Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/20/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200151 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2019200151.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. O. XX, XXX XX R., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 34452-2/2019-BA zo dňa 28.marca 2019, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, svojim rozhodnutím číslo 200-001709-CA04/2019 zo dňa 15. januára 2019, ako prvostupňový správny orgán, vydala rozhodnutie, ktorým vyslovila, že žalobcovi zanikol nárok na materské od 16. novembra 2018 a od 11. januára 2019 mu nárok na materské opätovne vznikol. 2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že šetrením zistila, že od 16. novembra 2018 do 10. januára 2019 žalobca vykonával zárobkovú činnosť u zamestnávateľa DATALOGIC SLOVAKIA s.r.o. Zavar v takmer nezmenenom časovom rozsahu ako pred uplatnením nároku na materské (týždenný pracovný úväzok u nového zamestnávateľa bol mierne zvýšený). Na základe uvedenej skutočnosti menovaný prestal od 16. novembra 2018 do 10. januára 2019 poskytovať starostlivosť dieťaťu B. R.. nar. X. Z. XXXX, v takom rozsahu, ako ju poskytovala jej matka pred predvzatím dieťaťa do starostlivosti otca. Od 11. januára 2019 žalobca opäť začal spĺňať podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 30.01.2019 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti aké sú predmetom žalobného návrhu. 4. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo 34452-2/2019-BA zo dňa 28.marca 2019, zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava číslo 200-001709-CA04/2019 zo dňa 15. januára 2019. 5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že jednou z podmienok na to, aby vznikol žalobcovi nárok na materské je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následne poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol starať o dieťa a aby matka dieťaťa sa mohla vrátiť do pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. Tiež môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské. Sociálna poisťovňa zistila, že žalobca v čase keď bol zamestnancom obchodnej spoločnosti DATALOGIC SLOVAKIA s.r.o. pracoval 40 hodín týždenne, 5 dní v týždni od pondelka do piatka v čase od 6,55 hod. do 15,25 hod. a preto Sociálna poisťovňa, ústredie dospela k záveru, že v tomto období nespĺňa podmienku starostlivosti o dieťa, keďže pracoval na plný pracovný úväzok. Každý jeden prípad, či už ide o posúdenie nároku na materské matky dieťaťa alebo iného poistenca si vyžaduje individuálne posúdenie, pričom sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a dbá sa na účel sledovaný zákonom. Pokiaľ sa o dieťa naďalej stará matka dieťaťa a otec naďalej vykonáva pracovnú činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna (formálna). Z uvedeného dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s plným pracovným úväzkom, ako aj ak matka dieťaťa naďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa, považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti. II. Žaloba a žalobné dôvody 6. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovanej žalobu dňa 31.05.2019, v ktorej namietal, že právne posúdenie veci žalovanou nemá oporu v ust. § 49 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. Žalobca poukázal, že pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia, teda v žiadnom prípade nie je písané, že rodič sa o dieťa musí starať osobne 24 hodín denne. Tento pojem je však definovaný v zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne aj za pomoci inej plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda nevyplýva nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečenia starostlivosti o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečiť aj prostredníctvom iných osôb, ako napr. starých rodičov, pestúnky, škôlky a pod. Žalobca ďalej poukázal, že zanechanie pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznania nároku na materské, o čom svedčí fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Od tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne, a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 01.01.2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Žalobca uviedol, že z dôvodu nástupu na rodičovskú dovolenku zmenil zamestnávateľa, čím zmenil pracovnú dobu, klesol mu príjem o 40 %, keďže pred nástupom na rodičovskú dovolenku pracoval v nepretržitej trojzmennej prevádzke, cez víkendy a sviatky a upravil pracovnú dobu tak, že počas rodičovskej dovolenky pracoval len cez pracovné dni a iba ranné zmeny. Týmto si zabezpečil to, aby sa mohol riadne starať o svoju dcéru každý deň, aj cez soboty a nedele. Žalobca poukázal aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej, pretože je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám, Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytovaní príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Žalobca na záver poukázal aj na to, že približne do polovice roku 2018 boli žiadosti o materské schválené všetkým pracujúcim otcom a to aj keď pracovali na plný úväzok, či dokonca v tej istej firme, na inej pozícii. III. Vyjadrenie žalovanej, replika, duplika 7. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná a to listom zo dňa 02.07.2019, doručeným krajskému súdu dňa 08.07.2019. Žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na ustanovenie § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky v prípade zamestnanca sú ustanovené v § 30 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca sú upravené v § 49 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalovaná poukázala na to, že v danom prípade postupovala v súlade s platnou legislatívou, právne normy ustanovené v zákone o sociálnom poistení chápe ako jeden celok, a v ich vzájomnej súvislosti a súčasne dbá na účel zákona o sociálnom poistení, dobré mravy a spravodlivosť, pretože tieto nemožno pri rozhodovaní ignorovať. Na nárok na materské musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky stanovené zákonom o sociálnom poistení, nestačí ak poistencovi klesne príjem zo zárobkovej činnosti, ale súčasne musí byť splnená aj podmienka poskytovania starostlivosti dieťaťu prevzatej od matky dieťaťa, čo pri pracovnom čase 40 hodín týždenne nie je možné. V súvislosti s námietkou žalobcu, že približne do polovice roku 2018 boli žiadosti o materské schválené všetkým pracujúcim otcom, aj keď pracovali na plný úväzok, či dokonca v tej istej firme, žalovaná poukazuje na odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré je verejne dostupné na internetovej adrese: D., vo veci porušenie zákazu diskriminácie pri priznaní materskej. V zmysle tohto stanoviska rozdielna rozhodovacia prax nie je v rozpore so zásadou rovného zaobchádzania. Zo strany Sociálnej poisťovne išlo skôr o nápravu predchádzajúceho výkladu, ktorý umožnil existenciu prípadov hraničiacich s obchádzaním zákona, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za konanie porušujúce zákaz diskriminácie. Vychádzajúc z predložených dokladov, z informácii známych žalovanej zo svojej činnosti, rešpektujúc Ústavu SR a nálezy Ústavného súdu SR, aplikujúc príslušné ustanovenie zákona o sociálnom poistení, berúc ich vo vzájomnej súvislosti a súčasne sledujúc ich účel možno konštatovať, že v prípade žalobcu je opodstatnená aplikácia § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. 8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne vyjadril dňa 19.08.2019, pričom uviedol, že pokiaľ sa žalovaná vyjadrila, že začala inak vykladať zákon, pretože schvaľovanie materských príspevkov hraničilo s obchádzaním zákona, považuje žalobca toto tvrdenie za nezmyselné, aby sa bez akýchkoľvek úpravy zákona začala žalovaná kvôli nárastu žiadostí iných poistencov správať inak a inak vykladať zákon a materské zamietať z vymyslených dôvodov. Žalovaná sa tiež odvoláva, že postupovala v súlade s platnou legislatívou, právne normy ustanovené v tomto zákone chápe ako jeden celok a vzájomnej súvislosti. Nakoľko však diskriminuje otcov, ktorí pracujú popri rodičovskej dovolenke na trvalý pracovný pomer, nemôže jej rozhodnutie brať za spravodlivé. Navyše matky počas materskej dovolenky môžu pracovať aj na trvalý pracovný pomer a vtedy žalovaná neskúma kto je počas jej pracovnej doby s dieťaťom a toto považuje za diskriminačné. 9. K replike žalobcu sa duplikou vyjadrila žalovaná dňa 23. septembra 2019, v ktorej uviedla, že nepopiera, že zákon o sociálnom poistení neustanovuje, že otec sa musí o dieťa starať 24 hodín denne a neurčuje koľko hodín a na aký pracovný úväzok môže rodič pracovať. Zastáva však názor, že ak sa otec dieťaťa počas čerpania rodičovskej dovolenky z pracovného pomeru, zakladajúceho mu nemocenské poistenie, z ktorého si uplatnil nárok na materské zamestná na plný pracovný úväzok, nemôže poskytovať dieťaťu starostlivosť, ktorú prevzal od matky v rovnakom rozsahu ako pred nástupom do nového zamestnania. Názor, že výkon pracovnej činnosti na plný pracovný úväzok pri poskytovaní starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku je v rozpore s účelom poskytovania materského, zastáva aj Generálna prokuratúra SR, o čom svedčí napr. stanovisko obsiahnuté v upovedomení o spôsobe vybavenia podnetu č. VI/1 Gd 68/19/1000-9 zo dňa 01. apríla 2019, ktorého kópiu zaslali súdu. IV. Relevantná práva úprava 10. Podľa § 3 zákona č. 571/2009 Z. z. (1) Oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt 3) alebo prechodný pobyt 4) na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je osobou podľa osobitného predpisu. 4a) (2) Dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa a) do troch rokov veku, b) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, 5) alebo c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe. (3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. 6) (4) Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. (5) Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu 9a) alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu. 9b) (6) Ak je v rodine viac detí podľa § 3 ods. 2, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody. (7) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak sa oprávnená osoba a dieťa zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou (ďalej len "členský štát"), a počas pobytu v tomto štáte oprávnená osoba nie je povinne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike. 15) (8) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak a) aspoň jedna z nich má nárok na materské 16) alebo má nárok na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3, alebo b) štát, ktorý nie je členským štátom, vypláca jednej z nich obdobnú dávku ako rodičovský príspevok alebo obdobnú dávku ako materské. 16) (9) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká maloletému rodičovi, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu. 18) (10) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak oprávnená osoba je rodič ďalšieho dieťaťa, a) ktoré je zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča, do náhradnej osobnej starostlivosti, 18a) do pestúnskej starostlivosti 18b) alebo do starostlivosti fyzickej osoby, ktorú určil súd nariadením neodkladného opatrenia, 18c) alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov, 18d) alebo je v osobnej starostlivosti poručníka, 18e) a b) na zabezpečenie riadnej starostlivosti o toto dieťa sa poskytuje rodičovský príspevok. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (2) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok, Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (2) Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci 11. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 44Sa/11/2019 zo dňa 04. júna 2020 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č.34452-2/2019-BA zo dňa 28. 03. 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-001709-CA04/2019 zo dňa 15. 01. 2019 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 12. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie podala dňa 8. júla 2020 kasačnú sťažnosť. 13. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/84/2020 zo dňa 30. júna 2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 4. júna 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri posudzovaní možností žalobcu poskytovať mal. dieťaťu starostlivosť zodpovedajúcu podmienkam poskytovania materského je potrebné rozsah pracovnej činnosti žalobcu a počet pracovných hodín v jednotlivých mesiacoch strávených na pracovisku posudzovať v súvislosti s rozsahom jeho starostlivosti, ktorý vzhľadom na pripustenie možnosti vykonávania pracovnej činnosti poberateľom dávky, ale aj vzhľadom na starostlivosť druhého z rodičov, nie je absolútnym, teda predstavujúcim 24 hodín denne. Žalovaná dopytom na zamestnávateľa žalobcu zistila, že žalobcov pracovný čas bol 40 hod. týždenne, pričom pracoval pondelok až piatok v čase od 6,55 hod. do 15,25 hod. Za tohto stavu nemožno prisvedčiť tvrdeniu krajského súdu, že žalovaná dostatočným spôsobom nepreverila do akej miery došlo k prevzatiu maloletého dieťaťa do opatery žalobcu od matky dieťaťa. 15. Kasačný súd má za to, že žalovaná ohľadom skutkového záveru o fiktívnosti deklarovaného prevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom a o fiktívnosti jej následného poskytovania dospela na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci. Pri jeho vyhodnotení vychádzala nielen z obsahu predloženej pracovnej zmluvy, ale vykonala dopyt na zamestnávateľa žalobcu za účelom zistenia, či bola predmetná dohoda rodičov realizovateľná, keď bolo zrejmé, že žalobca nevykonával prácu len na čiastočný úväzok a túto prácu vykonával v Zavare, a teda nemohol mal. dieťaťu starostlivosť poskytovať. 16. K definícii pojmu starostlivosť a k výkladu tohto pojmu v zmysle zák. č. 571/2009 Z. z. kasačný súd uvádza, že pojem riadna starostlivosť zavedený zák. č. 571/2009 Z. z., umožňujúci zabezpečenie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského príspevku ako štátnej dávky, ktorou štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie však vyššie vymedzenému účelu materskej dávky. Materské a rodičovský príspevok sú dve rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je zákon, používajúci pojem starostlivosť. Zákon č. 461/2003 Z.z. má rovnakú právnu silu ako zák. č. 571/2009 Z.z., ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovení zák. č. 571/2009 Z.z., resp. iného špeciálneho predpisu na materské. Analogické použitie pojmu riadna starostlivosť podľa zák. č. 571/2009 Z.z. aj pre účely sociálneho poistenia je možné len čo do obsahu tohto pojmu, ktorý je vysvetlený v § 3 ods. 3 zák. č. 571/2009 Z.z. Tým je však možnosť analógie vyčerpaná. Ostatné podmienky, akou je aj spôsob, ktorým sa samotná starostlivosť o dieťa zabezpečuje, je možné aplikovať len pre účely zák. č. 571/2009 Z.z. Nemožno opomenúť ani odlišnú formuláciu podmienok pre priznanie týchto rôznych dávok. Zatiaľ čo zák. č. 571/2009 Z.z. používa pojem „zabezpečuje“, ktorý pripúšťa aj iný spôsob obstarania, zadováženia starostlivosti, § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. pracuje s pojmom „prevezme“ (nepoužíva pojem zabezpečuje). Vzhľadom k použitým rozdielnym pojmom za okolností, ktoré existujú v danom prípade, pojem starostlivosť treba vykladať ako osobnú starostlivosť, ktorú pre odkázanosť dieťaťa je povinný poskytovať rodič dieťaťa, spravidla matka dieťaťa. Otec dieťaťa ako iný poistenec potom už len preberá starostlivosti od matky, ktorá sa začala starať o dieťa v bezprostrednej súvislosti s jeho narodením. Z povahy tejto povinnosti vyplýva, že sa jedná o starostlivosť matky o novonarodené dieťa, ktoré je odkázané na osobnú a celodennú starostlivosť svojich rodičov, resp. aspoň jedného z nich. V duchu tohto výkladu iný poistenec preberá starostlivosť a vstupuje do nej v rovnakom rozsahu ako ju poskytovala matka dieťaťa. O tom, že inému poistencovi vzniká nárok na materské len za podmienky prevzatia dieťaťa do osobnej starostlivosti a následného poskytovania osobnej starostlivosti, svedčí aj znenie § 51 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré prevzatie starostlivosti od poistenca inou fyzickou alebo právnickou osobou, resp. ukončenie starostlivosti spája so zánikom nároku na materské. 17. Podľa záverov kasačného súdu, na rozdiel od názoru krajského súdu, nemožno v danom prípade hovoriť o diskriminácii, nakoľko sa jedná o postup, ktorý je súladný so zákonom, pričom antidiskriminačná žaloba je ako samostatný typ žaloby upravená v zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Kasačný súd tiež v danej súvislosti uvádza, že len z dôvodu v minulosti vydávaných rozhodnutí s určitým právnym posúdením, nie je možné v budúcnosti vydať rozhodnutie len s totožným právnym posúdením. Takto ponímaný princíp právnej istoty by sa stal neželaným činiteľom, ktorý by brzdil potrebný vývoj právnych názorov. K diskriminácii z dôvodu pohlavia, pokiaľ je umožnené matkám počas poberania materského pracovať, kasačný súd poukazuje na to, že priznanie materskej dávky nie je naviazané na pohlavie žiadateľa, ale na splnenie zákonných podmienok. Pri priznaní materského nie je rozhodujúce, či ide o otca alebo matku dieťaťa, teda o muža alebo ženu. Rozhodujúce je splnenie podmienok nároku na materskú dávku v zmysle zákona o sociálnom poistení, ktoré je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne. 18. V zmysle uvedeného mal kasačný súd za to, že žalovaná správne dospela k záveru, že v danom prípade od nástupu žalobcu do pracovného pomeru nebola splnená podmienka starostlivosti o dieťa zo strany otca dieťaťa. Ak otec dieťaťa v konkrétnom prípade v priebehu rodičovskej dovolenky riadne pracoval v hlavnom pracovnom pomere na neskrátený týždenný pracovný čas, potom nie je možné konštatovať, že by sa staral o dieťa tak ako to predpokladá zák. č. 461/2003 Z.z., teda osobne, čoho dôsledkom by bola strata alebo zníženie jeho príjmu. 19. Krajský súd v Trnave vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.10.2021. 20. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím najvyššieho súdu a za správne považuje rozhodnutie Krajského súdu v Trnave. Uviedol, že pracoval len na ranné zmeny, pričom dieťa doobeda spalo a keď sa vrátil z práce, tak sa oňho staral, tak isto aj celé víkendy. Čo sa týka zníženého príjmu, na čo poukázala sociálna poisťovňa, tak žalobca uviedol, že mal znížený príjem, pretože robil len ranné zmeny a nemal príplatky za nočné a pod. Ďalej uviedol, že sociálna poisťovňa pochybila pri preverovaní či sa stará o dieťa tým, že vôbec nenavštívila jeho domácnosť a nepreverila jeho skutočnú starostlivosť o dieťa. 21. Zástupkyňa žalovanej sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila listom zo dňa 30.9.2021 a súhlasila aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. 22. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 23. Krajský súd v súlade s vysloveným právnym názorom najvyššieho súdu považuje za opodstatnený a zistený skutkový stav, ktorý korešponduje správnym záverom žalovanej, že v danom prípade a za daných okolností otec dieťaťa, ktorý vykonáva naďalej zárobkovú činnosť prakticky s rovnakým pracovným časom ( došlo len k úprave zmien u žalobcu, kedy žalobca vykonáva len ranné zmeny), pričom v čase keď je žalobca na ranných zmenách sa o dieťa stará iná osoba, došlo teda len k formálnemu prevzatiu starostlivosti o maloletú dcéru B. R. zo strany žalobcu a preto žalobca nemôže byť považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal do starostlivosti podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, keď nedošlo ani k strate príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. 24. V danom prípade nebolo možné prihliadnuť na osobné presvedčenie žalobcu, že v súvislosti s nástupom na rodičovskú dovolenku riadne prevzal starostlivosť o dieťa tak ako má na mysli ustanovenie § 49 zákona o sociálnom poistení, keď s matkou dieťaťa uzatvoril dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, pričom naplnil aj ďalšie zákonné predpoklady pre priznanie materského. 25. Na rozdiel od žalobcu, krajský súd dospel k záveru, že žalovaná uviedla dostatok argumentov ako aj logických predpokladov vychádzajúcich z dostatočne zisteného skutkového stavu a argumentácia žalobcu, že pri preverovaní starostlivosti žalobcu o dieťa si v nedostatočnej miere zabezpečila dôkazy, keď nenavštívila domácnosť žalobcu je nedôvodná a v danom prípade neobstojí. 26. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade nebola splnená podmienka starostlivosti o dieťa zo strany otca dieťaťa, keď žalobca v konkrétnom prípade v priebehu rodičovskej dovolenke riadne pracoval a to v hlavnom pracovnom pomere, za neskrátený týždenný pracovný čas, aj keď došlo uňho k úprave pracovného času tak, že žalobca vykonával pracovnú činnosť len v ranných zmenách. Táto skutočnosť nijako nepreukázala, že v čase keď žalobca vykonával svoje pracovné povinnosti počas ranných zmien, že by sa o maloletú dcéru riadne staral, čo potvrdil aj sám žalobca na pojednávaní dňa 21.10.2021. 27. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, krajský súd v súlade s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR, zamietol žalobu ako nedôvodnú. 28. O trovách konania ako aj o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol súd tak, že žalovanej ako orgánu verejnej správy nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle § 168 ods. 1 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.