Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/50/2023 1023200752 19. 05. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200752.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.04.2023 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.04.2023 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.03.2023 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave vynaložených trov konania.
p r i z n á v a
žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu dôvodne
odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.03.2023 Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietol žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 27.01.2023 nie je vyššia ako 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Rozhodnutie odôvodnila tým, že s poukazom na § 67 ods. 1 suma predčasného starobného dôchodku určená k 27.01.2023 bola 250,60 EUR, teda nebola vyššia ako 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo bolo 375,07 EUR. Ku dňu 27.01.2023 získal žalobca 6297 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 17 rokov a 92 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na dôchodkové účely sa nehodnotilo obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003, keďže uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení, s poukazom na § 67 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Ku dňu 27.01.2023 získal žalobca na účely posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok 6023 dní, čo je 16 odpracovaných rokov a 183 dní. Z uvedeného vyplýva, že nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov. Suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov je určená podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Žalobca v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2022 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Správny orgán preto postupoval podľa § 63 ods. 7 prvá veta zákona o sociálnom poistení. Správny
orgán prvého stupňa ďalej uviedol spôsob, akým dospel k výške priemerného osobného mzdového bodu 0,8908. Uviedol, že ku dňu 27.01.2023 získal žalobca 17,2521 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu 27.01.2023 bola 16,4764 EUR. Keďže sa žalobca narodil v roku 1961, dôchodkový vek podľa § 293fw a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení dosiahne dovŕšením 63 rokov a dvoch kalendárnych mesiacov 06.12.2024. Ku dňu 27.01.2023 žalobcovi chýbalo do dovŕšenia dôchodkového veku 679 dní. Suma predčasného starobného dôchodku bola 224,10 EUR, zvýšená podľa § 82 zákona o sociálnom poistení o 11,8% na 250,60 EUR mesačne. Keďže 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavoval sumu 375,07 EUR a suma predčasného starobného dôchodku žalobcu nebola vyššia ako uvedená suma, žalobca nesplnil podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok. Prílohou prvostupňového rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia žalobcu. 2. Žalobca v odvolaní zo dňa 13.03.2023 proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že správny orgán prvého stupňa nevzal do úvahy jeho celkovú pracovnú históriu, a to za aké obdobia každý mesiac riadne platil odvody do Sociálnej poisťovne na dôchodkové poistenie. Ako policajt platil do októbra 1999 riadne odvody. Za službu v prvej kategórii mu bol priznaný výsluhový príspevok, neskôr kvalifikovaný ako výsluhový dôchodok, vo výške 495 EUR mesačne. Okrem služby pracoval aj v riadnom občianskom zamestnaní. Podľa žalobcu, ak by správny orgán prvého stupňa vzal do úvahy výsluhový dôchodok, ktorý je rovnocenný so starobným dôchodkom, tento presahuje výšku 1,6 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Nezohľadnením výšky výsluhového dôchodku bol žalobca poškodený. Vo vzťahu k iným občan, ktorí pracovali v I. kategórii (baník) alebo ktorí pracovali v III. kategórii a ktorým je priznaný predčasný starobný dôchodok, sa cíti diskriminovaný. 3. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcu v celom rozsahu, postúpil ho na rozhodnutie žalovanej. 4. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.04.2023 odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaná uviedla, že pre nárok na predčasný starobný dôchodok nie je možné hodnotiť obdobie dôchodkového poistenia zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok s odkazom na § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Keďže § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, pretože zákonodarca predpisuje zohľadnenie tohto ustanovenia len pri určení starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku a vzhľadom na skutočnosť, že nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, nie je možné doby služby pre nárok a pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku hodnotiť. Predčasný starobný dôchodok nie je uvedený ani v Dohovore o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 138), uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor“), a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru v časti IV. – Spoločné ustanovenia. Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku nie je možné započítať doby výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky z Dohovoru len v časti III. – starobný dôchodok. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. p.: D./XXXX-XX zo dňa 03.09.2020 vyplýva, že od 01.11.1999 bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 a § 211 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená náhradná vojenská služba od 01.10.1980 do 28.02.1981 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.03.1981 do 31.03.1988 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.11.1990 do 31.10.1999 v I. kategórii funkcií. V I. kategórii funkcii získal žalobca celkom 16 rokov a 186 dní, ktoré mu boli zhodnotené na určenie sumy výsluhového príspevku. Žalovaná poukázala na to, že suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov, je určená podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. V ostatnom žalovaná odôvodnila napadnuté rozhodnutie zhodne z prvostupňovým rozhodnutím. Uviedla, že v odvolacom konaní žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok. II. Správna žaloba
5. Správnou žalobou zo dňa 05.05.2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.05.2023, sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie. 6. Žalobca s napadnutým rozhodnutím nesúhlasil z dôvodu, že jeho pracovná história je v I. kategórii ako príslušníka Policajného zboru SR 16 rokov a 7 mesiacov a za túto dobu mu bol priznaný výsluhový príspevok vo výške 495 EUR, ktorý je postavený na roveň starobného dôchodku. Žalobca pracoval ako policajt do októbra 1999 a platil odvody na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne. Od 01.01.2000 sa výsluhové dôchodky príslušníkov Policajného zboru oddelili od Sociálnej poisťovne a vznikol osobitný účet, ktorý spravuje Ministerstvo vnútra SR. Starobný dôchodok žalobcu teda podľa súčasnej právnej úpravy pozostáva zo sumy výsluhového dôchodku a z pracovnej činnosti a dôchodkového poistenia z civilného zamestnania, keďže za toto obdobie platil odvody do Sociálnej poisťovne. Žalobca spĺňa aj podmienku, že predčasný starobný dôchodok je vyšší ako 1,6 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Žalobca je presvedčený, že pri posudzovaní nároku je potrebné vychádzať z celej doby, keď platil odvody na starobné poistenie ako príslušník Policajného zboru aj za prácu v civilnom zamestnaní. 7. Postup žalovanej odporuje Ústave SR. Generálny riaditeľ žalovanej rozhoduje o odvolaniach, pričom zároveň dáva záväzné pokyny pobočkám ako postupovať pri rozhodovaní o nárokoch na dôchodok. Ide preto o konflikt záujmov a porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaná tiež porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania, keď civilnému zamestnancovi, ktorý platil odvody na starobné poistenie rovnaký čas a v rovnakej výške uzná predčasný starobný dôchodok a žalobcovi, ktorý rovnako platil odvody a naviac bol zaradený do I. kategórie funkcií ako policajt, neuzná všetky roky, v ktorých platil odvody na starobné poistenie a selektuje len civilné zamestnanie. Ide o porušenie čl. 12 ods. 1 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. III. Vyjadrenie žalovanej 8. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 05.10.2023 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím. Rozhodnutia sú zákonné a vecne správne. 9. S poukazom na príslušné zákonné ustanovenia žalovaná uviedla rovnakú argumentáciu, aká je obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí. Uviedla, že zachovanie nárokov podľa § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení spočíva v určení zníženého dôchodkového veku a v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. a/alebo II. kategórie funkcií a v určení sumy starobného dôchodku a pozostalostných dôchodkov v súlade s § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení aj podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003. Ustanovenia § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, pretože zákonodarca predpisuje zohľadnenie tohto ustanovenia len pri určení starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku a vzhľadom na skutočnosť, že nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, nie je možné doby služby pre nárok a pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku hodnotiť. Opätovne poukázala na nemožnosť aplikácie Dohovoru na vec žalobcu. Žalobca nesplnil k 27.01.2023 jednu z podmienok na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok, pretože suma predčasného starobného dôchodku nebola vyššia ako 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. 10. Žalobca sa napriek výzve správneho súdu k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 05.10.2023 nevyjadril. IV. Konanie na správnom súde 11. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 12. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“
13. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 14. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 15. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 16. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 17. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani jeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.05.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). V. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 19. Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 20. Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.“ 21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“ 23. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“
24. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ 25. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“ 26. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“ VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 27. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 28. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 29. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu. 30. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená ku dňu 27.01.2023 nie je vyššia ako 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúceho v nezohľadnení doby služobného pomeru ako obdobia dôchodkového poistenia na účel posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok. 31. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 27.01.2023 požiadal o predčasný starobný dôchodok od 27.01.2023. V napadnutom rozhodnutí žalovaná konštatovala, že žalobca ku dňu 27.01.2023 získal 6 297 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku predstavuje 17,2521 rokov dôchodkového poistenia. Od 27.01.2023 do dovŕšenia dôchodkového veku žalobcu, teda do 06.12.2024 chýbalo 679 dní (menej ako 2 roky). Suma predčasného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,8908), obdobia dôchodkového poistenia (17,2521) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (16,4764), znížený o 0,5 %, za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje. Za 679 dní sa znížil o 11,50 %, t. j. o 29,11939464 mesačne. V konaní bolo preukázané, že žalobca je od 01.11.1999 poberateľom výsluhového príspevku, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Na nárok na túto dávku bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru a na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba v rozsahu 16 rokov a 186 dní. Námietku nezohľadnenia doby služobného pomeru, pozostávajúcej z náhradnej vojenskej služby od 1.10.1980 do 28.02.1981 a doby služobného pomeru policajta v období od 01.03.1981 do 31.03.1988 v I. kategórii funkcií a od 01.11.1990 do 31.10.1999 v I. kategórii funkcií na účely určenia sumy predčasného starobného dôchodku, žalovaná nepovažovala za dôvodnú. Uviedla, že pre nárok na predčasný starobný dôchodok
nie je možné hodnotiť obdobie dôchodkového poistenia zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok. Preto bolo žalobcovi zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 32. V čase od vydania napadnutého rozhodnutia došlo k ustáleniu súdnej praxe vo veciach nároku na predčasný starobný dôchodok poberateľov výsluhových dôchodkov podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Správny súd dáva do pozornosti predovšetkým rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, na odôvodnenie ktorého odkazuje a v ktorom kasačný súd uvádza: „V danom prípade sa posudzuje aplikácia § 60 ods. 2, resp. § 255 ods. 5 ako prechodného ustanovenia zákona o sociálnom poistení na ten skutkový stav, či aj keď policajt resp. vojak získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (t. j. bol mu priznaný výsluhový dôchodok), je možné toto obdobie započítať do obdobia dôchodkového poistenia pri priznávaní predčasného starobného dôchodku rovnako, ako je tomu pri priznávaní starobného dôchodku. 22. Čo sa týka samotnej aplikácie § 60 ods. 2 alebo prechodného ustanovenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v tomto ohľadne veľký senát poukazuje na ustálenú judikatúru vo veciach priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorú je potrebné použiť aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov. Podľa nej priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo považované za obdobie dôchodcovho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.... 26. S argumentáciou, že predčasný starobný dôchodok nie je dávkou v starobe, resp. starobnou dávkou v zmysle Dohovoru, sa veľký senát nestotožňuje. Podľa názoru veľkého senátu od priznania predčasného starobného dôchodku je táto dávka svojou povahou dávkou v starobe, čo vyplýva z § 69 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok a z § 69a cit. zákona, podľa ktorého predčasný starobný osobitného systému sociálneho zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Po tomto krátení je potrebné z takto zistenej sumy starobného dôchodku vykonať zníženie podľa príslušných ustanovení o určení sumy predčasného starobného dôchodku (§ 68 zákona o soc. poistení). 29. Podľa názoru veľkého senátu teda aj v prípade priznávania predčasných starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov je potrebné do doby poistenia započítať aj dobu služby, aj keď bola zohľadnená pre priznanie výsluhového dôchodku. Veľký senát nevzhliadol žiaden racionálny dôvod, aby premisy a závery vyslovené najvyššími súdnymi autoritami ohľadne priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov neuplatnil aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov takýmto žiadateľom. Ako bolo vyššie uvedené, aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle III. časti Dohovoru, má teda rovnaký charakter ako starobný dôchodok a pri jeho priznávaní majú byť uplatnené zásadne rovnaké princípy deklarované v judikatúre o priznávaní starobných dôchodkov. Takýmto základným princípom je i hodnotenie doby výkonu služby ako doby poistenia podľa zákona o sociálnom poistení za súčasného krátenia výslednej starobnej dávky. Inak by došlo k nenáležitej a neodôvodnenej diskriminácii žiadateľov o predčasný starobný dôchodok, poberajúcich výsluhový dôchodok, oproti poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorí požiadali o starobný. dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Taktiež poukazuje na čl. 15 ods.1 III. časti Dohovoru, podľa ktorého krytou sociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného veku, čo je jednoznačne splnené aj pri priznaní predčasného starobného dôchodku, kde je taktiež stanovená veková podmienka pre jeho priznanie. Napokon je potrebné poukázať aj na čl. 17, ktorý neuvádza termín starobný dôchodok“, ale uvádza širší pojem „starobná dávka“, ktorý korešponduje aj so samotným názvom Dohovoru. Z uvedeného je zrejmé, že nie je podstatné, ako sa starobná dávka poskytovaná pre prípad dožitia ustanoveného veku a následne poskytovaná po celú dobu sociálnej udalosti (čl.19 Dohovoru) nazýva, dôležitý je jej charakter a účel jej poskytovania, ktorým je zabezpečovanie materiálnych potrieb poistencov v starobe. V danom prípade predčasný starobný dôchodok nesporne takýto charakter má, preto sa jedná o starobnú dávku v zmysle III. časti Dohovoru. 27. V tomto ohľade sa veľký senát stotožnil s rozsudkom NS SR sp. zn. 10So/41/2015, podľa ktorého aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle (názvu aj relevantného čl. 33) Dohovoru a ak by Sociálna poisťovňa nezapočítala do doby dôchodkového poistenia aj doby služby, nebolo by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo predčasný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva starobným dôchodkom (§ 69a ods. 1zákona o sociálnom poistení). 28. Výsluhový dôchodok priznaný podľa z. č. 328/2002 Z. z. má však tiež povahu starobnej dávky, avšak z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v zmysle čl. 33 ods. 1 Dohovoru, keďže je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení
(rovnako napr. rozsudok NSSR sp. zn. 1So/16/2017), resp. aj po priznaní predčasného starobného dôchodku. Vzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (starobné dávky) potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru prichádza do úvahy krátenie pri výpočte predčasného starobného dôchodku, a to už pri jeho priznaní, keďže prepočítanie predčasného starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nie je podľa zákona o sociálnom poistení možné (rovnako rozsudok sp. zn. 7So/32/2011), s výnimkou § 69a ods. 2 (ak dôchodca po priznaní predčasného starobného dôchodku pracoval). V tomto ohľade je potrebné podporne aplikovať judikatúru vzťahujúcu sa na krátenie starobných dôchodkov poberateľov výsluhových dôchodkov. Najskôr je potrebné vypočítať teoretickú sumu starobného dôchodku v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok krátiť v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej osobitného systému sociálneho zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom z systéme poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Po tomto krátení je potrebné z takto zistenej sumy starobného dôchodku vykonať zníženie podľa príslušných ustanovení o určení sumy predčasného starobného dôchodku (§ 68 zákona o soc. poistení). 29. Podľa názoru veľkého senátu teda aj v prípade priznávania predčasných starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov je potrebné do doby poistenia započítať aj dobu služby, aj keď bola zohľadnená pre priznanie výsluhového dôchodku. Veľký senát nevzhliadol žiaden racionálny dôvod, aby premisy a závery vyslovené najvyššími súdnymi autoritami ohľadne priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov neuplatnil aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov takýmto žiadateľom. Ako bolo vyššie uvedené, aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle III. časti Dohovoru, má teda rovnaký charakter ako starobný dôchodok a pri jeho priznávaní majú byť uplatnené zásadne rovnaké princípy deklarované v judikatúre o priznávaní starobných dôchodkov. Takýmto základným princípom je i hodnotenie doby výkonu služby ako doby poistenia podľa zákona o sociálnom poistení za súčasného krátenia výslednej starobnej dávky. Inak by došlo k nenáležitej a neodôvodnenej diskriminácii žiadateľov o predčasný starobný dôchodok, poberajúcich výsluhový dôchodok, oproti poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorí požiadali o starobný dôchodok.“ 33. Uvedená rozhodovacia prax sa vzťahuje aj na prípady, keď žiadateľom o predčasný starobný dôchodok nebol priznaný priamo výsluhový dôchodok, ale len príspevok za službu resp. výsluhový príspevok, ktoré sa za výsluhový dôchodok len považujú (rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, bod 16. odôvodnenia; rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2008). 34. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia žalobcu podľa zákona o sociálnom poistení na účely rozhodnutia o nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok je potrebné započítať aj dobu výkonu služby vojaka resp. policajta. Žalovaná teda mala žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Keďže predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky podľa III. časti Dohovoru, rovnako ako výsluhový dôchodok, v prípade, že žalovaná dospeje k záveru, že sú splnené podmienky podľa § 67 zákona o sociálnom poistení pre priznanie nároku na predčasný starobný dôchodok, je potrebné aj pri výpočte predčasného starobného dôchodku sumu teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Následne je potrebné vypočítať konkrétnu sumu predčasného starobného dôchodku. Ako uvádza aj kasačný súd, iný výklad 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. 35. Právne posúdenie veci žalovanou bolo preto nesprávne, čo je dôvod na zrušenia preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Správny súd zároveň zrušil aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v celom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).