túto zmenu v osvedčení o evidencii časť II a nevydal úplné osvedčenie o evidencii časť II. Orgán Policajného zboru pred vykonaním zmeny v evidencii vozidiel podľa odseku 1 písm. a) a odseku 2 preverí, či z registra prevádzkových záznamov vozidiel bol poskytnutý výpis, ak držiteľ vozidla alebo vlastník vozidla uvedie číslo tohto výpisu. 19. Podľa § 116 ods. 4 zákona o cestnej premávke držiteľ vozidla je povinný pri oznámení zmeny držby vozidla uviesť potrebné údaje o novom držiteľovi vozidla a vlastníkovi vozidla. Ak osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, nie je osobne prítomná na orgáne Policajného zboru pri oznámení zmeny podľa odseku 1 písm. a), orgán Policajného zboru túto zmenu vykoná len po predložení písomného plnomocenstva s osvedčeným podpisom osoby, na ktorú sa držba vozidla previedla alebo dokladu o nadobudnutí vlastníckeho práva k vozidlu s osvedčeným podpisom osoby, na ktorú sa držba vozidla previedla. Povinnosť predloženia písomného plnomocenstva alebo dokladu o nadobudnutí vlastníckeho práva k vozidlu s osvedčeným podpisom neplatí, ak sa vozidlo prevádza na osobu blízku držiteľovi vozidla alebo ak osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, zaslala orgánu Policajného zboru plnomocenstvo prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel. 20. Podľa § 116 ods. 8 zákona o cestnej premávke držiteľ vozidla pri oznámení zmeny v evidencii vozidiel je povinný predložiť osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II, ak bolo vydané; to neplatí, ak bolo osvedčenie o evidencii časť I alebo časť II zadržané podľa § 72 ods. 1 písm. a) až c), f) a g), pričom držiteľ vozidla preukázal pominutie dôvodov na ich zadržanie a nebolo vydané nové osvedčenie o evidencii časť I alebo časť II, alebo ak bolo osvedčenie o evidencii časť I alebo časť II stratené alebo odcudzené. Povinnosť predložiť osvedčenie o evidencii časť I neplatí pri oznámení zmeny podľa odseku 1 písm. a), ak osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, nie je osobne prítomná na orgáne Policajného zboru. Okrem toho je držiteľ vozidla povinný predložiť ďalšie doklady preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie zmeny v evidencii vozidiel, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivo, ak je na tento úkon zavedené. Ak držiteľ vozidla žiada o zápis schváleného spájacieho zariadenia, je povinný predložiť doklad o jeho typovom schválení doklad o homologizácii podľa osobitného predpisu alebo potvrdenie, ktoré vydal výrobca vozidla alebo zástupca výrobcu vozidla. Ak držiteľ vozidla žiada o zápis schválených rozmerov a druhu pneumatík a schválených rozmerov ráfikov, je povinný predložiť potvrdenie, ktoré vydal výrobca vozidla alebo zástupca výrobcu vozidla. 21. Podľa § 120 ods. 1 a 2 zákona o cestnej premávke (1) Orgán Policajného zboru vyradí vozidlo z evidencie, ktoré nepodlieha spracovaniu podľa osobitného predpisu, ak o to jeho vlastník alebo držiteľ požiada; orgán Policajného zboru vyradí také vozidlo z evidencie aj vtedy, ak o to požiada osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla. Ak o vyradenie vozidla z evidencie podľa prvej vety nepožiadal jeho vlastník, orgán Policajného zboru vyradí vozidlo z evidencie len so súhlasom vlastníka vozidla. (2) Vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla, ktoré nepodlieha spracovaniu podľa osobitného predpisu, je pri vyradení vozidla z evidencie povinný vyplniť príslušné tlačivo, ak je na tento účel zavedené, odovzdať osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II, ak bolo vydané a tabuľku s evidenčným číslom, rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva o neexistencii vozidla, potvrdenie príslušného národného orgánu Medzinárodnej organizácie historických vozidiel FIVA o tom, že vozidlo má alebo bude mať historickú hodnotu, alebo potvrdenie múzea o nadobudnutí vozidla do zbierok; osvedčenie o evidencii časť I alebo časť II alebo tabuľka s evidenčným číslom sa neodovzdávajú, ak boli stratené alebo odcudzené.
22. Podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom ku dňu 13.10.2005 (t.j. v čase uzavretia kúpnej zmluvy) držiteľ vozidla je povinný osobne oznámiť na okresnom dopravnom inšpektoráte, kde je jeho vozidlo evidované prevod držby vozidla na inú osobu a to do siedmich dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Zmenu podľa písmena a) zapíše okresný dopravný inšpektorát len so súhlasom vlastníka vozidla alebo na základe úradného rozhodnutia. 23. Podľa § 90 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení účinnom ku dňu 13.10.2005 držiteľ vozidla pri oznámení zmeny podľa odsekov 1 a 2 a podľa § 88a je povinný na vykonanie evidenčných úkonov predložiť osvedčenie a ďalšie doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa odsekov 1 a 2 a podľa § 88a, preukázať svoju totožnosť, vyplniť príslušné tlačivo. 24. Podľa § 90 ods. 6 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení účinnom ku dňu 13.10.2005 osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla podľa odseku 1 písm. a), je povinná osobne požiadať, aby bola zapísaná do dokladov vozidla ako jeho držiteľ, a to do 14 dní odo dňa, keď sa na ňu vozidlo previedlo, na okresnom dopravnom inšpektoráte príslušnom podľa miesta svojho trvalého pobytu alebo sídla. Pritom je povinná na vykonanie evidenčných úkonov predložiť osvedčenie so zápisom, ktorý vykonal okresný dopravný inšpektorát o oznámení zmeny, doklad o vykonaní kontroly originality vozidla nie starší ako 30 dní a ďalšie doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa § 88 ods. 4 a podľa § 88a, ako aj umožniť porovnanie údajov uvádzaných v dokladoch vozidla s údajmi priamo na vozidle. 25. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 26. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 28. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Posúdenie veci správnym súdom 29. Správny súd bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej len „SSP“) v spojení s úpravou podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario, keď žalobca ani žalovaný jeho nariadenie nežiadali a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu, po oboznámení s obsahom administratívneho spisu, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí vychádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP; čo do posúdenia zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu zo znenia právneho predpisu v znení účinnom v čase ukončenia spáchania skutku – marec 2022), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), konštatujúc, že neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov na základe právnej úpravy § 195 písm. a) až e) SSP, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej vyhovel z nasledovných dôvodov:
30. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán začal konanie na podnet Slovenskej kancelárie poisťovateľov Bratislava, ktorá podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona o PZP oznámila dňa 25.05.2022 Okresnému úradu Žilina údaje o vozidlách a ich držiteľoch, na ktoré nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“). Správny orgán listom č. OU-ZA-OO-2023/015177-011 zo dňa 11.10.2023 vyzval žalobcu na predloženie dokladu preukazujúceho existenciu poistenia zodpovednosti na predmetné vozidlo v rozhodnom období, alebo dokladu o vyradení vozidla z evidencie vozidiel, prípadne iných súvisiacich dokladov. Výzvu si žalobca prevzal dňa 17.10.2023 a osobne sa dostavil na Okresný úrad v Žiline, organizačný odbor a uviedol, že nemá žiadne doklady od auta, len kúpnu zmluvu zo dňa 13.10.2005, ktorá bola správnemu orgánu predložená už v marci 2023. Na základe kúpnej zmluvy v čl. II Predmet zmluvy sa predávajúci zaviazal previesť na kupujúceho vlastnícke právo k motorovému vozidlu značky ŠKODA 105L, EČV: F., VIN: G.. Podľa čl. IV bod 3 kúpnej zmluvy: „Predávajúci sa zaväzuje poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť na zápis zmeny držiteľa motorového vozidla vymedzeného v Čl. II na kupujúceho v evidencii držiteľov motorových vozidiel a vystaviť kupujúcemu potrebnú plnú moc.“ Správny orgán lustráciou vozidla v Národnej evidencii vozidiel zistil, že žalobca je držiteľom vozidla odo dňa 25.03.1987 až po súčasnosť, teda k zániku povinnosti podľa § 9 ods. 1 zákona o PZP nedošlo, pretože k zápisu prevodu držby v evidencii vozidiel zmenou držiteľa alebo zániku motorového vozidla doteraz nedošlo. Keďže účastník konania nepredložil žiadnu dôkaznú listinu, ktorou by preukázal uhradenie poistenia zodpovednosti pre rozhodné obdobie, resp. na základe ktorej by mohol byť oslobodený od tejto povinnosti, prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré na odvolanie žalobcu bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, pričom podstatné dôvody rozhodnutí sú uvedené v konštatačnej časti tohto rozsudku. 31. Žalobca v rámci žalobných dôvodov uplatnil dve žalobné námietky, a to (i) nedostatočných záverov žalovaného o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu porušenia povinnosti mať uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na konkrétne vozidlo značky ŠKODA 105L. Žalobca za spornú otázku označil skutočnosť, že žalovaný nedôsledne reflektoval na skutočnosti uvádzané žalobcom ohľadom prevodu vlastníckeho práva k vozidlu a odovzdania všetkých dokladov k vozidlu v roku 2005 ako aj ďalšieho osudu vozidla. Mal za to, že doposiaľ vykonané dokazovanie neoprávňovalo správny orgán k jednoznačnému záveru o naplnení zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalobcu. Žalobca ďalej namietal (ii) neprimeranú výšku uloženej pokuty s poukazom na pomery žalobcu ako aj reálne používanie vozidla, ktoré nie je v prevádzke. 32. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané nepreskúmateľným je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve daným spôsobom. Rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, teda jeho nejasnosť alebo protirečivosť alebo pre nedostatok jeho odôvodnenia. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje také rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, či pri právnom posudzovaní veci. 33. Správny súd po oboznámení sa s rozhodnutím žalovaného ako aj s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že nejde o rozhodnutia správnych orgánov, ktoré majú náležitosti vyžadované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 19 ods. 3 zákona o PZP vo vzťahu k odôvodneniu výšky uloženej pokuty. V zmysle § 19 ods. 3 zákona o PZP správny orgán pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu. Prvostupňový správny orgán pri určení výšky pokuty vychádzal len z porovnania cien povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na príslušný rok a pre daný druh vozidla, čím jeho správna úvaha bola nedostatočná a vybočila z medzí a hľadísk, ktoré zákon pre správnu úvahu o výške uloženej pokuty stanovuje. Rozhodnutie žalovaného ako rozhodnutie o odvolaní nemá náležitosti riadneho odôvodnenia, keďže sa žalovaný zreteľným spôsobom nevyjadril k jednotlivým zákonným hľadiskám pri ukladaní pokuty, pričom žalobca v odvolaní namietal neprimeranosť uloženej pokuty. Žalovaný teda nenapravil nezrozumiteľnosť prvostupňového rozhodnutia ako aj nedostatok jeho dôvodov v časti odôvodnenia uloženej pokuty, čo predstavuje dôvod pre vyhovenie správnej žalobe podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
34. Odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov vo vzťahu k posúdeniu zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu neuzavretia poistenia zodpovednosti považoval správny súd za preskúmateľné. Z odôvodenia rozhodnutí vyplývajú jednoznačne dôvody, pre ktoré v posudzovanom prípade dospelí správne orgány k záveru, že konanie žalobcu naplnilo formálnu aj materiálnu stránku skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o PZP v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o PZP, a to hlavne s akcentom na zákonodarcom z uvedených ustanovení plynúci druh zodpovednosti ako zodpovednosti objektívnej. Správne orgány pri posudzovaní uvedeného druhu zodpovednosti neskúmali formu zavinenia, ale hodnotili, či protiprávny stav nastal a porušením právneho predpisu došlo k objektívnemu naplneniu zákonom definovanej skutkovej podstaty správneho deliktu. Správny orgán lustráciou vozidla v Národnej evidencii vozidiel zistil, že žalobca je držiteľom vozidla odo dňa 25.03.1987 až po súčasnosť, teda k zániku povinnosti podľa § 9 ods. 1 zákona o PZP nedošlo, pretože k zápisu prevodu držby v evidencii vozidiel zmenou držiteľa alebo zániku motorového vozidla doteraz nedošlo. Keďže žalobca nepredložil žiadnu dôkaznú listinu, ktorou by preukázal uhradenie poistenia zodpovednosti pre rozhodné obdobie, resp. na základe ktorej by mohol byť oslobodený od tejto povinnosti, správny orgán vydal rozhodnutie o uložení pokuty. Správne orgány poukázali na to, že zákon o PZP v ust. § 9 taxatívne uvádza dôvody, na základe ktorých poistenie zodpovednosti zanikne, resp. kedy je držiteľ motorového vozidla oslobodený od povinnosti mať uzavretú poistnú zmluvu a platiť poistenie. Žalobca však takýto dôkaz v konaní o uložení pokuty nepredložil, resp. nepreukázal, že vozidlo bolo vyradené z evidencie vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Pokiaľ žalobca dokladoval, že predmetné motorové vozidlo predal kupujúcemu A-AUTO s.r.o., uvedenú skutočnosť vyhodnotil správny orgán ako nepostačujúcu, keďže k zmene v evidencii vozidiel nedošlo a zodpovedným subjektom je v predmetom prípade v zmysle § 3 ods. 1 zákona o PZP pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla. Vo vzťahu k odôvodneniu zodpovednosti za správny delikt podľa správneho súdu v danom prípade nejde o nepreskúmateľne rozhodnutie ale o rozhodnutie, s ktorého závermi sa žalobca nestotožnil. Správny súd sa preto zaoberal meritórnym prieskumom napadnutých rozhodnutí, či správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Právnym posúdením veci je analytická činnosť, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Inak povedané, správne právne východiska správneho orgánu determinujú aj rozsah vykonaného dokazovania. 35. Objektom správneho deliktu neuzatvorenia povinného zmluvného poistenia (ďalej len „PZP“) je spoločenský záujem chránený právnou normou, ktorým je ochrana poškodených pri dopravných nehodách, zabezpečenie náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, stabilita systému povinného poistenia. Objekt teda predstavuje spoločenský záujem, aby motorové vozidlá, podliehajúce zákonnému režimu, mali zabezpečené poistné krytie. Subjektom je osoba, ktorá môže byť za delikt zodpovedná. Pri tuzemskom motorovom vozidle zákon viaže povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu najmä na držiteľa zapísaného v dokladoch vozidla. To znamená, že evidenčný zápis má rozhodujúci význam pre určenie povinnej osoby. Subjektívna stránka vyjadruje psychický vzťah páchateľa k deliktu. Pri správnom delikte neuzatvorenia PZP však ide o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zavinenie nie je znakom skutkovej podstaty, správny orgán ho nepreukazuje. Skúmajú sa len objektívne znaky deliktu. 36. Objektívna stránka je jadrom skutkovej podstaty, pretože opisuje vonkajší priebeh deliktu. Tradične sa rozkladá na tieto prvky: 1. konanie alebo opomenutie 2. následok 3. príčinná súvislosť 4. okolnosti charakterizujúce skutok (napr. čas, predmet, spôsob) 37. Objektívna stránka správneho deliktu neuzatvorenia PZP vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, ktorý ustanovuje, že tuzemské motorové vozidlo musí mať uzatvorené poistenie zodpovednosti. Pri tomto správnom delikte ide o formálny a stavový delikt, ktorého objektívna stránka sa skladá z niekoľkých prvkov. V tomto prípade ide o opomenutie uzatvoriť poistnú zmluvu na motorové vozidlo. Protiprávne opomenutie nastáva, keď sú splnené tri podmienky: - existuje motorové vozidlo patriace do režimu zákona o PZP, - existuje osoba povinná uzavrieť poistenie,
- poistná zmluva nebola uzatvorená. 38. Prvým prvkom objektívnej stránky je existencia tuzemského motorového vozidla, teda vozidla, ktoré podlieha evidencii vozidiel v SR, je identifikovateľné ako motorové vozidlo (napr. VIN, evidenčné číslo), nie je právne vyradené z evidencie. Existencia vozidla je kľúčová, pretože povinnosť uzatvoriť PZP sa viaže na existenciu takéhoto vozidla. Ďalším prvkom objektívnej stránky je existencia osoby, ktorá má povinnosť uzatvoriť poistenie. Pri tuzemskom motorovom vozidle je to držiteľ zapísaný v dokladoch vozidla. Ak administratívny prepis držby nebol vykonaný, nositeľom povinnosti zostáva osoba zapísaná v evidencii, bez ohľadu na občianskoprávny prevod vlastníctva. Samotná kúpna zmluva preto spravidla nemení tento prvok objektívnej stránky. Tretím prvkom je samotné opomenutie uzatvoriť poistnú zmluvu. Pri formálnych deliktoch nie je následkom škoda ani iná materiálna ujma. Následkom je protiprávny stav, ktorý zákon zakazuje. V tomto prípade ide o stav existencie motorového vozidla bez uzatvoreného povinného zmluvného poistenia. Zákon teda považuje za delikt už samotnú existenciu vozidla bez poistného krytia. Aj pri formálnych deliktoch však musí existovať kauzálny vzťah medzi opomenutím a protiprávnym stavom. 39. Podľa správneho súdu z pohľadu objektívnej stránky samotný prevod vlastníctva evidovaného motorového vozidla spravidla nemá vplyv na objektívnu stránku, pretože povinnosť uzatvoriť PZP je viazaná na držiteľa zapísaného v evidencii. Podľa správneho súdu však v okolnostiach predmetnej veci je zásadnou okolnosťou, prvkom objektívnej stránky správneho deliktu, existencia vozidla ako predmetu povinnosti. Ak by sa preukázalo, že vozidlo bolo fyzicky zničené, bolo rozobraté, teda prestalo existovať ako motorové vozidlo, absentuje „motorové vozidlo“. Rozhodujúce v predmetnej veci je preto, či vozidlo v predmetnom období, za ktoré sa vyvodzuje administratívna zodpovednosť, ešte existovalo ako motorové vozidlo, alebo či už existoval len evidenčný záznam bez materiálneho predmetu. Ak by sa preukázalo, že vozidlo neexistovalo, existoval len evidenčný záznam bez materiálneho predmetu, nebolo by správne trestanie súladné s účelom a zmyslom správneho deliktu, ktorým je ochrana systému náhrady škôd spôsobených prevádzkou vozidiel. 40. Podľa zásad správneho konania (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1 Správneho poriadku) musí správny orgán zistiť presne a úplne skutkový stav veci, obstarať potrebné podklady, a hodnotiť dôkazy podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov. V správnom trestaní je táto povinnosť ešte významnejšia, pretože ide o ukladanie sankcie, konanie má represívny charakter, uplatňujú sa princípy podobné trestnému právu. Z toho vyplýva, že správny orgán musí zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti potrebné pre naplnenie znakov skutkovej podstaty. 41. Rozsah dokazovania v prípade správneho deliktu neuzatvorenia PZP typicky spočíva v zisťovaní správnym orgánom, či vozidlo existovalo v evidencii vozidiel, kto je držiteľ zapísaný v evidencii, či bola uzatvorená poistná zmluva, v akom období poistenie neexistovalo. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, správny orgán skutkový stav dostatočne zistil. Ak však sankcionovaná osoba tvrdí, že vozidlo už fakticky neexistuje, vzniká nová skutková otázka. Podľa správneho súdu v okolnostiach predmetnej veci tak ako bolo už žalobcom v administratívnom konaní ako aj v správnej žalobe namietané nedostatočné zisťovanie ohľadom existencie vozidla, ktoré podľa tvrdení žalobcu pravdepodobne bolo rozobraté na náhradné diely, jedná sa o tvrdenie, ktoré môže mať význam pre naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu. Správny orgán v tomto prípade má vyhodnotiť dôkazy o existencii alebo zániku vozidla, určiť, či vozidlo v relevantnom období existovalo, pričom objektívna zodpovednosť neznamená prenesenie dôkazného bremena na žalobcu. Objektívna zodpovednosť nemení povinnosť správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci, ale mení rozsah skutkových okolností, ktoré je potrebné zisťovať. Pri deliktoch založených na zavinení musí správny orgán zisťovať napríklad úmysel alebo nedbanlivosť, teda psychický vzťah páchateľa k deliktu. Pri objektívnej zodpovednosti sa tieto otázky nezisťujú. Objektívna zodpovednosť zužuje rozsah dokazovania len na objektívne znaky deliktu, ale neodstraňuje povinnosť tieto znaky preukázať. Ak existuje pochybnosť o niektorom z týchto znakov, správny orgán ju musí vyriešiť dokazovaním. Ak by totiž vozidlo neexistovalo, ako už správny súd uviedol vyššie, má uvedené vplyv na posúdenie objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu. Správne orgány podľa správneho súdu teda vec nesprávne právne posúdili, čo predstavuje dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 42. Poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Stk/6/2024 nie je priliehavý, keďže ide o rozhodnutie vydané v skutkovo aj právne odlišnej veci. Uvedené rozhodnutie sa týkalo
správneho deliktu podľa zákona č. 106/2018 Z.z., pri ktorom je rozhodujúcim znakom skutkovej podstaty postavenie prevádzkovateľa vozidla. Zodpovednosť za tento správny delikt je viazaná na to, kto bol v rozhodnom čase prevádzkovateľom vozidla, pričom zákon túto kategóriu definuje prostredníctvom vzťahu vlastníka a ním určeného držiteľa. Práve preto bolo v citovanom rozhodnutí kľúčové posúdenie skutočného (materiálneho) stavu vlastníctva a prevádzkovania vozidla a kasačný súd pripustil vyvrátiteľnosť evidenčného stavu zapísaného v registri vozidiel. Naproti tomu v preskúmavanej veci ide o správny delikt podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorého subjekt je určený priamo v § 3 ods. 1 tohto zákona. Zákonodarca v tomto ustanovení nestanovil všeobecnú povinnosť viazanú na vlastníka alebo na faktického prevádzkovateľa, ale zaviedol presné poradie subjektov, na ktoré sa povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu vzťahuje. Pri tuzemskom motorovom vozidle je týmto subjektom prednostne ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, prípadne osoba zapísaná v dokladoch ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla. Iba subsidiárne, teda „v ostatných prípadoch“, prichádza do úvahy vlastník alebo prevádzkovateľ vozidla, t. j. ide najmä o situácie, keď ide síce o tuzemské motorové vozidlo v zmysle zákona o PZP, avšak neexistuje alebo nie je určený držiteľ zapísaný v dokladoch vozidla alebo ide o vozidlo nepodliehajúce evidencii. Pojem držiteľa vozidla je definovaný v právnom poriadku, konkrétne v § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého je držiteľom vozidla osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia, prípadne osoba zapísaná v osvedčení o evidencii vydanom v cudzine. Z uvedeného vyplýva, že ide o formálne určený právny status viazaný na zápis v dokladoch vozidla, nie o materiálny vzťah k vozidlu založený vlastníctvom alebo faktickým užívaním. Z uvedeného vyplýva, že na rozdiel od právnej veci posudzovanej v rozsudku NSS SR sp. zn. 2Stk/6/2024, v ktorej bolo potrebné identifikovať prevádzkovateľa vozidla aj nad rámec evidenčného stavu, zákon č. 381/2001 Z.z. viaže vznik povinnosti uzavrieť PZP priamo na status držiteľa zapísaného v dokladoch vozidla. Závery rozsudku NSS SR o deklaratórnej povahe evidencie vozidiel a o možnosti vyvrátiť evidenčný stav hodnovernými dôkazmi sú preto viazané na konkrétnu skutkovú podstatu správneho deliktu, pri ktorej zákon pracuje s pojmom prevádzkovateľa vozidla, a nemožno ich bez ďalšieho aplikovať na právnu úpravu PZP, ktorá výslovne a prioritne určuje ako nositeľa povinnosti držiteľa zapísaného v dokladoch vozidla. Subjekt správneho deliktu sa totiž vždy určuje podľa konkrétnej skutkovej podstaty ustanovenej osobitným právnym predpisom a nemožno ho vyvodzovať všeobecne z civilnoprávnych vzťahov k veci ani z judikatúry týkajúcej sa iného správneho deliktu. Správny súd uzatvára, že poukaz žalobcu na rozsudok NSS SR sp. zn. 2Stk/6/2024 neobstojí, keďže rieši odlišnú právnu otázku a jeho právne závery nie sú na posudzovaný prípad aplikovateľné. 43. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. c) a d), ods. 3 SSP zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec pri aplikácii § 191 ods. 4 vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Keďže ako už správny súd uviedol, správne právne posúdenie determinuje aj rozsah dokazovania, správny súd vyhovel návrhu žalobcu a zrušil aj prvostupňové rozhodnutie. Po vrátení veci bude správny orgán v ďalšom konaní vychádzať z právnych východísk veci, tak ako ich vyššie uviedol správny súd, a to najmä zisťovať všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu neuzatvorenia PZP, ktorého objektívna stránka pozostáva najmä z existencie vozidla, existencie povinného subjektu a absencie poistenia. Správny orgán sa bude zaoberať v administratívnom konaní vznesenou relevantnou skutkovou otázkou o tvrdenom zániku vozidla, pretože existencia vozidla je predpokladom objektívnej stránky a podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán má povinnosť zistiť presne a úplne skutkový stav. V prípade konštatovania zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, správny orgán náležite odôvodní výšku pokuty podľa kritérií § 19 ods. 3 zákona o PZP. 44. Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, a preto mu súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. 45. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.