Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/326/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711211637 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3711211637.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: Credium Slovakia a.s., Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 35 845 490, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o. Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., T. XXXX/X-XX, v konaní zastúpený opatrovníčkou Máriou Dobovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 16.752,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa, proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 12.decembra 2012, č.k. 10C/6/2012-147, v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25.apríla 2013, č.k. 10C/6/2012-174 , jednohlasne, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v spojitosti s opravným uznesením okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25.04.2013, prvostupňový rozhodol tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.632,34 eur, s 9% úrokom z omeškania ročne od 20.11.2010 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne určil, že zmluvná podmienka v obchodných podmienkach pre finančný prenájom /leasing/ motorových vozidiel spoločnosti OTP leasing a.s. v článku 10 pod bodom 2 v časti, že odstúpením od leasingovej zmluvy sa stávajú splatnými všetky zostávajúce leasingové splátky a takto zaplatené leasingové splátky sa budú považovať za paušalizovanú náhradu škody, ktorá vznikla na strane leasingového prenajímateľa z dôvodu, že leasingový vzťah nemohol trvať po dohodnutú dobu a musel byť predčasne ukončený, je ako neprijateľná, neplatná. Súd tiež určil, že zmluvná podmienka v obchodných podmienkach pre finančný prenájom /leasing/ motorových vozidiel spoločnosti OTP leasing a.s. v čl. 10 pod bodom 5, v tom, že leasingový prenajímateľ má právo požadovať leasingového nájomcu zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, je ako neprijateľná, neplatná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podal na súd návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu 16.752,48 eur spolu s 0,1% denným úrokom z omeškania zo sumy 16.752,48 eur od 20.11.2010 do zaplatenia. V konaní uviedol, že ako leasingový prenajímateľ uzatvoril s odporcom, ako leasingovým nájomcom dňa 11.06.2008 kúpnu a leasingovú zmluvu č. R predmetom ktorej, bol finančný prenájom motorového vozidla R. T. T. T., ktoré vozidlo odporca prevzal a zároveň sa zaviazal platiť leasingové splátky po 15.016,- Sk /498,44 eur/ mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, boli Obchodné podmienky pre finančný leasing motorových vozidiel. Ďalej uviedol, že v dôsledku neplatenia leasingových splátok, navrhovateľ listom zo dňa 31.10.2008 odstúpil od leasingovej zmluvy, odobral predmet leasingu a uskutočnil finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy, pri jej predčasnom ukončení. Zúčtoval svoje finančné nároky a pohľadávky voči odporcovi a uplatnil si voči nemu nárok vo výške 16.752,48 eur. Tvrdil, že medzi navrhovateľom a odporcom, vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa § 269 ods. 2 a § 262 ods. 1 Obchod. zákonníka. V súvislosti s omeškaním odporcu, so zaplatením pohľadávky vyplývajúcej z finančného vysporiadania, si navrhovateľ podľa čl. 10 bod 5 obchodných podmienok, uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Odporca vo svojom vyjadrení potvrdil uzatvorenie leasingovej zmluvy dňa 11.06.2008, prevzatie predmetu leasingu, ako aj zaplatenie zvýšenej splátky vo výške 30% obstarávacej ceny predmetu leasingu v sume 225.000,- Sk /7.468,63 eur/. Namietal dojednanie paušalizovanej náhrady škody v obchodných podmienkach a túto označil za neprimeranú zmluvnú podmienku tvrdiac, že konaním odporcu, nevznikla navrhovateľovi žiadna škoda, nakoľko predmet prenájmu mu bol vrátený a zo strany odporcu, mu bola uhradená suma 7.468,63 eur, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje sumu, za ktorú navrhovateľ predal predmet prenájmu tretej osobe. Poukázal na to, že počas niekoľkomesačného užívania predmetu prenájmu, nemohol vozidlo opotrebovať natoľko, aby jeho cena z pôvodnej obstarávacej 750.000,- Sk /24.895,44 eur/ v roku 2008, klesla približne na 10% tejto sumy, keďže navrhovateľ v roku 2010, predal vozidlo za sumu 2.250 eur. Poukázal na to, že uzatvorená zmluva, sa ako právny úkon prieči dobrým mravom, poukazujúc na cenu predmetu prenájmu, keď na jednej strane uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu, na základe ktorej mu mal počas piatich rokov trvania zmluvy zaplatiť za predmet prenájmu sumu 37.375,02 eur, pričom navrhovateľ sám si nechal urobiť znalecký posudok na vozidlo, ktorý v roku 2010 mal mať hodnotu 2.709,24 eur, pričom navrhovateľovi nevadilo, predať vozidlo za sumu 2.250 eur. Uviedol, že v prípade, ak by mal vedomosť o stave predmetu prenájmu, ktorý vôbec nekorešpondoval s cenou dohodnutou v leasingovej zmluve, nikdy by leasingovú zmluvu s navrhovateľom neuzatvoril a bol presvedčený, že navrhovateľ ho pri uzatváraní zmluvy uviedol do omylu. Za neprimeranú zmluvnú podmienku, odporca označil aj dojednanie výšky úrokov z omeškania 0,1% denne z dlžnej sumy, ktoré podľa neho zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Ďalej uviedol, že ak by aj pripustil, že navrhovateľovi jeho konaním vznikla škoda, spôsobil si túto sám navrhovateľ, pretože bez toho, aby odporcu podľa obchodných podmienok vyzval na zaplatenie splátok, s ktorými sa dostal do omeškania, radšej urýchlene odstúpil od zmluvy a predmet prenájmu predal za nízku cenu. Okresný súd v odôvodnení ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, okrem iného s predmetom činnosti - leasing dopravných prostriedkov a odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ. Dňa 11.06.2008, uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ prenajal odporcovi motorové vozidlo zn. Land T. T. T., rok výroby XXXX, ktoré odporca dňa 11.06.2008 prevzal a užíval s tým, že po riadnom skončení nájmu a vyplatení všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, mohol odkúpiť vozidlo za dohodnutú cenu 33,19 eur + DPH. Odporca sa zaviazal platiť po dobu 60 mesiacov leasingové splátky podľa splátkového kalendára, ktorý bol prílohou leasingovej zmluvy č. R./XX/XXXXX, po 15.016 Sk /398,44 eur/. Splatnosť splátok bola dohodnutá vždy k 7. dňu kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná dňa 07.07.2008. Podľa splátkového kalendára posledná, 60. splátka, mala byť zaplatená 07.06.2013. Neoddeliteľnou súčasťou kúpnej a leasingovej zmluvy č. R boli Obchodné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel a všeobecné poistné podmienky poisťovne. Podľa čl. 8 bod 1 obchodných podmienok pre finančný prenájom /ďalej len „obchodné podmienky“/, sa odporca zaviazal po dobu trvania finančného prenájmu, hradiť dohodnuté leasingové splátky včas a v plnej výške tak, aby stanovená výška splátok, bola bez akýchkoľvek zrážok pripisovaná na účet leasingového prenajímateľa. Podľa čl. 8 bod 3 obchodných podmienok, prvá zvýšená leasingová splátka nájomného, bola dohodnutá ako v zmluve stanovené percento zo vstupnej kúpnej ceny vrátane DPH. Bola splatná vopred na účet leasingového prenajímateľa, najneskôr pri podpise kúpnej a leasingovej zmluvy , leasingovým prenajímateľom. Jej výška bola uvedená v kúpnej a leasingovej zmluve v čiastke 30% z obstarávacej ceny 750.000,- Sk, teda v sume 225.000,- Sk. Túto prvú zvýšenú splátku vo výške 225.000,- Sk /7.468,63 eur/, zaplatil odporca pri podpise zmluvy. Z prehľadu platieb a pohľadávok pre leasingovú zmluvu R./XX/XXXXX súd zistil, že odporca dňa 07.08.2008, zaplatil splátku leasingu vo výške 497,91 eur. Od uvedeného dátumu, žiadnu leasingovú splátku viac nezaplatil. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 31.10.2008 mal súd za preukázané, že navrhovateľ odstúpil od leasingovej a kúpnej zmluvy podľa čl. 13 bod. 1 písm. b/ obchodných podmienok, podľa ktorého je leasingový prenajímateľ oprávnený od zmluvy s okamžitým účinkom pred jej úplným splnením odstúpiť a tak predčasne ukončiť jej platnosť, z dôvodu neplnenia platobných povinností leasingového nájomcu, resp. jeho omeškania s plnením niektorej z leasingových splátok po dobu viac, ako 7 dní, a to napriek upomienke, ktorú mu leasingový prenajímateľ odoslal. Podľa čl. 15 bod 5 obchodných podmienok, akékoľvek zásielky budú leasingovým prenajímateľom posielané na jemu poslednú známu adresu pre doručovanie určenú leasingovým nájomcom, považujú sa za doručené. Zásielka sa pre účely zmluvy bude považovať za doručenú aj dňom, kedy bude uložená na pošte a adresát bude vyzvaný, aby si písomnosť vyzdvihol, aj keď sa leasingový nájomca o uložení nedozvedel. Rovnako sa zásielka bude považovať za doručenú, ak ju pošta vráti ako nedoručiteľnú z dôvodu, že leasingový nájomca je na danej poštovej adrese neznámy, a to v deň takéhoto vrátenia zásielky. Navrhovateľ doručil odstúpenie od zmluvy odporcovi na pre neho známu adresu, v ktorej sa zásielka vrátila s poznámkou pošty, že si ju adresát v odbernej lehote neprevzal. Dňom uloženia zásielky, bol deň 11.11.2008. Dňa 29.10.2010 vykonal navrhovateľ finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy a uplatnil si u odporcu nedoplatok vo výške 16.752,48 eur. Táto suma pozostáva z nasledovných položiek: - súčtu neuhradených leasingových splátok vo výške 1.495,85 eur - táto suma predstavuje 3 neuhradené splátky po 498,44 eur /15.016 Sk/ ku dňu odstúpenia od zmluvy /2. až 4. splátka/, - sumu penalizačných faktúr vo výške 53,86 eur, podľa čl. 10 bod 5 obchodných podmienok a predstavuje sankciu za omeškanie s platením leasingových splátok, úroky z omeškania 53,86 eur boli vyfakturovaná navrhovateľom faktúrou č. H zo dňa 14.10.2008, splatnou 28.10.2008. Navrhovateľ si ňou vyúčtoval úrok z omeškania vo výške zmluvne stanoveného percenta z dlžnej sumy 0,1% denne za každý deň omeškania zo sumy 0,53 eur od 07.07.2008 do 30.09.2008, vo výške 0,05 eur, zo sumy 497,91 eur od 07.07.2008 do 07.08.2008 vo výške 15,44 eur, zo sumy 498,44 eur od 07.08.2008 do 30.09.2008 vo výške 26,92 eur a zo sumy 498,44 eur od 07.09.2008 do 30.09.2008 vo výške 11,47 eur. Spolu takto navrhovateľ vypočítal úrok z omeškania v celkovej výške 53,86 eur, - neuhradených nákladov agentúry vo výške 71,10 eur. Túto sumu zdôvodnil navrhovateľ tým, že odporca predmet leasingu neodovzdal a navrhovateľ si tento nárok uplatnil podľa čl. 10 bod 3 obchodných podmienok a čl. 12 bod 4. obchodných podmienok. Podľa čl. 10 bod 3 obchod. podmienok v prípade, že dôjde k odobratiu motorového vozidla podľa čl. 10 ods. 2 bez odstúpenia od leasingovej zmluvy, je lízingový nájomca povinný uhradiť leasingovému prenajímateľovi účelne vynaložené náklady odobratia, alebo náklady, ktoré vznikli využitím služieb tretích subjektov, ktoré sú leasingovým prenajímateľom poverené vymáhať neuhradené platby leasingového nájomcu, resp. odobrať motorové vozidlo. Podľa čl. 12 bod 4 obchodných podmienok, pri vrátení predmetu leasingu leasingovému prenajímateľovi bez ohľadu na jeho dôvod, musí byť motorové vozidlo nájomcom uvedené do riadneho, funkčného a bezvadného stavu, čisté a spolu so všetkými kľúčmi, dokladmi a príslušenstvom. Deň vrátenia a miesto jeho uskutočnenia, stanoví leasingový prenajímateľ. Náklady vrátenia a všetky náklady súvisiace znáša leasingový nájomca. Navrhovateľ si v rámci finančného vyúčtovania uplatnil u odporcu zaplatenie nákladov vyúčtovaných spoločnosťou V. spol. s.r.o., A. faktúrou č. XXXX/XXXX zo dňa 24.02.2009 splatnou 06.03.2009, ktorou si uvedená spoločnosť vyúčtovala náklady spojené s podaním trestného oznámenia vo výške 71,10 eur a navrhovateľ ich zaplatil dňa 03.03.2009, ako to vyplýva z výpisu z účtu č. 19, - škody na majetku vo výške 17.073,17 eur, čo navrhovateľ odôvodnil ako zostatok nesplatenej istiny po odstúpení od leasingovej zmluvy, počnúc 5. splátkou. Od uvedenej položky navrhovateľ odrátal predajnú cenu vo výške 2.250 eur, za ktorú predmet leasingu predal a kúpna cena bola kupujúcemu vyúčtovaná faktúrou č. H zo dňa 26.10.2010, - nákladov vo výške 308,50 eur, ktoré navrhovateľ odôvodnil zaplatenou cenou za znalecké posudky vo výške 25 eur, ktorú sumu vyúčtovala spoločnosť B. s.r.o. faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 06.07.2010 a ktorá cena bola zaplatená navrhovateľom dňa 26.07.2010, o čom navrhovateľ predložil výpis z účtu č. 76 a zo sumy 70 eur, ktorú cenu vyúčtovala spoločnosť Slovdekra s.r.o. faktúrou č. 29370045 zo dňa 30.06.2009 a ktorú spoločnosť navrhovateľa zaplatila dňa 10.07.2009, o čom predložila výpis z účtu č. 62, ďalej zo sumy 4,50 eur za kolkové známky použité pri odhlásení vozidla, zo sumy 35 eur za služby poskytnuté spoločnosťou M.O.plus s.r.o. Bratislava v súvislosti s odhlásením motorového vozidla a cestovné, ktoré si spoločnosť M.O. plus s.r.o. vyúčtovala vo výške 100 eur za cestu z Bratislavy do Považskej Bystrice a späť v počte 330 km. Spoločnosť M.O. plus s.r.o. Bratislava si cenu za poskytnuté služby vyúčtovala faktúrou č. 2010087 zo dňa 29.10.2010 splatnou 30.10.2010. Navrhovateľ cenu služieb zaplatil uvedenej spoločnosti dňa 02.11.2010, o čom predložil výpis z účtu č. 117, - navrhovateľ si ďalej uplatnil parkovné za 37 dní, a to od 02.06.2009 do 30.06.2009 v počte 29 dní, ktoré bolo navrhovateľovi vyfakturované faktúrou č. 590045 zo dňa 02.07.2009 spoločnosťou ET Slovakia s.r.o. Bratislava a parkovné za obdobie od 01.07.2009 do 08.07.2009 v počte 8 dní, ktoré bolo vyúčtované faktúrou č. 590054 spoločnosťou ET Slovakia s.r.o. zo dňa 03.08.2009 splatnou 30.08.2009. Navrhovateľ parkovné vyúčtované faktúrou 590045 zaplatil dňa 15.07.2009, o čom predložil výpis z účtu č. 64 a parkovné vyúčtované faktúrou č. 590054 zaplatil 07.08.2009, o čom predložil výpis z účtu č. 74. Parkovné bolo teda spolu účtované za 37 dní po 2 eur v celkovej sume 74 eur. Navrhovateľ si teda uplatnil neuhradené leasingové splátky vo výške 1. 495,85 eur, úroky z omeškania vo výške 53,86 eur, náklady agentúry spojené s podaním trestného oznámenia vo výške 71,10 eur, zostatok nesplatenej istiny po odstúpení od leasingovej zmluvy počnúc 5. splátkou končiac 60. splátkou vo výške 17.073,17 eur po odpočítaní predajnej ceny vo výške 2.250 eur a ďalšie náklady spojené s odobratím vozidla vo výške 308,50 eur. Spolu si tak uplatnil pohľadávku vo výške 16.752,48 eur. Zo splátkového kalendára, ktorý je prílohou k leasingovej zmluve vyplynulo, že odporca mal do 07.06.2013 povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na istine 749.999,90 Sk /34.895,44 eur/. Doplnkom č. 1 k znaleckému posudku č. 87/2009 spoločnosť Slovdekra s.r.o. ustálila všeobecnú hodnotu vozidla s DPH ku dňu 21.06.2010 vo výške 3.224 eur. Spoločnosť Slovdekra s.r.o. v znaleckom posudku č. 87/2009 ustálila všeobecnú hodnotu vozidla R. ku dňu 25.06.2009 vo výške 7.432 eur vrátane DPH. Ďalej s odkazom na ust. §§ 52,ods. 1-4, 53, ods. l,5,53, ods. 4 písm. k/, 54, ods. 1,2 Obč. zákonníka, § 269, 273, ods. 1, 351 ods. 1 Obch. zákonníka v odôvodnení uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah z nepomenovanej zmluvy, uzatvorenej dňa 11.06.2008 podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky spoločnosti navrhovateľa. Navrhovateľ splnil svoj záväzok a poskytol odporcovi finančný prenájom motorového vozidla zn. R. T., rok výroby XXXX a odporca sa zaviazal predmet leasingu užívať a platiť leasingové splátky vo výške 15.016 Sk /498,44 eur/ mesačne, podľa splátkového kalendára od 07.07.2008 do 07.06.2013. Kúpna a leasingová zmluva zo dňa 11.06.2008, je nepochybne tzv. formulárovým typom zmluvy, keďže odporca zmluvné ustanovenia, predovšetkým obchodné podmienky, pred podpisom zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a navrhovateľ vzorový text zmluvy používa vo viacerých prípadoch pri finančnom leasingu, čo je súdu známe z rozhodovacej činnosti. Predmetná kúpna a leasingová zmluva, teda spĺňa kritéria spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Obč. zák., podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Zmluva zo dňa 11.06.2008, je považovaná za spotrebiteľskú zmluvu, aj keď bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Neobstojí námietka navrhovateľa, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Obč. zák., bolo prihliadnuté na charakter účastníkov pri uzavieraní zmluvy. Navrhovateľ vystupoval v postavení dodávateľa, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti, je leasing dopravných prostriedkov. Odporca bol v zmluve označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, identifikovaný rodným číslom. Ani navrhovateľ netvrdí, že finančný prenájom mu bol poskytnutý na výkon obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Je potom zrejmé, že odporca vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák., prikazuje aplikovať ustanovenia Obč. zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie, než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami, Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Pokiaľ aj zmluvné podmienky stanovujú, že na právne vzťahy zo zmluvy sa bude prednostne aplikovať Obchodný zákonník, táto klauzula obchádza ustanovenie § 54 ods. 1 Obč. zák. a je preto zo zákona neplatná. Je nepochybne preukázané, že odporca svoju povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť leasingové splátky nesplnil, zaplatil iba prvú zvýšenú splátku a následne prvú splátku podľa splátkového kalendára a ďalej si svoju povinnosť neplnil. V dôsledku neuhrádzania splátok zo strany odporcu, navrhovateľ odstúpil od zmluvy. Až do odstúpenia od zmluvy bol odporca povinný zaplatiť 1. až 4. splátku, ktoré boli splatné 07.07.2008, 07.08.2008, 07.09.2008 a 07.10.2008. Z týchto zaplatil iba prvú splátku a ďalšie 3 splátky nezaplatil. Odporca bol v priebehu trvania zmluvy, povinný prvé štyri splátky uhradiť a preto ho súd zaviazal na zaplatenie 3 splátok splatných 07.08.2008, 07.09.2008 a 07.10.2008 vo výške 1.495,32 eur v prospech navrhovateľa /498,44 eur x 3/. Táto povinnosť odporcu je daná v čl. 8 bod 1 obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Preto súd odporcu k zaplateniu 1485,32 eur zaviazal. Zmluvné dojednania obsiahnuté v obchodných podmienkach v čl. 10 v bode 2 týkajúce sa sankcie za omeškanie odporcu s platením leasingových splátok, súd považuje za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, musí sa jednať o sankcie, ktoré so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy , obstoja pri povinnej súdnej kontrole neprijateľných podmienok. V danom prípade navrhovateľ po porušení povinnosti zo strany odporcu, odobral odporcovi predmet leasingu, následne požaduje od neho zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo v plnej výške, to znamená v sume 750.000 Sk /24.895,44 eur/, samozrejme po zohľadnení prvej splátky podľa splátkového kalendára a zaplatení zvýšenej splátky vo výške 225.000,- Sk /7.468,63 eur/. Súd je názoru, že pri spotrebiteľskej zmluve pri samotnom uzatváraní zmluvy, by nemal byť prísnejšie, alebo výlučne sankcionovaný iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Už na prvý pohľad , aj táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Navrhovateľ ako dodávateľ, totiž nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Dôležitým aspektom ja samotná výška sankcie vo vzťahu k predmetu zmluvy. Navrhovateľ odobral vozidlo odporcovi, ale zároveň požaduje zaplatenie kúpnej ceny /obstarávacej ceny/ motorového vozidla, vo výške 100%. Vozidlo bolo pritom odporcovi odobraté v novembri 2008 a ku dňu odobratia vozidla, bolo navrhovateľovi vyplatených odporcom 231.554,- Sk /7.686,18 eur/. Zo splátkového kalendára tiež vyplýva, že zisk navrhovateľa z finančného prenájmu vozidla, mal predstavovať sumu 375.960,10 Sk /12.479,59 eur/. Sankcia bola pritom dojednaná tak, že si ju navrhovateľ uplatnil vo výške 14.823,17 eur /čo predstavuje splátku istiny, počnúc 5. splátkou končiac 60. splátkou/, čo znamená viac ako 100% z hodnoty zisku leasingovej spoločnosti. Navrhovateľ pritom odvodzuje právo na zaplatenie sankcie od nesplnenia povinnosti odporcu, platiť splatné leasingové splátky, aj keď listom zo dňa 31.10.2008 odstúpil od zmluvy. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasledujúcich, neprimerane vysoká sankcia, má následok neplatnosť takéhoto dojednania ,ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pritom treba zdôrazniť, že navrhovateľ predmet leasingu odobral a neprimeranosť sa javí v pomere medzi účastníkmi konania aj v tom, že odporca nedisponuje motorovým vozidlom, ale musí zaplatiť celú jeho kúpnu cenu. Naopak na strane navrhovateľa, tento má k dispozícii motorové vozidlo a zároveň dostáva kúpnu cenu od odporcu, vo výške 100%. Takto dojednané podmienky, súd preto označil za neprijateľné. Náklady spojené s odobratím predmetu leasingu a jeho odhlásením na dopravnom inšpektoráte vo výške 124,50 eur, súd navrhovateľovi priznal, pretože riadne zdokladoval ich vynaloženie a predložil faktúry od spoločnosti M.O. plus s.r.o., ktorá odhlásenie vozidla a predchádzajúce odobratie vozidla realizovala a navrhovateľ preukázal aj zaplatenie týchto nákladov, uvedenej spoločnosti. Súd nepriznal navrhovateľovi, náklady spojené s parkovným a znaleckými posudkami, mal za to, že k uplatneniu týchto nárokov, neexistuje zmluvný, ani zákonný dôvod, nie je dôvod, aby odporca po odobratí predmetu vozidla, ďalej znášal náklady spojené s parkovaním vozidla, ani náklady spojené s ďalším disponovaním vozidla zo strany navrhovateľa. Úrok z omeškania vo výške 0,1% denne, je v rozpore s právnou úpravou k spotrebiteľským zmluvám. Medzi účastníkmi konania, boli dojednané úroky z omeškania vo výške 0,1% denne, t.j. 36,5% ročne. Zásada zmluvnej voľnosti, je modifikovaná účelom a zmyslom sankčného a motivačného mechanizmu inštitútu úrokov z omeškania, ich použitie je možné a zákonné, ich výška však nemôže byť bezhraničná. Čiastka, ktorú bol povinný odporca v prípade omeškania zaplatiť, zodpovedá úroku vo výške 36,5% ročne, čo je očividne za hranicou, ktorú možno považovať za adekvátnu. Dôsledkom toho je hrubý nepomer medzi vzájomnými povinnosťami strán a navrhovateľovi by tak bolo priznané toľko, koľko by zďaleka nemohol získať, ak by vymáhanú čiastku uložil v ktorejkoľvek banke a ani si nemožno predstaviť inú investíciu, ktorá by obdobný zisk ponúkla. Zmyslom úroku z omeškania, je jeho motivačná a sankčná funkcia, pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní so včasným a riadnym splácaním, je však nutné dbať na zásadu primeranosti, pretože úplne neúmerná výška úrokov z omeškania, môže byť oprávnene pociťovaná dotknutým subjektom, ako nespravodlivá. Súd vyhodnotil dojednanie úrokov z omeškania vo výške 36,5% ročne za neprimeranú sankciu a jej právnym následkom, je neprimeraná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve podľa § 54 Obč. zák. Zákonodarca s účinnosťou od 15.01.2009 novelizoval ust. § 369 ods. 1 Obč. zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcu z predpisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v Obč. zákonníku (§ 52 a nasl.) a zákonom o spotrebiteľskom úvere, aby odstránil prípadné pochybnosti. Na základe ust. § 54 ods. 1 Obč. zákonníka aj do 15.01.2009 je potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia. Pokiaľ potom zmluvné strany dojednali v zmluve úrok z omeškania, ktorý presahuje úrok prípustný podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, dojednanie úroku z omeškania nad výšku prípustnú podľa predpisov Obč. zákonníka, predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na základe nej, požadované plnenie. Úprava úrokov z omeškania, bola v čase uzavretia zmluvy pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa noriem občianskeho práva, preto nebolo možné dohodnúť vyššie úroky, ako podľa Obč. zákonníka. Preto súd podľa § 153 ods. 4 O.s.p., určil zmluvnú podmienku, ktorou boli dojednané úroky z omeškania nad výšku úrokov podľa občianskeho práva za neplatnú, z dôvodu neprijateľnosti a priznal navrhovateľovi úroky z omeškania v maximálne prípustnej výške, podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 NV SR účinného do 31.12.2008 , výška úrokov z omeškania, je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska , platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. 8,5% ročne. Súd potom priznal úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne nasledovne: - zo sumy 0,53 eur od 08.07.2008 do 30.09.2008 vo výške 0,01 eur, - zo sumy 497,91 eur od 08.07.2008 do 07.08.2008 vo výške 3,59 eur, - zo sumy 498,44 eur od 08.08.2008 do 30.09.2008 vo výške 6,26 eur - a zo sumy 498,44 eur od 08.09.2008 do 30.09.2008 vo výške 2,66 eur. Spolu takto vypočítal úrok z omeškania v celkovej výške 12,52 eur a vo zvyšku nárok zamietol. Úroky z omeškania požadované z dlžnej sumy vo výške 9% od 20.11.2010, ktorej výšku posudzoval rovnako podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. zohľadňujúc pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní. Navrhovateľ mal úspech v časti o zaplatenie 1.485,94 eur /8,9 %/ a odporca v časti o zaplatenie 15.183,64 eur /91,2%/, čo predstavuje právo na náhradu trov konania v prospech odporcu, vo výške 82,4% . Keďže odporca si trovy neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal. Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu a to v časti, v ktorej súd zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 15.183,54 eur z dôvodu, že prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil, čím uplatnil dôvod odvolania, uvedený v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., a z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205, ods. 2, písm. d/ O.s.p. V odôvodnení odvolania uviedol, že svojim návrhom žiadal zo strany odporcu zaplatenie skutočnej škody, ktorá mu vznikla na majetku, v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Táto škoda, predstavuje účtovnú hodnotu predmetu leasingu - zostatkovú cenu vozidla - súčin istín neuhradených splátok od 5-tej splátky až do konca, t.j. do 60-tej splátky vrátane. Bol to on, kto uhradil kúpnu cenu predmetu leasingu vo výške 750.000,- Sk na účet dodávateľa EVO - market, s.r.o. so sídlom v X., ktorá kúpna cena, je rozpočítaná do jednotlivých leasingových splátok. Poukázal na to, že odporca si vybral motorové vozidlo i predávajúceho sám, na základe čoho, mu navrhovateľ poskytol financovanie predmetného motorového vozidla. Škoda na majetku, tak predstavuje zostatok 56 splátok kúpnej ceny, ktorú navrhovateľ za motorové vozidlo preukázateľne a nespochybniteľne nezaplatil. Poukázal na to, že v zmysle zmluvy, sa odporca zaviazal uhradiť nielen kúpnu cenu vozidla, ale aj leasingové navýšenie, t.j. úrok a ďalšie nároky leasingovej spoločnosti, avšak navrhovateľ si voči nemu uplatňuje len náhradu škody predstavujúcu zostatok istiny, teda zostatok kúpnej ceny predmetu leasingu bez DPH. V dôsledku porušenia zmluvných dojednaní na strane odporcu, došlo k úbytku na majetku navrhovateľa. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že dojednanie o paušalizovanej náhrade škody, ktorá predstavuje leasingové splátky, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože škoda navrhovateľovi v súvislosti s predčasným ukončením leasingu skutočne vznikla, nakoľko leasingový vzťah obvykle smeruje k predaju motorového vozidla po uplynutí doby leasingu, počas ktorej, dôjde k opotrebeniu vozidla. V prípade, že dôjde k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy, nejedná sa o štandardný a predpokladaný postup, v dôsledku čoho, dochádza k zníženiu pravdepodobnosti budúceho zisku navrhovateľa, ktorý je očakávaný s ohľadom na jeho predmet podnikania. Nemožno od neho spravodlivo očakávať, že v prípade, ak odporca prestane platiť leasingové splátky, jednoducho vráti predmet leasingu navrhovateľovi, ktorý je v jeho vlastníctve, čím by boli záväzky vysporiadané. Poukázal na to, že v prípade, ak by odporca nebol prejavil záujem uzavrieť leasingovú zmluvu, navrhovateľ by predmetné motorové vozidlo nebol kúpil. Poukázal na znalecké posudky z roku 2009 a 2010, z ktorých je zrejmé, ako klesala hodnota predmetu leasingu po jeho užívaní odporcom, s ohľadom na plynutie času a vývoj cien motorových vozidiel na trhu. Nesúhlasil s tým, že po odstúpení od zmluvy, nielen odobral odporcovi motorové vozidlo, ale navyše požaduje zaplatenie kúpnej ceny v plnej výške. Navrhovateľ vozidlo predal a inkasovanú kúpnu cenu vo výške 2.250,- eur odrátal od požadovanej istiny rovnako, ako prvú zvýšenú splátku a prvú splátku podľa splátkového kalendára. Podľa jeho názoru, náhrada škody musí byť vyčíslená vo výške 100% kúpnej ceny, v čase kúpy vozidla navrhovateľom. Nesprávny je záver prvostupňového súdu, že v tomto prípade, sa jedná o sankciu za porušenie zmluvných povinností, pretože v tomto prípade ide o paušalizovanú náhradu škody a teda takáto zmluvná podmienka, nemôže byť vyhlásená za neprijateľnú, pretože by to bolo v rozpore so zákonnou úpravou o náhrade škody. Dotknutá zmluvná podmienka podľa jeho názoru, nemá charakter neprijateľnej podmienky, pretože nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu, ako spotrebiteľa. Rovnako nesúhlasil s tým, že prvostupňový súd mu nepriznal uplatnený nárok na zaplatenie nákladov spojených s parkovným vo výške 74 eur a znaleckými posudkami vo výške 95 eur s odôvodnením, že neexistuje zmluvný, ani zákonný dôvod na to, aby odporca požadoval zaplatenie týchto súm. Poukázal na čl. 10 bodu 4 Obchodných podmienok a na čl. 12 bod 4. obchodných podmienok, z ktorých takýto nárok navrhovateľa voči odporcovi, jednoznačne vyplýva. Naproti tomu mu súd priznal náklady spojené s odobratím predmetu leasingu a odhlásením na dopravnom inšpektoráte vo výške 124,50 eur. Okresný súd sa nevysporiadal podľa jeho názoru, ani s nárokom na neuhradené náklady agentúry vo výške 71,10 eur. K výroku rozsudku, ktorým vyhlásil súd čl. 10 bod. 5 obchodných podmienok za neprijateľnú zmluvnú podmienku uviedol, že úroky z omeškania vo výške 0,1% denne, nie sú podľa judikatúry súdov SR považované za úroky dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi. Podľa jeho názoru, sa nejedná v tejto časti tiež o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľné zmluvné podmienky ustálil okresný súd bez toho, aby bližšie špecifikoval dôvody, vedúce k vyhláseniu ich neplatnosti. Zastáva názor, že svoj nárok dostatočne skutkovo a právne zdôvodnil a preukázal listinnými dôkazmi. Suma ním požadovaná, je podľa jeho názoru oprávnená, bola riadne preukázaná a špecifikovaná a domáha sa jej na základe toho, že odporca porušil svoje zmluvné povinnosti. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 413,48 eur, titulom trov právneho zastúpenia. Odporca, ani opatrovníčka odporcu, nevyužili svoju zákonnú možnosť, písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je v napadnutej časti vecne správny, a preto je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. tento potvrdiť. O odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v ostatných častiach, z hľadiska jeho vecnej správnosti nepreskúmaval, pretože vo vzťahu k nim, rozhodnutie prvostupňového súdu napadnuté nebolo, teda v tých častiach, nenastal suspenzívny účinok odvolania (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom odvolaní súdu prvého stupňa predovšetkým vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku ktorých, potom vec nesprávne právne posúdil v tom smere, že určil zmluvnú podmienku v článku 10 pod bodom 2 v časti, že odstúpením od leasingovej zmluvy sa stávajú splatnými všetky zostávajúce leasingové splátky a takto zaplatené leasingové splátky sa budú považovať za paušalizovanú náhradu škody, ktorá vznikla na strane leasingového prenajímateľa z dôvodu, že leasingový vzťah nemohol trvať po dohodnutú dobu a musel byť predčasne ukončený, ako neprijateľnú, čo má za následok jej neplatnosť a tiež určil, že zmluvná podmienka v obchodných podmienkach pre finančný prenájom /leasing/ motorových vozidiel spoločnosti OTP lízing a.s. v čl. 10 pod bodom 5, v tom, že leasingový prenajímateľ má právo požadovať leasingového nájomcu zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, je ako neprijateľná, neplatná. Účastníci konania uzatvorili leasingovú zmluvu, ktorá je z hľadiska svojho obsahu, kumuláciou zmluvy o prenájme s následnou kúpu veci, teda zmluvy kúpnej. Odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že účastníci konania uzatvorili predmetnú zmluvu, ako zmluvu spotrebiteľskú, s poukazom na podmienky, za ktorých bola uzatvorená, vychádzajúc z ust. § 52 a nasl. OZ. Navrhovateľ vystupoval v postavení dodávateľa, ktorého predmetom činnosti je leasing dopravných prostriedkov, pričom odporca je v zmluve identifikovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ a v konaní nebolo preukázané a navrhovateľ to ani netvrdil, žeby odporcovi bol finančný leasing poskytnutý na výkon obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti, preto súd prvého stupňa správne predmetný záväzkový vzťah účastníkov posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, keďže podľa ust. § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zmluva, ako aj obchodné podmienky, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, sú typickými štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Na základe uvedeného, sa potom súd prvého stupňa vecne správne, zaoberal otázkou ochrany odporcu, ako spotrebiteľa, keď skúmal obsah ustanovení predmetnej zmluvy a obchodných podmienok, z hľadiska toho, či obsahujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech odporcu, ako spotrebiteľa, teda či obsahujú neprijateľné podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 absolútne neplatné, ak tieto neprijateľné podmienky, neboli individuálne dojednané, keď odporca, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber, buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať, so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa, je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porovnaj rozsudky Mostaza Claro C 168/05 bod 25 Oceano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Ak navrhovateľ vo vopred formulovaných zmluvných podmienkach, favorizoval Obchodný zákonník pred právnymi predpismi určenými na ochranu spotrebiteľa, ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa zmluvná úprava vzťahov, nemôže odchýliť od režimu OZ, v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v článku 10 pod bodom 2, upravujúcu nárok navrhovateľa na paušalizovanú náhradu škody, pre prípad predčasného ukončenia leasingového vzťahu, vo výške všetkých zostávajúcich leasingových splátok, ktoré sa následne stávajú splatnými, odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu o jej neprijateľnosti, v dôsledku čoho je táto neplatnou. Dojednanie o tzv. paušalizovanej náhrade škody, je z hľadiska svojho obsahu podobným inštitútom, ako zmluvná pokuta. Bez ohľadu na skutočnú výšku prípadne vzniknutej škody, v podstate sankcionuje spotrebiteľa, pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spôsobom, ktorý je z hľadiska ochrany spotrebiteľa, neakceptovateľný. Priznaním plnenia z takejto zmluvnej podmienky, by došlo k zásadnej nerovnovážnosti zmluvných strán, kedy odporca, by nielenže vrátil predmet leasingu, čím by navrhovateľ získal hnuteľný majetok v jeho zostatkovej hodnote, ale by aj v celom rozsahu uhradil v podstate jeho kúpnu cenu, čím by podľa názoru odvolacieho súdu, došlo na strane leasingového prenajímateľa, k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor spotrebiteľa, ktorý v tomto smere nedisponuje podľa zmluvných dojednaní žiadnymi právami, ale len povinnosťami, výrazne preferujúcimi stranu dodávateľa. Pritom ku dňu odobratia vozidla v novembri 2008, už bolo zo strany odporcu vyplatených navrhovateľovi 7.686,18 Eur, ako prvá zvýšená splátka, predstavujúca 30% z obstarávacej hodnoty motorového vozidla a prvostupňovým súdom bol zaviazaný na doplatenie ďalších troch leasingových splátok v sume 1.495,32 eur, teda splátok, ktoré sa stali splatnými, do doby ukončenia zmluvného vzťahu, v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa. Takto by odporca v podstate za 4 mesiace trvania leasingového nájmu, keďže nedošlo k odkúpeniu vozidla, zaplatil sumu rovnajúcu sa plnej výške obstarávacej ceny vozidla, napriek tomu, že vozidlo prevzal navrhovateľ. Takéto podmienky nemožno označiť za iné, ako nekalú obchodnú praktiku, pred ktorou, je povinnosťou súdu spotrebiteľa ochrániť. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že obchodné podmienky, ako súčasť predmetnej leasingovej zmluvy, sú obsiahnuté na štyroch stranách, písané drobným písmom. Ide o rozsiahle množstvo údajov, tvoriacich podstatný obsah zmluvy, zásadne vymedzujúcich práva a povinnosti zmluvných strán, vrátane dôsledkov porušenia povinností a sankcií. Súd prvého stupňa za uvedenej dôkaznej situácie, keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľ, ako dodávateľ a odporca, ako spotrebiteľ, náležite prejednali obsah jednotlivých zmluvných dojednaní obsiahnutých v dojednaných obchodných podmienkach, správne konštatoval, že dotknutá zmluvná podmienka, nebola individuálne dojednaná. Nie je totiž vylúčené, že ak by navrhovateľ, ako dodávateľ leasingovej služby s odporcom, ako spotrebiteľom, riadne prerokoval pred uzavretím leasingovej zmluvy, aké dôsledky môže mať predčasné ukončenie leasingového vzťahu pre omeškanie s platením leasingových splátok, s poukazom na čl. 10 bod 2, odporca by s takým znením čl. 10, bod 2 zmluvy, nesúhlasil. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, tak, ako je tomu aj v preskúmavanej veci, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Argumenty navrhovateľa v odvolaní, týkajúce sa charakteru a účelu leasingového vzťahu, vzhľadom na jeho špecifický charakter a dopad na jeho podnikateľskú činnosť, sú vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetného záväzkového vzťahu a teda aj na povinnosť dodávateľa služieb, rešpektovať zákon ochraňujúci práva spotrebiteľa, právne irelevantné. Naviac nemožno opomenúť skutočnosť, že navrhovateľ nepredložil pre účely ocenenia predmetu leasingu po zániku predmetného leasingového vzťahu, znalecký posudok a teda nie je známa hodnota predmetu leasingu, ku dňu zániku zmluvného vzťahu, avšak podľa posudku (po cca 8 mesiacoch od zániku leasingového vzťahu), bol predmet leasingu ocenený len na necelých 7.432 eur, teda takmer o 17.463,43 eur menej, než bola jeho vstupná obstarávacia cena (24.895,44 eur), (pričom predmet leasingu - motorové vozidlo, bol ku dňu odovzdania prenajímateľovi nepoškodený, len bežne opotrebovaný). Otázkou zostáva, či k takému poklesu hodnoty vozidla prišlo v dôsledku vyššej vstupnej hodnoty vozidla, alebo v dôsledku nakladania s vozidlom a jeho následným užívaním zo strany či už navrhovateľa, alebo tretích subjektov potom, ako bolo odporcovi odobraté. Ak navrhovateľ skutočne participuje na vyššej vstupnej hodnote predmetu leasingu, z tohto dôvodu nemožno zodpovednosť za stanovenie vstupnej hodnoty, preniesť na odporcu, ako spotrebiteľa najmä za situácie, že tento nemal garantované právo zohľadnenia hodnoty predmetu leasingu v prípade predčasného ukončenia leasingového vzťahu. Vzhľadom na túto skutočnosť, je na škodu navrhovateľa, ak uzavrel predmetnú leasingovú zmluvu na prefinancovanie motorového vozidla, ktoré podľa ním predloženého znaleckého posudku nemalo už o 12 mesiacov od obstarania, nehovoriac o hodnote po 4 mesiacoch ukončenia zmluvného vzťahu, ani len tretinu hodnoty vstupnej ceny. Rovnako nemôže ísť na ťarchu spotrebiteľa spôsob, akým využíval, alebo nevyužíval navrhovateľ vozidlo po jeho odobratí odporcovi, pretože tento túto skutočnosť žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v čl. 10 pod bodom 5, predmetom ktorej, je dojednanie úroku z omeškania, nad rámec právnej úpravy vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom prvostupňového súdu o jej neprijateľnosti. Zmluvne dojednaný úrok vo výške 36,5% ročne, je neprimeraný a vo vzťahu k úprave podľa ust. § 517, ods. 2 O.s.p. (8,5% ročne), voči spotrebiteľovi nevýhodnejší, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa zmluvná úprava vzťahov, nemôže odchýliť od režimu Obč. zák., v neprospech spotrebiteľa, pričom v podrobnostiach odvolací súd, odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu v príslušnej časti. Prvostupňový súd teda postupoval správne, keď nárok navrhovateľa, vyplývajúci z neprijateľných zmluvných podmienok, posúdil ako neopodstatnený a čo do tejto časti, odporcu na plnenie z nich nezaviazal. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval plnenie, ako náhradu skutočne vzniknutej škody z obchodnozáväzkového vzťahu, založenej na objektívnom princípe, túto upravuje ust. § 379 Obch. zák., a odvolací súd je názoru, že aplikácia tohto ustanovenia je vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetného záväzkového vzťahu vylúčená. Naviac, navrhovateľ vznik skutočnej škody, v ním tvrdenej výške, ani nepreukázal. Skutočnou škodou, sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Navrhovateľ nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy motorové vozidlo, pričom výška obstarávacej ceny bola 24.895,44 eur. Uvedené vozidlo bolo predmetom leasingového nájmu, na základe zmluvy uzatvorenej s odporcom, po dobu cca 4 mesiacov, následne bolo odporcovi v dôsledku ukončenia zmluvy odobraté. Navrhovateľ netvrdil jeho zničenie, alebo poškodenie odporcom, z čoho vyplýva, že bolo vrátené v stave, zodpovedajúcemu bežnému opotrebeniu vo vzťahu k dĺžke trvania leasingového nájomného vzťahu. K zmenšeniu majetku navrhovateľa, tak neprišlo, pretože tento naďalej spočíval vo vlastníctve ním nadobudnutej hnuteľnej veci. Jeho bežné opotrebenie a v dôsledku neho zníženie jeho hodnoty, bolo viac ako primerane, zohľadnené v sume, ktorú odporca zaplatil, ako prvú zvýšenú splátku vo výške 7.468,63 eur, čo predstavovalo 30% z obstarávacej hodnoty vozidla a v sume na ktorú ho zaviazal okresný súd z titulu doplatenia splátok, ku dňu ukončenia zmluvy. Skutočnosť, že hodnota vozidla po 12 mesiacoch od jeho obstarania a následne aj v ďalšom období klesala, ako vyplýva zo znaleckých posudkov, nemôže predstavovať skutočnú škodu, za ktorú by mal niesť zodpovednosť odporca a založiť tak na strane navrhovateľa, právny nárok na doplatenie zvyšku kúpnej ceny, titulom navrhovateľom tvrdenej škody, pretože skutočná škoda, na podklade ním tvrdených skutočností, mu nevznikla. Ako už bolo vyššie uvedené, ak navrhovateľ participoval na vyššej vstupnej hodnote predmetu leasingu, ktorá nezodpovedala jeho hodnote, z tohto dôvodu nemožno zodpovednosť za stanovenie vstupnej hodnoty, preniesť na odporcu, ako spotrebiteľa, pretože to bolo vecou obchodnej politiky navrhovateľa v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, pričom si musel byť vedomý rizika, z toho vyplývajúceho. V konečnom dôsledku, okresný súd správne vyhodnotil ako nedôvodný, aj uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie nákladov spojených s parkovným vozidla v roku 2009 a nákladov za znalecké posudky vypracované v rokoch 2009 a 2010 v sume 95 eur, s tým, že neexistuje zmluvný, ani iný zákonný dôvod, pre jeho priznanie. Je pravdou, že v zmysle čl. 10, bod 4 OP a čl. 12, bod 4 OP sa odporca, ako leasingový nájomca, zaviazal zaplatiť všetky účelne vynaložené náklady odobratia vozidla, znášať náklady vrátenia vozidla a všetky s tým súvisiace náklady. Za takéto náklady, však rozhodne nemožno pokladať náklady na parkovné, ktoré vznikli navrhovateľovi rok po ukončení leasingového vzťahu s odporcom, ani náklady na znalecké posudky, vypracované v nasledujúcich rokoch, predmetom ktorých, nebolo zistenie zostatkovej hodnoty ku dňu odobratia vozidla, ale až hodnoty, s odstupom niekoľkých mesiacov po odobratí vozidla a to ku dňu 25.06.2009 a následne ku dňu 21.06.2010. Po ukončení nájomného vzťahu, bolo v nasledujúcom období výlučne vecou navrhovateľa, ako vlastníka, akým spôsobom s vozidlom po ukončení leasingového vzťahu s odporcom nakladal, kde a za akú cenu vozidlo parkoval a či pre potreby jeho ďalších obchodných aktivít, bolo potrebné vykonanie znaleckého dokazovania, ktorého výsledky, sú irelevantné vo vzťahu k odporcovi a nie je žiaden dôvod, pre ktorý by náklady týmto vniknuté, mal znášať odporca, ktorý v čase ich vzniku, nebol s navrhovateľom v žiadnom zmluvnom vzťahu a tieto rozhodne nemožno považovať za náklady, vzniknuté v príčinnej súvislosti s odobratím vozidla odporcovi, ku ktorému došlo niekoľko mesiacov predtým. Vecne správne prvostupňový súd rozhodol aj o náhrade trov prvostupňového konania, keď vychádzajúc z ust. § 142, ods. 2 O.s.p., riadiac sa zásadou prevažného pomerného úspechu odporcu v konaní, tomuto náhradu trov konania i keď by mu prináležala, nepriznal, pretože tento si trovy neuplatnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, odôvodnenie rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., preto napadnutý rozsudok potvrdil, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. , ako vecne správny. Náhradu trov odvolacieho konania úspešnému odporcovi nepriznal, i keď v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by mu patrila; odporca si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .