KAUZIS.SK
UznesenieNajvyšší súd SR13. 12. 2017plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/41/2016 z 13. 12. 2017

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2017, sp. zn. 7So/41/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:4015200798.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7So/41/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200798
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4015200798.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. X. J., bytom J. V. XXX/XX, N.,
zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Berecovou Titkovou z Nitry, Dubová 2, proti odporkyni Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ulica
29. augusta 8, Bratislava, o predčasný starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 15. februára 2016, č.k. 23Sd/280/2015-49, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 15. februára 2016, č.k.
23Sd/280/2015-49, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) rozhodnutie odporkyne z 22. júla 2015 č. XXX XXX XXXX X . o priznaní predčasného
starobného dôchodku od 9. júla 2015 v sume 380,50 eur mesačne podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom postení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)
a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 988/2009.

O náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, lebo nemala
úspech.

Preskúmaním zákonnosti postupu a rozhodnutia podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku krajský súd zistil, že navrhovateľka ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok
k 9. júlu 2015 získala 8035 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 22 rokov a 5 dní obdobia
dôchodkového poistenia. Keďže navrhovateľka vychovala dve deti a 55 rokov veku dovŕšila 9. júla 2011,
dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 zákona o sociálnom poistení dosiahla pripočítaním 72 kalendárnych
mesiacov k veku 55 rokov dňa 9. júla 2017. Od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného
dôchodku, od 9. júla 2015 do dovŕšenia dôchodkového veku 9. júla 2017 jej chýba 731 dní.

Suma predčasného starobného dôchodku bola určená podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu
vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený
o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku
do dovŕšenia dôchodkového veku. Rozhodujúce obdobie rokov 1984-2014 sa určilo podľa § 63 ods. 6
zákona o sociálnom poistení ako kalendárne roky pred rokov, v ktorých boli splnené podmienky nároku
na výplatu dôchodku. V rozhodujúcom období navrhovateľka získala 8035 dní obdobia dôchodkového



poistenia, to znamená 22,0137 rokov dôchodkového poistenia. Pretože získala aj náhradnú dobu podľa
§ 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku
1993 spolu 8 dní, patrí jej za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Krajský súd v
ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku podrobne zdôvodnil postup pri výpočte sumy predčasného
starobného dôchodku spolu v sume 380,50 eur (375,20 eur + 5,30 eur). Tá bola určená ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty, znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní obdobia, čo znamená, že za 731 dní sa táto znížila
o 12,50 eur, to znamená o 53,58981447 eur mesačne. Suma predčasného starobného dôchodku sa
ďalej zvýšila podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a podľa § 1 písm. c/ opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z. o 5,30 eur mesačne.

Z vykonaného dokazovania krajský súd zistil, že zamestnávateľ navrhovateľky mal ku dňu rozdelenia
ČSFR svoje sídlo v Českej republike, preto všetky doby zabezpečenia, ktoré získala pred 1. januárom
1993 sú dobami zabezpečenia získanými podľa právnych predpisov Českej republiky. Navrhovateľke
za toto obdobie poskytla dávku sociálneho zabezpečenia Česká správa sociálneho zabezpečenia v
Prahe od 22. septembra 2015, ktorým dňom jej priznala starobný dôchodok 6.727,- Kč mesačne. Pri
určení výšky predčasného starobného dôchodku tak odporkyňa postupovala podľa ustanovení právnych
predpisov a medzinárodných zmlúv platných na území SR. Odporkyňa dostatočne a presne zistila
skutkový stav a dospela k správnemu právnemu záveru, že nárok navrhovateľky je potrebné posudzovať
podľa čl. 20 Zmluvy a článku 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 nariadenia. Za nedôvodnú považoval krajský
súd námietku navrhovateľky o jej diskriminácii, pretože odporkyňa zaobchádzala odlišne ako s inými
dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Preskúmavané rozhodnutie krajský súd ako vecne
správne a zákonné potvrdil.

2.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie namietajúc jeho nezákonnosť, nesúlad
s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva občana pred diskrimináciou podľa čl. 12
ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ohľadom zamestnania v E. u zamestnávateľa U. so sídlom v
Českej republike ku dňu zániku ČSRF súhlasila so zistením odporkyne a krajského súdu. Výsledkom
odporkyne a Českej správy sociálneho zabezpečenia v zmysle čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi ČR a SR
o sociálnom zabezpečení č. 318/1994 Z.z. v spojení s článkom 15 ods. 1 Správnej dohody, ktorou sa
vykonáva Zmluva medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení č. 175/1995 Z.z. je skutočnosť, že poberá
starobné dôchodky z dvoch štátov, pričom súčet súm týchto dôchodkov je nižší, ako dôchodok, na
ktorý by mala nárok v Slovenskej republike, ak by sa aj obdobie dôchodkového poistenia/zabezpečenia
získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovalo za obdobie dôchodkového poistenia
získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Rozdiel výšky dôchodku, na ktorý by mala
nárok v Slovenskej republike ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku zo súčtu dôchodkov priznaných
odporkyňou a Českou správou sociálneho zabezpečenia je 110,19 eur mesačne v jej neprospech.
Postup odporkyne preto považuje za diskriminačný a nevzťahuje sa na ňu zákon č. 140/2015 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorým bol zavedený nový
druh dôchodkovej dávky -vyrovnávací príspevok z dôvodu, že jej bol priznaný predčasný starobný
dôchodok a nie starobný dôchodok. V ďalších dôvodoch poukázala na nález Ústavného súdu ČR č.
nálezu III. ÚS 939/10 zo dňa 3. augusta 2010, ktorý sa zaoberá aplikáciou Zmluvy medzi SR a ČR o
sociálnom zabezpečení a na problematiku tzv. „federálnych dôchodkov“, ktorými sa zaoberal Najvyšší
súd Slovenskej republiky v prípadoch viacerých dôchodcov, ktorí ku dňu 31. december 1992 mali sídlo
zamestnávateľa v Českej republike, napr. rozhodnutie sp.zn. 9So/200/2011 z 30. januára 2013 (neskôr
toho istého účastníka konania sp.zn. 9So/124/2013 z 25. februára 2015), sp.zn. 9So/203/2011, sp.zn.
1So/66/2013 z 19. januára 2016. Odvolateľka záverom poznamenala, že krajský súd vo výroku rozsudku
opomenul rozhodnúť o zmenovom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. októbra 2015.

Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania prvostupňového aj odvolacieho konania spolu v sume
409,50 eur .

3.



Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu, ako vecne správny potvrdiť.

4.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 veta prvá OSP a §
492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť
a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 491 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti

Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická
osoba.

Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Z podkladov súdneho spisu a dávkového spisu odporkyne odvolací súd zistil, že konanie u odporkyne
sa začalo na základe žiadosti navrhovateľky o predčasný starobný dôchodok spísanej dňa 9. júla
2015 pracovníčkou Sociálnej poisťovne, pobočka Levice. Predčasný starobný dôchodok navrhovateľka
žiadala priznať od 9. júla 2015. Predčasný starobný dôchodok bol navrhovateľke priznaný rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X z 22. júla 2015.

V spisovom materiáli krajského súdu je na č.l. 21 spisu založené „zmenové“ rozhodnutie odporkyne
č. XXX XXX XXXX X z 2. októbra 2015. Týmto rozhodnutím odporkyňa doplnila odôvodnenie svojho
rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 22. júla 2015. Dňa 11. novembra 2015 navrhovateľka doručila
krajskému súdu vyjadrenie k doplnenému rozhodnutiu odporkyne (č.l. 23-27 spisu) spolu s rozhodnutím
Českej správy sociálneho zabezpečenia o priznaní starobného dôchodku v sume 6 727,- Kč mesačne
od 9. júla 2015. Rovnopis písomného vyjadrenia navrhovateľky krajský súd doručil odporkyni spolu s
predvolaním na súdne pojednávanie, ktoré bolo určené na deň 18. január 2016.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že „Súd pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu
sociálneho poistenia rozhoduje o zákonnom nároku na dávku dôchodkového poistenia na základe
skutkového stavu veci (§ 153 ods. 1 v spojení s § 246c OSP). Ak v priebehu konania o preskúmanie
rozhodnutia o dôchodku orgán sociálneho poistenia vydal ďalšie rozhodnutie, týkajúce sa nároku na
niektorú z dôchodkových dávok, je povinnosťou súdu posúdiť aj jeho zákonnosť, pokiaľ z neho nie je
zrejmé, že sa stalo už len samo predmetom konania a nahradilo v plnom rozsahu predtým vydané
rozhodnutie. O takomto novom vydanom rozhodnutí treba rozhodnúť popri predošlom a pokiaľ ho
zmeňuje, v spojení s ním, lebo sa týka takisto vyplývajúceho zo spoločného základu a ohľadne ktorého
bol podaný opravný prostriedok. Obdobne treba postupovať aj v prípade, keď odporkyňa v priebehu
konania o nároku na niektorú z dávok vydá viacero rozhodnutí“. (napr. rozhodnutie sp.zn. 7So/121/2008
z 31. marca 2009).

Podľa § 155 ods. 1 prvá veta OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozhodnutia.

V predmetnej právnej veci krajský súd v súlade s citovaným ustanovením ako aj s takto ustálenou praxou
nekonal a nerozhodol, keď podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil len jedno rozhodnutie č. XXX XXX XXXX
X z 22. júla 2015 o priznaní predčasného starobného dôchodku v sume 380,50 eur mesačne, čím došlo
v postupe krajského súdu k vade konania spočívajúcej v odňatí možnosti navrhovateľky konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP).



Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250l a § 246c
ods. 1 v spojení s § 250ja ods. 3 a § 221 ods. 1 písm. f/ a § 221 ods. 2 OSP ako aj § 492 ods. 1, 2 SSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa sa vecou samou nezaoberal.
Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v novom konaní preskúmať aj druhé rozhodnutie č. XXX XXX
XXXX X z 2. októbra 2015 a znova rozhodnúť vo veci. V novom rozhodnutí bude povinnosťou krajského
súdu rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 OSP
a § 491 ods. 1 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 23Sd/280/2015

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 4015200798)

  1. 14. 2. 2016Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sd/280/2015 z 14. 2. 2016
  2. 13. 12. 2017Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/41/2016 z 13. 12. 2017 (toto rozhodnutie)
  3. 11. 3. 2018Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sd/280/2015 z 11. 3. 2018

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)