Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sd/29/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200430 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200430.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: C. S. Á. T. O. W. E. D. X. Á., bytom K. XX, M.C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 06. marca 2013 č. XXX XXX XXXX X a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 10.02.2013 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára zo dňa 19.02.2013 nemá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na nové konanie. Uviedla, že nesúhlasí s tým ako bol posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom a má za to, že rozhodujúce zdravotné postihnutie nebolo správne zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Dlhodobé zdravotné problémy u nej pretrvávajú od jesene 2009 a neustále sa jej zdravotný stav zhoršuje. Často je dlhodobo práceneschopná, bola aj hospitalizovaná v nemocnici, pričom došlo len k čiastočnému zlepšeniu zdravotného stavu, bola jej doporučená kúpeľná liečba, po ktorej došlo iba k miernemu zlepšeniu. Pribudli jej aj ďalšie ochorenie, má problémy reumatologické, endokrinologické, poruchy autoimunity, urtikánie, poruchy spánku, migrény, arytmiu, búchanie srdca, dýchavičnosť, astma a poruchy aj psychiky. Všetky zdravotné ťažkosti aj choroby znemožňujú jej vykonávať náročné, ale pritom lukratívnu pozíciu v spoločnosti Slovak Telekom, z ktorého dôvodu aj dohodou došlo k ukončeniu pracovného pomeru. V tejto spoločnosti má odpracovaných 31 rokov, mala záujem ďalej pracovať, ale kvôli zdravotnému stavu a častým práceneschopnostiam bola nútená zamestnanie ukončiť. Na súdnom pojednávaní uviedla, že jej rozhodujúce zdravotné postihnutie malo byť posudkovými lekármi zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. c), kde je aj vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože u nej ide o chronické a trvalé bolesti, resp. mali rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradiť do kapitoly XV, oddiel E, položka 4 písm. e), kde sa zaraďujú poúrazové prípady, keďže ona je tiež po úraze zrážky motorových vozidiel. Zároveň uviedla, že naďalej sa podrobuje ďalším odborným lekárskym vyšetreniam. Súdu predložila ďalšie odborné lekárske nálezy, pričom uviedla, že je objednaná aj na ďalšie odborné vyšetrenia, z ktorého dôvodu zdravotný stav ešte nebol odbornými lekármi riadne uzavretý a ukončený. Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z dôvodu, že posudkoví lekári ako v správnom konaní, tak aj v súdnom konaní dospeli k zhodnému záveru na základe predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré mali k dispozícií. Má za to, že ak dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky, prípadne bude mať ďalšie odborné lekárske nálezy, nič jej nebude brániť podať si žiadosť o opätovné posúdenie zdravotného stavu v dôsledku jeho zhoršeniu. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, lekárskou správou posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo 07.03.2013, lekárskou správou posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach z 13.06.2013, posudkovým spisom (zdravotná dokumentácia navrhovateľky), dávkovým spisom odporkyne, odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré navrhovateľka predložila súdu na pojednávaní a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že navrhovateľka dňa 19.10.2012 podala žiadosť o dávku sociálneho poistenia, ku ktorej pripojila aj odborné lekárske nálezy. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú stanovené v § 70 a nasl. zákona o sociálnom poistené. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení. Podľa uvedeného ustanovenia poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa tak, ako je to uvedené v § 153 zákona o sociálnom poistení posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Po podaní žiadosti o dávku sociálneho poistenia zdravotný stav navrhovateľky na základe predložených odborných lekárskych nálezov a to ortopedické vyšetrenie vrátane RTG chrbtice, neurologické vyšetrenie vrátane CT chrbtice, MG vyšetrenie imuno-alergolociké vyšetrenia, reumatologické vyšetrenie, kardiologické vyšetrenie, EKG vyšetrenie, endokrinologické vyšetrenie, psychiatrické vyšetrenie a psychologické vyšetrenie dospela k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) na hornej hranici, t. j. 35 %. Iné zdravotné postihnutia cervikokraniálny syndrómy, iné syndrómy bolesti hlavy, dorzalgia, tyreotoxikóza sú posudkovo nevýznamné. V súdnom konaní, po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou zdravotný stav navrhovateľky posúdil aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach dňa 13. júna 2013, ktorý zhodnotil na účely invalidity okrem odborných lekárskych nálezov, ktoré boli predložené posudkovému lekárovi v správnom konaní, aj novo doložené lekárske nálezy, predovšetkým ide o kontrolné lekárske nálezy z psychiatrického vyšetrenia, neurologického vyšetrenia, reumatologického vyšetrenia a dospel k zhodnému záveru ako posudkový lekár v správnom konaní, že rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky sú choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) na hornej hranici t. j. 35 %. Ostatné choroby ako cervikokraniálny syndróm vpravo, cervikokraniálny syndróm iné bolesti hlavy, dorzalgia, tyreotoxikóza sú posudkovo málo významné. Z ustanovenia § 71, ale aj § 153 zákona o sociálnom poistení pre posudkových lekárov vyplýva, že majú posúdiť pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa o dávku sociálneho poistenia na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu tento môžu posúdiť aj v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Z posudkov posudkových lekárov, ktoré sú obsahom lekárskych správ vyplýva, že posudkoví lekári sa zamerali iba na zhodnotenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré bližšie ani neodôvodnili, ale vôbec sa nezaoberali skutočnosťou, že u navrhovateľky na základe odborných lekárskych vyšetrení sú diagnostikované aj ďalšie zdravotné ochorenia, chodí na pravidelne lekárske kontroly, teda aký je vývoj aj ďalších zdravotných postihnutí a teda či u navrhovateľky neprichádza navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, ako to upravuje § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Skutočnosť, že u navrhovateľky zdravotné postihnutia, ktoré boli diagnostikované pretrvávajú a či sa tento jej zdravotný stav zhoršuje, resp. zlepšuje, súd posúdiť nevie, ale túto otázku môžu posúdiť posudkoví lekári na základe odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľka predložila aj na súdne pojednávanie, pričom uviedla, že má absolvovať ďalšie odborné lekárske vyšetrenia, z čoho je zrejmé, že zdravotný stav navrhovateľky posudkoví lekári nemohli posúdiť komplexne, pretože nie je zrejmé ani u nej ukončená diagnostika. Pred rozhodnutím o dávke podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení posúdenia všetkých zdravotných ťažkosti žiadateľa o dávku, o určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, aj o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú prípadné zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári musia jednoznačne a dostatočne zrozumiteľným spôsobom uviesť prečo to, ktoré ochorenie pokladajú za rozhodujúce zdravotné postihnutie a prečo nie iné z diagnostikovaných ochorení tak, ako u navrhovateľky odbornými lekárskymi vyšetreniami bolo diagnostikovaných viac ochorení. Nepostačuje, ak posudkový lekár uvedie, že ostatné prípadne uvedie ktoré konkrétne vyšetrenie je málo posudkovo významné, pričom neuvedie dôvod prečo to, ktoré ochorenie je pre posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity málo významné a prečo je rozhodujúcim zdravotným postihnutím iné ochorenie. Takisto nemožno iba všeobecne uviesť, že ostatné zdravotné postihnutia neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ide o odborné posúdenie, preto je povinnosťou posudkových lekárov, aby jednoznačne a dostatočne zrozumiteľne uviedli tieto skutočnosti. Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár v konaní o dávke podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Samotná skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia, nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa názoru súdu posudkoví lekári v lekárskych správach dostatočne a náležite neodôvodnili na základe akých zistení stanovili u navrhovateľky rozhodujúce zdravotné postihnutia a v tejto súvislosti aj percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Je potrebné pre zistenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia posúdiť a riadne zdôvodniť aj to, prečo sa iné postihnutie nepovažuje za rozhodujúce postihnutie, resp. aká miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by tomuto postihnutiu zodpovedala. Je pravdou, že posudkový lekár v lekárskej správe z 13.06.2013 uviedol: „celkovým zhodnotením zdravotného stavu posudzovanej konštatujeme, že ani po vzájomnej súvislosti s jednotlivými ochoreniami naďalej nie je takého charakteru, že by zdôvodňoval invaliditu“, pričom v tomto posudku dostatočne jasne a zrozumiteľne nie sú zhodnotené všetky odborné lekárske nálezy viac menej ide o všeobecné posúdenie a zhodnotenie celkového zdravotného stavu navrhovateľky na účely invalidity. V posudku chýba aj zdôvodnenie, či iné zdravotné postihnutia neovplyvňujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, v akom rozsahu, teda či neprichádza v úvahu zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedených dôvodov súd nepovažuje napadnuté preskúmavané rozhodnutie odporkyne za vecne správne a má za to, že rozhodnutie odporkyňa vydala na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Posudkoví lekári neposúdili komplexne zdravotný stav navrhovateľky tak, ako to pre nich vyplýva z ustanovenia § 71 a § 153 zákona o sociálnom poistení a dostatočne neodôvodnili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ale ani o ostatných zdravotných postihnutí. Preto súd podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne doplniť dokazovanie a opätovne posúdiť zdravotný stav navrhovateľky, najmä vyžiadať od navrhovateľky aby predložila všetky odborné lekárske nálezy, ktoré má, ako aj ďalšie odborné lekárske nálezy, pretože na súdnom pojednávaní uviedla, že má absolvovať ďalšie odborné vyšetrenia a teda, či u nej sú jednotlivé postihnutia už dostatočne diagnostikované. Až po zadovážení a predložení navrhovateľkou všetkých odborných lekárskych nálezov a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia navrhovateľky zhodnotením liečby s určením diagnostického záveru komplexných funkčných vyšetrení a záverov bude môcť posudkový lekár zodpovedne posúdiť zdravotný stav navrhovateľky na účely invalidity. Zároveň posudkový lekár v prípade určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia choroby podporného a pohybového aparátu sa musí náležite vyporiadať aj s námietkou navrhovateľky, že rozhodujúce zdravotné postihnutie malo byť zaradené podľa prílohy č. 4 do kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. c), pretože ide u nej o chronické a trvalé bolesti, prípadne že rozhodujúce zdravotné postihnutie malo byť zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 4 písm. e) kam sa zaraďujú poúrazové prípady s tým, že navrhovateľka tvrdí, že aj ona je po úraze, ktorý utrpela pri zrážke motorových vozidiel. Vzhľadom na predloženie lekárskych správ z odborných lekárskych vyšetrení z rôznych odborov je na posudkovom lekárovi, aby posúdil zdravotný stav navrhovateľky aj v prítomnosti samotnej navrhovateľky, prípadne aj prísediaceho lekára so špecializáciou z príslušného odboru (odboru, ktoré ochorenie malo by byť rozhodujúcim zdravotným postihnutím). Zdravotný stav posudkový lekár má posúdiť v prítomnosti navrhovateľky, u ktorej má predovšetkým zistiť, či je objednaná, resp. má absolvovať ďalšie odborné vyšetrenia, prípadne ak pre komplexne posúdenie zdravotného stavu zváži, že je potrebné, aby navrhovateľka absolvovala aj ďalšie odborné vyšetrenie, treba navrhovateľku vyzvať, aby ho absolvovala a až po absolvovaní všetkých odborných lekárskych vyšetrení, ktoré sú pre posúdenie zdravotného stavu potrebné, je možné komplexne posúdiť zdravotný stav na účely invalidity. Z ustanovení § 195 a § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že odporkyňa má vo veci zistiť presne a úplne skutkový stav veci a že musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, preto je potrebné tak, ako to už bolo uvedené, aby zdravotný stav navrhovateľky bol potvrdený na základe komplexných odborných vyšetrení so stanovením diagnózy, so zhodnotením liečby a určením diagnostického záveru stabilizácie ochorenia a ďalšieho vývoja, prípadne ďalšej liečby. Nové rozhodnutie, ktoré odporkyňa vydá musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré takéto rozhodnutie musí mať, čo vyplýva z ustanovenia § 209 zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa ako správny orgán pri novom prejednávani veci je viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľka i keď v konaní bola úspešná si tieto neuplatnila a odporkyňa zo zákona nemá toto právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné (§250s O.s.p., rozhodnutie bolo zrušené podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p..).