Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoKR/28/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115231366 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5115231366.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., so sídlom kancelárie C. J. X, XXX XX J. J., správca úpadcu: PB Power Trade, a.s., so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Danielom Janšom, advokátom, so sídlom Y. X. X, XXX XX J. J., proti žalovanému: Daffex, s. r. o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 45 272 361, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, so sídlom X. XX, XXX XX J. 1, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/35/2015-126 zo dňa 13. februára 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/35/2015-126 zo dňa 13. februára 2018 p o t v r d z u j e. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol (prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému určenia právnej neúčinnosti právnych úkonov - Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 03/2013 zo dňa 25.07.2013, Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 01/2013 zo dňa 29.05.2013, Mandátnej zmluvy zo dňa 30.12.2013, Zmluvy o sprostredkovaní č. 16 zo dňa 23.11.2009 a Zmluvy o ekonomickom poradenstve zo dňa 25.05.2010, všetkých uzatvorených medzi úpadcom a žalovaným a určenia neúčinnosti Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 06.06.2014, ktorej predmetom bolo prevzatie dlhu vo výške 259.000 Eur, ktorý vznikol z titulu kúpnej ceny za akcie emitenta PBT Holding, a.s. podľa Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 31.12.2010 uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným a navrhol uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažné plnenie z vyššie označených neúčinných zmlúv a dlh vo výške 259.000 Eur a nahradiť žalobcovi trovy konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 4K/25/2014-72 zo dňa 22.10.2014 bol na majetok úpadcu PB Power Trade, a.s., IČO: 44 063 555 vyhlásený konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28.10.2014 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňom 29.10.2014. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 4K/25/2014-120 zo dňa 17.03.2015 bol do funkcie správcu ustanovený žalobca. Žalobca poukázal na to, že úpadca a žalovaný uzatvorili pred vyhlásením konkurzu viaceré právne úkony špecifikované v žalobe, pričom v čase uzatvorenia odporovateľných právnych úkonov existovala pohľadávka veriteľa MAGNA ENERGIA a.s., so sídlom Piešťany, IČO: 35 743 565 spolu vo výške 601.869,49 Eur, ktorá nebola uspokojená, bola prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná do zoznamu pohľadávok pod položkou 71, pohľadávka veriteľa SFÉRA, a.s., so sídlom Bratislava, IČO: 35 757 736 spolu vo výške 2.625,59 Eur, ktorá nebola uspokojená, bola prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná do zoznamu pohľadávok pod položkou 12. Účtovná hodnota majetku podliehajúceho konkurzu bola podľa účtovnej závierky zostavenej ku dňu 28.10.2014 tvorená celkovou sumou 3.357.116 Eur a v rovnakom účtovnom období úpadca evidoval záväzky v celkovej výške 9.541.234 Eur. Súpisová hodnota majetku podliehajúceho konkurzu je podľa tvrdenia správcu nižšia ako účtovná hodnota a je tvorená spolu sumou 2.036.292,25 Eur. V konkurze na majetok úpadcu si konkurzný veritelia uplatnili prihláškou pohľadávky v celkovej sume 10.931.959,04 Eur, z toho zistené boli pohľadávky v celkovej výške 10.245.841 Eur. Suma zistených pohľadávok je vyššia ako účtovná a aj ako súpisová hodnota majetku úpadcu. Zmluvy označené v žalobe boli súčasťou súboru viacerých právnych úkonov, ktorých cieľom bolo zbavovať sa peňažných prostriedkov v prospech spriaznených osôb. Realizované právne úkony neposkytovali úpadcovi reálny ekonomický ekvivalent, ale slúžili najmä na prevody peňažných prostriedkov medzi spriaznenými osobami. Pokiaľ by tieto úkony neboli realizované, ostalo by úpadcovi výrazne viac likvidného majetku, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie veriteľov. Na základe ukracujúcich úkonov poskytol úpadca peňažné plnenie v celkovej výške 1.259.073,53 Eur, konkrétne za rok 2009 vo výške 4.000 Eur, za rok 2010 vo výške 112.848,27 Eur, za rok 2011 vo výške 15.369,75 Eur, za rok 2012 vo výške 162.786 Eur, za rok 2013 vo výške 309.022,91 Eur a za rok 2014 vo výške 512.046,60 Eur. Vo vzťahu k všetkým napadnutým právnym úkonom žalobca uviedol, že ich vykonaním došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, ktorý nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok, pričom existencia úpadku a úmyslu ukrátiť veriteľov je v danom prípade prezumovaná. Žalobca uviedol, že odporovateľné právne úkony boli urobené v období troch, resp. piatich rokov pred začatím konkurzného konania a na základe uvedeného sa domáhal určiť právnu neúčinnosť napadnutých právnych úkonov, a to voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní úpadcu a súčasne uloženia povinnosti vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie z týchto neúčinných právnych úkonov v žalobe špecifikovanej sume. Ako dôkaz žalobca označil a pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov - uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 4K/25/2014-120 zo dňa 17.03.2015, v žalobe označené zmluvy, mimoriadnu účtovnú závierku zostavenú ku dňu 28.10.2014, doplnenie súpisu oddelenej podstaty o novú súpisovú zložku majetku zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 02.01.2015, 09.01.2015, 17.08.2015, súpis oddelenej podstaty zverejnený v Obchodnom vestníku zo dňa 02.01.2015, zoznam pohľadávok úpadcu, prehľady o objeme vzájomných obchodov za roky 2009 - 2014, faktúru č. 4130073 zo dňa 24.07.2013, zoznam akcionárov zo dňa 06.04.2014, poznámky k individuálnej účtovnej závierke zostavenej k 28.10.2014, Certificate of Official Search zo dňa 03.09.2015 a súčasne navrhol vykonať výsluch žalobcu. 2. Okresný súd k procesnému postupu uviedol, že pojednávanie konané dňa 13.02.2018 sa uskutočnilo v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili, za účasti právneho zástupcu žalobcu. Okresný súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a listinnými dôkazmi tak, ako boli procesnými stranami označené v písomných podaniach adresovaných súdu a pripojených k vyjadreniam strán. 3. Z uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/25/2014-66 zo dňa 13.10.2014, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 200/2014 zo dňa 20.10.2014, vyplývalo, že konkurzné konanie na majetok úpadcu PB Power Trade, a.s., IČO: 44 063 555 začalo dňa 21.10.2014, pričom k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 4K/25/2014-72 zo dňa 22.10.2014, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 206/2014 zo dňa 28.10.2014 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 29.10.2014. 4. Žalobca podal žalobu na Okresnom súde Žilina dňa 28.10.2015. Posledným dňom na podanie odporovacej žaloby tak bol deň 29.10.2015. Ak teda žalobca podal odporovaciu žalobu dňa 28.10.2015, okresný súd konštatoval, že žaloba bola podaná včas. 5. Zistený skutkový stav okresný súd subsumoval vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania pod ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3 a 4, § 58 ods. 1, 2, 3, § 60 ods. 1, 2 a 3, § 62 ods. 1, 5, § 63 ods. ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len ,,ZKR“). 6. Okresný súd konštatoval, že návrh v prejednávanej veci bol podaný aktívne legitimovaným subjektom, podľa ust. § 57 ods. 1 ZKR v spojení s ustanovením § 62 ods. 5 ZKR. Pasívna legitimácia žalovaného, ktorý s dlžníkom - úpadcom odporovateľné právne úkony dohodol, vyplývala z ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR. 7. Vzhľadom na skutkové vymedzenie žalobcom uplatneného odporovacieho práva s odkazom na ustanovenie § 57 ZKR, ktoré upravuje všeobecné podmienky práva odporovať právnemu úkonu v konkurze a súčasne osobitné ustanovenie § 58 ZKR, ktoré upravuje odporovateľnosť právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, § 59 ZKR, ktoré upravuje zvýhodňujúci právny úkon a § 60 ako ukracujúci právny úkon, okresný súd považoval za rozhodujúci moment pre posúdenie predpokladov odporovateľnosti jednotlivých zmlúv v prejednávanej veci deň uzatvorenia jednotlivých žalobou napadnutých zmlúv. V nadväznosti na konštatovanie, že bola zachovaná prekluzívna lehota 1 roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu vymedzená ustanovením § 57 ods. 2 ZKR sa okresný súd ďalej zaoberal otázkou naplnenia predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, a to primárne podľa ustanovenia § 57 ods. 4 a ďalej ustanovení § 58, § 59 a § 60 ZKR, vo vzťahu ku ktorým tak povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť v prejednávanej veci zaťažovala žalobcu. 8. Okresný súd poukázal na to, že odporovateľnosť právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 57 ZKR vo všeobecnosti predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, to znamená, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nemôže byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Zároveň musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť, a ktorá bola veriteľom na majetok úpadcu riadne prihlásená. Aj v prípade, ak právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky iného veriteľa. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu účinnosti odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. 9. V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktoré je žalobca v incidenčnom konaní povinný uviesť, sú tvrdenia smerujúce k preukázaniu skutočností, že v žalobe označenými právnymi úkonmi uzatvorenými medzi úpadcom a žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti jednotlivých zmlúv, a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené, a to najmä v situácii, ak žalovaný odporovateľnosť napadnutého právneho úkonu učinil spornou. V tejto súvislosti okresný súd poznamenal, že žalobca v konaní uvádzal tvrdenia a predkladal dôkazy k majetkovým pomerom úpadcu ku dňu 28.10.2014, t.j. ku dňu zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku vo väzbe na účtovnú závierku zostavenú k 28.10.2014. Zo strany žalobcu však neboli v konaní produkované tvrdenia k majetkovým pomerom úpadcu v čase účinnosti jednotlivých žalobou napadnutých odporovaných právnych úkonov, ktorá skutočnosť sama o sebe bola dôvodom na zamietnutie žaloby, nakoľko bez preukázania základnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, t.j. ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, ktoré je potrebné posudzovať k momentu účinnosti zmluvy, nie je možné sa zaoberať otázkami splnenia ďalších osobitných predpokladov odporovateľnosti. 10. Okresný súd konštatoval, že existencia ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR ako podmienka odporovateľnosti musí byť splnená pri odporovaní z akéhokoľvek špecifikovaného dôvodu podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti. Z dôkazov, ktoré žalobca označil a pripojil k žalobe, preukázanie existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka nevyplývala. Ak by aj napadnutými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi po vykonaní napadnutého úkonu zostal, postačoval na uspokojenie jeho existujúceho záväzku. Obsahom dôkazného bremena žalobcu tak bolo preukázať, že jednotlivými právnymi úkonmi, ktorých odporovateľnosti sa žalobca domáha, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k uzatvoreným zmluvám, z ktorých napríklad Zmluva o sprostredkovaní a Zmluva o ekonomickom poradenstve boli uzatvorené ešte v roku 2009 a 2010, žalobca v žalobe nešpecifikoval a pripojenými dôkazmi nepreukazoval. V tejto súvislosti okresný súd poznamenal, že odplatnými úkonmi dochádza k zmene stavu aktív a pasív dlžníka. Pokiaľ na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz s účinkami dňa 29.09.2014, uvedená skutočnosť svedčila o tom, že úpadca bol v rozhodnom čase v úpadku, t.j. v platobnej neschopnosti alebo v predĺžení. Uvedená skutočnosť však nezbavila žalobcu dôkazného bremena preukázať kvalifikovaný ekonomický dopad konkrétneho odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je pritom základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu vôbec nevznikne. Ide o všeobecnú podmienku, ktorá pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov, a ktorá musí byť v každom jednotlivom prípade a pri každej skutkovej podstate splnená. Teda predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. Skutočnosť, či napadnutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vecou dokazovania a dôkaznej povinnosti žalobu, ktorý takýmto právnym úkonom odporuje. 11. Vzhľadom na pluralitu veriteľov v konkurznom konaní je irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Musí však ísť o pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Žalobca, ktorý v konaní nepreukázal ukrátenie veriteľov v dôsledku napadnutých právnych úkonov dlžníka, nemôže byť v konaní o odporovacej žalobe úspešný. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax a tiež rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorej rovnako plynie, že hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov v podobe ukrátenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13CoKR/14/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13CoKR/11/2016 a sp. zn. 13CoKR/34/2016). 12. Z dôvodu, že žalobca v rámci povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti nepreukázal hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, nemohla obstáť všeobecná argumentácia žalobcu s poukazom na všeobecne dojednaný predmet plnenia a výšku dojednanej odplaty, ktorá bola obsahom vyššie označených právnych úkonov so záverom o znížení rozsahu disponibilného majetku dlžníka, a tým ani záver o ukrátenie jeho veriteľov. 13. Okresný súd uzavrel, že z predložených listinných dôkazov, a to mimoriadnej účtovnej závierky zostavenej ku dňu 28.10.2014, súpisov oddelenej a všeobecnej podstaty úpadcu, ani zo zoznamu pohľadávok úpadcu, nebolo možné vyvodiť záver, ktorý je relevantný pre posúdenie otázky naplnenia základnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov, a síce či dotknutými právnymi úkonmi označenými v žalobe došlo k reálnemu zmenšeniu majetku dlžníka s dôsledkom ukrátenia uspokojenia jeho v tom čase existujúcich veriteľov. Z konštatovania žalobcu k účtovnej hodnote majetku podliehajúceho konkurzu a evidencii záväzkov úpadcu s prihliadnutím na súpisovú hodnotu majetku podliehajúceho konkurzu ešte nevyplývalo, že práve napadnutými právnymi úkonmi došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu rozsahu tohto majetku úpadcu s dôsledkom ukrátenia jeho veriteľov. Ani z právnych domnienok vzťahujúcich sa k predpokladu úpadku a právnej domnienky úmyslu ukrátiť veriteľov nemožno založiť predpoklad ukracujúceho právneho úkonu. 14. Pri konštatovaní nepreukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR nemohlo byť žalobe žalobcu vyhovené, a preto okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Ostatnými podmienkami odporovateľnosti sa okresný súd z dôvodov procesnej ekonómie bližšie nezaoberal. 15. Nakoľko okresný súd zamietol žalobcu v časti určenia právnej neúčinnosti napadnutých právnych úkonov, nemohlo byť vyhovené ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie. 16. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, priznal mu voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%), s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalobca uviedol, že podľa názoru okresného súdu nebola preukázaná základná podmienka odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR a ďalší predpoklad odporovateľnosti, ktorý nebol v posudzovanej veci naplnený, spočíva v objektívnom ekonomickom dôsledku vykonaných právnych úkonov. S týmito závermi okresného súdu sa žalobca nestotožnil. Žalobca poukázal na to, že si splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ohľadom označenia konkrétnych konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky existovali k momentu účinnosti odporovaných úkonov. V čase uzatvorenia odporovateľných právnych úkonov existovala (od 01.01.2010) pohľadávka veriteľa MAGNA ENERGIA a.s., IČO : 35 743 565, spolu vo výške 601.869,49 Eur, ktorá nebola uspokojená, bola prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná do Zoznamu pohľadávok pod položkou 71, ktorá nebola správcom ani žiadnym z veriteľov popretá a považuje sa za zistenú. Ďalej existovala (od 29.04.2009) aj pohľadávka veriteľa SFÉRA, a.s., IČO: 35 757 736, spolu vo výške 2.625,59 Eur, ktorá nebola uspokojená, bola prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná do zoznamu pohľadávok pod položkou 12., ktorá pohľadávka nebola popretá správcom ani žiadnym z veriteľov a považuje sa za zistenú. Z uvedeného vyplýva, že úpadca a žalovaný uzatvorili odporovateľné právne úkony v čase, keď existovala najmenej jedna pohľadávka veriteľa, ktorá nebola uspokojená a veriteľ si ju prihlásil do konkurzu. Uspokojenie týchto pohľadávok bolo vykonaním odporovateľných úkonov ukrátené. Okresný súd sa s existenciou žalobcom ukrátených pohľadávok nevyporiadal. Vo vzťahu k druhému dôvodu rozhodnutia, a to absencie ekonomického dôsledku vykonaných právnych úkonov, keď podľa názoru okresného súdu mal žalobca povinnosť dokazovať tento negatívny dôsledok, tak rozsah dôkaznej povinnosti žalobcu nie je podľa jeho názoru správny. Žalobca v žalobe a vo svojom vyjadrení zo dňa 02.08.2016 uviedol skutočnosti a predložil dôkazy na preukázanie spriaznenosti úpadcu a žalovaného. Okresný súd k otázke spriaznenosti nezaujal žiadne stanovisko, túto skutočnosť nehodnotil, spriaznenosť však ani implicitne neodmietol. Podľa žalobcu v danej veci je preto potrebné vychádzať zo spriaznenosti úpadcu a žalovaného, pričom protistrana nepredložila žiadne dôkazy ani presvedčivé argumenty o jej neexistencii. Podľa žalobcu odporovanie právnym úkonom v rámci konkurzu je okrem iného postavené aj na tom, že úkony uzatvárané medzi spriaznenými osobami sú posudzované prísnejšie a pri sporoch ohľadom odporovateľnosti týchto úkonov dochádza k prenosu dôkazného bremena a k prezumpcii úpadku a ukracujúceho úmyslu, ako aj k predĺženiu rozhodného obdobia na odporovanie. Takejto sprísnenej normatívnej koncepcii vo vzťahu k spriazneným osobám by malo zodpovedať aj správne vymedzenie rozsahu dôkaznej povinnosti a toho, ktorý z účastníkov znáša dôkazné bremeno. Správcovi by pri úkonoch uzatváraných medzi spriaznenými osobami malo stačiť preukázať len to, že tu v čase vykonania úkonov existovali pohľadávky, ktoré boli následne v konkurze uplatnené prihláškou. Pre existenciu úpadku v čase vykonania odporovaných úkonov platí vyvrátiteľná právna domnienka. Úpadok je už zo svojej podstaty vymedzený ako stav objektívneho nedostatku peňažných prostriedkov na uspokojenie existujúcich pohľadávok. Pokiaľ tu platí prezumpcia úpadku potom nie je možné od žalobcu žiadať, aby preukazoval negatívny ekonomický následok vykonaných úkonov, keď takýto následok sa tu zo zákona bez ďalšieho predpokladá. Žalobca uviedol, že ním všetky namietané zmluvy boli súčasťou súboru viacerých právnych úkonov, ktorých cieľom bolo zbavovať úpadcu peňažných prostriedkov v prospech spriaznených osôb. Realizované právne úkony neposkytovali úpadcovi žiadny ekonomický ekvivalent, ale slúžili najmä na prevody peňažných prostriedkov medzi spriaznenými osobami. Rozhodnutím v zmysle žaloby budú v súlade s princípmi materiálnej spravodlivosti sankcionované úkony vykonané in fraudem creditoris, ktorých skutočným výsledkom je ukrátenie veriteľov vo veľkom rozsahu. Napriek skutočnostiam deklarovaným zo strany žalovaného, sa v danej veci po vyhlásení konkurzu prejavil výrazný nepomer medzi likvidnou hodnotou aktív zapísaných do súpisu a výškou záväzkov uplatnených v konkurze prihláškou. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. 18. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 06.05.2018 (č.l. 151 - 155 spisu). Odvolanie žalobcu považoval za plne nedôvodné. Poukázal na to, že okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil dôvody svojho meritórneho rozhodnutia a jeho skutkové aj právne závery z vykonaného dokazovania sú správne. Odvolanie pozostáva zo špekulatívnych nepravdivých a nepreukázaných tvrdení. Podľa žalovaného žalobca podal de facto neúplné odvolanie, pričom odvolací súd nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať právnu argumentáciu odvolania, túto dopĺňať alebo upravovať odvolacie dôvody. Podľa žalovaného žalobca opomína, že neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný v konaní účinne poprel všetky úvahy a tvrdenia žalobcu, ktoré prezentoval iba na báze subjektívnych špekulácií bez relevantných dôkazov. Žalobca napríklad ohľadom personálneho prepojenia žalovaného a osoby Ing. J. tvrdil skutočnosti, ktoré reálne nenastali a sú fiktívne. Žalobca odporuje právne úkony časovo spätne, kedy ešte ani neexistovala pohľadávka úpadcu, čo je právne nemožné. Je to žalobca, ktorý nesie povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť a napokon dôkazné bremeno, čo nesplnil. Žalovaný konkrétne poukázal na nesplnenie zákonných lehôt na odporovanie právnych úkonov a nesprávnu aplikáciu pojmu osoba spriaznená s dlžníkom. Čo sa týka Zmluvy o sprostredkovaní č. 16 zo dňa 23.11.2009 a Zmluvy o ekonomickom poradenstve zo dňa 25.05.2010, v tejto časti bola zachovaná iba zákonná päťročná lehota týkajúca sa odporovateľnosti ukracujúcemu právnemu úkonu, nie však zákonná lehota týkajúca sa iných odporovateľných právnych úkonov - právny úkon bez primeraného protiplnenia a zvýhodňujúci právny úkon. Čo sa týka Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 03/2013 zo dňa 25.07.2013 a Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 01/2013 zo dňa 29.05.2013, tak v čase vykonania týchto úkonov a ani nikdy inokedy žalovaný nebol spriaznenou osobou v zmysle ust. § 9 ZKR, nakoľko jediným spoločníkom žalovaného od 13.07.2011 bola spoločnosť Risk managemet Associates Ltd. a od založenia spoločnosti do 12.07.2011 fyzická osoba MUDr. G. I., ku ktorým však úpadca (dlžník) alebo štatutár úpadcu nemal a nemá žiadne personálne či majetkové väzby. Z uvedeného tak neplatí zákonná trojročná lehota na odporovanie, ale iba jednoročná, ktorá nie je zachovaná. V tejto časti petitu je zachovaná taktiež už iba zákonná 5ročná lehota, týkajúca sa odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu, nie však zákonná lehota týkajúca sa iných odporovateľných právnych úkonov. Čo sa týka správcom deklarovaných pohľadávok spoločnosti Magna E.A. spol. s r.o. (v súčasnosti pod obchodným menom MAGNA ENERGIA, a.s.) a Sféra, a.s., reálne hmotno-právne nevznikli a neexistovali. Predmetní veritelia si tieto pohľadávky síce v konkurze uplatnili prihláškou, avšak tieto pohľadávky boli samotným úpadcom materiálne popierané, pričom vo veci prebiehali dlhoročné súdne spory, a to vo vzťahu k MAGNA E.A., spol. s r.o. o zaplatenie zmluvných pokút 304.492,65 Eur (pohľadávka spôsobilá na zápočet) - Okresný súd Piešťany sp. zn. 4Cb/68/2014, o zaplatenie sumy 506.879,76 Eur z titulu náhrady škody vo výške 312.358,80 Eur a 197.520,96 Eur za dodanú elektrinu uplatnenej voči úpadcovi, náhradu škody úpadca neuznával, voči žalobcovi naopak eviduje pohľadávky vo výške 330.658,78 Eur z titulu zmluvných pokút (konanie Okresný súd Piešťany sp. zn. 4Cb/68/2014), konajúci Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory - vec skončená v rozhodcovskom konaní vydaním rozhodcovského rozsudku, vo veci následne podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti, kde Okresný súd Bratislava I právoplatne odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vo veci sp. zn. 30Cb/27/2011. Vo vzťahu k žalobcovi SFÉRA, a.s. bol predmet sporu zaplatenie sumy 1.782,86 Eur, konajúci bol Okresný súd v Žiline sp. zn. 20Cb/243/2010. Podľa žalovaného správca tak nekonal s odbornou starostlivosťou, keď pohľadávky citovaných veriteľov napriek niekoľkoročnému opodstatnenému popieraniu úpadcom týchto pohľadávok tieto nepoprel a uplynutím lehoty na popieranie ich uznal, a to v neprospech úpadcu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zmluva o sprostredkovaní č. 16 a Zmluva o ekonomickom poradenstve zo dňa 25.05.2011 boli ešte uzavreté v roku 2009 a 2011. V tom čase zmluvné strany jednak rozhodne nemohli predvídať ekonomickú situáciu spoločnosti úpadcu v roku 2014 a dobudúcna konať s cieľom ukrátenia pohľadávky veriteľov, ktorých pohľadávky navyše boli materiálne úpadcom neustále rozporované v prebiehajúcich súdnych konaniach. Žalovaný zdôraznil, že všetky zmluvy uvedené v petite žaloby boli reálne plnené, reálne prinášali úpadcovi ekonomický prospech, nešlo o žiadne tzv. fiktívne zmluvy, nevýhodné či ukracujúce zmluvy v neprospech úpadcu alebo jeho veriteľov. Taktiež výška zmluvných plnení bola primeraná a v danom odvetví obvyklá. Tvrdenie, že účelom zmlúv bolo zbavovať sa peňažných prostriedkov bez ekonomického ekvivalentu, je ničím nepreukázané. Žalovaný poukázal na to, že na základe zmluvy o sprostredkovaní č. 16 pre úpadcu, reálne sprostredkoval viaceré významné obchody v oblasti dodávky elektrickej energie, z ktorých dodávok úpadca dosahoval zisk, a preto bola namieste výplata provízie, výška ktorej bola obvyklá. Správca pripojil k žalobe iba rámcovú zmluvu o sprostredkovaní, ale opomenul priložiť samotné provízne listy, ktorými sa spätne vyúčtovali provízie za skutočne vykonané obchodné prípady, teda provízie boli vyplatené za reálne sprostredkovaný obchod. Zároveň žalovaný poukázal na ďalšie zmluvy o poradenstve alebo mandátne zmluvy uzavreté úpadcom, ktoré boli taktiež realizované a plnené, pričom podľa jeho vedomosti im správca neodporoval žalobou, teda v skutkovo zhodných a totožných prípadoch postupuje rozdielne. K Zmluve o ekonomickom poradenstve zo dňa 25.05.2010 považoval žalovaný za možné uviesť, že v podniku úpadcu bol štíhly manažment, takže viaceré činnosti boli vykonávané dodávateľsky. Plnenie z titulu zmluvy o ekonomickom poradenstve bolo reálne vykonané žalovaným v prospech úpadcu, výška odplaty bola primeraná a nie vysoká. Čo sa týka zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 01/2013 a zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 03/2013, podľa žalovaného výška odplaty bola takisto primeraná, išlo o nájomný vzťah s kalkuláciou 20% zisku na nájomnom. Dôvodom uzavretia zmlúv bola najmä skutočnosť, že úpadca nebol schopný sám prijať leasing kvôli celkovému úverovému zaťaženiu. Úpadca vozidlá nutne potreboval pre zabezpečenie stretávania sa so zákazníkmi, kontrahovania zmlúv, mobility štatutárov a zamestnancov. Mandátna zmluva zo dňa 30.12.2013 kryla reálne vynaložené náklady na založenie spoločnosti, prevádzku a ostatné náklady na dcérsku spoločnosť pre činnosť úpadcu. Plnenie z titulu zmluvy bolo riadne vykonané v prospech úpadcu a výška odplaty bola primeraná a rozhodne nie vysoká. K Zmluve o prevzatí dlhu zo dňa 06.06.2014 považoval žalovaný za potrebné uviesť, že dlh 259.000 Eur nevznikol z titulu kúpnej ceny za akcie PBPT Holding, a.s., ale predstavoval nesplatenú časť akcií a bol súčasťou Zmluvy o odstúpení akcií PBPT Holding, a.s. uzavretej medzi Daffex, s.r.o. a Sysonby Ltd., kde žalovaný predal 3.310 ks akcií PBPT Holdingu, a.s. v hodnote 331.000 Eur a 1.600 kusov kmeňových akcií úpadcu v hodnote 53.110 Eur, pričom s prevzatím dlhu musel súhlasiť aj veriteľ, t.j. úpadca, čo bolo splnené. Spoločnosti Sysonby, Ltd. bola normálnym a štandardným obchodným partnerom. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. 19. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 31.06.2018 (č.l. 166 - 168 spisu). Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, spočívajúce na konštatovaniach o údajnej neurčitosti a neúplnosti jeho odvolania. Naopak uviedol, že tvrdenia žalovaného, ktoré sú založené na subjektívnom základe, neboli relevantne preukázané žiadnym procesne spôsobilým dôkazom. Pokiaľ žalovaný namietal nesplnenie zákonných lehôt na odporovanie právnych úkonov a v nadväznosti na to i údajne nesprávnu aplikáciu pojmu spriaznená osoba, tak žalobca poukázal na to, že už v žalobe i vo vyjadrení jasne uviedol skutočnosti a predložil dôkazy na preukázanie spriaznenosti úpadcu a žalovaného. Poukázal na to, že ani okresný súd v rámci predmetného konania nezaujal k tejto otázke žiadne stanovisko, pričom túto skutočnosť implicitne neodmietol. Z verejne dostupných údajov Obchodného registra vyplýva, že konateľom žalovaného bol od jeho založenia Ing. G. J., ktorý je zároveň predsedom predstavenstva úpadcu, a to nepretržite od jeho založenia. Je pravda, že ku dňu 13.07.2011 došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti žalovaného tak, že pôvodný spoločník MUDr. G. I. previedol svoj obchodný podiel na spoločnosť Risk Management Associates Ltd., pričom podmienky prevodu sú spôsobilé vytvoriť súbor niekoľkých nepriamych dôkazov, v súvislosti s ktorými je dôvodne predpokladateľné, že aj po vykonaní uvedeného prevodu obchodného podielu si pán Ing. J., prípadne iná, jemu blízka osoba zachovala kvalifikovanú účasť v zmysle § 9 ods. 3 ZKR v spoločnosti žalovaného. Svedčí tomu i fakt, že i po prevode obchodného podielu na spoločnosť s anonymnou vlastníckou štruktúrou, nedošlo k prerušeniu a ukončeniu zmluvných vzťahov existujúcich medzi úpadcom a žalovaným. Žalobca považoval za potrebné uviesť, že čo do typu a obsahu takmer identické zmluvy ako so žalovaným, mal úpadca uzatvorené len s ďalšími dvoma spoločnosťami, pričom jednou bola spoločnosť KRASTY s.r.o. založená Ing. Luciou Čižmárikovou, ktorá bola a je konateľom tejto spoločnosti a druhou bola spoločnosť, ktorej konateľom bol práve Ing. Peter Benčič. Žalobca namietal samotný účel uzavretia ako zmluvy o sprostredkovaní, tak i zmluvy o ekonomickom poradenstve, nakoľko predmetné plnenia mohol poskytnúť úpadcovi i samotný žalovaný, ktorý bol zároveň členom predstavenstva úpadcu. Zo strany žalovaného bola namietaná samotná existencia pohľadávok v čase vykonania právnych úkonov, ako aj to, že žalobca ako správca mal predmetné pohľadávky poprieť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že si splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ohľadom označenia konkrétnych konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky existovali k momentu účinnosti odporovaných úkonov. Okresný súd sa s existenciou žalobcom označených ukrátených pohľadávok nevyrovnal a neuviedol presvedčivé dôvody, pre ktoré nie je možné takto označených veriteľov považovať za veriteľov, ktorých pohľadávky boli ukrátené. Podľa žalobcu úpadca a žalovaný uzatvorili odporovateľné právne úkony v čase, keď existovala najmenej jedna pohľadávka veriteľa, ktorá nebola uspokojená. Ak žalovaný tvrdil, že zmluvy namietané žalobcom boli reálne plnené a reálne prinášali úpadcovi ekonomický prospech, tak žalobca poukázal na to, že žalobca niekoľkokrát zvýraznil, že v obsahu predmetných právnych úkonov absentuje akýkoľvek mechanizmus, ktorý by umožňoval overiť a hlavne spätne preukázať riadne uskutočnenie dohodnutého plnenia, pričom dôkazné bremeno v danej situácii prináleží žalovanému, ktorý v rámci svojich vyjadrení relevantne nepreukázal procesne spôsobilými dôkazmi tvrdené skutočnosti. Žalovaný nepreukázal, akým spôsobom a prostredníctvom akých konkrétnych zamestnancov, resp. osôb zabezpečoval pre úpadcu reálne plnenia zo zmlúv. Pokiaľ žalovaný vyčítal žalobcovi, že v rámci konania predložil iba zmluvu o sprostredkovaní a opomenul predložiť provízne listy, tak podľa žalobcu provízne listy nemôžu byť samy o sebe hodnoverným dôkazom, pretože ich podpisoval priamo konateľ žalovaného, pričom tento bol zároveň predsedom predstavenstva úpadcu, prípadne ich podpisoval aj člen predstavenstva úpadcu. Pokiaľ boli plnenia zo sporných právnych úkonov reálne poskytované a žalovaný o nich mal a mohol viesť riadnu účtovnú dokumentáciu, nie je zrejmé, prečo uvedené nepreukázal. Čo sa týka Zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 29.05.2013 a Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 03/2013 a tvrdení uvedených žalovaným, žalobca podotkol, že tvrdenia, že dôvodom ich uzavretia bola skutočnosť, že úpadca nebol schopný sám prijať lízing, neboli založené na pravde. Úpadca bol spoločnosťou vykazujúcou podľa účtovnej závierky za rok 2013, a teda rozhodné obdobie vo vzťahu k predmetným právnym úkonom, vysoké tržby (108.390.232 Eur za rok 2013 a 67.580.655 Eur za rok 2012) a deklarujúcou majetok vo vysokej účtovnej hodnote (7.634.647 Eur za rok 2013 a 6.933.293 Eur za rok 2012) prevyšujúcej záväzky, o ktorých účtoval v danom čase. Žalovaný riadne nepreukázal žiadnym spôsobom hospodársky obhájiteľný dôvod, pre ktorý úpadca nemohol uzavrieť leasingové zmluvy vo vlastnom mene. Žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhol rozhodnúť v zmysle odvolacieho návrhu. 20. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 09.07.2018 (č.l. 174 spisu). Žalovaný zotrval na tvrdení, že žalobca opomenul, že neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný účinne poprel všetky úvahy a tvrdenia žalobcu, prezentované na báze absolútnych subjektívnych špekulácií a bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. Pokiaľ sa žalobca snaží tvrdiť, že žalovaný je spriaznenou osobou a súčasne sa snaží vyhľadávať neexistentné dôvody odporovateľnosti právnych úkonov, dokonca odporuje právne úkony časovo spätne, kedy ešte ani neexistovala pohľadávka veriteľa úpadcu, čo je nemožné. Podľa žalovaného žalobca nesie povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorú sa špekulatívne snaží preniesť na žalovaného. Z hľadiska unesenia dôkazného bremena poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6Cdo 81/2010. Navrhol napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. 21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/28/2018-187 zo dňa 13.12.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 22.01.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline. 23. K základným odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný k tomu, aby vyvolal v rámci odvolacieho konania zrušenie rozsudku okresného súdu. Žalobca namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom krajský súd uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie podanej žaloby žalobcu a zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, vyhodnotil. 24. V odvolacom konaní zo strany žalobcu odznela námietka nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom naplnenia predpokladov odporovateľnosti žalobcom napadnutých právnych úkonov. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zo strany žalobcu išlo o žalobu, ktorou žalobca odporoval právnym úkonom: a) Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 03/2013 zo dňa 25.07.2013, b) Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 01/2013 zo dňa 29.05.2013, c) Mandátnej zmluvy zo dňa 30.12.2013, d) Zmluvy o sprostredkovaní č. 16 zo dňa 23.11.2009, e) Zmluvy o ekonomickom poradenstve zo dňa 25.05.2010, f) Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 06.06.2014, z dôvodu, že sa jednalo vo vzťahu k zmluvám pod písm. a), b) a c) o právne úkony bez primeraného plnenia v zmysle § 58 ods. 1 ZKR, k zmluve pod písm. f) o právny úkon zvýhodňujúci a vo vzťahu k zmluvám a) až e) o ukracujúce právne úkony v zmysle ust. § 59 a § 60 ZKR. 25. V súvislosti s odvolaním žalobcu krajský súd poukazuje na to, že odporovať právnemu úkonu možno úspešne len za splnenia podmienok uvedených v § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. vrátane, resp. súčasne za splnenia podmienky ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z.. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o všeobecnú podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade (pri každej skutkovej podstate) splnená. Okresný súd vecne správne poukázal na to, že z dôkazov, ktoré predkladal žalobca, nebola preukázaná podmienka ukrátenia veriteľov podľa 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to vo vzťahu k napadnutým odporovaným právnym úkonom a k prihláseným pohľadávkam konkurzných veriteľov. 26. V zhode s okresným súdom uvádza odvolací súd, že hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o negatívny ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. ide o ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť s úspechom odporovateľnosťou. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabezpečiť ochranu veriteľov pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým k zmareniu alebo obmedzeniu možnosti, aby sa veriteľ z tohto majetku dlžníka uspokojil. Podmienky, za ktorých môže správca právnemu úkonu dlžníka odporovať, sú uvedené v § 57 a nasledujúce ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z.. Dôkazné bremeno je v tomto smere výlučne na správcovi. Konkrétny právny úkon úpadcu - dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok, a to tak, že po jeho zmenšení nebudú môcť byť uspokojené pohľadávky veriteľov, t.j. dôjde k zmareniu, resp. k obmedzeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov (veriteľa) je vždy vecou zisťovania a dokazovania v každom konaní. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka - úpadcu, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, a tým nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. 27. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že pod vecou je potrebné rozumieť predmet konania a s tým súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci je treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Ani k jednej z uvedených situácií v predmetnej sporovej právnej veci nedošlo. V danom prípade napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre rozhodovanie a rozhodnutie okresného súdu bolo nosné aplikovanie ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Okresný súd podľa výsledkov dokazovania za dôkaznej povinnosti žalobcu správne uzavrel, že žalobca náležite nesplnil povinnosť tvrdenia a nadväzne ani neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov kúpnej zmluvy a dohody o započítaní podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. 28. Žalobca v danej veci nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu - dlžníka z titulu uskutočnených právnych úkonov, ktorým odporoval, teda nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu. Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Okresný súd správne skonštatoval, že zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplývali skutočnosti ozrejmujúce stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov a následne po uskutočnení a účinnosti odporovaných právnych úkonov z hľadiska ich dopadu na majetkové pomery úpadcu v čase ich uskutočnenia a na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu. Zo strany žalobcu nebol preukázaný majetkový substrát úpadcu - dlžníka pred uskutočnením úkonov, ktorým odporoval a majetkový substrát úpadcu - dlžníka po uskutočnení a účinnosti týchto odporovaných právnych úkonov, t.j. žalobca nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu práve z titulu napádaných právnych úkonov, ktoré by mali mať za následok také kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, že zostávajúci majetok už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov (veriteľa) vôbec alebo len čiastočne. Krajský súd dodáva, že záver o ukrátení veriteľov dlžníka - úpadcu nebolo možné bez ďalšieho prijať len z obsahu žalobcom predložených a označených listinných dôkazov, keďže tieto neposkytovali porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a neumožňovali tak vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právnych úkonov dlžníka - úpadcu v jeho majetkovej sfére. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné vyhodnotiť žalobcovu námietku v podanom odvolaní ako relevantnú, resp. za dôvodnú, a to, že predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov v tomto konaní boli splnené. Vzhľadom k dôkaznej povinnosti žalobcu, jeho profesijnej odbornosti, vedomosti žalobcu o hmotnoprávnej podmienke vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. pri podanej odporovacej žalobe, na čo poukazoval žalobca aj v samotnej žalobe v článku II. označenom ako „Ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky“, potom záver vyjadrený okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku nemohol byť pre žalobcu prekvapivým záverom pri konštatovaní neunesenia dôkazného bremena žalobcom v nepreukázaní hmotnoprávnej podmienky právnych úkonov, ako ukracujúcich, ktorým žalobou odporoval. 29. Ak žalobca zdôrazňoval, že v prípade úkonov uzavretých medzi úpadcom a spriaznenými osobami pri žalobe odporovacej, ktorou sa uplatňuje určenie neúčinnosti právnych úkonov, by sa malo prenášať dôkazné bremeno na spriaznený subjekt, t.j. na dôkaznú aktivitu žalovaného, čo sa v posudzovanej veci nestalo, tak k uvedenému krajský súd konštatuje, že táto odvolacia argumentácia žalobcu nebola dôvodná. V prípade spriaznenosti subjektov úpadcu a žalovaného, sa podľa právnej úpravy predpokladá len úpadok a úmysel ukrátiť veriteľov. Spriaznenosť subjektov úpadcu a žalovaného však neznamená, že touto spriaznenosťou je dokázaná hmotnoprávna podmienka ukracujúceho právneho úkonu, ktorému sa žalobou odporuje, keďže predpoklad úpadku dlžníka neznamená preukázanie ukracujúceho právneho úkonu. Pri osobe spriaznenej s dlžníkom, v prospech ktorej bol právny úkon urobený, sa nepredpokladá ukrátenie, ktoré ako základný predpoklad odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. musí sa tak tvrdiť ako aj preukázať žalobcom v konaní, ktorý predpoklad bol okresným súdom zhodnocovaný, čo bolo vyjadrené v odôvodnení rozhodnutia okresným súdom. 30. Odvolací súd dodáva, že žalobca bol povinný predkladať dôkazy poskytujúce prehľad o majetku úpadcu v čase bezprostredne pred vykonaním napadnutých úkonov a v čase bezprostredne po ich vykonaní, pretože dôkazné bremeno o všetkých skutočnostiach je na správcovi. Správca bol povinný uviesť hodnotu majetku dlžníka - úpadcu pred účinnosťou napádaných právnych úkonov a stav majetku úpadcu - dlžníka po účinnosti týchto právnych úkonov vo väzbe k prihláseným pohľadávkam veriteľov, ich sumy, čo tvorilo primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca musí v konaní o určení neúčinnosti právnych úkonov preukázať, že majetok dlžníka - úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp., že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Nepochybne dôkazné bremeno v danom incidenčnom sporovom konaní bolo na strane žalobcu. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena strany sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena. Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo strán sporu je povinná stanovený okruh skutočností preukázať. 31. Krajský súd konštatuje, že okresný súd dospel k vecne správnemu záveru, pokiaľ skonštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal základný predpoklad odporovateľnosti právnych úkonov vyplývajúci z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý ako základný hmotnoprávny predpoklad musí byť splnený vo vzťahu ku tej - ktorej skutkovej podstate uplatnenej odporovateľnosti právneho úkonu, preto bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý osobitne odvolacími dôvodmi žalobcu nebol napádaný. Ak nebol preukázaný zo strany žalobcu základný hmotnoprávny predpoklad odporovacej žaloby, a to, že ide o ukracujúce právne úkony, tak následne okresný súd už nemal dôvod sa zaoberať ostatnými podmienkami odporovateľnosti právnych úkonov podľa zákona č. 7/2005 Z.z. a z tohto dôvodu ani vykonávať dôkazy k tomuto sa viažuce. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, o výške ktorej náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.