Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/61/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200601 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200601.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: Ing. U. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX R. E. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 12.2.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 8.2.2017 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12.2.2015 odporkyňa podľa ust. § 70 a § 71 zák.č.. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietla navrhovateľke žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 27.1.2015. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Dunajská Streda zo dňa 27.1.2015 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tejto súvislosti bolo v napadnutom rozhodnutí uvedené, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 27.1.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V priebehu preskúmavacieho konania bolo zo strany odporkyne vydané nové rozhodnutie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 8.2.2017, ktorým bola žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietnutá, vychádzajúc z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 31.1.2017, v ktorom bolo konštatované, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom oproti pôvodnému posudku bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky zvýšená na 30%. 2.Navrhovateľka napadla správnosť rozhodnutia odporkyne vydaného dňa 12.2.2015, žiadala ho preskúmať na základe podania doručeného odporkyni 13.3.2015 a žiadala ho zrejme zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. V samotnom návrhu neuviedla žiadne skutočnosti pre ktoré žiadala toto rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2016 predložila ďalšie lekárske nálezy, ktorými preukazovala zhoršenie jej zdravotného stavu. Uviedla, že určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 15%, resp. 30% nezodpovedá jej zdravotnému stavu. Poukázala na to, že jej zdravotné postihnutie sa nenachádza v prílohe zákona o sociálnom poistení a posudkový lekár ho zaradil do kapitoly VI. - choroby nervového systému, oddiel A - postihnutie mozgu, položka 8.a - Parkinsonova choroba, ľahká forma s ojedinelými mimovoľnými pohybmi, so znížením pohyblivosti, pričom mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 25% a túto zvýšil o ostatné ochorenia o 5%, čo vyplýva z posudku posudkového lekára sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 31.1.2017. 3.Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.8.2015 uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15%, resp. následne 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo znamená, že zdravotný stav navrhovateľky neodôvodňuje vznik invalidity. Ďalej poukázal na to, že na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda dňa 21.4.2015, ďalej posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 30.7.2015, ďalej v priebehu preskúmavacieho konania dňa 31.1.2017, pričom posudkoví lekári na základe predložených odborných lekárskych nálezov ako aj vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15%, resp. následne na základe posudku zo dňa 31.1.2017 vo výške 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 4.Krajský súd preskúmal pôvodne napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 12.2.2015 ako aj rozhodnutie, ktoré bolo vydané v priebehu preskúmavacieho konania číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8.2.2017 podľa § 250l a nasl. O.s.p., oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, lekárskymi správami predloženými zo strany navrhovateľky, ďalej jednotlivými lekárskymi správami - odbornými posudkami posudkových lekárov zo dňa 27.1.2015, 21.4.2015, 30.7.2015 a 31.1.2017, vec prejednal na pojednávaniach v dňoch 21.11.2016 a 15.5.2017 v prítomnosti navrhovateľky ako aj poverenej zástupkyne odporkyne a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 5.Z pripojeného spisového materiálu odporkyne krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku jej zdravotný stav posúdil v dňoch 27.1.2015 a 21.4.2015 príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia - pobočky Sociálnej poisťovne v Dunajskej Strede, ktorý vyriekol záver, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia opätovne posudzovali zdravotný stav navrhovateľky (30.7.2015) a na základe požiadavky súdu dňa 31.1.2017, vychádzajúc z námietok navrhovateľky ako aj ňou predložených lekárskych nálezov, pričom vždy bolo konštatované rôznymi posudkovými lekármi, že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity. V jednotlivých posudkoch bolo konštatované, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u navrhovateľky stanovená na 15%, resp. 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V poslednom posudku posudkového lekára zo dňa 31.1.2017 bolo v závere tohto posudku konštatované, že na základe navrhovateľkou doložených lekárskych nálezov zo dňa 20.1.2016 a 7.9.2015 (neurologická kontrola) posudkový lekár zmenil zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia z duševného ochorenia (somatoformnej poruchy) na neurologické ochorenie, ktoré vzhľadom k absencii tohto ochorenia (spastickej torticollis) v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení prirovnal k ochoreniu Parkinsonova choroba, zaradenému v kapitole VI. - choroby nervového systému, do oddielu A - postihnutie mozgu, položka 8a Parkinsonova choroba, ľahká forma s ojedinelými mimovoľnými pohybmi, so znížením pohyblivosti. Na základe tohto postihnutia určil u navrhovateľky strednú hodnotu s percentuálneho rozpätia 20% až 30% - 25%, pričom na všetky ostatné ochorenia, ktoré sami o sebe nie sú závažné, avšak do istej miery ovplyvňujú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky o ďalších 5%. Znamená to, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky predstavuje 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 6.Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). 7.Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 1 až 8 zákona o sociálnom poistení). 8.Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázkou vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Podľa názoru súdu, vychádzajúc z predložených lekárskych správ - posudkov posudkových lekárov je zrejmé, že títo sa dôsledne zaoberali zdravotným stavom navrhovateľky, závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré u navrhovateľky boli zistené. Za tohto stavu je preto potrebné považovať jednotlivé posudky posudkových lekárov predložené v konaní za skutkovo úplné, dostatočné podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností a vnútorných rozporov, ktoré sa vo svojich záveroch zhodujú. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že posúdenie zdravotného stavu poistenca vyžaduje odborné znalosti a preto je pri priznávaní alebo odnímaní dávky podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom zverené príslušným posudkovým lekárom. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že navrhovateľka bola viackrát posudzovaná posudkovými lekármi (27.1.2015, 21.4.2015, 30.7.2015), pričom ani lekárskou správou - posudkom posudkového lekára zo dňa 31.1.2017, ktorý bol vyhotovený v priebehu preskúmavacieho konania sa nepotvrdil vznik invalidity u navrhovateľky. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní náležite posúdený, považuje súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhovateľka teda v správnom konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V prípade, že by sa v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľky zhoršil, nič jej nebráni opätovne požiadať žiadosťou o prehodnotenie jej zdravotného stavu, a teda o nové preskúmanie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľka nepredložila dôkazy, ktoré by vyššie uvedené posudky spochybnili alebo ktoré by potvrdili iný rozsah zdravotného poškodenia, než bol ich posudkami ustálený. 9.Vzhľadom k vyššie uvedeným a zisteným skutočnostiam súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 12.2.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 8.2.2017 sú vecne správne, a preto ich súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. 10.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorý bola v konaní neúspešná náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.