Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 510/2026-11 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , proti postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 1TdoV/4/2025 a jeho upovedomeniu č. Spr 1763/25 z 9. júna 2026 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie svojej veci nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom a upovedomením najvyššieho súdu o jeho námietke. 2. Sťažovateľ, ktorý podal dovolanie proti odvolaciemu rozhodnutiu najvyššieho súdu v trestnom konaní, v októbri 2025 namietol zaujatosť štyroch jeho sudcov. Najvyšší súd o jeho námietke nekonal. Na to sa sťažoval a podpredsedníčka najvyššieho súdu mu k tomu 9. júna 2026 uviedla, že (i) sudca B. je z rozhodovania o dovolaní vylúčený zo zákona (rozhodoval o jeho odvolaní) a o tom netreba rozhodovať, (ii) sudca Pr. nie je v senáte, ktorý má rozhodnúť o dovolaní, a (iii) sťažovateľ voči sudcom W. a Pa. v námietke neuviedol žiaden dôvod ich vylúčenia, a preto sa o nej nekonalo. Podpredsedníčka zvýraznila, že až z podania sťažovateľa priloženého k sťažnosti je zrejmé, že dôvodom vylúčenia týchto sudcov má byť to, že rozhodovali o jeho sťažnostiach proti väzobným uzneseniam a uzneseniu o nevylúčení sudcu súdu prvého stupňa. Preto je jeho námietka nielen oneskorená, ale aj založená na iných ako § 31 Trestného poriadku predpokladaných dôvodoch. Nie je tak o nej dôvod konať. 3. Sťažovateľ identifikuje porušenie ústavných práv v tom, že najvyšší súd odmietol konať o jeho námietke zaujatosti. Je toho názoru, že tvrdenie podpredsedníčky najvyššieho súdu o existencii dvoch odlišných podaní je nepravdivé. Podľa sťažovateľa najvyšší súd mal konať o jeho námietke voči sudcom W. a Pa. z dôvodu ich pomeru k veci podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku
a vybavenie jeho námietky zaujatosti upovedomením ho zbavuje práva uplatniť opravný prostriedok, keďže upovedomenie nie je uznesením, proti ktorému by mohol podať sťažnosť. II. 4. Ústavná sťažnosť bola podaná v čase, keď o dovolaní sťažovateľa nie je rozhodnuté. Stále je možné, že sťažovateľom namietaní sudcovia sa rozhodovania o jeho dovolaní nezúčastnia. V konaní o dovolaní môže dôjsť z množstva dôvodov k zmene zloženia senátu. Nič nevylučuje ani to, že najvyšší súd o dovolaní rozhodne v prospech sťažovateľa. Sťažovateľ sa námietkami o zaujatosti sudcov môže brániť až proti výsledku dovolacieho konania. Až v takom prípade bude zrejmé, že namietaní sudcovia skutočne o dovolaní sťažovateľa rozhodovali. Budúce neisté okolnosti, ktoré v súdnom konaní môžu nastať, vylučujú identifikáciu cieľa zásahu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy napadnutým postupom najvyššieho súdu. Až po rozhodnutí o dovolaní bude možno jednoznačne zadefinovať, či konanie najvyššieho súdu bolo zaťažené vadou významnou z hľadiska ústavných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože až vtedy sa stáva nespochybniteľným a definitívnym zodpovedanie otázky, či rozhodnutie ovplyvňujúce hmotnoprávne postavenie sťažovateľa bolo výsledkom konania a rozhodovania sudcov, ktorí neboli, no mali byť vylúčení z rozhodovania (III. ÚS 693/2024). 5. Ústavné práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie sú výsledkové. To znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok. Skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08, III. ÚS 693/2024). Možnosť namietať porušenie ústavných práv sťažovateľa rozhodnutím najvyššieho súdu o jeho dovolaní je právnym prostriedkom, ktorý zákon sťažovateľovi priznáva na ochranu jeho ústavných práv, ktoré mali byť porušené ústavnou sťažnosťou namietaným postupom a upovedomením najvyššieho súdu. Ústavná sťažnosť je preto podľa § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neprípustná a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietnutá. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 10. septembra 2026 Robert Šorl predseda senátu
2