Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 2CoE/33/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606211941 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4606211941.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. P. A. Q., o vymoženie 33,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany, č. k. 5Er/384/2006-20 zo dňa 30. januára 2019, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/384/2006-20 zo dňa 30. januára 2019 p o t v r d z u j e . II. Povinnému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 240 ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 30.11.2006 (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 88 ods. 1 v znení účinnom do 31.08.2008, § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (v znení účinnom do 31.12.2003 a od 01.01.2004), § 583 Občianskeho zákonníka, čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 2. Ďalej uviedol, že mu bolo dňa 13.12.2013 doručené podanie oprávnenej, v ktorom oprávnená oznámila súdu, že existujú dôvody pre zastavenie exekučného konania z dôvodu preklúzie - uplynutia lehoty na vykonanie exekučného titulu, pretože podľa § 88 Zákona o priestupkoch uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia a tým boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch vyplývalo, že rozhodnutia vydané v konaní o priestupkoch možno súdnym výkonom (exekúciou) vykonať najneskôr do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto trojročná doba bola prekluzívna, preto v jej priebehu muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím prekluzívnej doby sa rozhodnutie stávalo neúčinným. Z exekučného titulu - rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Topoľčanoch - Rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. ORP-P-58/DI-SK-2006 zo dňa 14.02.2006 vyplýva, že exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 22.03.2006. Ide o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t. j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení do 31.08.2008. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci by začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti, t. j. od 22.03.2006. Trojročná lehota, v ktorej by bolo možné rozhodnutie vykonať podľa § 88 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008, by sa potom skončila dňa 22.03.2009. Z uvedeného je zrejmé, že 3- ročná lehota podľa § 88 zákona o priestupkoch v znení platnom a účinnom do 31.08.2008 sa v deň účinnosti novely Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. neskončila. Upriamil pozornosť aj na záver uvedený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, v zmysle ktorého v § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch nebola ustanovená dlhšia lehota ako tá, ktorá je predmetom úpravy v § 71 ods. 3 Správneho poriadku, a ktoré ustanovenie je potrebné na danú vec podporne použiť. Aj podľa novej právnej úpravy začne trojročná lehota plynúť 22.03.2006 a uplynie 22.03.2009. Oproti úprave v zákone o priestupkoch (v § 88 ods. 1 v znení do 31.08.2008) sa zmenila len skutočnosť, s ktorou sa spája zachovanie uvedenej lehoty. Účelom uvedeného časového obmedzenia pri vymáhaní rozhodnutí vydaných správnym orgánom je iniciovať jeho realizáciu oprávneným v primeranom čase. Nejde tu o lehotu, v ktorej by povinný mal určitý procesný úkon uskutočniť. Povinný žiadne procesné oprávnenie, ktoré by bolo obmedzené lehotou uvedenou v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, nezískava. Neprichádza preto do úvahy ani porušenie skôr nadobudnutých procesných práv na strane povinného aplikáciou novej právnej úpravy, a teda porušenie zásady ochrany už nadobudnutých práv podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Rovnako uviedol tento právny názor aj Krajský súd v Nitre v uznesení sp. zn. 2CoE/145/2018-36 zo dňa 27.12.2018. Na základe zistených a uvedených skutočností bol toho názoru, že k preklúzii predmetného exekučného titulu nedošlo a nie sú dané dôvody pre zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku preto ako nedôvodný zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Akcentoval na skutočnosť, že v súlade so všeobecne uznávanou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, je potrebné vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí, tak pre oblasť verejného, ako i pre oblasť súkromného práva, avšak s určitými odchýlkami. V oblasti súkromného práva nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia platí pre oblasť verejného práva. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre adresáta výhodnejšie, tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Zdôraznil, že iný postup by mal za následok neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. V uvedenej súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8 Sžo 147/2008, stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 840/02 a závery vyjadrené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej republiky (uznesenia pod sp. zn. 20 Cdo 1802/2007 zo dňa 30.10.2008 a sp. zn. 20 Cdo 43/2010 zo dňa 15.11.2011) a Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 3391/11 zo dňa 15.11.2011. Vyzdvihol názor vyjadrený Prof. Marekom Števčekom v Bulletine SAK č. 3/2015 - O temporalite procesných noriem. Konštatoval, že aj napriek tomu, že v Zákone o priestupkoch chýbajú prechodné ustanovenia k problematike zrušeného § 88 ods. 1, nemožno na vzťahy vzniknuté do 31.08.2008 aplikovať novú právnu úpravu, pretože by bol porušený ústavný princíp zákazu retroaktivity a je potrebné aplikovať na spomenuté vzťahy zrušenú právnu úpravu s poukazom aj na to, že preklúzia je inštitút hmotného práva a nemožno v danom prípade aplikovať zásady typické pre právo procesné, akými sú princíp okamžitej aplikability procesných noriem, dopĺňaný pravidlom zachovania účinkov procesných úkonov nazývaný tiež princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, tak, že exekučné konanie zastaví. 4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. S poukazom na ustanovenie § 88 odsek 1 zákona o priestupkoch konštatoval, že k preklúzií vymáhaného nároku nedošlo. Zdôraznil, že exekučné konanie nemôže byť zastavené v zmysle § 57 ods. 1 písmeno b) Exekučného poriadku. Poukázal na právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávnenej zamietol ako nedôvodné. V prípade, ak odvolaniu oprávnenej vyhovie, navrhol, aby súd exekučné konanie zastavil v súlade s § 57 odsek 1 písmeno c) Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnená podala návrh na zastavenie exekúcie, ktoré je potrebné posudzovať ako súhlas oprávnenej so zastavením exekúcie. Zároveň navrhol, aby súd v súlade s § 203 odsek 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávnenú zaplatiť súdnemu exekútorovi vyčíslené trovy. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci exekučné konanie začalo dňa 09.11.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodne oprávneného (Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre) na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 01.12.2006 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. ORP-P-58/DI-SK-2006 zo dňa 14.02.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2006 a vykonateľnosť dňa 22.03.2006. Súd prvej inštancie dňa 04.12.2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. V priebehu exekučného konania došlo k postúpeniu pohľadávky voči povinnému, v dôsledku čoho súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Er/384/2006-14 zo dňa 28.10.2010 pripustil, aby z exekúcie vystúpil oprávnený Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, IČO: 00 735 809 a na jeho miesto vstúpil nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005. Následne podaním zo dňa 20.11.2018 oprávnený požiadal súd prvej inštancie o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.08.2008. 7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení účinnom do 31.08.2008) rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. 9. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom od 01.09.2008 do 31.01.2009, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať aj predajom hnuteľných vecí dlžníka. 10. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 11. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. 12. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcii v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností. 13. V právnej úprave priestupkov podľa zákona č. 372/1990 Zb. bolo v čase vydania exekučného titulu účinné ustanovenie § 88 ods. 1, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Takýmto spôsobom Zákon o priestupkoch konkretizoval časovú limitáciu možnosti, ten ktorý konkrétny nárok (v tomto prípade vyplývajúci z rozhodnutia o priestupku), exekučný titul vykonať. Novelou ustanovenia § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2008 bolo toto ustanovenie zmenené tak, že sa upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie, pričom zákonodarca zákonom nezaviedol riešenie intertemporálnych otázok, preto právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 01.09.2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. Ustanovenie § 51 Zákona o priestupkoch potom zmocňuje pre prípad, že nie je v Zákone o priestupkoch úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, použiť úpravu uvedenú v Zákone o správnom konaní. Správny poriadok lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok nestanovuje, v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku však upravuje, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. To potom znamená, že nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale stačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia. 14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.