Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/298/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209219232 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1209219232.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, zastúpeného LEGAL CARTEL, s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, proti odporcovi: B. B. P., s.r.o., so sídlom Azalková 8, Bratislava, IČO: 314 030 69, o zaplatenie 89,62 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. marca 2013, č. k. 50C 217/2010-129, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie istiny 89,62 Eur s príslušenstvom titulom úhrady nákladov súvisiacich s odstránením osobného motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom je odporca, vzájomný návrh odporcu na zaplatenie sumy 693,33 Eur vylúčil na samostatné konanie a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur, keď o odstránení tohto vozidla rozhodol príslušník mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie, s tým, že odstránenie vozidla vykonala obchodná spoločnosť ASTER, s.r.o. v zmysle zmluvy o výkone odťahovej služby zo dňa 5.1.2013 uzavretej medzi organizáciou VEPOS Bratislava - Staré Mesto ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou ASTER, s.r.o. ako príkazníkom. Súd prvého stupňa rozhodol po právnej stránke s poukazom na ust. § 3d ods. 3 a 5, § 4b ods. 1, § 3 ods. 2 Cestného zákona (zák. č. 135/1961 Zb.), § 40 ods. 1, 4 písm. a/ a ods. 5 zák. č. 315/1966 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle záverov vykonaného dokazovania dňa 30.10.2006 bolo z ulice Vysoká v Bratislave, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy, a ktorej správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta SR vykonáva mestská časť Bratislava - Staré Mesto, odstránené osobné motorové vozidlo L.: L. - XXX X., ktorého vlastníkom je odporca. Uviedol, že o odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník mestskej polície ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle Poverenia starostu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 15.2.2006. Z rozhodnutia správcu komunikácie zistil, že motorové vozidlo stálo v zákaze státia v zóne D 56a, čím vznikol zákonný dôvod vymedzený v ust. § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách na jeho odstránenie a povinnosť odporcu ako vlastníka motorového vozidla uhradiť takto vzniknuté náklady. Ďalej uviedol, že technický odťah motorového vozidla vykonala na základe rozhodnutia správcu komunikácie spoločnosť ASTER, s.r.o. v zmysle zmluvy o výkone odťahovej služby zo dňa 5.1.2003 uzavretej medzi organizáciou VEPOS Bratislava - Staré Mesto ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou ASTER, s.r.o. ako príkazníkom. Z relevantných listinných dôkazov zistil, že Zriaďovacou listinou Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zriadilo dňom 1.2.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu na plnenie úloh v mestskej časti Bratislava - Staré Mesto s názvom VEPOS, s.r.o., so sídlom Žilinská 1, Bratislava, s predmetom činnosti (okrem iného) výkon správy a údržby miestnych komunikácií III. a IV. triedy (čl. I bod 1). Ďalej dňa 5.1.2003 rozpočtová organizácia VEPOS Bratislava - Staré Mesto ako príkazca uzavrela so spoločnosťou ASTER, s.r.o. so sídlom Mramorová 4, Bratislava ako príkazníkom zmluvu o výkone odťahovej služby, podľa ktorej príkazca spravuje pozemné komunikácie a príkazník zabezpečuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti výkon odťahovania motorových vozidiel - len technický odťah a jeho následnú realizáciu. Pozornosť upriamil na čl. 5 bod 5.3 zmluvy o výkone odťahovej služby, podľa ktorej príkazca postupuje pohľadávky podľa § 542 a nasl. Občianskeho zákonníka na príkazníka, ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy. Z protokolu o odstránení vozidla zo dňa 30.10.2006 o 19.25 hod. zistil, že pracovník MsP identifikovaný pod č. 233 nariadil odstránenie motorového vozidla zn. L.: L. - XXX X. z ulice Y. Y. L. z dôvodu státia v zóne D 56a. Ďalej z protokolu o výdaji vozidla č. 0610301026 zo dňa 30.10.2006 zistil, že spoločnosť ASTER, odťahovacia služba, dňa 30.10.2006 o 19.25 hod .naložila toto motorové vozidlo na ulici Vysoká v Bratislave z dôvodu zákazu státia na základe rozhodnutia správcu komunikácie v zastúpení policajta MsP č. XXX a toto vozidlo odtiahla do Čierneho lesa 1 v Bratislave, kde ho dňa 30.10.2006 o 20.10 hod. prevzal odporca, keď podľa ASTER, s.r.o. výkonom núteného odťahu v dôsledku rozhodnutia správcu komunikácie a zmluvy o postúpení pohľadávok vznikol záväzkový právny vzťah (§ 488 Občianskeho zákonník) medzi spoločnosťou ASTER, s.r.o. a preberajúcim vozidlo a pohľadávka - cena núteného odťahu v zmysle zák. č. 18/1996 Z.z. je stanovená v základnej výške 2.700,- Sk. Podľa spoločnosti ASTER, s.r.o. preberajúci bol oboznámený s dôvodom odťahu vozidla a vznikom pohľadávky, pričom pri výdaji vozidla bol preberajúci požiadaný o úhradu takto vzniknutej pohľadávky splatnej 6.11.2006 (§ 563 Občianskeho zákonníka), s tým, že platbu mohol preberajúci vykonať pri prevzatí vozidla alebo poukázaním na účet spoločnosti ASTER, s.r.o. vedený v peňažnom ústave. Taktiež bol preberajúci upozornený na vznik nároku na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania pre prípad omeškania s platením prevzatej faktúry. Súd prvého stupňa konštatoval, že správa verejných komunikácií vychádzajúc z citovaných právnych ustanovení patrí jednoznačne do oblasti verejného práva a správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu je tu orgánom verejnej správy. Z toho vyplýva, že jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je v prípadoch taxatívne vymenovaných v zák. č. 315/1996 Z.z. oprávnená odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa. Podľa súdu prvého stupňa uvedené platí bez ohľadu na znenie § 124 ods. 6 písm. a/ zák. č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní. Uviedol, že toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je predovšetkým zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Mal za to, že účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutí, opravných prostriedkov a pod. Sledovaným cieľom bolo teda efektívne odstraňovanie prekážok cestnej premávky bez jeho zmarovania resp. predlžovania využitím práv daných účastníkovi správneho konania. Konštatoval, že keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR o tom, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, ale vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôžu teda postupovať nad rámec zákona, t.j. používať analogický inštitút súkromného práva, a to zmluvné zastúpenie, poverenie, splnomocnenie . Uvedené napĺňa princíp právnej istoty, čo vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia a iným ako zákonom predpísaným spôsobom. Mal za to, že ust. § 3d/ cestného zákona a § 40 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. taxatívne určuje kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty, ktorý jediný je oprávnený k odťahu. Úmyslom bolo teda vylúčiť z tohto iné osoby okrem právnickej osoby na tento účel založenej alebo zriadenej. Následne sa zameral na bližšie posúdenie zmluvy o výkone odťahovej služby zo dňa 5.1.2003, ktorú podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka uzavreli VEPOS Bratislava - Staré mesto (rozpočtová organizácia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zriadená za účelom správy a údržby miestnych komunikácií) a ASTER, s.r.o., ktorej predmetom bolo osvedčenie a splnomocnenie príkazníka príkazcom výkonom odstraňovania a následným premiestnením motorových vozidiel na území Mestskej časti. Uviedol, že príkazník mal túto činnosť vykonávať iba na základe poverenia, ktoré nemalo povahu rozhodnutia správneho orgánu a zároveň išlo o úradný postup v zmysle zák. č. 58/1969 Zb., alebo na základe opatrenia policajta PZ nariaďujúceho odtiahnutie (čl. 3 bod 2 zmluvy). Podľa zmluvy odstránením vozidla sa rozumelo naloženie vozidla technickým zariadením, jeho preprava, zloženie, zabezpečenie uskladnenia. Podľa zmluvy bol príkazník povinný fotograficky zdokumentovať vozidlo a vyhotoviť protokol o odtiahnutí, náklady s odťahom spojené mal znášať prevádzkovateľ vozidla a cenu odťahu mal stanoviť kalkuláciou príkazník. Podľa čl. 5 bod 3 zmluvy príkazca postúpil na príkazníka pohľadávky vzniknuté v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy. Súd prvého stupňa vyslovil, že účelom zmluvy bolo poverenie príkazníkovi ako podnikateľskému subjektu vykonávať odstraňovanie motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, ktoré odstraňovanie nezahŕňalo len čisto technickú časť odťahu, pričom spoločnosť ASTER, s.r.o. konala vo vlastnom mene a na vlastný účet. Spoločnosť ASTER, s.r.o. teda vykonávala i originálnu právomoc zverenú v ust. § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. výlučne správcovi cesty, ktorý nedovolene túto právomoc previedol na podnikateľský subjekt, a teda nie na právnickú osobu založenú alebo zriadenú na tento účel. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa danú zmluvu vyhodnotil za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s ust. § 40 ods. 1 a 4 zák. č. 315/1996 Z.z. Časť zmluvy o postúpení pohľadávky príkazníkovi vyhodnotil za neplatnú pre jej neurčitosť, keď nie je zrejmé, ktoré konkrétne pohľadávky boli postúpené. Ak teda za daného právneho posúdenia zmluvy spoločnosť VEPOS nevykonala sama odťah motorového vozidla, nevznikli správcovi cesty, keďže on sám odťah nevykonal, žiadne náklady a odporca nie je dlžníkom žiadnej jeho pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávok vyhodnotil za absolútne neplatnú i z dôvodu, že daný stav spadá do oblasti práva verejného (správneho) a v súvislosti so správou komunikácií nevznikajú súkromnoprávne vzťahy, ale vzťahy verejné, ich charakter ostáva trvalo zachovaný. Každé nakladanie s týmito pohľadávkami sa môže podľa neho uskutočniť iba v rámci ustanovení práva verejného a nie na základe zmluvy uzavretej medzi subjektom práva verejného a subjektom práva súkromného. Návrhu nevyhovel taktiež pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa s poukazom na ust. § 6 ods. 4 veta tretia zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi vo veciach týkajúcich sa majetku obce. Motorové vozidlo bolo odstránené z miestnej komunikácie III. triedy vo vlastníctve Hlavného mesta SR, ktorej správu vykonáva navrhovateľ. K námietke premlčania nároku vznesenej odporcom uviedol, že lehota na podanie návrhu na začatie konania bola zachovaná, keďže išlo o jeho podanie faxom dňa 6.11.2009 a na poštovú prepravu bol odovzdaný 9.11.2009. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP vzhľadom na úspech odporcu v konaní, ktorého trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku v sume 16,50 Eur. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal prísne formalistický a gramatický výklad ust. § 3d ods. 5 písm. d/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Mal za to, že úmyslom zákonodarcu bolo riešiť situáciu, v ktorej vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, keď za hlavný účel ustanovenia považoval odstránenie vozidla z dôvodu, že ohrozuje a obmedzuje jazdu vozidiel a pohyb chodcov. Podľa neho zákonodarca nechcel prikázať obciam, aby zakladali špecializované právnické osoby, ale im prikázať, aby dohliadali a starali sa o bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Zákonný príkaz na odstránenie vozidla sa teda podľa neho neprieči tomu, aby bolo vozidlo naložené, odvezené, uskladnené, totožnosť prevádzkovateľa skontrolovaná a prevádzkovateľ vyzvaný na zaplatenie nákladu odťahu realizovaného právnickou osobou nezaloženou obcou. Uviedol, že účel zákona naplnila obec a nie súkromná osoba, nedošlo teda k nezákonnému zásahu do vlastníckeho práva odporcu, navyše zásah bol vyvolaný ako následok porušenia zákona a teda za situácie, že bol dôvodný, vykonaný v súlade a na základe zákona, vyhodnotil ho za proporcionálny k povinnosti zabezpečiť plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Vytýkal súdu prvého stupňa, že ignoroval možnosť výkonu správy inak ako založením právnickej osoby. Uviedol, že v danom prípade výkonom správy je zabezpečenie odstránenia prekážky a výklad zákona, podľa ktorého by bolo povinnosťou založiť právnickú osobu na nakladanie a odvážanie vozidiel mal za prísne formalistický. Mal za to, že znenie zákona obsahuje pozostatky historického znenia a v gramatickom znení sa neprispôsobilo dnešným spoločenským podmienkam, v ktorých je množstvo činností orgánov verejnej správy zabezpečované súkromnými právnickými osobami. Poukázal aj na technickú nemožnosť realizácie odťahu samotným orgánom verejnej správy. Vzhľadom na uvedené mal za to, že v danom prípade výkon správy bol zabezpečený navrhovateľom ako správcom komunikácie a nie obchodnou spoločnosťou a do práv odporcu bolo zasiahnuté v súlade so zákonom. Pozornosť upriamil i na súdne rozhodnutia akcentujúce správnosť jeho názoru. Uviedol, že i Bratislava - Hlavné mesto SR ako správca miestnych komunikácií vykonáva prostredníctvom dodávateľských firiem pravidelnú údržbu ciest, dopravnej zelene, zvislého dopravného a vodorovného značenia mostov, podchodov a cestnej svetelnej signalizácie. Jednoznačne považoval zmluvu o výkone odťahovej služby zo dňa 5.1.2003 za neodporujúcu zákonu č. 315/1996 Z.z. a ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu SR, a teda za platný právny úkon. Názor súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa označil za nesprávny, nakoľko podľa zák. č. 377/1990 Z.z. o Hlavnom meste SR Bratislave, v zmysle Štatútu Hl. m SR Bratislavy a podľa zák. č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení má pri správe miestnych komunikácií III. a IV. triedy postavenie obce a je oprávnený vystupovať vo vlastnom mene. Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, nakoľko dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil za neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vykonal vo veci náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil vo veci aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k nevyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Rozsudok je presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 OSP. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú a kvalifikovanú argumentáciu o nezákonnosti realizovaného odťahu a o neexistencii nároku na úhradu nákladov v súvislosti s ním vzniknutých odporcom. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho posúdenia. Z konania pred súdom prvého stupňa iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie veci. Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa si nežiada doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti. Odvolací súd je zhodne s názorom súdu prvého stupňa toho názoru, že prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný subjekt navrhovateľ konal v rozpore s čl. 2 Ústavy SR. Odvolací súd má za to, že správu pozemných komunikácií, a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať jedine navrhovateľ, a to buď sám, alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil alebo zriadil. Navyše z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že o odtiahnutí motorového vozidla rozhodol príslušník mestskej polície, ktorého oprávnenie je dané rozhodnutím starostu. Odvolací súd má za to, že aj keď podľa § 43 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z. môže o odstránení vozidla rozhodnúť policajt, pod týmto pojmom sa rozumie príslušník policajného zboru a nie príslušník mestskej polície. Z uvedeného vyplýva, že o odstránení vozidla rozhodla neoprávnená osoba. Nič na tom nemení ani poverenie starostu o zabezpečení odstraňovania vozidiel v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, pretože žiaden zákon nepovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci. K preneseniu právomoci môže dôjsť jedine v zmysle zákona (§ 3 ods. 2 zák. č. 135/1961 Z.z.). Toto oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zák. č. 564/1991 Z.z. o obecnej polícii, keď podľa jeho ust. § 3 mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácie. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, preto je ho možné vykonať jedine v súlade s Ústavou SR a príslušnými zákonnými normami. V danej veci je podstatná skutočnosť, že odťah vykonala spoločnosť ASTER, s.r.o. (nie správca a ani rozpočtová organizácia VEPOS). Právomoc správcu komunikácie (t.j. ani rozhodnutie o odstránení vozidla a ani oprávnenie na realizáciu odťahu) nie je možné zmluvou preniesť na iný súkromný subjekt, preto zmluvu o výkone odťahovacej služby uzavretú medzi VEPOS a ASTER, s.r.o. je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonník). Spoločnosť ASTER, s.r.o. teda vykonala odťah vozidla v rozpore so zákonom (uznesenie NS SR 2MCdo 11/2011).Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo nadbytočné zaoberať sa ostatnými námietkami pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie navrhovateľa, prípadne výškou nákladov odťahu, keďže nárok navrhovateľa je s poukazom už len na vyššie uvedené nedôvodný, a to bez ohľadu na ďalšie skutočnosti, ktoré už odvolací súd neposudzoval. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v podrobnostiach sa stotožňuje s dôvodmi jeho rozhodnutia, na ktoré poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP v zmysle zásady úspešnosti v konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.