Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/154/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313227488 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313227488.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú J. Q. F., K.. XX.XX.XXXX U. Q. S. Y. F., K. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - S. V., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Y. XX, XXX XX O., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Blankou Weismannovou, bytom Brečtanová 15, Bratislava, a otec - X. W. F., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX E., Y. W., K. M., XXX XX, W. Š. U., prechodne bytom a korešpondenčná adresa: S. Y. X, XXX XX O., štátny občan USA, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, Bratislava , IČO: 47 239 441, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.12.2013, č.k. 37P/325/2013-24, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa vo výroku o zverení maloletých detí a vyživovacej povinnosti otca m e n í tak, že do rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu sa maloleté P. J. Q. F., K.. XX.XX.XXXX U. S. Y. F., K.. XX.XX.XXXX zverujú do osobnej starostlivosti matke a otec je povinný prispievať na výživu maloletej J. Q. sumou XXX euro mesačne a na výživu maloletej S. Y. sumou XXX euro mesačne, u oboch počnúc dňom 10.12.2013, ktoré sumy je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšnej napadnutej časti sa uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa : - do rozhodnutia o rozvode a úprave práv a povinností voči maloletým deťom zveril maloleté deti J. Q. F., K.. X.XX.XXXX U. S. Y. F., K.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej J. Q. sumou XXX A.uro mesačne a na výživu maloletej S. Y. sumou XXX euro mesačne, u oboch počnúc dňom 10.12.2013, ktoré sumy uložil otcovi povinnosť zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, - na čas do rozvodu manželstva upravil styk otca s maloletými deťmi: J. Q. F., K.. X.XX.XXXX U. S. Y. F., K.. X.XX.XXXX tak, že otec má právo sa s deťmi stretávať každý týždeň v kalendárnom roku, vždy v sobotu od 7.00 hod do 19.00 hod, a to vždy tak, že si otec obe maloleté deti vyzdvihne v stanovenom čase pred bytom matky a v stanovenom čase vráti obe deti späť matke pred jej bytom, - uložil otcovi povinnosť zdržať sa vycestovania s obomi maloletými deťmi J. Q. F., K.. X.XX.XXXX U. S. Y. F., K.. X.XX.XXXX mimo územia SR, bez súhlasu matky, - vo zvyšku návrh matky zamietol, - deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 74 ods.1, § 75 ods.1,7,9, § 76 ods.1 písm. a/, b/, f/ O.s.p., § 28 ods.1,2, § 24 ods.2,3, § 25 ods.1,2, § 36 ods.1, § 62 ods.1,2,3,4, § 65 ods.1, § 75 ods.1 Zákona o rodine, kedy mal zo skutkového stavu vyplývajúceho zo spisu za preukázanú čiastočnú dôvodnosť návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia . Súd prvého stupňa konštatoval, že na Okresnom súde Bratislava III je pod sp. zn. 38 P/325/2013 vedené rozvodové konanie rodičov oboch maloletých detí, ktorého súčasťou je i úprava práv a povinností voči obom maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ( doposiaľ nie je právoplatne skončené). Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od 1.2.2013 a obe maloleté deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky. Otec podľa vyjadrenia matky spočiatku veľmi sporadicky prejavoval záujem o obe maloleté deti, tento záujem je väčší od polovice októbra 2013, pričom dňa 22.11.2013 otec svojvoľne, bez súhlasu a bez oznámenia matke vycestoval s obomi maloletými deťmi na 4 dni mimo územia SR do O.. Súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v časti výchovy maloletých detí prihliadajúc na to, že rovnaké rodičovské práva a povinnosti voči obom deťom majú obaja rodičia, jeden z rodičov však tieto práva porušuje a preto nie je v záujme maloletých detí situácia, aby otec bez súhlasu matky vycestoval s obomi deťmi mimo územia SR ( otec v danom prípade matke neoznámil ani to, kde sa s maloletými deťmi hodlal zdržiavať a čo bolo dôvodom vyňatia detí z vyučovania v škole). Súd prvého stupňa konštatoval, že vycestovanie maloletých detí mimo územia SR si vyžadovalo súhlas druhého rodiča , keďže ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností. S prihliadnutím na tvrdenia matky, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť voči obom maloletým deťom ( okrem platenia školného), súd prvého stupňa zaviazal otca platením výživného na obe maloleté deti v sume XXX euro a XXX euro mesačne u oboch, počnúc dňom tohto rozhodnutia prihliadajúc na vek oboch maloletých detí, ako aj na predbežný charakter takto určeného výživného. Vo zvyšnej časti súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol, nakoľko nariadeným predbežným opatrením riešená výchova oboch maloletých detí zároveň upravuje aj tie povinnosti rodiča, ktoré ukladajú druhému rodičovi vrátiť obe maloleté deti späť matke, čím neumožňuje ďalšie svojvoľné odňatie oboch maloletých detí z výchovy matky bez jej súhlasu na viac dní. Naviac, matka v návrhu neosvedčila skutočnosti týkajúce sa vysťahovania detí, prípadne spravovania ich majetku. Otec v odvolaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 4.2.2014 navrhol, aby odvolací súd uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zmenil a návrh matky zamietol, resp. aby predbežné opatrenie zrušil, keďže dôvody na jeho nariadenie nie sú, resp. pominuli v zmysle § 77 ods.2 O.s.p.. Otec poukázal na to, že úkony súdu prvého stupňa sa javia ako neštandardné, s ním ako s príslušníkom iného štátu nebolo primerane zaobchádzané, preložené uznesenie mu bolo súdom prvého stupňa zasielané až takmer dva mesiace po jeho nariadení, nebolo mu umožnené urobiť odvolanie proti predbežnému opatreniu do zápisnice súdu dňa 7.1.2014 a nebolo mu v jazyku ktorému rozumie doručené ani rozhodnutie o ustanovení opatrovníka maloletým deťom. Obe maloleté deti nehovoria slovenským jazykom a ich celá časť predškolského veku a značná časť školského veku bola strávená v Spojených štátoch amerických. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, že by matka podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu a ani to, že by súd začal konanie o úprave práv a povinností k deťom do rozvodu podľa § 77 ods.6 O.s.p.. Matka zamlčala pred súdom to, že majú rozdelenú výchovu o deti tak, že počas párneho týždňa sa o deti stará matka 3 dni a 3 noci, otec 4 dni a 4 noci a v nepárnom týždni sa interval starostlivosti strieda. Od času, kedy s matkou a deťmi nežije v spoločnej domácnosti si zaobstaral vlastný byt. Počas manželstva sa starali o obe deti rovnakou intenzitou čo sa týka času. V období letných prázdnin v roku 2012 a 2013 sa staral o deti v rozsahu dvoch mesiacov vo svojom rodinnom dome v K. M.. Ich prípad je učebnicovým prípadom pre striedavú starostlivosť. Nariadené predbežné opatrenie vnáša neistotu do vzťahov medzi rodičmi, keďže v ich prípade funguje striedavá starostlivosť a matka voči nej nevznáša pred ním námietky. Pokiaľ ide o financovanie, sám platí platby hypotéky za rodinný dom v K. M., financuje bývanie detí v čase, kedy sú s ním, ich školu financuje v pomere 50 % a v čase, kedy má deti vo výchove v plnosti financuje oblečenie, stravu a bývanie. Za významné považoval to, že matka má okrem zamestnania v Bratislave zamestnanie aj v K. M. a nie je nijako odkázaná na finančné zabezpečenie od neho. Petit predbežného opatrenia o vyživovacej povinnosti otca nemá skutkový základ, matka ho nepotrebuje a o deti sa stará polovicu času v mesiaci. Podľa názoru otca petit vyžadujúci si predbežný súhlas matky s vycestovaním do zahraničia je zarážajúci, keďže s deťmi v minulosti bežne navštevoval susedné štáty. Prípad opisovaný matkou v návrhu nie je v celosti pravdivý - v O. bol s deťmi dva dni, v tom čase bola matka v T. a on a ani deti nemali vedomosť, kde sa v ktoré dni bude nachádzať, aby ju prípadne mohli kontaktovať. Aktuálne nariadené predbežné opatrenie je zneužívané proti nemu, je absurdné aj z dôvodu, že sa nikdy nestalo, že by proti súhlasu matky s deťmi niekam vycestoval. Matka v písomnom vyjadrení pre prípad, ak bude odvolací súd akceptovať odvolanie otca navrhla, aby toto zamietol a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V priloženej tabuľke špecifikovala prehľad pobytu rodiny z ktorého vyplynulo, že v T. rodina žila 4 roky a na Slovensku žije od augusta 2012 až doposiaľ. Z dôvodu, že deti dostali v T. úvod do školského systému v anglickom jazyku sú na základe dohody rodičov zapísané do medzinárodnej školy s vyučovacím jazykom anglickým v Bratislave , ktorú navštevujú od septembra 2012. Deti majú rovnocenne so Spojenými štátmi americkými starých rodičov, ďalšiu rodinu a kamarátov v Slovenskej republike. Deti sú k slovenskému jazyku vedené ňou a starými rodičmi, aktívne sa ho učia od septembra 2012, pomaly sa zlepšujú, aj keď nie sú zatiaľ na konverzačnej úrovni. K tvrdeniam otca o porovnateľnej starostlivosti o deti matka uviedla, že počas manželstva boli prevažne v jej osobnej starostlivosti s výnimkou dní ( cca raz za dva týždne ) kedy mala pracovné povinnosti a otec sa musel o deti postarať. Otec podnikal niekoľkotýždňové pracovné cesty do T.. Po vzájomnej dohode sa v lete roku 2012 presťahovali na Slovensko - pred presťahovaním rodiny odišla na Slovensku o tri týždne skôr, aby pripravila bývanie ( nie dva mesiace ).V lete roku 2013 nemohla pre rozsah dovolenky, na ktorú mala nárok s deťmi stráviť viac ako 4,5 týždňa dovolenky v T.. Otec nevyhovel jej požiadavke, aby od nej neoddeľoval deti na viac ako tri týždne a deti na Slovensko priviedol až po 4,5 týždňoch. Vyvíjať snahu o starostlivosť o deti začal otec vyvíjať až v októbri 2013 kedy bolo jasné, že manželstvo neodvratne smeruje k rozvodu. Pre kratšie návštevy otca žiadala z dôvodu, že otec začal na deti psychicky tlačiť, aby presvedčili matku o potrebe rodiny presťahovať sa do T.. Deti, ktoré neboli zo separácie rodičov šťastné, ale neboli ani vážne traumatizované , začali byť nervózne a zvyšoval sa u nich výskyt trucovitých a plačlivých výstupov bez zjavnej príčiny. Rodičia nemajú ohľadom starostlivosti o deti žiadnu dohodu, ich vzájomná komunikácia je napätá a perspektívy dohody sú nízke. Z dôvodu vážnej obavy psychického nátlaku zo strany otca na deti ( ktorý deťom napr. čítal text predbežného opatrenia ) si čas strávený s deťmi naďalej striedajú. Tento spôsob je však nevhodný , príliš častý a pre deti stresový a deti samé odmietli striedavú výchovu s odôvodnením, že nechcú byť bez matky. Jej cieľom nie je zamedzenie vycestovania otca s deťmi kedykoľvek a kamkoľvek, ale vycestovaniu výhradne na základe vlastného uváženia a rozhodnutia bez jej súhlasu a vedomia, ako sa to stalo niekoľkokrát v minulosti. O plánoch otca stráviť s deťmi Vianoce 2013 v T. sa dozvedela len od detí, otec ju o tom informoval až dňa 18.12.2013 s tým, že odlet je plánovaný na 20.12.2013 ráno, s čím nesúhlasila. Ďalší súhlas otcovi nedala na vycestovanie 12. februára 2014 v dĺžke 3 týždne, kde vyše dvoch týždňov sa nekrylo s prázdninami detí na Slovensku a deti by museli vynechať školu. Súhlas s jednodenným výletom do Viedne dňa 1.1.2014 otcovi dala, na takýchto výletoch bol otec od nariadenia predbežného opatrenia niekoľkokrát bez toho, aby si od nej súhlas pýtal. Matka vo vyjadrení napokon opísala spôsob hospodárenia manželov, rozsah ich majetku a záväzkov a konštatovala, že otec neprispieva na všetky výdavky detí. Otec v písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 4.4.2014 požiadal o lehotu do 10. apríla 2014 na podanie vyjadrenia k vyjadreniu sa matky a jej právnej zástupkyne, ako aj na predloženie dôkazov za účelom preukázania jeho tvrdení. Uviedol, že posledné vyjadrenie matky a jej právnej zástupkyne bolo mnohopočetné a vnesené do spisu súdu len v slovenskom jazyku. O obsahu uvedených podaní sa dozvedel z vlastnej iniciatívy nahliadnutím do spisu prostredníctvom advokátskej kancelárie, pričom následne bolo nevyhnutné jednotlivé listiny predkladať a otec bol v danom čase naviac krátko odcestovaný v K. M. za účelom kontroly rodinného domu po zimnom ročnom období. Otec požiadal súd o vytýčenie pojednávania vo veci s ohľadom na skutočnosť, že vôbec nerozumie slovenskému jazyku a všetky listiny, či už vydané súdom alebo predložené matkou alebo jej právnym zástupcom v tomto konaní je mu nevyhnutné preložiť. V písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 23.4.2014 otec vzniesol námietku právomoci súdu a novú žiadosť o lehotu na doručenie listinných dôkazov k tejto námietky a na vyjadrenie sa k poslednému podaniu matky a jej právnej zástupkyne do 25. 4. 2014. Uviedol, že za kľúčové považuje, aby bol v tomto konaní vypočutý, a to nielen k meritu vydaného predbežného opatrenia, ale osobitne k okolnostiam, ktoré sú kľúčové na určenie právomoci súdu konať v tejto veci. V danej veci nie je časová nevyhnutnosť, aby súd rozhodol o veci bez náležitého zistenia všetkých skutkových okolností, pretože vo veci starostlivosti o deti prebieha riadna striedavá starostlivosť medzi rodičmi, čo nepoprela ani matka. Námietku právomoci súdu opierajúcu sa o obšírnu skutkovú argumentáciu vychádzajúcu z podstaty pojmu obvyklý pobyt maloletých detí, ktorý je kľúčovým kritériom pre určenie právomoci súdu podľa európskeho práva v zmysle nariadenia č. 2201/2003 ( Brusel II ). Otec mal za to, že jediným súdom, ktorý má právomoc konať vo veci starostlivosti o maloleté detí, je súd v K. M., pretože tu deti majú obvyklý pobyt. O tejto okolnosti svedčia dva jasné ukazovatele a to, že deti neovládajú slovenský jazyk a ani k tomu nie sú vedené ani jedným z rodičov a ďalej skutočnosť, že deti sú vzdelávané v medzinárodnej škole len v anglickom jazyku. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Vzhľadom na námietku nedostatku právomoci (medzinárodnej súdnej príslušnosti) slovenských súdov na rozhodovanie o predbežnom opatrení vznesenú v podaní otca doručeného odvolaciemu súdu dňa 23.4.2014 odvolací súd v prvom rade posudzoval otázku právomoci. S poukazom na uvedené bolo treba v otázke právomoci aplikovať nariadenie Rady ( ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktoré je platné tak pre Slovenskú republiku ( ktorého štátnou občiankou je matka maloletých ), ako aj pre Spojené štáty americké (ktorých štátnym občanom je otec maloletých ). Kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené označeným nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti ( čl. 12 preambuly ). To znamená, že právomoc by mal mať členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností ( čl. 12 preambuly v spojení s čl.8 oddielu 2). Obvyklý pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. V posudzovanom prípade zo skutkového stavu vyplývajúceho z doterajšieho obsahu spisu sa javí, že všeobecná právomoc slovenského súdu konať vo veci rodičovských práv k obom maloletým deťom je daná tým, že v čase začatia konania mali obe maloleté na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt ( čl.9 oddiel 1 nariadenia ). Z doposiaľ vykonaného dokazovania je nepochybné, že obe maloleté sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky nepretržite od júla 2012 do súčasnosti, majú tu zabezpečené bývanie , navštevujú tu školu v rodičmi zvolenom školskom zariadení, ich matka tu pracuje v trvalom pracovnom pomere a deti tu majú vytvorené sociálne väzby na rodinu zo strany matky, spolužiakov a ostatných priateľov. Nie je možné sa stotožniť s kritériami otca preukazujúcimi podľa neho iný obvyklý pobyt maloletých detí , t.j. okolnosť, že deti neovládajú slovenský jazyk a sú vzdelávané v medzinárodnej škole len v anglickom jazyku, keďže tieto kritériá nie sú pre určenie obvyklého pobytu detí podstatné. Naviac, okolnosť, že obe maloleté deti riadne neovládajú slovenský jazyk vyplýva zo spôsobu života detí a ich rodičov, keď z matkou doloženého prehľadu vyplynulo, že bydlisko detí a rodičov sa v minulosti aktuálne striedalo, záviselo zrejme i od pracovných príležitostí rodičov a anglický jazyk bol jazykom, v ktorom sa deti vo všetkých krajinách ( v ktorých doposiaľ spoločne s rodičmi bývali ) dorozumievali. Odvolací súd však podotýka, že súdy sú povinné skúmať podmienky konania ( vrátane otázky právomoci ) v každom štádiu konania. Uvedené znamená, že ak konajúci súd v ďalšom priebehu konania zistí v otázke právomoci nové okolnosti majúce vplyv na správnosť úvahy odvolacieho súdu ( ktorý má povinnosť rozhodnúť o odvolaní proti nariadenému predbežnému opatreniu v zákonnej lehote 30 dní a podľa § 154 ods.1 v spojení s § 167 ods.2 O.s.p rozhoduje podľa stavu existujúceho v čase vydania jeho rozhodnutia ) v otázke právomoci slovenského súdu, je povinný sa s touto skutočnosťou vysporiadať a zvoliť ďalší vhodný procesný postup. Pozornosť súdu prvého stupňa odvolací súd ďalej upriamuje na povinnosť zabezpečiť právo otca na to, aby mohol pred súdom konať v jazyku, ktorému rozumie ( § 18 O.s.p.). Toto právo zahŕňa nielen vystupovať pred súdom v tomto jazyku, ale aj robiť podania v tomto jazyku, a mať právo na doručovanie písomnosti súdu preložených do takéhoto jazyka. Povinnosť zabezpečiť práva otca konať v jazyku ktorému rozumie ( anglickému jazyku ) je povinný súd zabezpečiť i vtedy, ak otec v tomto konaní udelil plnú moc na svoje zastupovanie advokátovi so sídlom na území Slovenskej republiky. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd v súvislosti s posudzovaním včasnosti odvolania podaného otcom musel prihliadnuť k tomu, že súd prvého stupňa uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.12.2013, č.k. 37P/325/2013-24 súdom preložené do anglického jazyka otcovi riadne doručil až dňa 7.3.2014. Bez právneho významu je okolnosť, že označené rozhodnutie v slovenskom jazyku bolo otcovi doručené do vlastných rúk dňa 19.12.2013 na adrese miesta jeho súčasného bydliska v Slovenskej republike a i to, matka po doručení označeného uznesenia toto dala na vlastné náklady preložiť a otcovi ho podľa jej tvrdenia aj riadne doručila. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Okrem iného predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi (povinnosť), najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a)), alebo aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; (§ 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.). Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní, ktorým je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej. V posudzovanom prípade sa odvolací súd zhoduje s právnymi a skutkovými dôvodmi vedúcimi súd prvého stupňa k nariadeniu predbežného opatrenia upravujúceho otázku jednak zverenia maloletých do osobnej starostlivosti matky , úpravy styku otca s maloletými a i povinnosti otca sa dočasne zdržať vycestovania s oboma maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu matky . Vychádzajúc z doterajšieho obsahu spisu konštatuje, že medzi rodičmi existuje vysoká miera narušenia vzájomných vzťahov a schopností rodičov konštruktívne hovoriť o otázkach týkajúcich sa maloletých detí. Dané súdne rozhodnutie predbežne určujúce a stanovujúce pevné pravidlá pre rodičov v otázke zverenia maloletých, stretávania sa otca s dcérami a i spôsobu možného vycestovania otca s deťmi mimo územia Slovenskej republiky, by pri jeho racionálnom rešpektovaní zo strany rodičov, malo do rozhodnutia o veci samej predstavovať upokojenie situácie a odstránenie akýchkoľvek konfliktných situácií, ku ktorým medzi rodičmi dochádza práve v dôsledku ich neschopnosti vzájomne sa dohodnúť o podstatných otázkach súvisiacich s výchovou maloletých. Odvolací súd ďalej k odvolacím námietkám otca, ako i k následným písomným podaniam rodičov poznamenáva, že nie je jeho úlohou ( a ani to nie je v jeho možnostiach ) v danom štádiu konania pri rozhodovaní o nariadenom predbežnom opatrení posudzovať vhodnosť a mieru schopností rodičov realizovať striedavú starostlivosť o deti, jej vhodnosť pre deti a ani spôsob komunikácie a pravdivosť jednotlivých medzi rodičmi však sporných skutkových okolností. Tým, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, treba uviesť, že súd prvého stupňa ( a ani odvolací súd ) nemal dostatok skutkových podkladov na zaujatie stanoviska k v konaní prezentovaným rozporným tvrdeniam rodičov, keď ich pravdivosť bude predmetom dokazovania vo veci samej, v ktorej bude súd rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým na čas do rozvodu a výsledok zistení bude po riadne vykonanom dokazovaní premietať do rozhodnutia vo veci samej. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je v danom štádiu konania pri rozhodovaní o návrhu na predbežné zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky, o úprave styku detí s otcom a o uloženom zákaze otcovi vycestovať bez súhlasu matky mimo územia Slovenskej republiky podstatným len to, aby dočasne upravené pomery rodičov k maloletým ( ktorých dočasná úprava je pre nezhodu rodičov nevyhnutná ) boli v záujme maloletých a znamenali zastabilizovanie rodinných vzťahov tak, aby prípadné rozpory rodičov v otázkach týkajúcich sa ich rodičovských práva neohrozovali obe dcéry na ich riadnom a psychickom vývoji. V súvislosti s rozhodnutím súdu, v ktorom bola na čas do rozvodu manželstva uložená povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletých sumou vo výške XXX euro a XXX euro mesačne s účinnosťou od vydania predbežného opatrenia treba uviesť, že zmyslom ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere je aj to, že počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o predbežnom opatrení. Vychádzajúc z obsahu spisu sa odvolací súd stotožnil s úvahou súdu prvého stupňa o povinnosti otca prispievať na výživu oboch maloletých výživným v nevyhnutnej miere, s jeho výškou a i s určením časového momentu vzniku povinnosti otca predbežne prispievať na výživu dcér . Vo vzťahu k námietkám otca uvedeným v odvolaní je treba uviesť, že pri určovaní výživného v nevyhnutnej miere sa nezohľadňujú náklady vynakladané otcom na majetok spoločne nadobudnutý s matkou. Výživné v nevyhnutnej miere predstavuje len plnenie adresne určené na tie najzákladnejšie potreby maloletých s tým, že o definitívnej výške vyživovacej povinnosti otca bude súd prvého stupňa rozhodovať v konaní o veci samej ( o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým na čas do rozvodu ), v ktorej vykoná riadne dokazovanie zamerané na zistenie finančných, majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov maloletých detí. Odvolací súd konštatuje nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v tom, že tento dočasnú úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom čiastočne naviazal na konanie vo veci rozvodu rodičov a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode ( v časti výroku o predbežnom zverení maloletých do osobnej starostlivosti matky a uloženej povinnosti otcovi prispievať na výživu detí výživným v nevyhnutnej miere ), a to i napriek návrhu matky žiadajúcej predbežnú úpravu na čas do rozvodu manželstva. Konanie o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode ( § 113 ods.1 O.s.p.) čo znamená, že ak súd manželstvo rozvedie, je povinný v rozsudku, ktorým manželstvo rozvádza súčasne rozhodnúť aj o úprave práv a povinností manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Akékoľvek rozhodnutie súdu viažúce sa k návrhu na rozvod manželstva a na úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode ( vrátane rozhodnutia o predbežnom opatrení ) potom môže upravovať pomery účastníkov konania len na obdobie po právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva účastníkov. V záujme formálnej správnosti rozhodnutia preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa len v tom, že prijatý výrok o zverení maloletých detí a vyživovacej povinnosti otca naviazal na konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, o ktorom je súd prvého stupňa povinný začať konať i bez návrhu rodičov ( § 81 ods.1 O.s.p.). V ostatnej odvolaním napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.