Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/82/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118318852 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:6118318852.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: AutoM Geci Borov, s.r.o., Podhrunkovská 2635/1A, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 46 860 355, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 770,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30Cb/119/2018-129 zo 17.4.2019 takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 770,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 87,28 eur od 21.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 450,94 eur od 17.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 232,40 eur od 26.10.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a v napadnutom výroku, ktorým súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie zastavil v časti istiny 0,02 eur (výrok I.); žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 770,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 87,28 eur od 21.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 450,94 eur od 17.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 232,40 eur od 26.10.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný (výrok III.). 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.08.2018 domáhal zaplatenia sumy vo výške 770,64 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu žalobca uviedol, že: - dňa 14.09.2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle SUZUKI SX4, EČV: L ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému R. P.. Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval pod č. 9563340704. Opravu poškodeného motorového vozidla vykonal autoservis AutoM Geci Borov, s.r.o., ktorý si následne faktúrou č. 316029 uplatnil u žalovaného náklady na opravu motorového vozidla vo výške 806,45 eur s DPH. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.12.2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 5.12.2016 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti č. 9563340704 a predložil mu výpočet výšky poistného plnenia, z ktorého vyplýva, že zo žalobcom fakturovanej sumy 806,45 eur s DPH žalovaný priznal a uhradil iba 719,17 eur s DPH. Teda žalovaným nebola priznaná suma vo výške 87,28 eur, keď podľa vyjadrenia likvidátora „Poškodenie motorového vozidla pri dopravnej nehode. Poistné plnenie vo výške kalkulácie technika SLOVEXPERTA v zmysle obhliadky. Na základe doložených nadobúdacích dokladov, priznaná cena originálnych náhradných dielov, normohodina vo výške 20 EUR/hodinu vrátane DPH.“ Nepriznanú suma vo výške 87,28 eur následne poškodený postúpil na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 4.1.2017. - dňa 21.12.2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA Fabia, EČV: T ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému R. R.. Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval pod č. 9563743503. Opravu poškodeného motorového vozidla vykonal autoservis AutoM Geci Borov, s.r.o., ktorý si následne faktúrou č. 371005 uplatnil u žalovaného náklady na opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 1.710,49 eur s DPH. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 1.3.2017 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 01.03.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 956374350317 a predložil mu výpočet výšky poistného plnenia, z ktorého vyplýva, že zo žalobcom fakturovanej sumy 1.710,49 eur s DPH žalovaný priznal a uhradil iba 1.259,55 eur s DPH. Teda žalovaným nebola priznaná suma 450,96 eur z dôvodu krátenia mechanických a lakovníckych prác, keď podľa vyjadrenia likvidátora „Do likvidácia: priznané ceny originálnych dielov. Podľa technika SE poškodenie ZL dverí nesúvisí s PU (nepriznané práce 1781 oprava ZL dverí, 1781 lak po oprave, 1000 tmelenie - celkový čas na lakovanie 72 ČJ), koeficient lakovacieho materiálu 100% - lakovací materiál 245,58 EUR bez DPH. Neautorizovaný servis, znížená normohodina na 16,67 EUR bez DPH.“ Nepriznanú sumu vo výške 450,96 eur následne poškodený postúpil na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.01.2017 (správne má znieť 3.3.2017 - poznámka odvolacieho súdu). - dňa 04.09.2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA Fabia Combi, EČV: L ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému I. L.. Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval pod č. 9563298614. Opravu poškodeného motorového vozidla vykonal autoservis AutoM Geci Borov, s.r.o., ktorý si následne faktúrou č. 316028 uplatnil u žalovaného náklady na opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 1.277,56 eur s DPH. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.10.2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 10.10.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9563298614 a predložil mu výpočet výšky poistného plnenia, z ktorého vyplýva, že zo žalobcom fakturovanej sumy 1.277,56 eur s DPH žalovaný priznal a uhradil iba 1.045,16 eur s DPH. Teda žalovaným nebola priznaná suma 232,40 eur, keď podľa vyjadrenia likvidátora „Vo FA č.316028 neprimerane účtované náklady na opravu práca+ lakovanie - priznané v zmysle kalkulácie AUDATEX vypracovanej Slovexpertou s.r.o. s výškou normohodiny 20,00 EUR s DPH.“ Nepriznanú sumu 232,40 eur následne poškodený postúpil na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.02.2017. 3. Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že skutočnosti uvádzané žalovaným pri poistnej udalosti č. 9563340704 nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba vyhnúť sa vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poškodený resp. žalobca nárok. S poukazom na ust. § 15 ods. 1 z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobca zdôraznil, že žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla a skutočná škoda má byť priznaná vo výške všetkých nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré bolo nevyhnutné vykonať v dôsledku škodovej udalosti. Krátenie poistného plnenia žalovaným je neopodstatnené. Totiž žalobca postupoval pri oprave poškodeného motorového vozidla v súlade s technologickým postupom výrobcu a na opravu vozidla použil originálne náhradné diely, tak aby bolo poškodené motorové vozidlo v stave ako pred škodovou udalosťou preto má nárok, aby mu boli uhradené všetky náklady vynaložené na opravu vozidla. Všetky tieto náklady totiž predstavujú skutočnú škodu na vozidle. Žalovaný pri krátení plnenia vychádzal zo svojej kalkulácie, aj napriek tomu, že likvidátori majú do tejto kalkulácie možnosť vstupu, pričom do nej častokrát zadávajú iné náhradné diely ako boli reálne použité pri oprave s cieľom tak umelo znížiť nárok na plnenie. Ceny náhradných dielov sa môžu líšiť v závislosti od dodávateľa. Žalovaný zvyčajne vo svojej kalkulácii používa alternatívne - najlacnejšie diely, hoci reálne boli použité pri oprave originály. Žalovaný taktiež krátil plnenie za údajne žalobcom nadhodnotenú cenu za 1Nh lakovníckych a mechanických prác. Žalobca pri oprave vozidla formou mechanických a lakovníckych prác postupoval v súlade s technologickým postupom výrobcu, pričom dodržal všetky stanovené postupy, tak aby bolo vozidlo v takom stave ako pred škodovou udalosťou. Cena za 1Nh lakovníckych a mechanických prác v sume 21,00 EUR bez DPH a 22,00 EUR bez DPH je primeraná vzhľadom na rozsah opráv, ktoré bolo potrebné vykonať. Okrem iného žalobcom účtovaná suma za 1Nh mechanických prác vo výške 21,00 EUR bez DPH a za 1Nh lakovníckych prác vo výške 22,00 EUR bez DPH je v porovnaní s inými servismi v regióne lepšia resp. výhodnejšia. Pre porovnanie poukázal na Cenníky lakovacích a mechanických prác pre rovnaké alebo obdobné vozidlá v regióne: - Auto Gábriel, s.r.o. Košice (43,20 EUR/38,40 EUR (s DPH)), Moris Slovakia s.r.o. Košice (43,20 EUR/33,60 EUR (s DPH)), PK AUTO, spol. s.r.o. Prešov (45,00 EUR/36,00 EUR (s DPH)). 4. Taktiež uviedol, že pri poistnej udalosti č. 9563743503 žalovaný krátil poškodenému resp. žalobcovi poistné plnenie keďže mal za to, že poškodenie ZL dverí nesúvisí s poistnou udalosťou a teda náklady na opravu dverí žalovaný žalobcovi nepriznal. Podľa žalobcu, žalovaný porušil ust. § 11 ods. 6 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ak v oznámení o poistnom plnení len uviedol zamietavé stanovisko bez toho, aby toto bližšie špecifikoval resp. uviedol dôvody, na základe ktorých k nemu dospel. Žalobca si naopak splnil všetky svoje povinnosti, žalovanému riadne predložil všetky dokumenty, ktoré sa vzťahujú k danej škodovej udalosti (t.j. všetky nároky riadne preukázal). Žalovaný tiež krátil plnenie za žalobcom údajne nadhodnotenú sumu za 1Nh lakovníckych a mechanických prác, avšak žalobcom stanovená cena za 1NH mechanických prác v sume 23,00 EUR bez DPH a lakovníckych prác vo výške 28,00 EUR bez DPH je primeraná vzhľadom na rozsah mechanických a lakovníckych prác, ktoré bolo potrebné vykonať. Navyše je v porovnaní s inými servismi v regióne cena výhodnejšia, pričom poukázal na Cenníky lakovacích a mechanických prác servisov pre rovnaké alebo podobné vozidlá nachádzajúcich sa v danom regióne: Auto Gábriel, s.r.o. Košice (40,80 EUR/34,80 EUR (s DPH)), Moris Slovakia s.r.o. Košice (34,00 EUR/25,00 EUR (s DPH)). Žalovaný tiež krátil poistné plnenie za náklady na lakovanie. Žalovaným bol priznaný koeficient lakovacej konštanty 100%. V danom prípade bol pri lakovaní použitý lak metalíza a nie obyčajný lak, preto aj výška lakovacej konštanty použitá žalobcom zodpovedá technológii použitého lakovania. Okrem iného lakovacia konštanta 100 - 110% percent zohľadňuje zväčša iba náklady na farbu bez zohľadnenia spotrebného materiálu. 5. Aj pri poistnej udalosti č. 9563298614 súd prvej inštancie uviedol, že tvrdenia žalovaného nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba vyhnúť sa vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poškodený resp. žalobca nárok. Žalovaný krátil plnenie za žalobcom údajne nadhodnotenú sumu za 1Nh lakovníckych a mechanických prác. Žalobca však postupoval pri oprave poškodeného motorového vozidla v súlade s technologickým postupom výrobcu vozidla, pričom vykonal všetky potrebné mechanické a lakovnícke práce, aby uviedol vozidlo do stavu ako pred škodovou udalosťou. Žalobcom stanovená cena za 1Nh mechanických prác v sume 23,00 EUR bez DPH a lakovníckych prác vo výške 28,00 EUR bez DPH je primeraná vzhľadom na rozsah mechanických a lakovníckych prác, ktoré bolo potrebné vykonať. Náklady na mechanické a lakovnícke práce preto predstavujú skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodenému resp. žalobcovi v dôsledku škodovej udalosti a na ktorú má žalobca nárok. Žalobca si účtoval za 1Nh lakovníckych prác sumu 28,00 EUR bez DPH a za 1Nh mechanických prác sumu 23,00 EUR bez DPH čo je v porovnaní s inými servismi v regióne cena výhodnejšia. Pre porovnanie žalobca poukázal na cenníky lakovacích a mechanických prác servisov pre rovnaké alebo podobné vozidlá nachádzajúcich sa v danom regióne: - Auto Gábriel, s.r.o. Košice (40,80 EUR/34,80 EUR (s DPH)), Moris Slovakia s.r.o. Košice (34,00 EUR/25,00 EUR (s DPH)). 6. Žalovaný podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.09.2018 namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že žalobca opiera aktívnu legitimáciu v tomto súdnom konaní o Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.01.2017, 03.03.2017,16.02.2017 (ďalej ako Zmluva o postúpení pohľadávky), ktorú uzavrel ako postupník. V predmetných zmluvách sa v bode 1. uvádza, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky v danej výške, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou. Podľa žalovaného tak žalobca ako postupník, ani postupcovia nepreukázali reálny vznik pohľadávky uvedených postupcov voči žalovanému v čase uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky, ako ani v čase podania samotnej žaloby. Samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh ešte nepredstavuje skutočnú škodu ani ušlý zisk, nakoľko ku škode na majetku dlžníka dôjde až v momente ich úhrady. Až úhradou týchto pohľadávok totiž dôjde k skutočnému zníženiu majetku dlžníka. V prípade uvedeného postupcu však k zníženiu majetku dlžníkov (postupcov) však nikdy nedošlo, a preto tu nemohla na ich strane ani vzniknúť žiadna pohľadávka voči žalovanému. Nakoľko v prípade postupcov nemohlo dôjsť k vzniku pohľadávky na ich strane voči žalovanému nemohla takto neexistujúca pohľadávka voči žalovanému byť riadne právne postúpená na žalobcu. Nakoľko predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky na strane postupcov, je táto Zmluva o postúpení pohľadávky od začiatku absolútne neplatná, a teda žalobca nedisponuje ani aktívnou legitimáciou v tomto konaní. Žalovaný vzhľadom na uvedené vzniesol voči žalobcovi námietku nedostatku aktívnej legitimácie na jeho strane. V nadväznosti na otázku posúdenia aktívnej legitimácie žalovaný zároveň poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. 111. ÚS 266/2014-27 zo dňa 16.12.2014 v ktorom ústavný súd vyslovil, že „preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby." Nakoľko žalobca v rámci ním podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu riadne nepreukázal existenciu aktívnej legitimácie na jeho strane, neboli tu ani naplnené podmienky pre vydanie platobného rozkazu zo strany okresného súdu. Ku škodovej udalosti zo dňa 14.9.2016, číslo PU 9563340704 žalovaný uviedol, že v danej časti žalobca fakturoval celkovú sumu opravy vo výške 806,45 eur . Žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu preskúmal, pričom po obhliadke poškodeného vozidla, v súlade s kalkulačným programom Audatex poskytol plnenie vo výške 719,17 eur. Rozdiel (87,28 eur) predstavuje fakturovaná normohodina práce, ktorú servis fakturoval vo výške 25,20 eur, pričom v zmysle kalkulačného programu by mala byť fakturovaná suma 16,67 eur bez DPH. Ku škodovej udalosti zo dňa 21.12.2016, číslo PU 9563743503 žalovaný uviedol, že žalobca fakturoval celkovú sumu opravy vo výške 1.710,49 eur. Žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu preskúmal, pričom po obhliadke poškodeného vozidla, v súlade s kalkulačným programom Audatex poskytol plnenie vo výške 1.259,55 eur. Rozdiel (450,94 eur) predstavuje fakturovaná normohodina práce, ktorú servis fakturoval vo výške 27,60 eur, pričom v zmysle kalkulačného programu by mala byť fakturovaná suma 16,67 eur bez DPH. Navyše podľa obhliadky motorového vozidla, poškodenie ľavých zadných dverí nesúviselo so škodovou udalosťou zo dňa 21.12.2016, a teda náklady spojené s opravou týchto dverí nemožno považovať za náklady, ktoré by vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Ku škodovej udalosti zo dňa 04.09.2016, číslo PU 9563298614 žalovaný uviedol, že žalobca fakturoval celkovú sumu opravy vo výške 1.277,56 eur. Žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu preskúmal, pričom po obhliadke poškodeného vozidla, v súlade s kalkulačným programom Audatex poskytol plnenie vo výške 1.045,16 eur. Rozdiel (232,40 eur) predstavuje fakturovaná normohodina práce, ktorú servis fakturoval vo výške 27,60 eur, pričom v zmysle kalkulačného programu by mala byť fakturovaná suma 16,67 eur bez DPH. Okrem vznesenej námietky nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu žalovaný namietal aj nepreukázanie samotného vzniku škody. V súvislosti s uplatňovanými nárokmi zo strany žalobcu poukázal na to, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako Občiansky zákonník) sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi uvedenou udalosťou a samotným vznikom škody. Preukázanie samotného vzniku skutočnej škody na strane poškodeného je tak imanentnou podmienkou na úspešné uplatnenie nárokov na náhradu tejto škody zo strany poškodeného v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaný s prihliadnutím na argumentáciu, ktorú uviedol v rámci vznesenej námietky nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu mal za to, že žalobca okrem existencie aktívnej legitimácie na jeho strane nepreukázal ani samotný vznik skutočnej škody na strane postupcov v súvislosti s prenájmom motorového vozidla. Taktiež žalovaný poukázal na skutočnosť, že uvádzaní postupcovia pohľadávok zvolili na opravu predmetného motorového vozidla neautorizovaný servis. Neautorizované servisy oproti autorizovaným servisom sa vyznačujú nižšou cenou náhradných dielov, nižšou sadzbou za normohodinu práce, nakoľko sa vyznačujú aj horšou kvalitou práce (zdroj: TOPTEST, s.r.o. - nezávislý porovnávací test kvality značkových a nezávislých servisov). Neautorizované servisy nespolupracujú s predmetnou továrenskou značkou (výrobcom MV), ich zamestnanci nie sú školení na opravu predmetného typu MV, nedisponujú potrebným softwérovým vybavením dodávaným výrobcom. V danom prípade teda bola cena normohodín práce nadhodnotená. Zmluvne dohodnuté ceny medzi postupcami pohľadávok a autoservisom boli v neprimeranej výške a nemôžu byť smerodajné pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu. Nakoľko žalovaný považoval žalobcom uplatnené nároky za nedôvodné v celom rozsahu, neuznáva ani žalobcom uplatňované nároky na úhradu úrokov z omeškania. Je toho názoru, že žalobcovi neprináleží požadovaný úrok z omeškania ani v jednej z vyššie uvedených škodových udalostí, a to z dôvodu, že žalovaný splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona č 381/2001 Z.z. 7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že krátenie poistného plnenia žalovaným vo výške 87,28 eur, 450,94 eur a 232,40 eur je nedôvodné, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. napadnutého rozsudku. 8. Právne odôvodnil rozsudok ustanoveniami § 15 ods. 1 a § 4 ods. 4 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 422 ods. 1, § 797 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 144, § 145 ods. 1, 2 CSP a ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. 9. Proti rozsudku (výroku II. a III.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací Krajský súd v Košiciach vydal rozhodnutie, ktorým zruší II. a III. výrok rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30Cb/119/2018-129 zo dňa 17.4.2019 a vec v zrušujúcej časti vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie. 10. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm.f/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.h/ CSP) 11. Žalovaný má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je výsledkom zjavnej svojvôle súdu, je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti vykonávania spravodlivosti, ktorá je inherentná každému jurisdikčnému aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti (viď. rozhodnutie ÚS SR sp.zn. I. ÚS 56/01 a sp.zn. IV. ÚS 115/03). Pritom podľa ustanovenia § 220 ods. 2 tretia veta CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 12. Podľa žalovaného, súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Totiž zo zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť na žalobcu časti pohľadávok, ktoré vznikli z neuhradenia vystavených faktúr. Teda poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené, žalobca nemohol predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. 13. Navyše žalovaný zdôraznil, že v samotných zmluvách o postúpení pohľadávok absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok na žalobcu. V zmluvách je zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotných zmlúv, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Taktiež podľa žalovaného samotný predmet zmlúv je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z predmetu plánovaných postúpení pritom vyplýva, že poškodení ako postupcovia plánovali postúpiť pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, pričom tieto pohľadávky majú predstavovať sumy, ktoré vznikli ako krátenia fakturovaných súm v zmysle faktúr vystavených zo strany žalobcu voči poškodeným. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpení, spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, pričom z obsahu zmlúv vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúce z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov (t.j. zmlúv o postúpení pohľadávok). 14. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na rozsudky NS ČR sp.zn. 33Cdo/1527/99 zo dňa 22.6.2000 a sp.zn. 23Cdo/879/2014 zo dňa 2.6.2014 a má za to, že predložené Zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné právne úkony, pričom nie je potrebné osobitne podotýkať, že v uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože táto absolútna neplatnosť pôsobí proti všetkým. 15. Podľa žalovaného aj úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v rozpore s ustálenou judikatúrou, pričom žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR z 22.11.2018 sp.zn. 3Cdo/145/2017 a vzhľadom na vyššie uvedeného skutočnosti je nepochybné, že žalobca nebol úspešný v plnom rozsahu, a preto aj výrok III. rozsudku je nesprávny. 16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s názorom žalovaného uvedeným v odvolaní nesúhlasí. Z rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Navyše súd sa nemôže vyjadriť v odôvodnení ku každej námietke žalovaného či ku každému slovu vo vyjadreniach strán, ale iba k podstatným a sporným, inak by mal rozsudok 100 strán, čo by bolo v rozpore s princípmi civilného sporového konania ako aj s dobrými mravmi a bolo by to v konečnom dôsledku kontraproduktívne. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít (I. ÚS 188/06, III. ÚS 199/09, II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, III. ÚS 30/07). 17. Uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní, tak ako aj v prvostupňovom konaní, prezentuje poškodených ako dlžníkov autoservisu ako žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poškodení neuhradili pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla). Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť)“, teda už samotným vznikom škody na motorovom vozidle, nie až vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla. Nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia, vzniká okamihom vzniku škody a naviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Je potrebné rozlišovať vzťah poškodených a žalovaného a vzťah poškodených a žalobcu ako autoservisu. Predmetom tohto konania je nárok na krátené náhrady škody z poistných udalostí postupcov, ktorí tento nárok postúpili na žalobcu, t.j. predmetom konania je vzťah poškodených a žalovaného. Je iba zhoda okolností, že servis vykonávajúci opravu a žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku je tá istá osoba. Právne postavenie žalovaného sa postúpením pohľadávky nijako nezmenilo. Pre toto konanie je irelevantné, či pohľadávka autoservisu (a zároveň žalobcu) bola poškodenými uhradená a žalovaný tento vzťah nemá ani právo spochybňovať alebo nejako doň vstupovať. Koná sa o pohľadávkach poškodených voči žalovanému, ktoré vznikli momentom vzniku predmetnej poistnej udalosti, a ktoré boli postúpené žalobcovi, tá je predmetom konania a žalovaný sa môže vyjadrovať iba k tým pohľadávkam ako takým, nie však ku vzťahu žalobcu a poškodeného. Tvrdenie, že poškodení sú dlžníkmi žalobcu neobstojí. Poškodení majú pohľadávku voči poisťovni - žalovanému, a to nárok na náhradu škody. Nárok na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, teda, ak nastane poistná udalosť. Právo na plnenie škody ako poistného plnenia nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou, ako napr. úhradou faktúry zo strany poškodeného. Navyše časť nároku na náhradu škody bola zo strany žalovaného poukázaná priamo na účet žalobcu. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na judikatúru Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/31/2018 zo dňa 24.8.2018, sp.zn. 4Cob/60/2017 zo dňa 25.10.2017, Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/220/2017. Zdôraznil, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. 18. Taktiež žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že „v samotných ZoPP absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok na žalobcu. V predložených ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určených a vymedzených, podľa nášho právneho názoru neexistujúcich) pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotných zmlúv, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky“. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1/ označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2/ identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcami ako poškodenými a žalobcom obsahujú jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupované pohľadávky sú v predmetných zmluvách špecifikované čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti). V čl. II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Teda ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Postupcovia v uvedenom prípade vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávky na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v čl. III. predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupcovia prejavili svoju vôľu pohľadávky postúpiť. Nerešpektovanie dohody zmluvných strán, resp. prejavu ich vôle, ktorý nie je v rozpore so zákonom aj s poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, je zásah do ústavnej zásady autonómie zmluvných strán. Preto žalobca považuje námietku aktívnej legitimácie, namietanú žalovaným, za irelevantnú a nedôvodnú. 19. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie v súvislosti s úrokom z omeškania rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou, a to rozsudkom NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018, žalobca uvádza, že závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR nemožno aplikovať na predmetný prípad, pretože žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - Zákona o PZP. Ak by sa pripustili závery tohto rozsudku, nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. Došlo by tak k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade aplikácie rozsudku NS SR by došlo k diskriminácií dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu, kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedený výklad jednoznačne nie je zámerom zákonodarcu. Úroky z omeškania majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnení záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Ak by sa pripustili závery v rozsudku NS SR neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči poisťovniam. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/335/2017 z 22.11.2018. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 17.4.2019 č.k. 30Cb/119/2018-129 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. 21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 22. Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti istiny 0,02 eur zastavil (výrok I.) nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 17.4.2019, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 770,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 87,28 eur od 21.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 450,94 eur od 17.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 232,40 eur od 26.10.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a výrok o trovách konania ako výrok súvisiaci. 23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôkazov uvedených v rozsudku v napadnutej časti, odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní žalovaného, odvolací súd uvádza: 24. Je nepochybné, že žalobca vykonal opravy motorových vozidiel, na ktorých vznikla škoda v dôsledku dopravnej nehody. Jedná sa o motorové vozidlo SUZUKI SX4, EČV: L Vozidlo patrilo poškodenému R. P.. Náklady na opravu motorového vozidla predstavovali sumu 806,45 eur, ktorú si poškodený uplatnil u žalovaného. Z faktúry č. 316029 žalovaný uhradil poškodenému len sumu 719,17 eur, a teda neuhradená suma predstavovala 87,28 eur. Túto sumu postúpil poškodený na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 4.1.2017. 25. Druhým motorovým vozidlom, opravu ktorého vykonal žalobca v dôsledku vzniknutej dopravnej nehody bolo vozidlo ŠKODA FABIA, EČV: T ktoré patrilo poškodenému R. R.. V dôsledku poistnej udalosti č. 956374350317, po vykonaní opravy, ktorá predstavovala 1.710,49 eur si poškodený uplatnil škodu u žalovaného faktúrou č. 371005. Žalovaný uhradil z predmetnej vystavenej faktúry len sumu 1.259,55 eur. Došlo teda žalovaným ku kráteniu fakturovanej sumy vo výške 450,94 eur. Uvedená suma bola následne postúpená poškodeným na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.3.2017. 26. Tretím poškodeným motorovým vozidlom, na ktorom bola spôsobená škoda v dôsledku dopravnej nehody bolo vozidlo ŠKODA FABIA COMBI, EČV: L ktoré patrilo poškodenému I. L.. Aj na uvedenom motorovom vozidle vykonal opravu žalobca na základe poistnej udalosti č. 9563298614. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu 1.277,56 eur, pričom uvedená suma bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. 316028. Z fakturovanej sumy žalovaný uhradil poškodenému len sumu 1.045,16 eur a nepriznaná bola suma 232,40 eur. Túto sumu postúpil poškodený na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.2.2017. 27. Odvolací súd mal zato, že postupcovia postúpili svoje pohľadávky proti žalovanému na základe zmlúv o postúpení pohľadávok v súlade s ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Postúpené pohľadávky predstavovali nároky postupcov proti žalovanému vo výške neoprávnene kráteného poistného plnenia. Postúpením pohľadávok postupcami na postupníkov došlo k založeniu aktívnej legitimácie na strane žalobcu na ich vymáhanie. 28. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 29. Námietku žalovaného uvedenú v odvolaní, ohľadne nesprávneho vysporiadania sa s námietkou o nedostatku aktívnej legitimácie súdom prvej inštancie, považoval preto odvolací súd v celom rozsahu za nedôvodnú. 30. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný. 31. Krátenie poistného žalovaným považoval taktiež odvolací súd za nedôvodné, vzhľadom na skutočnosti a dôkazy, ktoré boli vykonané súdom prvej inštancie. 32. Odvolací súd mal zato, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o priznaných úrokoch z omeškania žalobcovi. 33. K omeškaniu žalovaného, ktoré uviedol v odvolaní, odvolací súd uvádza, že omeškanie žalovaného je sankciou za porušenie povinnosti splatiť dlh riadne a včas. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením dlhu, žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 34. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania, najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 36. Odvolací súd poznamenáva, že od 1.2.2013 došlo k legislatívnej zmene § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., o výške úroku z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (teda nepodnikateľských vzťahoch) je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z uvedeného vyplýva, že ak k omeškaniu so zaplatením dlžnej sumy dôjde po 16.3.2016 vrátane, pričom ide o záväzkový vzťah, ktorý vznikol po 1.2.2013, môže žalobca od dlžníka žiadať úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy (doteraz t.j. od 10.9.2014 do 15.3.2016 mohol veriteľ požadovať od dlžníka úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy) až do zaplatenia dlžnej sumy. 37. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie preto správne priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,00%. 38. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 39. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému. Nárok na úroky z omeškania vzniká nasledujúci deň po splatnosti peňažnej pohľadávky, nie rozhodnutím súdu o tejto spornej pohľadávke. 40. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 ZoPZP. 41. Žalobca žiadal teda správne úroky z omeškania od uplynutia 15 - dňovej lehoty po skončení prešetrenia škodovej udalosti. 42. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II. a III.) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 43. Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. 44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).