Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sp/24/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200709 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200709.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľa: T. P. H. O. H. I. H., bytom ul. W. XX, W.Š.N., zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Antol, Advokátska kancelária so sídlom Zbrojničná č. 12, Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 10. mája 2013 č. 5665-25/2013-BA, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 10. mája 2013 č.r.: 5665-25/2013-BA a vracia jej vec na ďalšie konanie. Navrhovateľovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 244,37 Eur, ktorú je p o v i n n á zaplatiť odporkyňa právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Dušanovi Antolovi, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 08.06.2010 nemá nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že vychádzala v tejto veci zo žiadosti o priznanie úrazovej renty navrhovateľa z 30.01.2013, hlásenia choroby z povolania vystavenej 06.12.2010, lekárskej správy z 25.04.2013, listu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, stanoviska k zdravotnému stavu poškodeného zo 07.02.2011, pracovnej zmluvy z 03.10.1986, dohody o skončení pracovného pomeru z 01.02.2008, popisu pracovnej činnosti z 19.01.21994 a 01.01.2006, posudku o zdravotnej spôsobilosti z 24.04.2007. Bolo preukázané, že navrhovateľ pracoval v spoločnosti VSS, a.s. Košice od 03.10.1986 do 29.02.2008 s prestávkami, od 02.11.1998 do 31.07.1999 pracoval ako skladník, od 01.08.1099 do 09.01.2000 bol evidovaný na úrade práce, od 10.01.2000 pracoval ako majster strediska taviareň, neskôr strediska čistiareň a potom ako vedúci výroby od 01.10.2004 až do ukončenia pracovného pomeru vo VSS, a.s. Košice ako majster strediska čistiareň. Pracovný pomer u VSS, a.s. Košice ukončil 29.02.2008 dohodou, od 10.05.2010 pracoval v strážnej službe, od 15.05.2012 je nezamestnaný. Vo februári 2008 mal realizované ORL vyšetrenie, kde bola zistená CSS 27,5 %. V septembri 2010 bol hospitalizovaný na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie, kde mu bola ORL vyšetrením dokumentovaná CSS 45,3 %. V júni 2010 bola vyčíslená CSS na 56 % a v auguste 2010 na 50,87 %. Na základe uvedeného bol stav navrhovateľa posúdený v kolektíve lekárov kliniky pracovného lekárstva a dňa 28.10.2010 bola hlásená choroba z povolania - porucha sluchu spôsobená hlukom s dátumom prvého zistenia 08.06.2010. Hlásenie choroby z povolania bolo realizované dva roky po skončení pracovného pomeru v spoločnosti VSS, a.s. Košice (pracovisko s rizikom hluku). Od 10.05.2010 pracoval navrhovateľ v strážnej službe na plný pracovný úväzok aj s dokumentovanou stratou sluchu. Dňa 22.02.2011 bol posúdený na účely úrazovej renty, kedy bola stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 10 %, o čom bolo vydané rozhodnutie dňa 18.03.2011 č. 25857-2/2011-BA, ktoré rozhodnutie Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 23.09.2011 potvrdil. V apríli 2012 bolo realizované kontrolné ORL vyšetrenie, kde bola dokumentovaná CSS 50,4 %. V marci 2013 bola audiometrickým vyšetrením potvrdená CSS 50,92 %. Od posledného posúdenia navrhovateľ má naďalej CSS na úrovni 50,92 % a mimo rizika hluku je 5 rokov. Na danú prácu nebol úzko špecializovaný, má ukončené stredoškolské vzdelanie. Na základe uvedených skutočnosti posudkový lekár určil u navrhovateľa mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rozsahu 10 %, čím neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavané rozhodnutie odporkyne zrušiť, vrátiť jej vec na nové konania a uplatnil si náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia. V opravnom prostriedku namieta, že si uplatňuje nárok na úrazovú rentu, lebo 28.10.2010 mal priznanú chorobu z povolania, ale odporkyňa tvrdí, že mal ju priznanú už od 08.06.2010, čo nie je pravda a nezodpovedá to jednak platnému právnemu poriadku, ale ani skutočnostiam, ktoré sú potvrdené v roku 2010 MUDr. P.. Zúčastnil sa ústneho pojednávania 07.05.2013, ale nedozvedel sa o rozsahu poklesu pracovnej schopnosti. Odporkyňa tvrdí, že 08. júna 2010 mal zistenú chorobu z povolania, ale k tomuto dňu sa ešte nejednalo o chorobu z povolania, pričom odporkyňa nemá právomoc meniť dátum jej zistenia. V súlade s § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení navrhuje vykonať znalecké dokazovanie za účelom odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie. Kontinuálne prechádzal od jedného zamestnávateľa k druhému tak, ako to zistila aj odporkyňa, ale k podpísaniu novej pracovnej zmluvy nedošlo v príčinnej súvislosti s poškodeným sluchom, ktorá skutočnosť však v zápisnici z ústneho pojednávania nie je zachytená. Tento postup odporkyne sa prieči aj spravodlivému konaniu, pretože on ako účastník konania má právo navrhovať dôkazy a tvrdenia. Nie je mu známe nič zo zápisnice zo dňa 25.04.2013. Poukázal na konania vo veci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu poškodenia sluchu hluchom a ťažkou nedoslýchavosťou, ktoré boli vedené na Okresnom súde v Senici, Prievidzi, Čadci, Košice - okolie, Košice II a na Krajskom súde v Trnave z dôvodu, že podľa neho odporkyňa porušuje zásadu správneho konania „v rovnakých veciach rovnako, v podobných veciach podobne.“ Zdôraznil, že posudkový lekári nie sú oprávnení vykonávať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je obsiahnuté v záveroch znalca, lebo by tak vylúčili znalecký posudok ako hodnoverný dôkaz. Poukázal aj na rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4 So 111/2010 z 30.06.2011 a 1 So 43/2010 zo 07.12.2010, z ktorých vyplýva, že poškodeným bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu priznania choroby z povolania pri poškodení sluchu. Okrem konkrétnych rozhodnutí súdov poukázal aj na prípady choroby z povolania - strata sluchu z praxe svojej advokátskej kancelárie. Poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 329/04, podľa ktorého dochádza k porušeniu princípu právneho štátu, pokiaľ správny orgán nedal sťažovateľovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia ako spôsobu ich zistenia a na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 48/99, podľa ktorého každý občan má právo na to, aby sa všetky orgány voči nemo správali len spôsobom, ktorý im dovoľuje Ústava Slovenskej republiky a ďalšie zákony. Poukázal aj na to, že rozhodnutie je vydané v rozpore s § 195, § 196 a § 209 zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že odporkyňa sa dopustila omylu, keď mu nepriznala úrazovú rentu a posudkový lekár stanovil iba 10 % poklesu pracovnej schopnosti, pričom podľa neho má pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 100 %. Vydanému rozhodnutiu nie je možné vôbec porozumieť, aj keď odporkyni je dobre známe, že je poškodený na zdraví a že prácu podľa § 88 ods. 3 zákona mu nemohol nikto dať z dôvodu poškodenia sluchu, čo znamená, že posudkový lekár si určil nejaké iné kritériá, ktoré nemajú oporu v právnom poriadku a ktorým on vôbec nerozumie. Podľa jeho názoru odporkyňa si zamieňa posudzovanie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pre účely invalidity podľa § 77 zákona s posudzovaním poklesu pracovnej schopnosti podľa § 88 zákona. Nerešpektuje iné kritériá poškodenia, napr. podľa rezolúcie Svetového zdravotníckeho zhromaždenia pod názvom: „Nová medzinárodná klasifikácia funkčnosti dyzability a zdravia a zdravia - MKF“, ktorá slúži na posudzovanie funkčných schopnosti a zmeny nielen pri zdravotnom postihnutí, ale aj v zdraví. Podľa MKF je kvalifikátor od 49 % do 25 % dolu považovaný za stredný a od 96 % do 100 % za úplný. Postup odporkyne je v rozpore so Všeobecnými európskymi princípmi dobrej správy, priznaná choroba z povolania sa priznáva vždy ako chronické ochorenie a ako také vždy limituje účasť poškodeného v súkromnej, kultúrnej alebo pracovnej oblasti a spoločenskom dianí, pretože už nedokáže a ani nemôže vykonávať to, čo pred poškodením. Právna úprava pre taký prípad umožňuje poskytovať právnu ochranu pôvodnej strate na zárobku po skončení pracovnej schopnosti v zmysle obsahu § 88 ods. 3 zákona vo vzťahu k práci, ktorú vykonával. Tvrdí, že bolo preukázané, že schopnosť vykonávať doterajšieho zamestnanie stratil v rozsahu 100 %. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k námietkam uvedeným v opravnom prostriedku navrhovateľa uviedla, že v žiadnom písomnom dokumente neuviedla, že navrhovateľ mal priznanú chorobu z povolania už od 08.06.2010, lebo vo všetkých písomnostiach uvádzala, že chorobu z povolania mal priznanú hlásením choroby z povolania vyhotoveným KPLaKT dňa 28.10.2010 s dátumom prvého zistenia dňa 08.06.2010. Nie je pravdou tvrdenie, že sa nedozvedel o rozsahu poklesu pracovnej schopnosti v lekárskej správe z 25.04.2013, pretože na ústnom pojednávaní bol oboznámený s výsledkom konania. Proti tomu vzniesol aj námietky, ktoré sú v správe uvedené a svojim podpisom potvrdil, že proti obsahu zápisu má námietky. Súhlasí s tvrdením navrhovateľa, že nemá právomoc meniť dátum zistenia a priznania choroby z povolania, pretože toto prináleží príslušnej KPLaKT, ktorá v jeho prípade stanovila, že choroba z povolania mu bola priznaná s dátumom prvého zistenia 08.0l6.2010, ktorý dátum ona akceptuje a nemení ho. Rozhodnutia okresných súdov, na ktoré navrhovateľ poukazuje v opravnom prostriedku, ktoré sa viedli vo veci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, má za to, že nesúvisia s konaním o úrazovú rentu, a preto sú právne bezvýznamné. Súhlasí s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 48/97 bod 5 a tvrdí, že v konaní o nároku navrhovateľa postupovala len spôsobom, ktorý jej dovoľuje Ústava Slovenskej republiky a ďalšie zákony. Posudkoví lekári v konaní o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu neznižovali počet bodov, ale len hodnotili pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa. Pripomína, že v konaní o úrazovú rentu sa pokles pracovnej schopnosti poškodeného neurčuje počtom bodov, ale sa vyjadruje percentuálne a tento sa náležite slovne zdôvodňuje. Nesúhlasí s tvrdením, že si zamieňa posudzovanie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pre účely invalidity podľa § 77 zákona s posudzovaním poklesu pracovnej schopnosti podľa § 88 zákona, lebo pre ňu sú absolútne jasné rozdiely medzi posudzovaním pre účely invalidity podľa § 77 zákona a v žiadnom prípade posudzovanie podľa tohto ustanovenia nezamieňa s posudzovaním podľa § 88 zákona a zo strany navrhovateľa ide zrejme o účelové, bezvýznamné a nepreukázané tvrdenie. Podľa jej názoru vo veci nie je potrebné nariaďovať znalecké dokazovanie, keďže navrhovateľovi už bol stanovený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 41 % a tým aj splnená podmienka stanovená v § 88 zákona, t. j. má pokles pracovnej schopnosti prevyšujúci 40 %. Vzhľadom na existujúci skutkový a právny stav, keďže pokles pracovnej schopnosti u navrhovateľa bol stanovený na 41 % navrhla, aby súd jej rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s preskúmavaným rozhodnutím, opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením odporkyne, pripojeným administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Navrhovateľ vlastnou žiadosťou z 28.01.2013, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Košice 30.01.2013 predložil aj žiadosť o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a osobitne si uplatnil aj nárok na úrazovú dávku, sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobenú chorobou z povolania podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení. Z predloženého administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie úrazovej renty podľa §88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Odporkyňa rozhodnutím č. 25857-2/2011-BA z 18.03.2011 nepriznala navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania, priznanej podľa hlásenia choroby z povolania zo dňa 28.10.2010 s dátumom prvého zistenia dňa 08.06.2010 z dôvodu, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Košice stanovil v lekárskej správe z 22.02.2011 pokles pracovnej schopnosti (ďalej len „PPS“) v rozsahu 10 %. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7Sp/11/2011-22 z 23.09.2011 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. 25857-2/2011-BA z 18.03.2011. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ, ale Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. 7So 219/2011 z 13.12.2012 odvolanie zamietol z dôvodu, že bolo podané oneskorene. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť 17.01.2013. Novú žiadosť o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona navrhovateľ ako už bolo uvedené doručil odporkyni dňa 30.01.2013. Pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty posúdil posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 25.04.2013. V lekárskej správe z 25.04.20l3 posudkový lekár uviedol, že navrhovateľ s prestávkami pracoval v spoločnosti VSS, a.s. Košice od 03.10.1086 do 29.02.2008, kedy skončil pracovný pomer dohodou. Vo februári 2008 mal realizované ORL vyšetrenie, kde bola zistená CSS 37,5 %. V septembri 2010 bol hospitalizovaný na KPLaKT, ORL vyšetrením dokumentovaná CSS 45,3 %. V júni 2010 vyčíslená CSS 56 % a v auguste 2010 CSS 50,87 %. Na základe tohto stavu bol navrhovateľ posúdený v kolektíve lekárov KPLaKT a dňa 28.10.2010 bola hlásená choroba z povolania „porucha sluchu spôsobená hlukom“ s dátumom prvého zistenia 08.06.2010. Hlásenie choroby z povolania bolo realizované 2 roky po skončení pracovného pomeru vo VSS (pracovisko s rizikom hluku). Od 10.05.2010 navrhovateľ pracoval ako strážnik na plný pracovný úväzok aj s uvedenou celkovou stratou sluchu. Dňa 22.02.2011 bol posúdený na účely úrazovej renty s PPS v rozsahu 10 %. V apríli 2012 bolo realizované kontrolné ORL vyšetrenie, kde je dokumentovaná CSS 50,4 % (45,4 + 5 = tinnitus). V marci 2013 audiometrickým vyšetrením potvrdená CSS 50,92 %. Od posledného posúdenia je naďalej CSS na úrovni 50,92 % mimo rizika hluku je 5 rokov, na danú prácu nebol úzko špecializovaný, má ukončené stredoškolské vzdelanie. Mieru poklesu pracovnej schopnosti naďalej určil na 10 %. Na tomto závere posudkový lekár zotrval aj 19.06.2013. Po podaní opravného prostriedku posudzoval pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty u navrhovateľa aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach dňa 30. júla 2013. Z hľadiska medicínskeho dospel k zhodnému záveru ako posudkový lekár v lekárskej správe z 25.04.2013 a tiež stanovil rozsah PPS u navrhovateľa v rozsahu 10 %, čo odôvodnil zisteniami, ktoré uviedol posudkový lekár v lekárskej správe z 25.04.2013. Odbor lekárskej posudkovej činnosti odporkyne oznámil odboru úrazového poistenia odporkyne, že nesúhlasí s posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice, ktorý určil PPS navrhovateľa na účely úrazovej renty hodnotou 10 % a zdôraznil, že navrhovateľovi bolo vystavené KPLaKT v Košiciach hlásenie o chorobe z povolania, kde dátum zistenia je určený na 08. júna 2010 a dátum priznania na 28.10.2010 a v organizácii, kde choroba z povolania vznikla sú uvedené VSS, a. s. Košice. Táto skutočnosť je dôvodom na určenie PPS minimálne 41 %, ako je to uvedené v metodickom usmernení sociálnej poisťovni č. 12/2013. Ďalším dôvodom nesúhlasu je skutočnosť, že navrhovateľ má zistenú stredne ťažkú poruchu sluchu, ktorá ho jednoznačne vyraďuje z pracovného prostredia, kde škodlivým faktorom zdravia je hluk. Poukázala na posudok pracovnej zdravotnej služby z 03.03.2008, v ktorom sa uvádza, že škodlivým faktorom zdravia bol označený prach a hluk. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú dve lekárske správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach z 30.07.2013. V jednej z nich v časti celkový posudok, posudkový lekár zotrval na skutočnostiach, ktoré sú uvedené v lekárskej správe a PPS stanovil v rozsahu 10 %. V druhej lekárskej správe z toho istého dňa ten istý posudkový lekár naviac len uviedol, že podľa Metodického usmernenia sociálnej poisťovne č. 12/2013 v prípadoch, keď KPLaKT bola zistená priznaná poškodenému choroba z povolania sú splnené medicínsko posudkové kritéria, aby bol poškodenému určený pokles pracovnej schopnosti minimálne 41 % a tak uviedol, že miera PPS je 41 %. Podľa § 88 ods. 1 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ods. 3 druhá a tretia veta citovaného ustanovenia, pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Ako už bolo uvedené, v predloženom administratívnom spise odporkyňou sa nachádzajú dve lekárske správy zo dňa 30. júla 2013 vypracované jedným posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach. V jednej z týchto lekárskych správ posudkový lekár uviedol, že miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách je 10 % a v druhej je uvedené, že poškodený má mieru poklesu pracovnej schopnosti 41 % s dátumom vzniku 08.06.2010. V spise sú ďalej založené lekárske správy vypracované posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 25.04.2013 a 19.06.2013, v ktorých je zhodne uvedené, že u navrhovateľa je miera poklesu pracovnej schopnosti 10 %. Na základe záverov ohľadne poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa uvedených posudkovým lekárom v lekárskych správach z 25.04.2013 i 19.06.2013 odporkyňa vydala preskúmavané rozhodnutie. V administratívnom spise sú založené dve lekárske správy z 30. júla 2013, v ktorých je rozdielne stanovená PPS u navrhovateľa, keď v jednej je uvedený rozsah 10 % a v druhej je uvedený rozsah 41 %. Na základe uvedeného zistenia súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom predloženého spisu odporkyňou. Zároveň treba uviesť, že zistenie skutkového stavu je zrejme nedostačujúce na posúdenie veci, ak posudkovými lekármi miera poklesu pracovných schopnosti bola tak rozdielne posúdená (10 %, resp. 41 %), z ktorého dôvodu ani nie je možné jednoznačne dospieť k záveru, či u navrhovateľa sú splnené podmienky na nárok na úrazovú rentu stanovené v § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Na základe uvedených skutočnosti súd preskúmavané rozhodnutie odporkyne zrušil podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. b), c) O.s.p. a vrátil jej vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní úlohou odporkyne bude a to predovšetkým, aby posudkoví lekári na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení, ktoré sú súčasťou predloženého administratívneho spisu, prípadne aj ďalších vyšetrení dôsledne posúdili zdravotný stav navrhovateľa na posúdenie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, mieru poklesu pracovnej schopnosti náležite zdôvodnili a vyporiadali sa so všetkými námietkami, ktoré v súvislosti so zdravotným stavom uvádzal navrhovateľ. Ako vyplýva z administratívneho spisu, navrhovateľ podal opakovanú žiadosť o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona. Prvýkrát navrhovateľ podal žiadosť dňa 07.12.2010, ale jeho žiadosti o úrazovú rentu podľa § 88 ods. 1 zákona nebolo vyhovené a pokles pracovnej schopnosti bol stanovený v rozsahu 10 %, teda v tomto prípade ide o opätovné posúdenie poklesu pracovnej schopnosti podľa § 88 ods. 3 zákona, z ktorého dôvodu bude potrebné, aby posudkový lekár posúdil, či došlo k zmene vo vývoji pracovnej schopnosti u navrhovateľa od predchádzajúceho posúdenia jeho pracovnej schopnosti na základe jeho žiadosti zo 07.12.2010, o ktorej ako už bolo uvedené, odporkyňa rozhodla a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. K námietke navrhovateľa, že odporkyňa nemá právomoc meniť dátum zistenia a priznania choroby z povolania treba uviesť, že odporkyňa vo všetkých svojich písomnostiach uviedla, že chorobu z povolania mal navrhovateľ priznanú hlásením choroby z povolania vyhotovenou KPLaKT dňa 28. októbra 2010 s dátumom prvého zistenia dňa 08. júna 2010. Dátum zistenia a priznania choroby z povolania sama svojvoľne nemenila, ale vždy uvádzala dátumy, ktoré vyplývajú z hlásenia choroby z povolania, z ktorého dôvodu námietka navrhovateľa nie je dôvodná. Taktiež nie sú dôvodné námietky, že odporkyňa si zamieňa posudzovanie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pre účely invalidity podľa § 77 zákona s posudzovaním poklesu pracovnej schopnosti podľa § 88 zákona, nakoľko z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, ale aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporkyne jednoznačne vyplýva, že vo všetkých listinných podkladoch, ktoré sú súčasťou predloženého spisu, vždy a teda aj posudkoví lekári posudzovali pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa podľa § 88 zákona a ani v jednom prípade nie je uvedené, aby posudzovali mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity podľa § 77 zákona. Nesprávna a nedôvodná je námietka navrhovateľa, že posudkoví lekári nemajú právomoc meniť lekársky posudok a znižovať počet bodov, pretože v danom prípade posudkoví lekári hodnotili pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa nie počtom bodov, ale percentuálne tak, ako to stanovuje § 88 ods. 1 zákona a nie je pravdou ani to, aby nejakým spôsobom znižovali percentuálny pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa. Taktiež nie je opodstatnené zo strany navrhovateľa v opravnom prostriedku poukazovať na rozhodnutia okresných súdov, ktoré rozhodovali o sťažení spoločenského uplatnenia, nakoľko v danom prípade odporkyňa konala o žiadosti navrhovateľa o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona tak, ako to žiadal navrhovateľ a nie o sťažení spoločenského uplatnenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý v konaní bol úspešný priznal právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli titulom právneho zastúpenia. Právny zástupca si uplatnil odmenu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a to za 1 úkon podľa § 11 ods. 1, 1/13 vymeriavacieho základu v roku 2013 je 60,07 Eur za 3 úkony, t. j. príprava a prevzatie veci, podanie opravného prostriedku, účasť na pojednávaní 06.11.2013 - 3x 60,07 = 180,21 Eur a ku každému úkonu paušálnu náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 1/100 vymeriavacieho základu pre rok 2013 7,81 Eur x 3 = 23,43 Eur. Zároveň si uplatnil aj 20 % DPH v sume 40,73 Eur, takže spolu trovy právneho zastúpenia sú 244,37 Eur, ktoré je povinná právnemu zástupcovi navrhovateľa uhradiť odporkyňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.