Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14CoKR/20/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114208474 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114208474.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v sporovej právnej veci žalobcu: IRIDIS s.r.o., so sídlom Sladovnícka 2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895 942, právne zastúpeného In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, proti žalovaným v 1/ rade: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca úpadcu: SSIM-OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, v 2/ rade: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XXA, XXX XX A., občan SR, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 5/2014-121 zo dňa 19.04.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 5/2014-121 zo dňa 19.04.2016 potvrdzuje. Žalovaným v 1/ a v 2/ rade n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorenej medzi úpadcom SSIM-OC, a.s. ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim zo dňa 18.10.2012 zamietol. Žalobu žalobcu v časti o určenie právnej neúčinnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorenej medzi úpadcom SSIM-OC, a.s. ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim zo dňa 18.10.2012 zamietol. Žalovaným v 1/ a v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal. 2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákona o vlastníctve bytov"), § 4 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, § 5 zákona o vlastníctve bytov, § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 80 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej aj len „OSP"), § 155 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR"), § 120 ods. 1 ZKR, § 114 ods. 1 písm. d) ZKR § 57 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZKR, § 59 ods. 1 ZKR, okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pojednávanie konané dňa 19.04.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu a žalovaného v 1/ rade za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených § 101 ods. 2 OSP. 3. V procesnej rovine okresný súd uviedol, že žalobca sa domáhal primárne určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným v 2/ rade dňa 18.10.2012 a „alternatívne" (z obsahového hľadiska by mohlo ísť o eventuálny petit) určenia, že napadnutá kúpna zmluva zo dňa 18.10.2012 je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Alternatívny žalobný návrh súvisí s existenciu alternatívneho záväzku, ktorý môže vzniknúť zo zákona, zmluvy alebo zo závetu. Spravidla právo voľby plnenia prislúcha dlžníkovi, t.j. tomu, kto má alternatívne plniť. Právo voľby plnenia tak patrí do obsahu alternatívneho záväzkového vzťahu a má charakter jednostranného adresovaného nepodmieniteľného právneho úkonu a v prípade, ak dlžník do doby splatnosti plnenia svoju voľbu neuskutočnil, veriteľ ho musí žalovať na alternatívne plnenie, pričom alternatívny petit musí obsahovať všetky plnenia dané na výber. Rozsudkom potom súd zaväzuje dlžníka na jedno z alternatívnych plnení. Vzhľadom na povahu uplatneného nároku je však zrejmé, že žalobcom formulovaný žalobný návrh nezodpovedá alternatívnemu petitu. Pokiaľ ide o eventuálny petit, predmetným petitom môže žalobca žiadať, aby bol žalovaný zaviazaný na určité plnenie a pre prípad, že nastane určitá situácia, aby poskytol iné plnenie. Eventuálny petit je teda taký, ktorým žalobca požaduje na základe totožného skutkového deja uloženie určitej povinnosti, resp. prisúdenie určitého plnenia ako primárny petit s tým, že v prípade, ak primárny petit bude zamietnutý, napríklad pre nemožnosť plnenia, súčasne požaduje, aby bolo rozhodnuté o druhom eventuálnom petite. Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, že súd na základe totožnosti skutku nemôže vyhovieť obom žalobným návrhom a nemá ani možnosť voľby medzi nimi, pretože o eventuálnom žalobnom návrhu rozhoduje až vtedy, pokiaľ primárnemu návrhu nie je možné vyhovieť. Z § 79 ods. 1 OSP vyplývajú náležitosti návrhu na začatie konania, ktorý okrem všeobecných náležitostí vymedzených v § 42 ods. 3 OSP musí obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva a musí byť z neho zjavné, čoho sa žalobca domáha. Návrh na začatie konania musí teda obsahovať konkrétny návrh výroku rozsudku, ktorý obsahuje rozsah uplatneného nároku. Vo vzťahu ku skutkovým údajom, ktoré konkretizujú uplatnený nárok, následne súd posudzuje aplikáciu príslušnej právnej normy, okruh aktívne a pasívne vecne legitimovaných osôb a musí byť do takej miery presný a určitý, aby súd mohol na základe návrhu, ktorým je viazaný, vo veci rozhodnúť. V žalobnom petite žalobca uvádza, ako by mal znieť výrok rozhodnutia a žalobným návrhom súčasne určuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a medze toho, o čom a ako má súd rozhodnúť. Tieto formálne požiadavky žalobného návrhu sú zásadné pre výsledok konania a pre vymedzenie samotného predmetu konania. Pokiaľ sa žalobca v predmetnej právnej veci domáha určenia neplatnosti právneho úkonu a vedľa neplatnosti určenia právnej neúčinnosti toho istého právneho úkonu, avšak z iných dôvodov, vo väzbe na obsah žaloby a jej skutkové odôvodnenie, tak okresný súd posúdil navrhované žalobné návrhy ako kumuláciu dvoch uplatnených nárokov. 4. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 25.02.2016 sa obchodná spoločnosť IRIDIS s.r.o., so sídlom Sladovnícka 2557/13, Trnava, IČO: 47 895 492, domáhala pripustenia zmeny účastníkov konania na strane žalobcu s poukazom na skutočnosť, že na žalobcu prešli všetky práva a povinnosti pôvodne označeného žalobcu uplatnené v tomto konaní Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi žalobcom ako postupom a spoločnosťou IRIDIS s.r.o. ako postupníkom. Dňa 30.10.2015 Okresný súd Žilina uznesením č.k. 3K/35/2012 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 234/2015 dňa 07.12.2015 povolil vstup žalobcu do konkurzného konania na miesto žalobcu. Žalobca je tak veriteľom úpadcu so všetkými právami spojenými s pohľadávkou prihlásenou do konkurzu majetku úpadcu SSIM-OC, a.s. vo výške 490.000,- Eur, ktorú predchádzajúci správca zistil v celom rozsahu. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 10Cbi 5/2014-102 zo dňa 26.02.2016 na základe procesného návrhu žalobcu pri aplikácii § 92 ods. 2, 3 OSP pri preukázaní, že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv, o ktorých sa koná - postúpenie pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní, rozhodol o pripustení zmeny účastníkov konania tak, že v konaní bude pokračovať namiesto pôvodného žalobcu so žalobcom IRIDIS s.r.o., IČO: 47 895 942. 5. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným v 2/ rade dňa 18.10.2012, z vykonaných listinných dôkazov okresný súd zistil, že predmetnú Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvoril v postavení predávajúceho SSIM-OC, a.s. a na strane kupujúceho žalovaný v 2/ rade. Zmluva o prevode vlastníctva bytu v čl. II vymedzuje predmet zmluvy presnou špecifikáciou bytu, nebytového priestoru a k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a v čl. VII cenu predmetu kúpy vo výške 92.511,95 Eur spolu s DPH, ktorej splatnosť podľa čl. VII zmluva upravuje vo forme preddavku vo výške 45.053,72 Eur s DPH, ktorý bol uhradený dňa 22.10.2009 z titulu zmluvy o prevode práv a povinností a úhrady zvyšku kúpnej ceny v sume 47.458,23 Eur s DPH, ktorú sa kupujúci zaviazal zaplatiť do 30 dní po podpise zmluvy na účet označený v zmluve. 6. Z obsahu predloženého reštrukturalizačného plánu v časti špecifikácie právnych úkonov podliehajúcich súhlasu dozorného správcu, ktorý zodpovedá schválenej záväznej časti reštrukturalizačného plánu súdom okresný súd zistil, že súhlasu dozorného správcu podliehajú všetky právne úkony dlžníka týkajúce sa prevodu vlastníctva práva k bytom, kanceláriám a parkovacím miestam, pričom cena predaja musí byť minimálne vo výške vyplývajúcej z obsahu reštrukturalizačného plánu, stanovenej ako minimálna jednotková cena bytu, lodžie, kancelárie, parkovacieho miesta a časti podniku. V čl. XI bod 7 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 18.10.2012 dozorný správca, spoločnosť SKKB, k.s., konajúci JUDr. Y. F., komplementárom, podpisom zmluvy v súlade s právami a povinnosťami správcu a predávajúceho a v súlade s rozsahom právnych úkonov podliehajúcich písomnému súhlasu správcu, vyplývajúcimi zo zavedenia dozornej správy podľa § 163 ZKR, udelil súhlas s prevodom vlastníckeho práva k predmetu prevodu podľa čl. II bod 1 tejto zmluvy z predávajúceho na kupujúceho a potvrdil, že cena za prevod predmetu prevodu podľa tejto zmluvy je v súlade s ustanoveniami záväznej časti reštrukturalizačného plánu predávajúceho č. 1/2010 zo dňa 28.10.2010. Ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. 7. Vzhľadom na povahu uplatňovaného nároku, ktorým je žaloba na určenie, okresný súd primárne posudzoval splnenie základnej podmienky určovacej žaloby, a to existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu podľa § 80 písm. c) OSP. Z vykonaných listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca má postavenie veriteľa v konkurznom konaní na majetok úpadcu SSIM- OC, a.s., a teda rozhodnutie o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu má dopad na konkurznú podstatu úpadcu a v konečnom dôsledku aj na mieru uspokojenia veriteľov úpadcu v konkurznom konaní. Teda aj v situácii, že žalobca nebol účastníkom zmluvy, ktorej neplatnosti sa dovoláva, v podmienkach prebiehajúceho konkurzného konania má táto žaloba a jej výsledok vplyv na právne postavenie žalobcu a jedná sa o správne zvolený právny prostriedok ochrany práv žalobcu. Pasívna legitimácia žalovaných v 1/, v 2/ rade je daná postavením účastníkov zmluvy, pričom v mene úpadcu vystupuje a v jeho mene koná žalovaný v rade 1/ ako správca konkurznej podstaty úpadcu. 8. Posúdením obsahu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru okresný súd zistil, že zmluva obsahuje všetky jej podstatné náležitosti podľa § 5 zákona o vlastníctve bytov. K prevodu vlastníctva bytu nesporne došlo v čase prebiehajúceho reštrukturalizačného konania, a preto právny úkon prevodu majetku dlžníka podliehal režimu ZKR, a to v závislosti od jednotlivých štádií reštrukturalizačného procesu. K uzavretiu zmluvy, ktorej neplatnosť žalobca namietal, došlo v čase po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom, ktorý sa stáva záväzným pre všetkých účastníkov plánu podľa § 155 ZKR. Okrem popisnej časti reštrukturalizačný plán obsahuje aj záväznú časť, ktorá obsahuje presné vymedzenie jednotlivých práv a záväzkov, ktoré majú podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť s určením rozsahu a spôsobu uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok. Reštrukturalizačný plán špecifikuje právne úkony dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu Dozorného správcu, medzi inými všetky právne úkony týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k bytom, kanceláriám a parkovacím miestam so stanovením minimálnej jednotkovej ceny bytov, loggií, kancelárií a parkovacích miest. Vo vzťahu k záväznej požiadavke reštrukturalizačného plánu o nutnosti súhlasu dozorného správcu k právnemu úkonu dlžníka, ktoré sa týkajú prevodu vlastníckeho práva k bytom, okresný súd konštatoval, že predmetná náležitosť zmluvy bola dlžníkom v zmluve dodržaná. Okresný súd porovnaním dojednanej kúpnej ceny so záväznou časťou reštrukturalizačného plánu (stanovenej minimálnej jednotkovej ceny) nezistil nesúlad dohodnutej kúpnej ceny so záväznou časťou plánu. Z obsahu predloženého reštrukturalizačného plánu, ako aj nesporného tvrdenia žalobcu vyplynulo, že záväzná časť reštrukturalizačného plánu nerieši otázku preddavku kúpnej ceny a nevylučuje možnosť započítania preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy. Nosnou otázkou v prejednávanej veci tak bolo posúdenie, či zohľadnenie zálohovej platby na kúpnu cenu v zmluve, napriek tomu, že reštrukturalizačný plán takýto spôsob zaplatenia kúpnej ceny nepredpokladal, má za následok neplatnosť zmluvy pre jej rozpor so záväznou časťou plánu, a teda so zákonom. Posúdením textu napadnutej zmluvy vo väzbe na obsah reštrukturalizačného plánu a okolnosti uzavretia zmluvy okresný súd vyhodnotil námietku neplatnosti zmluvy vznesenú žalobcom ako nedôvodnú. Skutočnosť, že reštrukturalizačný plán ustanovenia o možnosti započítania preddavku na kúpnu cenu neupravoval, nie je možné vykladať extenzívne ako okolnosť vyvolávajúcu neplatnosť zmluvy s prihliadnutím na všeobecnú požiadavku právnej istoty účastníkov záväzkovo-právnych vzťahov, ktorá patrí ku základným atribútom právneho štátu, a ktorá je vyjadrením objektívnej požiadavky a záujmu všetkých strán právneho úkonu preferovať princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa tak, aby výsledok posúdenia platnosti právneho úkonu bol zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti. Žalovanému ako osobe, ktorej svedčí dobromyseľnosť pri uzatváraní zmluvy, a ktorá nenesie zodpovednosť za obsah reštrukturalizačného plánu a za konanie správcu úpadcu, ktorý v rámci svojich kompetencií udelil súhlas k uzavretiu právneho úkonu a konštatoval súlad právneho úkonu s podmienkami zmluvy vymedzenými záväznou časťou plánu, a ktorý nepožiadal záložného veriteľa o vystavenie potvrdenia o zániku záložného práva, nemôže byť na ujmu, pokiaľ vopred uhradené zálohové platby na kúpnu cenu neboli v pláne zohľadnené. Za takéhoto stavu je nevyhnutné v záujme zabezpečenia ústavných princípov právnej istoty a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv poskytnúť ochranu vlastníckemu právu žalovaného v 2/ rade ako nadobúdateľa predmetu kúpy, a preto návrh žalobcu o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy ako nedôvodný okresný súd zamietol. Pokiaľ ako dôvod neplatnosti právneho úkonu, tak žalobca uviedol malo byť obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka v časti spôsobu úhrady kúpnej ceny, aj tento dôvod neplatnosti z dôvodov uvedených v súvislosti s namietanou odporovateľnosťou okresný súd vyhodnotil ako neopodstatnený a nedôvodný. 9. Vo vzťahu k namietanej právnej neúčinnosti napadnutej zmluvy a námietke obchádzania zákona vzhľadom na dojednaný spôsob úhrady kúpnej ceny, ktorý umožňuje započítanie zaplateného preddavku na kúpnu cenu, okresný súd uviedol, že žalobca sa domáha odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 1 ZKR ako veriteľ prihlásenej pohľadávky v situácii, keď správca úpadcu preukázateľne podnetu veriteľa na odporovanie právneho úkonu nevyhovel. K pasívnej legitimácii v žalobe označených žalovaných okresný súd konštatoval, že pasívne legitimovaným v prípade odporovateľnosti právneho úkonu je osoba, ktorá z odporovateľného právneho úkonu mala prospech, v danom prípade žalovaný v 2/ rade. Pokiaľ žalobca v predmetnej žalobe označil v rámci okruhu žalovaných subjektov aj správcu konkurznej podstaty úpadcu, žalobu o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, tak okresný súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade. 10. Základnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu je existencia ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR. Žalobca tento odvodzoval od započítania inak nevymožiteľnej pohľadávky žalovaného v 2/ rade v kúpnej zmluve v rámci ustanovení o úhrade kúpnej ceny, ktoré zohľadňuje žalovaným v 2/rade zaplatenú preddavkovú platbu na kúpnu cenu. V tejto súvislosti okresný súd konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu pohľadávky žalovaného v 2/ rade, ktorú by žalovaný mohol prihlásiť v reštrukturalizačnom alebo konkurznom konaní. Zaplatenie preddavku na kúpnu cenu nemožno považovať bez ďalšieho za pohľadávku uplatniteľnú voči dlžníkovi. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný v 2/ rade bol veriteľom pohľadávky uplatniteľnej v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní. Žalobca nešpecifikoval skutočnosti, na základe ktorých pohľadávka žalovaného v 2/ rade mala vzniknúť, teda skutkové okolnosti, z ktorých je možné usudzovať na existenciu takejto pohľadávky. Pokiaľ žalobca založil odporovateľnosť napadnutého právneho úkonu na tvrdení o započítaní nevymožiteľnej pohľadávky žalovaného v 2/ rade, predstavuje vymedzenie skutkových okolností, z ktorých započítaná pohľadávka vyplýva, relevantné tvrdenie pre následné posúdenie odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu. Podľa ZKR možno odporovať len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Z obsahu napadnutej kúpnej zmluvy vyplývalo, že pri úprave splatnosti kúpnej ceny účastníci zmluvy zohľadnili vopred zaplatený preddavok na kúpnu cenu, a teda z uvedeného je zrejmé, že bol naplnený predpoklad, s ktorým sa úhrada preddavku nesporne spája. 11. Z obsahu Zmluvy o prevode práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorenej dňa 18.10.2012 dlžníkom v postavení budúceho predávajúceho, U. T., rod. Q. ako pôvodným budúcim kupujúcim a žalovaným v 2/ rade ako novým budúcim kupujúcim vyplýva prevod práv a povinností pôvodného kupujúceho na nového kupujúceho zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve za podmienok stanovených zmluvou so súhlasom dlžníka ako budúceho predávajúceho. Zmluvné strany v čl. III tejto Zmluvy vyhlásili, že ku dňu uzavretia tejto Zmluvy uhradil pôvodný budúci kupujúci budúcemu predávajúcemu ako preddavok na kúpnu cenu nehnuteľnosti sumu 45.053,72 Eur s DPH (ďalej len aj len „Záloha"). Pôvodný budúci kupujúci zmluvou postúpil na nového budúceho kupujúceho nárok na vrátenie Zálohy voči predávajúcemu v prípade, ak nedôjde k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy. Podľa zmluvy pri uzavretí budúcej kúpnej zmluvy sa Záloha zúčtuje na plnenie kúpnej ceny zo strany budúceho kupujúceho voči budúcemu predávajúcemu. Budúci predávajúci vyhlásil, že v súlade so zmluvou nebude uplatňovať uhradenie zálohy voči novému budúcemu kupujúcemu. Obsahom Zmluvy je vysporiadanie nárokov medzi pôvodným a novým budúcim kupujúcim a záväzok budúceho kupujúceho zaplatiť budúcemu predávajúcemu zostatok kúpnej ceny vo výške 47.458,22 Eur s DPH. 12. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že zaplatenie preddavku na kúpnu cenu bolo účastníkmi zmluvy nesporne viazané na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, k čomu napokon v podmienkach reštrukturalizácie dlžníka došlo. Právnym predchodcom žalovaného v 2/ rade zaplatená časť kúpnej ceny vo forme zálohy na kúpnu cenu sa spájala s právom žalovaného v 2/ rade na uzavretie kúpnej zmluvy, k čomu napokon v reštrukturalizačnom konaní došlo. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe uviedol, že pohľadávku žalovaného v 2/ rade zaplatenú vo forme preddavku na kúpnu cenu úpadca započítal v rozpore so záväznou časťou plánu na úhradu kúpnej ceny, čím došlo k zvýhodneniu žalovaného v 2/ rade oproti iným veriteľom úpadcu, ktorí si riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky, tak okresný súd konštatoval, že tvrdenie žalobcu z obsahu predloženej kúpnej zmluvy a z ostatných vykonaných dôkazov nevyplýva. Zmluva v časti splatnosti kúpnej ceny zohľadňuje zaplatenú preddavkovú platbu, avšak údaj o započítaní vzájomných pohľadávok účastníkov zmluvy v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka ako spôsobu zániku vzájomne započítateľných pohľadávok neobsahuje. Žalovaný v 2/ rade ako kupujúci za predmet kúpy zaplatil dohodnutú kúpnu cenu predávajúcemu, avšak čiastočne pred uzavretím kúpnej zmluvy vo forme preddavku (prostredníctvom pôvodného budúceho kupujúceho) a čiastočne po uzavretí zmluvy. Takýto spôsob úhrady kúpnej ceny reštrukturalizačný plán nezakazoval a spôsoby úhrady kúpnej ceny neupravoval. Určil len minimálnu jednotkovú cenu predmetu kúpy, ktorá bola účastníkmi zmluvy dodržaná. Za zásadnú skutočnosť okresný súd považoval v zmluve vyjadrený súhlas dozorujúceho správcu s konštatovaním, že cena za prevod predmetu tejto zmluvy je v súlade s ustanoveniami záväznej časti reštrukturalizačného plánu predávajúceho č. 1/2010 zo dňa 28.10.2010. K momentu uzavretia napadnutej zmluvy žalovaný v 2/ rade nebol vo vzťahu k dlžníkovi majiteľom započítateľnej pohľadávky. Žalobca v žalobe ani v konaní neuviedol skutočnosti, z ktorých by existencia tejto pohľadávky vyplývala. Pokiaľ uzavretá zmluva zohľadňovala vykonanú úhradu časti kúpnej ceny kupujúcim, nemožno obsah tejto časti zmluvy hodnotiť ako ustanovenie obchádzajúce zákon, odporujúce zákonu alebo zvýhodňujúce žalovaného v 2/ rade oproti ostatným veriteľom úpadcu. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii v žalobe označených žalovaných okresný súd poznamenal, že pasívne legitimovaným v prípade odporovateľnosti právneho úkonu je osoba, ktorá z odporovateľného právneho úkonu mala prospech, v danom prípade žalovaný v 2/ rade. Pokiaľ žalobca v predmetnej žalobe označil v rámci okruhu žalovaných subjektov aj správcu konkurznej podstaty úpadcu, tak žalobu o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade. 13. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorou je existencia ukracujúceho právneho úkonu, keď ukrátenie žalobca odvodzoval od nezákonného zohľadnenia preddavkov na kúpnu cenu, teda zo skutočnosti, že žalovaným v 2/ rade nebola riadne zaplatená kúpna cena, ktorej minimálna výška vyplývala z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, tak okresný súd návrh na doplnenie dokazovania pripojením si spisu Okresného súdu Žilina č.k. 1R 1/2010 a č.k. 3K 35/2012, ktorých obsahom je konečný zoznam pohľadávok veriteľov, ktorí si uplatnili svoje pohľadávky v konkurznom konaní úpadcu, zamietol. Žalobcom ponímané zníženie aktív, keď pri zohľadnení preddavkových platieb kupujúcich sa nedosiahol očakávaný príjem z kúpnej ceny do konkurznej podstaty úpadcu, nemožno hodnotiť s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia ako ukracujúce právne úkony s ekonomickým dopadom v majetkovej sfére úpadcu, hoci závery znalca z odboru ekonómie a manažment môžu viesť k iným záverom. Okresný súd mal za to, že v posudzovanom prípade je potrebné vnímať právnu rovinu dojednaného spôsobu zaplatenia kúpnej ceny a pokiaľ reštrukturalizačný plán už zaplatené zálohové platby na kúpnu cenu za prevod bytov a nebytových priestorov nezohľadňoval a určil len minimálnu výšku kúpnej ceny, v záujme ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov zmluvy je potrebné rešpektovať stanovenie podmienok právneho úkonu plánom tak, aby ich extenzívnym výkladom nedošlo k neprimeranému zásahu do už nadobudnutých práv. Žalovaný v 2/ rade v súvislosti s reštrukturalizáciou dlžníka nemal právo od uzavretej zmluvy s dlžníkom odstúpiť ani túto vypovedať. Mal však naďalej zachované právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu a nebytovému priestoru, k čomu napokon medzi ním a dlžníkom so súhlasom správcu došlo. Žalovaný v 2/ rade sa tak nestal veriteľom pohľadávky, ktorú by bolo možné započítať, a ktorej započítaním by mohlo dôjsť k jeho zvýhodneniu oproti iným veriteľom konkurzného konania. Vykonanie žalobcom označených dôkazov by tak bolo dôvodné za predpokladu, že ostatné kumulatívne stanovené podmienky odporovateľnosti boli žalobcom tvrdené a dôkazne podložené do konca prvého pojednávania, a to vzhľadom na dôkaznú koncentráciu konania vyplývajúcu z § 118a ods. 1 OSP. Vzhľadom na to, že žalobcom označené dôkazy nesmerovali k preukázaniu základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, tak okresný súd návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. 14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) OSP), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Žalobca citoval čl. 16.4 záväznej časti reštrukturalizačného plánu, čl. 16.18 záväznej časti reštrukturalizačného plánu, čl. 16.23 záväznej časti reštrukturalizačného plánu, čl. 16.24 záväznej časti reštrukturalizačného plánu, čl. 16.25 záväznej časti reštrukturalizačného plánu, čl. 16.27 záväznej časti reštrukturalizačného plánu, čl. 17.6 záväznej časti reštrukturalizačného plánu, čl. 20.5.1 záväznej časti reštrukturalizačného plánu. 15. V odvolaní žalobca uviedol, že okresný súd v rozsudku uvádzal, že z obsahu predloženého reštrukturalizačného plánu, ako aj nesporného tvrdenia žalobcu vyplynulo, že záväzná časť reštrukturalizačného plánu nerieši otázku preddavku kúpnej ceny a nevylučuje možnosť započítania preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy. „Je síce pravda, že záväzná časť reštrukturalizačného plánu vyslovene nerieši otázku preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy, ale na druhej strane tvrdenie, že nevylučuje možnosť započítania preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy nie je správna." Zo znenia reštrukturalizačného plánu vyplýva, že sa vylučuje možnosť započítania preddavku. Žalobca poukázal „aspoň na niektoré časti reštrukturalizačného plánu, ktoré výslovne pripúšťajú iba uhradenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v súpise majetku Úpadcu platbou vo formou bezhotovostného prevodu na účet Úpadcu, a to vo výške aspoň minimálnej ceny, ktorá je uvedená v reštrukturalizačnom pláne" a to Článok 17.6, Článok 17.7, Článok 17.8, Článok 17.9, Článok 20.5.1, z ktorých vyplýva, že aj keď nie je konkrétne v reštrukturalizačnom pláne upravené započítanie preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy, neznamená to, že toto započítanie je povolené. Z uvedených článkov reštrukturalizačného plánu vyplýva, že ako s jediným možným spôsobom, ktorým je možné speňažovať majetok (byty, kancelárie, obchody, parkovacie miesta) je zaplatenie kúpnej ceny minimálne vo výške kúpnej ceny určenej reštrukturalizačným plánom na bankový účet úpadcu. Reštrukturalizačný plán dokonca s týmto jediným možným spôsobom úhrady spája aj iné skutočnosti, ako napríklad zánik záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. „Je preto absolútne neprípustné, aby sa započítanie preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy považovalo za úkon v súlade reštrukturalizačným plánom. Jedná sa preto o úkon, ktorý je v rozpore s reštrukturalizačným plánom." 16. Žalobca vo vzťahu k záverom o nepreukázaní existencie pohľadávky v odvolaní poukázal na závery okresného súdu „Pokiaľ navrhovateľ v podanej žalobe uviedol, že pohľadávku odporcu v rade 2 zaplatenú vo forme preddavku na kúpnu cenu úpadca započítal v rozpore so záväznou časťou plánu na úhradu kúpnej ceny, čím došlo k zvýhodneniu odporcu v 2 rade oproti iným veriteľom, ktorí si prihlásili riadne a včas svoje pohľadávky, súd konštatuje, že tvrdenia navrhovateľa z obsahu predloženej kúpnej zmluvy nevyplýva." Zdôraznil, že so započítaním preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy reštrukturalizačný plán nepočítal. Z toho dôvodu nemožno poukazovať na predloženú kúpnu zmluvu. 17. Žalobca v odvolaní uviedol, že ak okresný súd v odôvodnení uvádzal, že započítanie, ako spôsob úhrady kúpnej ceny reštrukturalizačný plán nezakazuje, tak žalobca poukázal na to, že reštrukturalizačný plán takýto spôsob platby vyslovene nezakazuje, ale je predsa logické, že ak dovoľuje iba jeden spôsob úhrady kúpnej ceny (zaplatenie kúpnej ceny bezhotovostným prevodom na účet úpadcu aspoň v minimálnej výške určenej v znaleckom posudku) nemožno toto započítanie považovať za vykonané v súlade s reštrukturalizačným plánom, ale za konanie v rozpore s reštrukturalizačným plánom. 18. V odvolaní žalobca zdôraznil, že reštrukturalizačný plán počítal iba s jedným spôsobom speňažovania nehnuteľností (byty, kancelárie, obchody, parkovacie miesta) úpadcu a to zaplatením kúpnej ceny minimálne vo výške kúpnej ceny určenej reštrukturalizačným plánom na bankový účet úpadcu, a preto započítanie preddavkovej platby v prospech žalovaného bolo vykonané v rozpore s reštrukturalizačným plánom. „Žalovaný 2 si mal predmetnú preddavkovú úhradu prihlásiť do reštrukturalizačného konania, aby mal nárok na uspokojenie v závislosti od zaradenia do skupiny na uspokojovanie. Následne by sa postupovalo v zmysle reštrukturalizačného plánu, kedy by boli najskôr uspokojení zabezpečení veritelia a následne nezabezpečení veritelia." Samotným započítaním preddavkovej platby žalovaného v 2/ rade tak nebola reálne zaplatená kúpna cena za predmetný byt, tak ako to s tým počíta a potom spája práva a povinnosti reštrukturalizačný plán. Z toho dôvodu boli znížené aktíva úpadcu, z ktorých sa mali uspokojiť najskôr zabezpečení veritelia a následne nezabezpečení veritelia. Na druhej strane tak bol zvýhodnený tretí subjekt (žalovaný v 2/ rade), ktorého reštrukturalizačný plán nezaraďuje do žiadnej skupiny, preto boli veritelia, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili riadne a včas ukrátení na svojich právach a samotný reštrukturalizačný plán bol porušený, ktorý rátal s predajom predmetných bytov za aspoň minimálnu cenu určenú v ňom a uhradenú bezhotovostným prevodom na bankový účet úpadcu. Uvedené tvrdenia boli podľa žalobca dostatočne preukázané aj zo znaleckého posudku znalca z oboru ekonómie a manažmentu, ku ktorému sa prvostupňový súd vo svojom odôvodnení rozsudku vyjadril iba jednou vetou, že: „zníženie aktív, keď pri zohľadnení preddavkových platieb kupujúcich sa nedosiahol očakávaný príjem z kúpnej ceny do konkurznej podstaty úpadcu, nemožno hodnotiť s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia ako ukracujúce právne úkony s ekonomickým dopadom na v majetkovej sfére úpadcu, hoci závery znalca z oboru ekonómie a manažment môžu viesť k iným záverom." Prvostupňový súd tak dospel podľa žalobcu na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č. k. l0Cbi/5/2014-121 zo dňa 19.04.2016 zrušil a vec vrátil okresnému súd na ďalšie konanie. 19. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade písomne nevyjadrili. 20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 21. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalobcom dňa 12. júla 2016 (č.l. 136 a nasl. spisu), odvolací súd preto v konaní postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP"), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016 a ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP). Vyplýva to z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 23. V súvislosti s podaným odvolaním žalobcu krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu preskúmal v medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 08.07.2016 a podľa § 378, § 380 ods. 1 CSP a z nich len tých relevantných dôvodov, ktoré odzneli v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Z titulu splnenej poučovacej povinnosti okresným súdom v zmysle § 120 ods. 4 OSP, § 118 OSP účinných k momentu rozhodovania okresného súdu, t.j. 19.04.2016 (poučenie č.l. 116 spisu), t.j. v znení OSP ako procesného práva platného k momentu konania a rozhodovania okresného súdu. 24. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 25. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 27. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 28. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 29. V rámci bodu III. odvolania žalobca namietal neúplné zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, tiež namietal, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu považuje krajský súd za podstatné na tomto mieste konštatovať, že z výsledkov vykonaného odvolacieho prieskumu nebolo možné vyhodnotiť ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov žalobcu ako dôvodný. Dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následkom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov unesenia dôkazného bremena. Vo vzťahu k uvedeným námietkam odvolací súd ďalej poukazuje na to, že i v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov." 30. V rámci podaného odvolania žalobca namietal závery súdu prvého stupňa, ktorý sa nestotožnil s jeho argumentáciou v rovine tvrdenej neplatnosti právneho úkonu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným v 2/ rade dňa 18.10.2012 (ďalej aj len „zmluva"), pre rozpor v zmluve s dojednaným spôsobom zaplatenia kúpnej ceny. Pokiaľ žalobca tak v žalobe a v konaní pred súdom prvého stupňa a následne i vo vyvolanom odvolacom konaní argumentoval neplatnosťou predmetnej zmluvy, tak pre posúdenie (ne)relevancie tejto argumentácie bolo podstatné vyriešenie, či zohľadnenie vopred zaplateného preddavku na kúpnu cenu za predmet kúpy podľa článku VII. bod 2 písm. a) je v (ne)súlade s reštrukturalizačným plánom potvrdeným súdom. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd na tomto mieste, že reštrukturalizačný plán je definovaný ako listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práva a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov, ktorý sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne uspokojenie spoločníkov dlžníka alebo jeho členov. Po potvrdení je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu, akékoľvek zmeny vo vlastníckom práve k veci si však vyžadujú samostatný prejav vôle, ktorý prejav musí byť súladný s obsahom plánu. Krajský súd nezistil priestor na odklon od zistení okresného súdu, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa 18.10.2012 (č.l. 37 a nasl. spisu) vyžaduje všetky podstatné náležitosti v zmysle § 5 zákona č. 182/1993 Z.z. a súhlas dozorného správcu podľa bodu 20.2.5. reštrukturalizačného plánu (č.l. 85 rub spisu strana 90/96 reštrukturalizačného plánu), ktorý v článku XI. bod 7. „Dozorný správca, spoločnosť SKKB, k.s., so sídlom Štúrova 1, 010 01 Žilina, IČO: 44 884 541, konajúca JUDr. Y. F., komplementárom (ďalej len Správca), podpisom tejto zmluvy, v súlade s právami a povinnosťami Správcu a Predávajúceho a v súlade s rozsahom právnych úkonov podliehajúcim písomného súhlasu Správcu, vyplývajúcimi zo zavedenia dozornej správy podľa ust. § 163 ZKR, udeľuje súhlas s prevodom vlastníckeho práva k predmetu prevodu podľa čl. II bodu 1 tejto zmluvy z Predávajúceho na Kupujúceho a potvrdzuje, že cena za prevod predmetu prevodu podľa tejto zmluvy je v súlade s ustanoveniami záväznej časti reštrukturalizačného plánu Predávajúceho č. 1/2010 zo dňa 28.10.2010." Stotožňuje sa odvolací súd so záverom okresného súdu, že za situácie, keď reštrukturalizačný plán v jeho celom obsahovom znení neriešil otázku možnosti započítania vopred zaplatených preddavkov (záloh) na kúpnu cenu, resp. tento postup výslovne nezakazoval, tak tento právny stav nie je okolnosťou, z ktorej by mal byť vyvodzovaný dôsledok neplatnosti, a to rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Opačným postupom zvýrazňuje odvolací súd, by mohlo dôjsť práve k porušeniu práva strany sporu žalovaného v 2/ rade, a to ústavného práva vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 1 dodatkového protokolu. V rámci podaného odvolania žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa v rovine vyhodnotenej žalobcom tvrdenej odporovateľnosti právneho úkonu zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru medzi úpadcom a žalovaným v 2/ rade, kde krajský súd na základe odvolacej argumentácie žalobcu nezistil dôvody na odklon od záverov súdu prvého stupňa. Ak okresný súd v rámci svojho rozhodnutia vyhodnocoval, že zákonnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu je existencia ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, pričom žalobca tento odvodzoval od započítania inak nevymožiteľnej pohľadávky žalovaného v 2/ rade v kúpnej zmluve v rámci ustanovení o úhrade kúpnej ceny, ktoré zohľadňuje žalovaným v 2/ rade zaplatenú preddavkovú platbu na kúpnu cenu, tak nosným pre záver okresného súdu bola skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu pohľadávky žalovaného v 2/ rade, ktorú by žalovaný mohol prihlásiť v reštrukturalizačnom alebo v konkurznom konaní. Zaplatenie preddavku na kúpnu cenu nemožno považovať bez ďalšieho za pohľadávku uplatniteľnú voči dlžníkovi. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný v 2/ rade bol veriteľom pohľadávky uplatniteľnej v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní. Pokiaľ žalobca založil odporovateľnosť napadnutého právneho úkonu na tvrdení o započítaní nevymožiteľnej pohľadávky žalovaného v 2/ rade, tak toto predstavuje vymedzenie skutkových okolností, z ktorých započítaná pohľadávka vyplýva relevantné tvrdenie pre následné posúdenie odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu. Podľa ZKR možno odporovať len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok je základnou a všeobecnou podmienkou skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu. V súvislosti s týmito závermi okresný súd ustálil, že z obsahu napadnutej zmluvy vyplýva, že pri úprave splatnosti kúpnej ceny účastníci zmluvy zohľadnili vopred zaplatený preddavok na kúpnu cenu a teda z uvedeného je zrejmé, že bol naplnený predpoklad, s ktorým sa úhrada preddavku nesporne spája. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že zaplatenie preddavku na kúpnu cenu nie je možné považovať bez ďalšieho za pohľadávku uplatniteľnú voči dlžníkovi. Za podstatné krajský súd považuje poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, s ktorým sa stotožnil a v zmysle ktorého, „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)". 31. Práve s vyššie uvedenými závermi a v súvislosti s preddavkovou platbou podľa článku VII. zmluvy poskytnutými žalovaným v 2/ rade, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že na plnenie poskytnuté pred uzavretím zamýšľanej zmluvy je možné nazerať ako na zálohu podľa § 498 Občianskeho zákonníka, záloha je čiastočným plnením záväzku zo zmluvy, ktorá bude medzi stranami uzavretá. V tejto súvislosti krajský súd len primerane a podporne poukazuje i na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011, sp. zn. 4 Cdo 256/2010, „Podľa § 498 Občianskeho zákonníka v platnom znení a tiež v znení platnom v čase odovzdania zálohy na budúce plnenie (13. augusta 1997), platí, že na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok (za splátku na dohodnuté budúce plnenie). Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpou. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci podľa § 498 Občianskeho zákonníka je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, ani to, či taká dohoda je alebo nie je platná." Primerane a podporne poukazuje krajský súd i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z eurokonformného prístupu, a to v rozhodnutí sp. zn. 33 Odo 459/2001, v ktorom vyslovil, že „peňažná čiastka poskytnutá v súvislosti s pripravovanou kúpou veci budúcim kupujúcim a prijatá budúcim predávajúcim sa považuje za zálohu; bezdôvodným obohatením sa táto záloha stáva vo chvíli, kedy budúci predávajúci odmietol budúcemu kupujúcemu vec predať." Z obsahu právneho úkonu - zmluvy, bolo teda zrejmé, že poskytnutá záloha má súvislosť s povinnosťou, ktorá je priamo upravená účastníkmi v podpísanej zmluve, bola teda poskytnutá záloha, t.j. preddavok dôvodnou platbou, vychádzajúcou z dojednaní strán sporu a nenadobudla povahu pohľadávky, na ktorú by sa viazala povinnosť jej uplatnenia v reštrukturalizačnom konaní. Vzhľadom na výsledky dokazovania potom krajský súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že žalovaný v 2/ rade v súvislosti s reštrukturalizáciou dlžníka nemal právo od uzavretej zmluvy s dlžníkom odstúpiť, ani ju vypovedať a tiež, že žalovaný v 2/ rade sa tak nestal veriteľom pohľadávky a ktorej započítaním by mohlo dôjsť k jeho zvýhodneniu oproti iným veriteľom konkurzného konania. Vykonanie žalobcom označených dôkazov by tak bolo dôvodné za predpokladu, že ostatné kumulatívne stanovené podmienky odporovateľnosti boli žalobcom tvrdené a dôkazne podložené do konca prvého pojednávania s poukazom na úpravu § 118a ods. 1 OSP. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 37/2001, „Právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (v občianskoprávnom spore) a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka - navrhovateľa. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania." 32. Len pre úplnosť potom krajský súd pripomína, že „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). 33. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25). 34. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu, potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. 35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou sporu bol žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade. Z obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho konania na strane žalovaných nevyplýval, preto o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade nemajú nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.