Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoPr/3/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717208488 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717208488.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu Ing. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX X. N., proti žalovanému Black Patrol s.r.o., so sídlom Štúrova 9, 977 01 Brezno, IČO: 47 232 285, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Šramkom, so sídlom Štúrova 51, 977 01 Brezno, o zaplatenie 1.240,40 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17Cpr/8/2017-259 zo dňa 06. augusta 2019, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobu o doplatenie mzdy za mesiace november 2015, december 2015, január 2016, február 2016 a jún 2016 uplatňovanej žalobcom vo výške 1.240,40 Eur spolu s príslušenstvom vo forme úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 05.05.2018 do zaplatenia súd prvej inštancie zamietol po zistení, že žalovaný nedlhuje na mzde žalobcovi žiadnu sumu. Žalobca bol u žalovaného zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej dňa 26.10.2015, podľa ktorej mal žalobca u žalovaného vykonávať prácu pracovníka strážnej a bezpečnostnej služby v období od 01.11.2015 do 31.10.2016. Mzdu vyplácal zamestnávateľ zamestnancovi vkladom v hotovosti na jeho účet vedený v M. M., a.s. Za žalované obdobie november 2015 až jún 2016 vyplatil žalovaný žalobcovi čistú mzdu vo výške 1.862,15 Eur. Znaleckým posudkom R.. V. N. č. 3/2019 vrátane doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku bolo zistené, že za žalované obdobie vznikol žalobcovi nárok na čistú mzdu vo výške 1.755,21 Eur. Žalovaný v skutočnosti vyplatil žalobcovi čiastku vyššiu, než mu podľa počtu odpracovaných hodín prináležala, z tohto dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nárok vo veci samej posúdil podľa ustanovenia § 228a ods.1, 2, 3, 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) a o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“). 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca s tvrdením, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho (právneho) posúdenia veci a napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, jeho odôvodnenie je nedostatočné, nepresvedčivé a účelové, založené na polopravdách, nepravdách až klamstvách a v podstate legalizuje ekonomickú trestnú činnosť žalovaného - skrátenie dane a poistného. Žalobca zopakoval, že sa zaplatenia sumy 1.240,40 Eur od žalovaného domáhal na základe výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 01.07.2016, v ktorom je uvedené, že žalovaný vyplatil túto sumu žalobcovi, avšak obsah tohto výdavkového pokladničného dokladu pravdivý nie je. Žalovaný nepoprel, že výdavkový pokladničný doklad na sumu 1.240,40 Eur s dátumom platby 01.07.2016 vystavil a v tento deň žalobcovi uvedená suma skutočne vyplatená nebola, jej prevzatie žalobca podpisom nepotvrdil, preto nevidí dôvod prečo by nemohol o zaplatenie sumy 1.240,40 Eur žalovaného žalovať. I keď na pojednávaní dňa 28.12.2017 žalobca potvrdil, že finančné prostriedky zodpovedajúce mzde za skutočne vykonanú prácu od jemu neznámych fyzických osôb prevzal, nie je možné tieto sumy považovať za mzdu od zamestnávateľa. Mzdu je podľa § 130 Zákonníka práce povinný poukázať zamestnancovi zamestnávateľ, ktorý je podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov povinný odvádzať daň a viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny osobitne za každý kalendárny mesiac a celé zdaňovacie obdobie. V dohode o pracovnej činnosti bola stanovená jeho pracovná doba na 10 hodín týždenne. Napriek tomu každý mesiac odpracoval žalobca celý mesačný fond pracovného času. Znalecký posudok č. 3/2019 vychádzal zo mzdových listov, ale jeho doplnok z podkladov, ktoré nekorešpondujú so mzdovými listami zamestnanca za roky 2015 a 2016, z fiktívnych výplatných lístkov, ktoré potvrdzujú ekonomickú trestnú činnosť žalovaného. Táto je na základe trestného oznámenia žalobcu predmetom šetrenia Okresného riaditeľstva PZ v Brezne, odbor kriminálnej polície, kde sa vedie trestné stíhanie za prečin skrátenia dane a poistného podľa § 27 ods. 1 Trestného zákona. 3. Odvolanie žalobcu označil žalovaný za nedôvodné, zmätočné a neurčité. Žalobca vyčíta súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie založené na klamstvách je účelové a dokonca si dovolil vysloviť myšlienku o údajnej legalizácii trestnej činnosti, čo potvrdzuje úpornú snahu odvolateľa o zmenu rozhodnutia bez relevantných právnych argumentov. Nezmyselné úvahy žalobcu nemôžu byť riadnymi procesnými odvolacími dôvodmi podľa Civilného sporového poriadku. Dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobcovi bola vyplatená mzda v súlade s odpracovaným časom. Žalovaný navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 4. V reakcii na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobca zopakoval len to, že platbu 1.240,40 Eur podľa výdavkového pokladničného dokladu z 01.07.2016 neprevzal a tento výdavkový pokladničný doklad nebol ani zaúčtovaný v účtovnej evidencii žalovaného. 5. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky vymedzené v § 385 ods. 1 C.s.p. pre jeho nariadenie splnené neboli. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, skutkový stav vyvodený z vykonaných dôkazov zistil správne a vec posúdil podľa relevantných ustanovení Zákonníka práce, ktoré aj správne vyložil. Správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie skúmal odvolací súd z hľadiska odvolacích dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu a plniac si zákonnú povinnosť uloženú v § 380 ods. 2 C.s.p. kontroloval aj prípadnú existenciu vád procesných podmienok, ktoré zistené neboli. I keď odvolanie žalobcu neobsahovalo vymedzenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 C.s.p., z jeho obsahu odvolací súd pochopil, čoho sa žalobca odvolaním domáha a z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Po prejednaní veci z hľadiska odvolacích dôvodov vymedzených žalobcom, ktorými je podľa § 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd viazaný, dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 6. Odvolacie dôvody v odvolaní žalobcu je možné podriadiť pod ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Pokiaľ žalobca označil, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie „v časti výroku 1., 4., 5., 6., 7., 24., 29.“ je zrejmé, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako celku a s odôvodnením rozhodnutia v bodoch 1., 4., 5., 6., 7., 24. a 29. 7. Pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je možné zahrnúť výtku žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne nepresvedčivo a účelovo odôvodnený, čím žalobca vlastne namieta porušenie práva na spravodlivý proces, keď podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46. ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/2004 aj III. ÚS 191/2013 z 14.05.2013). Žalobca nevymedzil vady konania, ktoré podľa jeho názoru mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska obsahu odvolania možno vzťahovať tento odvolací dôvod tiež iba k (podľa názoru žalobcu) nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. K takémuto záveru došiel odvolací súd aj na základe stanoviska Najvyššieho súdu SR uverejneného z Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod R 2/2016 právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.“ Podľa aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR zmeny v právnej úprave, ktoré nastali účinnosťou Civilného sporového poriadku od 01.07.2016 sa nedotkli podstaty a zmyslu uvedeného stanoviska, ktoré je potrebné považovať za aktuálne aj po 01.07.2016 (porovnaj rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/59/2017, 5Cdo/84/2017, 8Cdo/85/2017, 7Cdo/102/2017). 8. Náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie upravuje Civilný sporový poriadok v § 220. Odvolací súd je toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá tomuto zákonnému ustanoveniu. Okrem označenia strán sporu a výroku rozhodnutia obsahuje aj konkrétne a zrozumiteľné dôvody, v ktorých uviedol súd prvej inštancie, čoho sa domáhal žalobca, na základe akých skutočností, aké dôkazy označil na preukázanie svojich tvrdení, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesného útoku a procesnej obrany použili. V rozsudku je jasne a výstižne vysvetlené, ako posúdil súd prvej inštancie skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov zisťoval skutkový stav veci a ako ich vyhodnotil. Podstatou rozhodnutia súdu prvej inštancie je zistenie, že nárok žalobcu na zaplatenie mzdy za odpracovaný čas na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej dňa 26.10.2015 bol v celom rozsahu uspokojený, preto sa žalobca len na základe výdavkového pokladničného dokladu z 01.07.2016 potvrdzujúceho vyplatenie sumy 1.240,40 Eur zo strany žalovaného žalobcovi ako mzdy za mesiac 6/2016 + doplatok hodín za 11/2015 - 2/2016 domáha nedôvodne. Odvolací súd uzatvára, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1, písm. b), d) C.s.p. neboli uplatnené dôvodne. 9. Za nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie označuje žalobca skutkový záver súdu prvej inštancie, že platbami vo forme vkladov v hotovosti na účet žalobcu vedený v M. M., a.s. zamestnancami žalovaného J. E., Y. Z., W. O. a L. N. bola žalobcovi zaplatená mzda za vykonanú prácu. Hoci žalobca uznáva, že vklady na jeho účet tieto osoby uskutočnili a netvrdí, že finančné prostriedky vložené na jeho účet zamestnancami žalovaného J. E., Y. Z., W. O. a L. N. týmto osobám alebo komukoľvek inému vrátil, žalobca poukazuje na ustanovenie § 130 ods. 8 Zákonníka práce (jeho znenie je rovnaké ku dňu rozhodnom pre posúdenie, či k výplate mzdy žalobcovi došlo - rok 2015 a v aktuálnom znení), podľa ktorého je zamestnávateľ povinný po vykonaní zrážok podľa § 131 poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Žalobca neoznačuje, za čo považoval finančné prostriedky vložené na jeho účet označenými zamestnancami žalovaného, keď nie za mzdu od zamestnávateľa a prečo pokračoval v práci u zamestnávateľa, ktorý mu nevyplácal mzdu riadne a načas uzavretím novej pracovnej zmluvy na dobu neurčitú od 01.07.2016 na základe pracovnej zmluvy z 30.06.2016, o ktorej tvrdí, že ju riadne podpísal, ale v súdnom spise na č.l. 15 a 16 s nachádza jej kópia bez podpisu žalobcu ako zamestnanca. Ustanovenie § 130 ods. 8 Zákonníka práce podľa názoru odvolacieho súdu upravuje časový moment, v ktorom má byť mzda, ak sa poukazuje na účet zamestnanca v banke alebo pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike pripísaná na účet zamestnanca. Súd prvej inštancie správne posúdil hmotnoprávny nárok žalobcu na odmenu za vykonanú prácu podľa § 228a Zákonníka práce podľa dohody o pracovnej činnosti, z ktorého vyplýva, že nárok na odmenu podľa dohody o pracovnej činnosti vznikne zamestnancovi v rozsahu vykonanej práce. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil a nečiní tak ani v odvolaní, že by mu nebola vyplatená odmena v rozsahu vykonanej práce. Svoj nárok odvodzuje len od výdavkového pokladničného dokladu v kópii na č. l. 17 spisu, o ktorom tvrdí, že je falošný. Z informácií získaných zo súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný uzatváral so svojimi zamestnancami dohody o vykonaní práce v rozsahu dohodnutej pracovnej doby 10 hodín týždenne a na mzdu zodpovedajúcu takto určenému pracovnému času vyhotovoval aj mzdové listy zamestnancov, hoci mzdu zamestnancom vyplácal mimo mzdového listu vo vyššej sume hotovostným vkladom na ich účet. Tieto skutočnosti sú preukázané správami Inšpektorátu práce Žilina z 10.11.2016 a 27.01.2017, ktoré žalobca doložil k žalobe. K rovnakým zisteniam dospela aj znalkyňa R.. V. N. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorú súd prvej inštancie ustanovil v konaní, a ktorá vo svojom znaleckom posudku č. 3/2019 uviedla, že podľa počtu odpracovaných hodín uvedených v mzdových listoch žalobcu za mesiace november, december 2015, január, február a jún 2016 činí čistá odmena žalobcu za vykonanú prácu 347,57 Eur, ale po doplnení informácie o počte skutočne odpracovaných hodín žalobcom za obdobie november 2015 až február 2016 a jún 2016 vypočítala znalkyňa čistú odmenu za vykonanú prácu žalobcom sumou 1.755,21 Eur. Porovnaním súm vyplatených zamestnávateľom žalobcovi inou formou než vyplýva z § 130 ods. 8 Zákonníka práce bolo zistené, že žalovaný v skutočnosti vyplatil žalobcovi viac než bola jeho povinnosť, a to sumu 1.862,15 Eur. Mzda sa podľa § 130 ods. 4 Zákonníka práce môže vyplatiť zamestnancovi, ktorý sa nemôže dostaviť na pracovisko za účelom prevzatia mzdy napr. z dôvodu, že pracuje na vzdialenom pracovisku aj iným spôsobom tak, aby v deň určený na jej výplatu alebo najneskôr najbližší nasledujúci pracovný deň mal zamestnanec mzdu k dispozícii. 10. Právnou otázkou, ktorú mal súd prvej inštancie vyriešiť v konaní bolo, či zamestnávateľ si splnil voči zamestnancovi z dohody o pracovnej činnosti vyplatiť mu odmenu za vykonanú prácu podľa § 228a ods. 4 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že odmena za prácu v rozsahu, v akom bola vykonaná žalobcovi skutočne vyplatená bola, čo potvrdil sám žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 28.12.2017 slovami: „V dobe od 01.11.2015 do 30.06.2016 som pracoval na dohodu o pracovnej činnosti za 1,90 €/hod. Spoločnosť Black Patrol v uvedenom období nám reálnu mzdu za skutočne odpracovaný čas realizovala vkladom v hotovosti na účet od nám neznámych osôb, ktoré korešpondovali s dohodnutou výškou odmeny a skutočne odpracovaným časom.“ a potvrdzuje to opätovne aj v odvolaní. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprel, že výdavkový pokladničný doklad z 01.07.2016 bol vystavený len za účelom preukázania skutočne vyplatenej odmeny žalobcovi a že podpis tohto výdavkového pokladničného dokladu žalobcom preukázať nevie. Nie je úlohou civilnoprávneho súdu skúmať, či žalovaný naplnil znaky prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 27 ods. 1 Trestného zákona, o čom sa vedie konanie podľa oznámenia žalobcu na Okresnom riaditeľstve PZ v Brezne, odbor kriminálnej polície pod sp. zn. ORP-207/2-VYS-BR-2018. Úlohou súdu v prejednávanej veci bol vyriešiť občianskoprávny spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom o doplatenie odmeny za vykonanú prácu. Žalobca bezdôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že zamietnutím jeho žaloby sa snažil zlegalizovať ekonomickú trestnú činnosť spoločnosti žalovaného. Žalobca nepreukázal, že by vykonal pre žalovaného prácu vo vyššom rozsahu, než mu bola vyplatená odmena za prácu a že by žalovaný dlhoval žalobcovi na odmene za prácu žalovanú sumu 1.240,40 Eur. Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku preto neobstoja. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. 12. Podľa rovnakého zákonného ustanovenia vzhľadom na úspech žalovaného v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).