Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Nitra 11Co/85/2025 4125209593 29. 10. 2025 JUDr. Eva Šišková ECLI:SK:KSNR:2025:4125209593.2
Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, proti žalovanému: D. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 53C/79/2025-34 zo dňa 10. 09. 2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 53C/79/2025-75 zo dňa 17. októbra 2025, takto rozhodol: Odvolací súd p o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 53C/79/2025-34 zo dňa 10. 09. 2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 53C/79/2025-75 zo dňa 17. októbra 2025. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) vyššie označeným uznesením nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení: „I. Súd zakazuje D. B. nar.: 24.06.1986, trvale bytom C. B.E. XXX, vstupovať do bytu č. XX. ktorý sa nachádza v bytovom dome D 6 b.j., s.č. XXX, ktorý sa nachádza na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape p.č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 213 m2. Prenajímateľom bytu je obec C.. Prenajímateľ je výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/1, vedenej na Okresnom úrade Nitra, Katastrálny odbor, pre obec C., katastrálne územie C., zapísanej na LV č. XXX. II. Súd zakazuje D. B. nar.: 24.6.1986, trvale bytom C. B.E. XXX, približovať sa k žalobkyni A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. B.E. XXX, na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní. III. Súd ukladá žalobkyni, aby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia, podala na súde žalobu na trvalé vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti a to bytu č. XX o výmere 77,59 m2, ktorý sa nachádza v bytovom dome D 6 b.j., s.č. XXX, ktorý sa nachádza na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape p.č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 213 m2. Prenajímateľ je výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/1, vedenej na Okresnom úrade Nitra, Katastrálny odbor, pre obec C., katastrálne územie C., zapísanej na LV č. XXXX. IV. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e) a h), § 326 ods. 1, § 328 ods. 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným mu dňa 10. 09. 2025 o 08.57 hod. sa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu žalovanému, v podobe nevstupovania do bytového domu ako i bytu, zákazu akéhokoľvek priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní. Zároveň sa žalobkyňa domáhala do 30 dní od právoplatnosti uznesenia uloženia jej povinnosti podať na súde žalobu na trvalé vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti. 4. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že žalovaný je jej manžel, s ktorým spoločne s maloletými deťmi F. B., nar. XX. XX. XXXX a G. B., nar. XX. XX. XXXX žijú v trojizbovom nájomnom obecnom byte č. XX o výmere 77, 59 m2, konkrétne na adrese C. s.č. XXX, bytový dom D 6 b.j., ktorý je postavený na parc. „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 213 m2. Prenajímateľom bytu je obec C., ktorá je jej výlučným vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1/1. Pred uzatvorením manželstva v roku 2007 žalobkyňa žila so žalovaným v partnerskom vzťahu približne 1 rok, počas tohto obdobia bol ich vzťah harmonický a rozumeli si. Bola si vedomá citlivejšej povahy žalovaného, ktorý často pôsobil melancholicky s príznakmi depresie. Uvedený stav sa na žalovanom prejavoval v dôsledku tragického úmrtia jeho otca v detstve, čo v minulosti riešil príležitostným užívaním alkoholu, bez známok agresivity. Približne pred 4 rokmi žalovaný začal užívať alkohol pravidelne (počas víkendov a voľných dní), čo sa začalo prejavovať podráždenosťou, konfliktnosťou, a svoju nervozitu si vybíjal na rodine v podobe vulgárnych nadávok a označovaní ako „nevďačné svine“. Vadil im plač a hluk detí, pričom v takých situáciách im prikazoval, aby „držali huby“. Žalobkyňa mu pred dvoma rokmi vyliala posledný alkohol, na čo žalovaný reagoval extrémne agresívne, následkom čoho rozbil dvere na skrini. Od 07. 07. 2025 je žalovaný práceneschopný, od tohto obdobia denne užíva alkohol (0,5 až 0,7 litra destilátu), len leží alebo spí a finančné prostriedky využíva výlučne na alkohol a cigarety, pričom o rodinu nejaví záujem. Žalovaného správanie sa od času jeho PN stalo voči žalobkyni a ich spoločným deťom čoraz agresívnejšie. V druhej polovici júla sa žalovaný dal hospitalizovať do Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží, nakoľko si bol vedomý, že už nezvláda problémy s alkoholom, v domácnosti sa triasol na posteli a kričal ako zviera. Liečenie dobrovoľne ukončil po piatich dňoch, pretože nesplnilo jeho očakávania, po príchode domov sa vrátil znova k alkoholu, nakoľko podľa jeho slov, dostal črevné problémy a jedine alkohol mu ich pomôže vyriešiť. Dňa 31. 08. 2025 vznikla medzi stranami hádka, keď konflikt vznikol z dôvodu, že žalobkyňa deň predtým odišla s maloletými deťmi do Nitry nakúpiť školské pomôcky, oznámila mu kam idú, ale keďže opitý spal, tak nevnímal. V deň konfliktu prišla žalovaného matka a slovne na žalobkyňu zaútočila slovami, že je bezcitná, že si žalovaného nevšíma a keď mu nepomôže, tak sa žalovaný z depresie nedostane. Následne odišla s maloletými deťmi do spálne, kde následne vrazil do izby žalovaný, chytil ju pred deťmi pod krk so slovami „ešte slovo a zabijem ťa“. Následne si žalovaný odišiel ľahnúť spať a po vytriezvení si na incident nepamätal. Dňa 02. 09. 2025 došlo zo strany žalovaného znova k nezhode, keď od žalobkyni žiadal bankomatovú kartu (ktorá je písaná na jej meno a finančné prostriedky na nej nie sú spoločné), ktorú mu však nedala, pretože si chcel ísť znova kúpiť cigarety a alkohol. Na základe uvedeného žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu dlaňou do oblasti tváre, silno ju chytil za ruky a následne pod krk, následkom čoho mala modriny, škrabance a stopy po škrtení. Maloleté deti boli priamym svedkom diania v domácnosti. Po tomto konaní žalovaného následne žalobkyňa privolala OO PZ Veľké Zálužie, ktorý ho vykázali zo spoločného obydlia (Rišňovce č. 704) a na žalovaného podala trestné oznámenie (vec je vedená na OP PZ Veľké Zálužie pod č. ORPZNR-OPPA-2025/004915). Ako ohrozená bola žalobkyňa kontaktovaná Poradňou obete s Intervenčným centrom, Centra Slniečko, n. o., ktoré podľa zákona o obetiach trestných činov č. 274/2017 Z. z., poskytuje pomoc ohrozeným osobám, u ktorých bol realizovaný inštitút vykázania. Žalobkyňa má zo strany žalovaného strach, jeho agresivita sa neustále zhoršuje a prestáva byť predvídateľná, sama ho nedokáže zastaviť, na základe čoho sa obáva o svoj život, keďže jeho útoky sú čoraz častejšie a intenzívnejšie. 5. Súdu prvej inštancie z úradného záznamu k prevereniu oznámenia spracovaného OR PZ v Nitre (OO PZ H. I. zo dňa 02. 09. 2025) vyplynulo, že dňa 02. 09. 2025 o 18:12 hod. bola na adresu C. E. XXX vyslaná policajná hliadka na podnet oznamovateľky (žalobkyne), ktorú mal žalovaný udrieť dlaňou do oblasti tváre, z dôvodu hádky o peniaze. Hliadka NARCIS 310 na miesto dorazila v čase 18:29 hod, ktorá na ulici pred domom videla sedieť muža, ktorého stotožnila ako D. B., ktorý bol zjavne
ťažko pod vplyvom alkoholu, ktorý na otázku „čo sa stalo“ uviedol, že nič, že sa mal iba pohádať s manželkou. Následne sa hliadka skontaktovala s oznamovateľkou, ktorá uviedla, že približne o 18:00 hod. mala slovnú hádku so žalovaným, ktorému odmietla vydať bankomatovú kartu, nakoľko mu dáva hotovosť, ktorú vždy minie na alkohol a cigarety. Následne mala hádka vyústiť do vulgarizmov voči oznamovateľke, ktoré boli ťažko rozumieť, nakoľko bol žalovaný ťažko pod vplyvom alkoholu a keď mu odmietla dať bankomatovú kartu, tak ju žalovaný viackrát (asi 3 krát) udrel dlaňou do oblasti tváre a silou ju chytil za ruku. Z uvedeného dôvodu oznamovateľka zavolala linku 158, lekárske vyšetrenie si dané konanie nežiadalo. V čase skutku sa v byte nachádzali aj ich dve maloleté deti, ktoré boli z danej veci zjavne vystrašené. Oznamovateľka na otázku, či sa dané konanie stalo aj v minulosti uviedla, že jej manžel má dlhodobé problémy s alkoholom, na čo sa má aj liečiť, avšak liečbu odmieta a ďalej požíva alkohol na dennej báze vo veľkom množstve. Ďalej uviedla, že v poslednej dobe sa k nej manžel správa čoraz viac agresívnejšie a taktiež ju mal dňa 31. 08. 2025 chytiť za krk tiež kvôli hádke ohľadom peňazí. V danom prípade políciu nevolala z dôvodu, že si manžel išiel následne ľahnúť spať. Lekárske ošetrenie si oznamovateľka nežiadala a zotrvala v spoločnom obydlí naďalej. Oznamovateľka dodala, že keď je manžel triezvy, tak sa s ním dá komunikovať v poriadku, ich spoločné deti manžel nikdy nenapadol, ani sa o to nepokúsil. Z dôvodu predošlého správania manžela má v posledných dňoch obavu o svoj život. Z tohto dôvodu bola kontaktovaná poverená príslušníčka p. J., ktorá uviedla, že vec nenapĺňa znaky nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 ods. 1 Trestného poriadku ale jedná sa o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, avšak s následným vykázaním podozrivej osoby. Oznamovateľka spoločne s manželom boli za prítomnosti nezúčastnenej osoby (starostky obce C. K. G. L.) poučení o vykázaní zo spoločného obydlia, čomu (žalovaný) porozumel. V čase 19:00 hod. privolaná hliadka NARCIS 310 využila oprávnenie v zmysle § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore a v čase o 19:00 hod. D. B. vykázala z obydlia, na základe čoho boli za prítomnosti nezúčastnenej osoby odovzdané kľúče od spoločného obydlia oznamovateľke. Oznamovateľka bola ako osoba ohrozená poučená a boli jej poskytnuté informácie pre ohrozené osoby, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. S osobou D. B. bola vykonaná dychová skúška s pozitívnym výsledkom 1,20mg/l. 6. Následne súd prvej inštancie podrobil prieskumu záznam o podaní oznámenia zo dňa 02. 09. 2025 (založený na rovnakom skutkovom priebehu ako z úradného záznamu k prevereniu oznámenia spracovaného OR PZ v Nitre zo dňa 02. 09. 2025 a v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), žalovanou priloženú fotodokumentáciu, z ktorej sú zreteľné hematómy na predlaktí ruky žalobkyne, potvrdenie ÚPSVaR, v zmysle ktorého je žalobkyňa evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, sobášny list a zmluvu o opakovanom nájme nebytového priestoru (predložených žalobkyňou). 7. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s vyššie označenými listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou dospel k záverom, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany žalobkyne, bolo dôvodné jej návrhu vyhovieť, nakoľko dostatočne osvedčila dôvodnosť naliehavej potreby neodkladnej úpravy vzťahov medzi ňou a žalovaným. V danom prípade súd vzhliadol dôvodné podozrenie žalovaného z násilia proti žalobkyni a keďže mal za preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, návrhu vyhovel. Záverom súd k samotnej veci uviedol, že pri nariadení neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť úpravu pomerov medzi stranami, a tak dospel k názoru, že nariadené neodkladné opatrenie časovo ohraničil v zmysle jej návrhu a uložil jej povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. 8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako úspešnej strane v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému vo výške 100%, o výške ktorej si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti uznesenia. 9. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný. Úvodom odvolania žalovaný poukázal na manželstvo so žalobkyňou, s ktorou majú dve maloleté deti. Počas manželstva bol vždy riadne zamestnaný a vzorne sa o rodinu staral. Priznal problémy v práci a s tým spojené psychické problémy, frustráciu a syndróm vyhorenia. Od 07. 07. 2025 je PN, svoje problémy v práci sa snažil riešiť nadmerným požívaním alkoholických nápojov, pričom vie, že to nebolo správne. V druhej polovici júla 2025 sa dobrovoľne dostavil do Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží a to za účelom liečby zo závislosti od alkoholu. Priznal, že liečenie ukončil na vlastnú žiadosť predčasne po piatich dňoch z dôvodu, že necítil podporu od manželky. Vie, že liečbu od závislosti na alkohole
sám nezvládne, potrebuje odbornú pomoc a pomoc od rodiny. Opätovne požiadal o liečenie vo Veľkom Záluží, kde má nastúpiť dňa 27. 10. 2025 a hlásiť sa u primára MUDr. Kozíka. Žalovaný ďalej uviedol, že manželku a spoločné deti nadovšetko miluje, nikdy by im nedokázal ublížiť, chce sa liečiť od závislosti na alkohole, čo však zvládne iba s podporou rodiny. Je si vedomý, že jeho závislosť je problém, ktorý chce riešiť a tým zachrániť svoju rodinu, pričom je ochotný podrobiť sa akejkoľvek liečbe, programu, poradni, ktorú mu určí súd. Oznámenie na polícii, ktoré podala jeho manželka bolo v hneve a rozrušení, pretože ak by jeho konanie bolo závažné, políciou by bol na mieste zadržaný, následne obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania (prípadne z iného trestného činu) a riešený v rámci inštitútu „super rýchle konanie“. Uvedené však nenastalo, nakoľko intenzita jeho správania voči blízkym osobám žijúcich v spoločnej domácnosti bola nízka, nepatrná. Žalovaný poukázal na čistý register trestov a na svoju neagresívnu a nenásilnú povahu. Nariadené neodkladné opatrenie má za následok jeho odlúčenie od rodiny a nemožnosť užívať obecný byt č. XX na adrese C. E. XXX, ku ktorému získaniu prispel sám nemalou mierou. 10. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, prípadne rozhodnutie zmenil. 11. K odvolaniu žalovaného sa podaním, osobne doručeným súdu prvej inštancie dňa 09. 10. 2025 vyjadrila žalobkyňa, ktorá opätovne poukázala na závislosť žalovaného v nadmernom užívaní alkoholu (ktoré u neho vyvoláva stav podráždenosti, konfliktnosti, agresie a nezáujem o dianie v rodine), obdobie júla 2025, kedy žalovaný dobrovoľne nastúpil na protialkoholické liečenie a deň 02. 09. 2025, kedy po fyzickom útoku zo strany žalovaného bola nútená privolať políciu. Žalovaná ďalej uviedla, že po vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia ju niekoľkokrát telefonicky kontaktoval, pričom ju opakovane žiadal, aby stiahla podaný návrh. Keď žalovanému oznámila, že tak neurobí, začal sa jej vyhrážať, že jej rozbije okná, zostane bez hlavy a deti pôjdu do detského domova. Dvakrát počas telefonátu uviedol, že sa ide zabiť a skočí pod vlak, v oboch prípadoch kontaktovala políciu, keďže mala obavu, že žalovaný svoje vyhrážky v stave opitosti môže uskutočniť. Dňa 22. 09. 2025 bol žalovaný opätovne hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení a prostredníctvom SMS správy jej oznámil, že osem dní strávil na psychiatrii v Nitre a predtým šesť dní vo Veľkom Záluží. Keď sa žalovaného opätovne spýtala, či plánuje opätovne nastúpiť na liečenie do Veľkého Zálužia, odpovedal, že nie, pretože mu tam nepomôžu. 12. Záverom vyjadrenia žalobkyňa uviedla, že sa bude domáhať ochrany pred násilím zo strany žalovaného jeho trvalým vylúčením z užívania nájomného bytu. Nie je možné, aby so žalovaným naďalej bývali v jednom byte, obaja sú síce jeho nájomcami, avšak nedokáže si spoločne s deťmi predstaviť, že by sa žalovaný vrátil domov a museli by opätovne znášať jeho alkoholizmus a stupňujúce sa agresívne správanie. S poukazom na uvedené má za to, že súd prvej inštancie rozhodol zákonne a správne a preto navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol a napadnuté uznesenie potvrdil ako zákonné a vecne správne. 13. Ďalšie písomné vyjadrenia strán podané neboli. 14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 15. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10. 09. 2025 domáhala uloženia povinnosti žalovanému, ktorý spočíval v zákaze vstupu do bytu č. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome D 6 b.j., s.č. XXX, ktorý sa nachádza na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape p.č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 213 m2. Prenajímateľom bytu je obec C.. Prenajímateľ je výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/1, vedenej na Okresnom úrade Nitra, Katastrálny odbor, pre obec C., katastrálne územie C., zapísanej na LV č. XXXX. Zároveň sa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu žalovaného približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50
metrov, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní a uloženia povinnosti (žalobkyni), aby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala na súde žalobu na trvalé vylúčenie z užívania vyššie uvedenej nehnuteľnosti. K podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako prílohy priložila žalobkyňa výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. (č. l. 3 až 13 súdneho spisu), fotokópie Zmluvy o opakovanom nájme nájomného bytu č. XX/XXXX (č. l. 14 až 20 súdneho spisu), sobášneho listu (č. l. 21 súdneho spisu), rodných listov maloletých detí (č. l. 22 až 23 súdneho spisu), potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov zo dňa 02. 09. 2025 (č. l. 24 súdneho spisu), úradný záznam k prevereniu oznámenia zo dňa 02. 09. 2025 (č. l. 25 súdneho spisu), fotokópie zachytávajúce časti tela s odreninami, škrabancami a hematómmi (č. l. 28 až 31 súdneho spisu) a potvrdenie ÚPSVaR Nitra zo dňa 05. 09. 2025 o vedení žalobkyne v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. 16. Dňa 14. 10. 2025 bol súdny spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní žalovaného. Odvolací súd obratom, prípisom zo dňa 14. 10. 2025, vrátil vec súdu prvej inštancie s tým, aby v súlade s ust. § 224 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP vydal opravné uznesenie, ktorým vo výroku I. správne označí list vlastníctva ako LV č. XXXX, namiesto nesprávne označeného LV č. XXX. V reakcii na uvedené súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. 53C/79/2025-75 zo dňa 17. októbra 2025 nedostatok v označení listu vlastníctva vo výroku I. napadnutého uznesenia odstránil. 17. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 20. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 21. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 22. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 23. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. 24. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka.
Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku, aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej ochrany. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie. 25. V danej veci súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP a uložil povinnému, aby nevstupoval do nehnuteľnosti špecifikovanej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m. 26. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. V prejednávanej veci bolo náležité posúdiť, či správanie povinného možno považovať za násilie, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Násilie predstavuje zdroj bezmocnosti obete a súčasne prejav prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj nezabránenie násiliu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.12.2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012). 27. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý dospel k správnemu právnemu záveru, konštatujúc za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia povinného voči žalobkyni, najmä s poukazom na Potvrdenie OR PZ v Nitra (OO PZ H. I.), zo dňa 02. 09. 2025 o vykázaní povinného zo spoločného obydlia. K vykázaniu z domu je príslušník policajného zboru oprávnený, keď vzhľadom na zistené skutočnosti, najmä predchádzajúce útoky, možno očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby (§ 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore). Civilný sporový poriadok pritom nekvalifikuje násilie z hľadiska jeho intenzity alebo frekvencie, ktoré by sa vyžadovali pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je zabrániť práve stupňovaniu násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky. Dočasným obmedzením povinného vo vstupe do rodinného domu – spoločného obydlia účastníkov konania a na priľahlé pozemky, ako správne uvádza súd prvej inštancie, sa poskytne žalobkyni ochrana pred ďalším násilím zo strany povinného, pričom sa jej umožní pokojné bývanie v spoločnom obydlí. 28. Úvodom dáva odvolací súd do pozornosti, že v prípade predloženej fotodokumentácie (č. l. 28 až 31 súdneho spisu) žalobkyňou odvolací súd uvádza, že je na nich zachytená osoba, ktorá vykazuje známky poranení a odrenín, avšak nie je z nich možné dostatočne jasne túto osobu identifikovať, preto odvolací súd vychádzal primárne z listinných dôkazov a to: Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia, úradného záznamu OO PZ H. I. zo dňa 02. 09. 2025, záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch, priloženej SMS komunikácie k vyjadreniu žalobkyni k odvolaniu povinného. 29. V preskúmavanej veci má odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi osvedčila existenciu fyzického ataku zo strany žalovaného, ku ktorému malo dôjsť v ich spoločnom obydlí dňa 02. 09. 2025, následkom ktorého mala žalobkyňa privolať policajnú hliadku, z dôvodu obavy o svoj život a zdravie. Žalovaný v odvolaní síce výslovne uviedol, že by nedokázal žalobkyni a spoločným maloletým deťom nikdy ublížiť, avšak svoje tvrdenia relevantným spôsobom v odvolacom konaní nepreukázal. Odvolanie žalovaného má podľa názoru odvolacieho súdu skôr charakter vlastnej sebaľútosti, nekritickosti k závažnosti vzniknutej situácie a jeho závislosti od nadmerného užívania alkoholických nápojov, a z týchto dôvodov jeho tvrdenia obsiahnuté v odvolaní zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení a úvah. Skutočnosť, že žalobkyňa bola dňa 02. 09. 2025 fyzicky napadnutá v domácom prostrední vyplýva z predloženého úradného záznamu OO PZ
v o H. I. zo dňa 02. 09. 2025, pričom uvedené zakladá znaky fyzického násilia voči osobnej integrite žalobkyne, a to bez ohľadu na skutočnosť, že skutok opísaný navrhovateľkou bol poriadkovým útvarom posúdený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 372/1990 o priestupkoch. Je evidentné, že konanie povinného dosiahlo takej intenzity, že príslušníci policajného zboru využili svoje oprávnenie a v zmysle ust. § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore bol povinný zo spoločného obydlia vykázaný. Z predložených listinných dôkazov tiež vyplýva, že žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísaný priebeh incidentu, ku ktorému malo dôjsť dňa 02. 09. 2025, plne korešponduje s informáciami bezprostredne po incidente poskytnutými príslušníkom Policajného zboru SR. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti za účelom vysvetlenia, ako malo k fyzickým útokom dôjsť, ani v rámci lehoty na podanie odvolania nepriložil a neoznačil žiadne dôkazy spochybňujúce priebeh a následky sporného incidentu. Namiesto toho sa povinný snaží v odvolaní zľahčiť vzniknutú situáciu odkazom na povahu svojho konania, ktoré podľa jeho názoru nedosiahlo takú intenzitu, ktoré by napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania v zmysle trestného zákona. 30. Je evidentné, že žalovaný rovnako nekriticky pristupuje aj k nadmernému požívaniu alkoholických nápojov, kde na jednej strane tvrdí, že pre „záchranu rodiny“ je ochotný podstúpiť ústavnú liečbu. Uvedené však sám žalovaný aj popiera, kedy na jednej strane tvrdí, že v minulosti dobrovoľne podstúpil liečbu v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží, ktorú však následne z vlastnej iniciatívy predčasne ukončil. Ako dôvod ukončenia liečby uviedol nedostatok podpory a motivácie zo strany žalobkyne. Prezentované úvahy žalovaného následne vyvracajú i tvrdenia žalobkyni obsiahnuté v jej vyjadrení k odvolaniu, na základe ktorých ju mal žalovaný po vykázaní zo spoločného obydlia opakovane telefonicky kontaktovať s vyhrážkami, že „rozbije okná, zostane bez hlavy a deti pôjdu do detského domova“ a že si siahne na život skokom pod vlak a predložená SMS komunikácia, z ktorej vyplýva, že žalovaný odmieta podstúpiť liečbu v ústavnom zariadení, pričom sám si je vedomý svojej závislosti na požívaní alkoholických nápojov. 31. Za danej dôkaznej situácie, kedy žalovaný na svoju obranu v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, nebola jeho odvolacia argumentácia sama o sebe spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutých výrokov prvoinštančného rozhodnutia a zvrátiť súdom prvej inštancie konštatovanú nevyhnutnosť dočasnej ochrany žalobkyne ako možnej obete domáceho násilia. Odvolací súd si je vedomý vážnosti nariadeného zásahu do užívacích práv žalovaného k nehnuteľnosti, na ktorú sa uložený zákaz vstupu vzťahuje, ako aj do jeho ústavou SR garantovaného práva na nedotknuteľnosť obydlia, avšak tento je v danom prípade odôvodnený legitímnym záujmom na zabezpečení efektívnej ochrany žalobkyne pred možným ďalším násilím z jeho strany, hrozbu ktorého žalovaný v konaní relevantným spôsobom nevyvrátil, ako aj pokojného života ich spoločných maloletých detí, ktoré, ako vyplýva z vyššie uvedených listín, boli v dôsledku incidentu vystrašené. 32. Čo sa týka súdom prvej inštancie uloženého zákazu priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní, v tejto časti žalovaný svoju odvolaciu argumentáciu ničím bližšie nekonkretizoval, a pokiaľ nesprávnosť tohto rozhodnutia odvodzoval od skutočnosti, že by žalobkyni a spoločným maloletým deťom (s odkazom na nepatrnú intenzitu násilia) nedokázal ublížiť, tak platí už vyššie uvedené, a to, že žalovaný relevantným spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobkyne v rovine fyzického násilia. 33. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvádzaných skutočností, kedy sa žalovanému nepodarilo v odvolacom konaní relevantným spôsobom spochybniť existenciu žalobkyňou osvedčených skutočností rozhodných pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, t. j. dôvodné podozrenie z fyzického útoku na telesnú integritu žalobkyni, ku ktorému malo dôjsť dňa 02. 09. 2025 v ich spoločnom obydlí, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná (§ 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP), odvolací súd priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP. 35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).