Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sa/20/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200553 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200553.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: M. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť L., cestovný doklad č. H., platný do XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, L.S., L., právne zastúpený: IURISTICO s.r.o., v mene ktorej koná Mgr. Radoslav Rigo, LL.M., advokát a konateľ, so sídlom Cimborkova 13, Košice, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu č. PPZ-HCP-PO2-66-007/2019 zo dňa 19.06.2019 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-14-011/2019-ZVC zo dňa 07.03.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobcu z a m i e t a . II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou správnou žalobou, ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 25.07.2019, právny zástupca žalobcu žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu č. PPZ-HCP-PO2-66-007/2019 zo dňa 19.06.2019 a zároveň žiadal zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-14-011/2019-ZVC zo dňa 07.03.2019. Taktiež požadoval, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok a aby rozhodol, že žalobca má právo voči žalovanému na úplnú náhradu trov konania. I. Administratívne konanie 2. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-66-007/2019 zo dňa 19.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-14-011/2019-ZVC zo dňa 07.03.2019 a odvolanie žalobcu zamietol. Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-14-011/2019- ZVC zo dňa 07.03.2019 žalobcu administratívne vyhostilo z dôvodu podľa ustanovenia § 82 ods.1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a zároveň mu v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 písm. c) zákona o pobyte cudzincov uložilo zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu 2 rokov a zároveň mu určil lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky. 3. Skutok sa stal tak, že dňa 07.03.2019 bola počas vykonávania Bezpečnostno-represívnej akcie pracovníkmi správneho orgánu prvého stupňa v súčinnosti s pracovníkmi Inšpektorátu práce Košice vykonaná kontrola so zameraním na objekty a miesta predpokladaného výskytu štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých je predpoklad nelegálneho zamestnávania. Kontrola bola vykonaná v sídle spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o., IČO: 47 971 436 so sídlom Orechová 115, 072 51 Orechová, kde žalobca vykonával pracovnú činnosť bez potrebných povolení. Žalobca bol vyslaný spoločnosťou UKRPROMIZOLYACIA, LLC, IČO: 37 428 909, so sídlom Bestuževa 9, 88 015 Užhorod, Ukrajina. Žalobca pri kontrole predložil platný biometrický cestovný doklad s platnosťou do 26.10.2026. Podľa zistených informácií žalobca pricestoval na územie Slovenskej republiky dňa 01.03.2019. Žalobca bol dňa 07.03.2019 v čase o 11.15 hod. predvedený na správny orgán v zmysle ustanovenia § 79 zákona o pobyte cudzincov. 4. Na základe vyššie uvedených skutočností bolo správnym orgánom v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 Správneho poriadku začaté správne konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia. V zápisnici žalobca, ako účastník správneho konania uviedol, že na území Slovenskej republiky pôsobil, ako konzultant, vyslaný spoločnosťou UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorý má učiť slovenských pracovníkov ako pracovať s drevom. Na Ukrajine bol zamestnaný, ako robotník, v drevospracujúcej firme. Má uzatvorenú dohodu s ukrajinskou firmou o vyslaní do zahraničia, kde môže pracovať ako konzultant. Toto bola jeho druhá služobná cesta na územie Slovenskej republiky. Ubytovanie a stravu mal zabezpečené firmou SMART Group Trade, s. r. o. Uviedol, že si je plne vedomý, čoho sa na území Slovenskej republiky dopustil. 5. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že skúmal aj možnosť uvedenú v ustanovení § 23 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, kedy sa v zmysle tohto ustanovenia prechodný pobyt na účel zamestnania nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu (Kódex schengenských hraníc), splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a vykonáva činnosť podľa ustanovenia § 23 ods. 6 písm. a) až h) zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán na základe vyššie uvedeného uviedol, že účastník konania (v tomto konaní žalobca) nespĺňa ani jednu z uvedených zákonných podmienok na vykonávanie pracovnej činnosti na území Slovenskej republiky. 6. V odvolacom konaní žalovaný správny orgán dňa 20.05.2019 pod číslom PPZ-HCP- PO2-66-002/2019, zaslal Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „UPSVaR“) Michalovce, žiadosť o zaslanie informácií, týkajúcich sa zamestnávateľa žalobcu vo veci splnenia si povinnosti pri jeho zamestnávaní z dôvodu získania ďalších podkladov na vydanie rozhodnutia. UPSVaR Michalovce dňa 10.06.2019 pod číslom MI1/RSpZ/ZAM/2019/21329 zaslal odvolaciemu orgánu odpoveď. UPSVaR Michalove vo svojej odpovedi uviedol, že na tunajšom úrade k 07.03.2019 až doposiaľ neeviduje žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta pre účely udelenia jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie podľa ustanovenia § 21b zákona o službách zamestnanosti. Ďalej neeviduje žiadosť o vydanie povolenia na zamestnanie podľa ustanovenia § 22 o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“). A taktiež neeviduje podanie informačnej karty podľa ustanovenia § 23a zákona o službách zamestnanosti na vznik pracovnoprávneho vzťahu alebo na vyslanie na výkon práce žalobcu. 7. Správny orgán v odvolacom konaní vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu a konštatoval, že žalobca, ako účastník konania, na území Slovenskej republiky vykonával pracovnú činnosť na základe biometrického cestovného dokladu, ktorá je v rozpore so zákonom o službách zamestnanosti. Na základe dokladu oprávňujúceho ho na vstup a pobyt na území schengenského priestoru túto činnosť bez udeleného pobytu na účel zamestnania vykonávať nemohol a nemal. Táto správna úvaha odvolacieho orgánu sa opierala aj o vyjadrenie UPSVaR Michalovce, ktorý neeviduje podanie informačnej karty zo strany zamestnávateľa žalobcu podľa ustanovenia § 23a zákona o službách zamestnanosti na vznik pracovnoprávneho vzťahu alebo na vyslanie na výkon práce účastníka konania. II. Správna žaloba a vyjadrenia žalovaného a žalobcu 8. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci administratívneho vyhostenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) z nasledujúcich dôvodov. 9. Právny zástupca žalobcu má za to, že rozhodnutia a postup, ktorý napádaným rozhodnutiam predchádzal, sú nezákonné, ukracujú žalobcu na právach, a preto predmetné rozhodnutia napáda v celom rozsahu. 10. V správnej žalobe uvádza: „Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o mojom administratívnom vyhostení, a to so strohým a nezrozumiteľným odôvodnením, že som mal na území Slovenskej republiky vykonávať pracovnú činnosť pre slovenskú spoločnosť SMART Group Trade, s. r. o., a to (i) v rozpore so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (ii) ktorá vykazuje znaky nelegálnej práce podľa ust. § 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorá súčasne, (iii) má byť v rozpore so zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Orgány verejnej správy ďalej uzatvorili, že som na území Slovenskej republiky mohol pracovať len s povolením na pobyt, a keďže som takéto povolenie nemal, mal som sa dopustiť závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, v dôsledku čoho mi orgán verejnej správy prvého stupňa uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov Európskej únie po dobu dvoch rokov.“ 11. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu uvádza, že už v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa poukazoval na to, že medzi ukrajinskou spoločnosťou UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorá je súčasne jeho zamestnávateľom a slovenskou spoločnosťou SMART Group Trade, s. r. o., je obchodnoprávny vzťah založený na základe zmluvy o dielo zo dňa 30. marca 2018 v znení dodatku č. 1 zo dňa 21. decembra 2018. Predmetom zmluvy o dielo je inštalácia strojov pre opracovanie dreva na výrobu lúpanej dyhy, vykonanie montáže a ďalších súvisiacich prác, spustenie strojov do prevádzky, vrátane zabezpečenia odborných školení pre objednávateľa, t.j. pre spoločnosť SMART Group Trade, s. r. o. Vykonávaním odborných školení v spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o., za účelom ktorých som bol vyslaný mojim zamestnávateľom na územie Slovenskej republiky, som sa tak iba podieľal na realizácii zmluvy o dielo za zhotoviteľa pre objednávateľa. 12. Na podporu vyššie uvedeného skutkového záveru dáva žalobca do pozornosti, že aj voči ďalším štyrom štátnym príslušníkom Ukrajiny sa viedli totožné správne konania a vo všetkých piatich rozhodnutiach o administratívnom vyhostení sú výpovede účastníkov správneho konania v celom rozsahu totožné, a to od prvého, až do posledného slova. Z uvedeného vyplýva, že totožné výpovede účastníkov konania sú dôkazom účelového vedenia výsluchov, ktoré sú prispôsobené potrebám orgánu verejnej správy pre vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Keďže znenie výpovede v rozhodnutí o administratívnom vyhostení nekorešponduje presne s vyjadreniami urobenými v priebehu výsluchu, žalobca má za to, že pri zisťovaní skutkového stavu sa orgán verejnej správy prvého stupňa, zo záverov ktorého vychádzal následne aj žalovaný orgán, nezaoberali komplexne všetkými podstatnými skutočnosťami prípadu, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. 13. Ohľadom námietky nesprávneho právneho posúdenia veci uvádza: „Orgán verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaný orgán, vo svojich rozhodnutiach uvádzajú, že som na území Slovenskej republiky mal vykonávať pracovnú činnosť. V skutočnosti som sa však iba podieľal na realizácii zmluvy o dielo za zhotoviteľa pre objednávateľa, medzi ktorými je na základe zmluvy o dielo obchodnoprávny vzťah. Závislú prácu som vykonával po celý čas jedine pre môjho zamestnávateľa na Ukrajine, t.j. pre spoločnosť UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorá ma na Slovensko vyslala na pracovnú cestu za účelom plnenia záväzkov vyplývajúcich pre ňu z obchodnoprávnej zmluvy, pričom ale vo vzťahu k slovenskej spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o., mi nevznikol ďalší pracovnoprávny vzťah. V odvolaní som ďalej poukazoval na to, že na spoločnosť UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorá je mojim jediným zamestnávateľom, sa nemôžu vzťahovať ustanovenia piatej časti zákona o službách zamestnanosti upravujúce zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky (ust. § 21 a nasl.), a teda ani z tejto časti zákona vyplývajúce povinnosti obmedzujúce zamestnávateľov pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretej krajiny. To z dôvodu, že táto spoločnosť sa nepovažuje za zamestnávateľa v zmysle ust. § 3 citovaného zákona, keďže nespĺňa žiadnu z legálnych definícii zamestnávateľa obsiahnutú v zákone o službách zamestnanosti.“ 14. Ďalej v správnej žalobe žalobca uvádza: „Piata časť zákona o službách zamestnanosti sa súčasne nevzťahuje ani na slovenskú spoločnosť SMART Group Trade, s. r. o. Táto spoločnosť si iba obstarala služby u ukrajinskej spoločnosti UKRPROMIZOLYACIA, LLC, prostredníctvom uzatvorenej a priloženej zmluvy o dielo. Súčasťou realizácie diela boli aj odborné školenia, ktoré do spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. prišli vykonať zamestnanci zhotoviteľa - spoločnosti UKRPROMIZOLYACIA, LLC, pričom ale týchto spoločnosť SMART Group Trade, s. r. o. nezamestnávala.“ (...) „Okrem toho orgán verejnej správy prvého stupňa, ani žalovaný orgán, vo svojich rozhodnutiach nevysvetlili, na základe akých úvah dospeli k záveru, že som mal na území Slovenskej republiky vykonávať pracovnú činnosť, resp. na základe akých znakov vyhodnotili, že moja činnosť na Slovensku mala vykazovať znaky závislej práce. Navyše, táto činnosť by musela vykazovať znaky závislej práce pre slovenského zamestnávateľa, resp. zamestnávateľa, ktorý napĺňa znaky legálnej definície pojmu zamestnávateľ v ustanovení § 3 zákona o službách zamestnanosti.“ 15. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva podľa žalobcu nielen v tom, že sa na danú vec nemá vôbec aplikovať zákon o službách zamestnanosti, ale tiež v tom, že pokiaľ už aj došlo k jeho aplikácii, orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný orgán, nesprávne vyhodnotili splnenie, resp. nesplnenie podmienok ustanovených zákonom o službách zamestnanosti. V tejto súvislosti uvádza: „S poukazom na ustanovenie § 23a ods. 1 písm. m) zákona o službách zamestnanosti považujem vyžiadanie podkladov týkajúcich sa žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta pre účely udelenia jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie, žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie a podanie informačnej karty zo strany žalovaného orgánu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce za neopodstatnené. Nepodanie menovaných žiadostí nemožno za žiadnych okolností považovať za nesplnenie zákonných povinností, nakoľko príslušné ustanovenie § 21 ods. 1 písm. f) v spojení s § 23a citovaného zákona takúto povinnosť neukladajú. Zároveň mi nie je zrejmé, akú informačnú kartu žalovaný orgán spomína, nakoľko žiadny právny predpis nepoužíva uvedenú terminológiu.“ 16. Žalobca v správnej žalobe namieta aj to, že orgán verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaný orgán uvádzajú, že sa mal dopustiť na území Slovenskej republiky vykonávania nelegálnej práce v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom odôvodnenie záveru o vykonávaní nelegálnej práce v rozhodnutiach opäť chýba, a tak mu nie je zrejmé, v dôsledku čoho orgán verejnej správy prvého stupňa a následne žalovaný orgán, dospeli k takémuto záveru. V tejto súvislosti poukázal na 10. bod správnej žaloby, že vo vzťahu k spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. nikdy nevykonával závislú prácu, ale zabezpečením odborných školení sa iba podieľal na plnení záväzkov zo zmluvy o dielo za zhotoviteľa pre objednávateľa. 17. Žalobca taktiež namieta tvrdenie žalovaného, že by svojim pôsobením na území Slovenskej republiky akýmkoľvek spôsobom porušil zákon o pobyte cudzincov. K tomuto uvádza: „Pokiaľ ide o splnenie ohlasovacej povinnosti príslušnému policajnému útvaru, zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa došlo k predčasnému vyhodnoteniu jej nesplnenia. V čase vykonania kontroly orgán verejnej správy prvého stupňa splnenie ohlasovacej povinnosti ani nepreveroval, pretože to z jeho rozhodnutia nevyplýva. Ak by aj táto povinnosť bola porušená, čo najskôr treba dokázať a v rozhodnutí presvedčivo odôvodniť, jednalo by sa iba o porušenie poriadkovej povinnosti, nesplnenie ktorej nezakladá dôvod pre administratívne vyhostenie a uloženie zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky.“ 18. Žalobnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí vidí žalobca v nevysporiadaní sa s jeho uvádzanými skutočnosťami, že sa v danom prípade nejedná o pracovnú činnosť, ale iba o plnenie záväzkov z obchodnoprávnej zmluvy a v neodôvodnení záverov o vykonávaní nelegálnej práce. Uvádza: „Z rozhodnutí orgánov verejnej správy nie je vôbec zrejmé, ako dospeli k záveru, že (i) som túto činnosť mal vykonávať k spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. vo vzťahu mojej podriadenosti a jej nadriadenosti, ďalej že (ii) som túto činnosť mal vykonávať podľa jej pokynov, (iii) v jej mene a (iv) v ňou určenom pracovnom čase [ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov].“ 19. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy (i) vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nezohľadňuje všetky skutkové okolnosti prípadu komplexne, (ii) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nezohľadňuje skutočnosť, že v konkrétnom prípade nemožno aplikovať ustanovenia piatej časti zákona o službách zamestnanosti, nakoľko ukrajinská spoločnosť UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorá ma zamestnáva, sa nepovažuje za zamestnávateľa na účely citovaného zákona, (iii) nezohľadňuje fakt, že aj ak by sa pravidlá piatej časti zákona o službách zamestnanosti vzťahovali na moju situáciu, všetky pravidlá som splnil, (iiii) je značne arbitrárne a nepreskúmateľné pre nevysporiadanie sa s podstatnými skutočnosťami prípadu, žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zrušil správne rozhodnutia oboch stupňov. 20. K správnej žalobe sa vyjadril listom zo dňa 31.07.2019 žalovaný správny orgán. Vo vyjadrení zopakoval priebeh celého správneho konania a dôvody svojho rozhodnutia. Vo vyjadrení k meritu veci uvádza: „Žalobca nespĺňa ani jednu z uvedených zákonných podmienok na vykonávanie pracovnej činnosti na území Slovenskej republiky. Žalobca na území Slovenskej republiky vykonával pracovnú činnosť na základe biometrického cestovného dokladu, ktorá je v rozpore so zákonom o službách zamestnanosti. Na základe dokladu oprávňujúceho ho na vstup a pobyt na území schengenského priestoru túto činnosť bez udeleného pobytu na účel zamestnania vykonávať nemohol a nemal. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný k námietke žalobcu dostatočne vyjadril a podľa jeho názoru nebol preukázaný nesúlad so správnym poriadkom ani zákonom o pobyte cudzincov.“ 21. Replikou na vyjadrenie žalovaného sa listom zo dňa 13.09.2019 vyjadril žalobca, pričom uviedol: „Vyjadrenie žalovaného však absolútne nereflektuje na žiadny z argumentov, ktoré uvádzam v správnej žalobe zo dňa 25.07.2019. Uvedené vyjadrenie nepovažujem za konštruktívne, nakoľko žalovaný v ňom iba zhrnul, aké úkony vykonal v priebehu správneho konania, a takmer doslovne zopakoval to, čo už raz uviedol vo svojom rozhodnutí o mnou podanom odvolaní, kde sa rovnako so žiadnym argumentom nevysporiadal.“ 22. K uvedenej replike sa vyjadril žalovaný správny orgán listom dňa 18.09.2019, ktorým zotrval na svojich skorších argumentoch, na ktoré poukázal. III. Právny názor správneho súdu 23. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a podľa ustanovenia § 206 a nasl. Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná. 24. Podľa § 240 SSP, správny súd správnu žalobu zamietol a konštatuje, že žalovaný sa zaoberal všetkými skutočnosťami a na základe náležite zisteného skutkového stavu zákonným spôsobom rozhodol. 25. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP- PO2-66-007/2019 zo dňa 19.06.2019 v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-14-011/2019-ZVC zo dňa 07.03.2019, ktorým žalobcu administratívne vyhostil z dôvodu podľa ustanovenia § 82 ods.1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov a zároveň mu v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 písm. c) zákona o pobyte cudzincov uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu 2 rokov a zároveň mu určil lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky. 26. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, správny súd uvádza, že vzhľadom na argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe k tejto námietke (bod 11. a 12. rozsudku), jej nemožno priznať relevanciu. Argumentácia v tom smere, že v rôznych správnych konaniach, ktoré sú ale typovo a skutkovo zhodné, rôzni účastníci konania vypovedali rovnako, nemôže znamenať bez ďalšieho, že správny orgán pochybil pri vypočúvaní osôb, resp. pri vedení konania. Počas konania neboli vznesené pripomienky v súvislosti s vypočúvaním žalobcu a k obsahu zápisnice zo dňa 07.03.2019 a zároveň žalobca na znak súhlasu s jej obsahom, tento právny úkon podpísal a nežiadal jeho opravu ani doplnenie. Preto takáto námietka nemôže byť spôsobilá na vyvodenie záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu. 27. Podstatou námietky žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci správnym orgánom je tvrdenie, že pracovná činnosť žalobcu na území Slovenskej republiky predstavuje realizáciu zmluvy o dielo za zhotoviteľa pre objednávateľa, medzi ktorými je na základe zmluvy o dielo obchodnoprávny vzťah. Z tohto tvrdenia sa odvíja ďalší záver žalobcu, ktorý má preukazovať tento právny názor, ktorým je nemožnosť aplikácie 5. časti zákona o službách zamestnanosti na právny vzťah, či už k slovenskému zamestnávateľovi (objednávateľovi) alebo ukrajinskému zamestnávateľovi (zhotoviteľovi). Keďže z priloženej zmluvy o dielo vyplýva, že súčasťou realizácie diela boli aj odborné školenia, ktoré do spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. prišli vykonať zamestnanci zhotoviteľa - spoločnosti UKRPROMIZOLYACIA, LLC, týchto spoločnosť SMART Group Trade, s. r. o. nezamestnávala (14. bod správnej žaloby). Z uvedeného dôvodu nemožno na daný prípad aplikovať ani ustanovenia o zamestnávaní štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky. 28. Vo vyššie naznačenom probléme je potrebné podotknúť, že žalobca prišiel na územie Slovenskej republiky ako zamestnanec ukrajinskej právnickej osoby (to sporné v konaní ani nebolo), nie ako fyzická osoba so zmluvným záväzkom z obchodnej zmluvy alebo fyzická osoba podnikateľ. 29. Zákon o pobyte cudzincov v § 23 ods. 6 pojednáva o právach pri prechodnom pobyte na účel zamestnania, nie na účel plnenia vzájomných zmluvných záväzkov pre fyzické osoby z rôznych obchodných zmlúv. Inými slovami povedané, zákon o pobyte cudzincov v § 23 ods. 6 vo svojej dispozícii („na účel zamestnania“) predpokladá pracovnoprávny vzťah a nerieši prípady súkromnoprávnych zmluvných záväzkov medzi fyzickými osobami a právnickými osobami, aj keď na ich základe môže vzniknúť pracovná príležitosť pre konkrétneho zamestnanca. Právnická osoba môže navonok vykonávať svoju činnosť len prostredníctvom svojich orgánov a zamestnancov, a preto v preskúmavanom prípade je pojmovo vylúčené, aby žalobca vykonával činnosť mimo pracovnoprávneho vzťahu, či už s objednávateľom, alebo zhotoviteľom. Túto situáciu rieši inštitút tzv. vyslaného zamestnanca v zmysle zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za ktorého sa sám označuje aj žalobca (10. bod správnej žaloby „ktorá ma na Slovensko vyslala“). Z takto naznačenej argumentácie je evidentné, že žalobca musel mať pracovnoprávny vzťah v zmysle zák. č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti. Túto konklúziu preukazuje aj fakt uvedený v bode 4 rozsudku „Ubytovanie a stravu mal zabezpečené firmou SMART Group Trade, s. r. o.“. Ak by žalobca plnil zmluvný záväzok mimo pracovnoprávneho vzťahu, nebol dôvod zo strany objednávateľa poskytovať žalobcovi tieto služby, pretože tieto neboli predmetom zmluvy o dielo. 30. Predpoklad žalobcu, že mohol prísť (bol vyslaný) na územie Slovenskej republiky, ako zamestnanec ukrajinského zamestnávateľa a ako príslušník tretej krajiny, na plnenie obchodného záväzku zo zmluvy bez pracovnoprávneho vzťahu k slovenskému objednávateľovi, súd hodnotí ako obchádzanie zákonov. Ustanovenie § 23a ods. 1 písm. m), na ktoré sa žalobca odvoláva, korešponduje s § 21 písm. f) zákona o službách zamestnanosti a taktiež s § 23 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Všetky spomenuté normy obsahujú predpoklad pracovnoprávneho vzťahu. S takouto eventualitou počíta aj zákon o službách zamestnanosti, ktorý v prílohe č. 12 „Informačná karta“ obsahuje ohlasovaciu povinnosť pre prípad § 23a ods. 1 písm. m), čo je prípad žalobcu. Táto povinnosť splnená nebola. 31. Podľa § 23 ods. 6 písm. e), prechodný pobyt na účel zamestnania sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu, splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a) a zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v roku. 32. Podľa § 21 ods. 1 písm. f) zákona o službách zamestnanosti, zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý spĺňa podmienky podľa § 23a. 33. Podľa § 23a ods. 1 písm. m) zákona o službách zamestnanosti, zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku. 34. Možno teda zhrnúť, že správny orgán vykonal počas správneho konania dokazovanie v tom smere, že si vyžiadal informáciu od UPSVaR Michalovce o splnení si povinnosti zamestnávateľa žalobcu. Správny súd právne uzatvára, že činnosť, ktorú vykonávala žalobca na území Slovenskej republike v spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. nemožno posudzovať ako plnenie obchodnoprávneho záväzku, a teda táto činnosť je činnosťou vykonávanou v pracovnoprávnom vzťahu, ktorá je následne regulovaná zákonom o službách zamestnanosti a zákonom o pobyte cudzincov. 35. Z uvedeného dôvodu žalovaný správny orgán správne aplikoval § 82 ods. 2 písm. o) zákona o pobyte cudzincov, pretože zákonným spôsobom vyhostil žalobcu z dôvodu závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. 36. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný postupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci, v konaní správne aplikoval ním označené ustanovenia právneho predpisu a rozhodnutie riadne odôvodnil. Jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. 37. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci zaistenia podľa § 240 SSP zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná. 38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku, to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia („sťažnostný návrh“). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.