Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 39Cos/3/2026 1426209868 28. 09. 2026 Mgr. Vladimír Herich ECLI:SK:MSBA4:2026:1426209868.1
Uznesenie Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., proti žalovanej: F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 10.09.2026, sa žalobca domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zdržať sa zaznamenávania, uchovávania alebo sprístupňovania obrazových záznamov pochádzajúcich zo záznamového zariadenia kamerového systému bytového domu na adrese D. XXXX/X, XXX XX E.. Zároveň požadoval nahradiť trovy konania. Podaný návrh odôvodnil tým, že žalobca aj žalovaná sú vlastníkmi bytov v bytovom dome na adrese D. XXXX/X, XXX XX E.. Na uvedenom bytovom dome je nainštalovaný kamerový systém. Kamery sú umiestnené priamo na rohoch budovy, pričom plošne snímajú verejné priestranstvo – oba konce ulice a priamo aj hlavné vchodové dvere do bytového domu. Správu bytového domu pôvodne vykonávalo Spoločenstvo vlastníkov bytov, IČO: 50 998 722. Žalovaná v tomto spoločenstve pôsobila vo funkcii predsedu spoločenstva od 01.07.2017 do 25.11.2025. Vlastníci sa 26.6.2025 dohodli na nový výkon správy prostredníctvom správcovskej spoločnosti. Do výberu novej spoločnosti mala žalovaná vykonávať úlohy predsedníčky SVB v nevyhnutnom rozsahu. Dňa 16.10.2025 vlastníci bytov schválili prechod správy na Moja správcovská s.r.o., IČO: 52 809 421 a dňa 23.10.2025 uzatvorili Zmluvu o výkone správy. Dňa 01.11.2025 žalovaná definitívne stratila akýkoľvek právny titul na nakladanie so spoločnými zariadeniami bytového domu. Napriek tomu prístup ku kamerovému systému neodovzdala novému správcovi. Správca emailom z 09.09.2026 potvrdil, že od žalovanej neobdŕžal ohľadom kamerových systémov žiadnu dokumentáciu ani prístupy a systém neprevzal do správy, nemal o ňom ani vedomosť. Žalovaná si prístupy svojvoľne ponechala, systém naďalej aktívne využíva a záznamy sprístupňuje aj tretím osobám. Žalovaná bez právneho základu už 10 mesiacov monitoruje, zaznamenáva a sprístupňuje každý príchod a odchod žalobcu z budovy. Neexistuje iné rýchle a efektívne riešenie, ktorým by sa zabezpečilo dodržanie právneho stavu do rozhodnutia veci samej. Hrozí, že ďalšími prieťahmi alebo odkladmi dôjde k zhoršeniu postavenia žalobcu a ďalšiemu porušovaniu jeho práv a práv iných osôb. Potreba upraviť pomery vyplýva z bezdôvodného zasahovania do práva žalobcu a ďalších osôb zo strany žalovanej. Existencia právneho vzťahu vyplýva jednak zo spoluvlastníctva spoločných častí a zariadení domu, tiež rovinou absolútnych osobných práv. Žalobca má právo aby jeho snímky a záznamy neboli vyhotovené a použité bez jeho privolenia, pričom žalovaná toto právo hrubo porušuje. Princíp opodstatnenosti a potreba bezodkladnej úpravy pomerov sú dané pretrvávajúcim a opakujúcim sa charakterom protiprávneho konania. Žalovaná úmyselne monitoruje každý príchod a odchod žalobcu, čím nepretržite
kumuluje nemajetkovú ujmu na jeho strane. Absencia okamžitého zásahu súdu by zaznamenala tiché tolerovanie neobmedzeného narúšania intímnej sféry a súkromia žalobcu. Uložením navrhovanej povinnosti sa okamžite zamedzí ďalšiemu vyhotovovaniu obrazových záznamov a poskytne sa žalobcovi reálna ochrana pred ďalšími zásahmi. Právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovanú neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Žalovaná nedisponuje žiadnym právnym titulom, oprávnením ani súhlasom na prevádzkovanie systému. Sledovaný účel zároveň nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V prípadoch neoprávneného vyhovovania a zhromažďovania záznamov narastá intenzita zásahu a s ním spojená nemajetková ujma každým ďalším dňom, kedy je žalobca nezákonne monitorovaný priamo pri vstupe do svojho obydlia. 2. Súd sa oboznámil s podaným návrhom ako aj listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci: Z výpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres E. I, obec E. – I. A., kat. územie I. A., zo dňa 09.09.2026, vyplýva, že žalobca je vlastníkom bytu č. X v bytovom dome na J. D. X, K. E., v spoluvlastníckom podiele 1/1 a žalovaná je vlastníčkou bytu č. X v bytovom dome na ul. D. X, K. E., spoluvlastnícky podiel 1/1. Dňa 26.06.2025 sa v predmetnom bytovom dome konalo zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z predloženej zápisnice vyplýva, že v rámci bodu 4 sa vlastníci dohodli na zmene výkonu správy bytového domu. Bolo uvedené, že do výberu novej správcovskej spoločnosti bude súčasná predsedníčka p. H. vykonávať úlohy predsedníčky spoločenstva v nevyhnutnom minimálnom rozsahu. Dňa 16.10.2025 sa v predmetnom bytovom dome konalo zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z predloženej zápisnice vyplýva, že bodom 3. programu zhromaždenia bola Zmena formy správy. Vlastníci súhlasili so zrušením spoločenstva vlastníkov bytov, a to vstupom do likvidácie ku dňu 01.11.2025. Vlastníci zároveň súhlasili s uzatvorením Zmluvy o výkone správy so správcom Moja správcovská s.r.o., IČO: 52 809 421. Dňa 23.10.2025, uzatvorili vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul. Ľadová 1 v Bratislave, so spoločnosťou Moja správcovská s.r.o., Zmluvu o výkone správy. Z vpisu registra spoločenstiev zo dňa 09.09.2026 vyplýva, že Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Ľadová 1 – v likvidácii Bratislava, vstúpilo do likvidácie 01.11.2025. Z emailovej komunikácie medzi žalobcom a správcom bytového domu z 08. až 10.09.2026 vyplýva, že kamerový systém v bytovom dome nebol pri prevzatí správy správcovi odovzdaný a nespravuje ho. Žalobca uviedol, že syn žalovanej mu spomenul, že stále disponujú s prístupom k záznamom z kamier. Správcu bytového domu vyzval, aby písomne a bezodkladne vyzval žalovanú na okamžité odovzdanie všetkých administrátorských prístupov, hesiel a dokumentácie ku kamerovému záznamu a tiež aby prevzal kontrolu nad technickými zariadeniami domu. Správca žalobcovi potvrdil, že ide o spoločné zariadenie domu, ktoré má byť pod kontrolou vlastníkov, resp. správcu a žalobcovi uviedol nasledovný postup, ktorý správca vykoná. Na predložených fotografiách z internetovej stránky Google Street View, vyhotovené v 3/2025 je viditeľné umiestnenie kamier na vonkajšej fasáde bytového domu, na rohu ulíc E. a D.. 3. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne: Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
Podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ zákon č. 182/1993 Z.z.“), spoločným zariadením domu sa rozumie technologické zariadenie, ktoré je určené na spoločné užívanie a slúži výlučne tomuto domu, a to aj keď je umiestnené mimo domu, najmä výťah, zariadenie na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody, vzduchotechnika, spoločné elektrické a telekomunikačné rozvody, bleskozvod, komín, vodovodná prípojka, teplonosná prípojka, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, plynová prípojka a telekomunikačná prípojka Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z., správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 4. Inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť v prípade, ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ, teda v danom prípade žalobca. 5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebne považovať za osvedčený v prípade, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia preukáže, že v prípade, ak nedôjde k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami, bude tým na jeho právach a oprávnených záujmoch spôsobená
ujma, prípadne, že k takejto ujme konaním protistrany už dochádza. Dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda aj s preukázaním práv alebo oprávnených záujmov, ktorým sa má poskytnúť ochrana, je na strane navrhovateľa. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti možno dosiahnuť požadovanú ochranu, ako aj proporcionalitu navrhovaného opatrenia. Pre úspešnosť návrhu je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktoré mu sa má poskytnúť predbežná ochrana. 6. Vychádzajúc z návrhu žalobcu dospel súd k záveru, že jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto je potrebné ho zamietnuť. 7. Žalobca sa podaným návrhom voči žalovanej domáhal uloženia povinnosti zdržať sa zaznamenávania, uchovávania alebo sprístupňovania obrazových záznamov, pochádzajúcich z kamerového systému, ktorý bol na základe rozhodnutia vlastníkov bytového domu nainštalovaný na vonkajšiu fasádu bytového domu, nachádzajúceho sa na ulici D. X K. E., a ktorý je spoločným zariadením bytového domu. 8. Žalobca vo svojom návrhu poukazoval, že žalovaná po zmene spôsobu výkonu správy, ako štatutár zaniknutého SVB, neodovzdala prístupy ku kamerovému systému novému správcovi a týmito naďalej disponuje. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, spoločným zariadením domu sa rozumie technologické zariadenie, ktoré je určené na spoločné užívanie v bytovom dome. Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že kamerový systém bol na bytový dom nainštalovaný na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, pričom jeho správu, až do rozhodnutia vlastníkov o zmene spôsobu výkonu správy, vykonávalo SVB. Ak je v konaní ustálené, že kamerový systém je spoločným zariadením bytového domu, ktoré slúži na zvýšenie bezpečnosti v bytovom dome a jeho okolí všetkým vlastníkom bytového domu a bolo zriadené z prostriedkov vlastníkov bytov v bytovom dome, otázka jeho prevádzky je potom súčasťou správy bytového domu, ktorú je povinný vykonávať správca. V súvislosti so správou bytového domu zákon č. 182/1993 Z.z. v ustanovení § 9 ods. 7 upravuje tiež postavenie správcu ako zákonného zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorý vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov v konaní pred súdom. Ak je cieľom samotného žalobcu, aby žalovaná odovzdala prístupy ku kamerovému systému novému správcovi, čo vyplýva jednak aj z jeho tvrdení v podanom návrhu ako aj v emailovej správe, ktorú posielal správcovi, keď ho vyzval, aby tento prevzal kontrolu nad spoločným zariadením bytového domu, potom aktívnu legitimáciu na takýto postup v konaní pred súdom má len správca bytového domu a nie samotný vlastník bytu v bytovom dome. Zároveň takýto postup by bol podľa názoru súdu efektívnejší a nepochybne by bol v záujme aj ostatných vlastníkov bytového domu. 9. Žalobca v podanom návrhu poukazoval, že žalovaná svojim konaním zasahuje do jeho osobnostných práv, najmä do práva na súkromie, a to tým, že vyhotovuje a zhromažďuje obrazové záznamy a po dobu 10 mesiacov monitoruje, zaznamenáva a sprístupňuje každý príchod a odchod žalobcu z budovy. Predovšetkým je potrebné na podklade predložených dôkazov uviesť, že tieto tvrdené skutočnosti žalobca súdu žiadnym spôsobom neosvedčil, keď v tomto smere žiadny dôkaz súdu nepredložil. Svoje závery žalobca odvodzuje len od vyjadrenia syna žalovanej, ktorý mu mal „v nedávnom rozhovore“ uviesť, že žalovaná disponuje prístupom k záznamom z kamier. Takéto vyjadrenie však podľa názoru súdu neosvedčuje, že žalovaná skutočne vyhotovuje, zhromažďuje, monitoruje a zaznamenáva každý príchod a odchod žalobcu z budovy, resp., že zaznamenáva, uchováva a sprístupňuje obrazové záznamy, kde zamedzenie tejto činnosti žalovanou sa žalobca domáha. 10. Z predložených dôkazov vyplývajú len tie skutočnosti, že kamerový systém sa na bytovom dome nachádza, že sa jedná o spoločné zariadenie bytového domu, že tento bol v správe spoločenstva a že po zmene spôsobu výkonu správy na správcu, kamerový systém odovzdaný správcovi nebol, pričom správca začal podnikať kroky, aby sa tento systém dostal do jeho správy. Žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca tvrdí osvedčené neboli. Ako už súd uviedol vyššie, kamerový systém je spoločným zariadením bytového domu, ktorého správu je povinný zabezpečiť správca bytového domu, preto je
jeho povinnosťou v tomto smere podniknúť relevantné kroky, ako zákonný zástupca všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Súd nespochybňuje práva žalobcu na ochranu jeho súkromia pred neoprávnenými zásahmi, pokiaľ však súdu neosvedčil, že k takýmto neoprávneným zásahom konaním žalovanej skutočne dochádza, nemožno navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovieť. Zároveň súd považuje za potrebné poukázať aj na rozpor navrhovaného opatrenia so žalobcom sledovaným cieľom. Ak sa žalobca okrem iného domáha aj uloženia povinnosti zdržať sa sprístupňovania obrazových záznamov, znamenalo by to obmedzenie uložené aj voči správcovi, čo určite nebolo úmyslom žalobcu v navrhovanom opatrení. 11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď žalobca súdu neosvedčil tie skutočnosti, od ktorých dôvodnosť podaného návrhu odvodzuje, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, keď súd návrhu žalobcu zamietol v celom rozsahu, preto by mala mať proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.