Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/249/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115216742 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6115216742.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: F.. S. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., Y. N. XX, proti žalovanému SPRAVBYT s.r.o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 13, Banská Bystrica, IČO: 31 647 669, zastúpenému Advokátskou kanceláriou VICTORIA, s. r. o., Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, za ktorú koná advokátka a konateľka JUDr. Monika Némethová, o zaplatenie 469,60 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 17C/322/2015-118 zo dňa 02. 03. 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 € spolu s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2013 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e. II. Vo zvyšnej časti ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. III. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2013 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 469,60 € s prísl. a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako vlastník bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome č. XX bol v roku 2008 navrhnutý za domového dôverníka pre vchody č. XX-XX s ročnou odmenou 200 €. Za rok 2012 mu za výkon činnosti domového dôverníka prislúchala odmena vo výške 200 € s lehotou splatnosti do 31. 12. 2012, za rok 2013 vo výške 200 € s lehotou splatnosti do 31. 12. 2013 a za 4 mesiace a 7 dní roku 2014 vo výške 69,60 € s lehotou splatnosti najneskôr do 31. 12. 2014. Dňa 07. 05. 2014 bol žalobca na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov z funkcie domového dôverníka odvolaný s tým, že nemá nárok na odmenu. Žalovaný mu vyššie uvedené sumy titulom odmeny nevyplatil, preto žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 27. 05. 2015 na mimosúdne vysporiadanie úhrady odmeny. Na základe tejto výzvy žalovaný ako správca bytového domu zvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov a listom zo dňa 16. 06. 2015 žalobcovi oznámil, že na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 07. 05. 2014 vlastníci bytov a nebytových priestorov nesúhlasili s vyplatením odmeny žalobcovi z dôvodu nespokojnosti s výkonom funkcie domového dôverníka žalobcom a neodovzdaním akejkoľvek agendy súvisiacej s bytovým domom za uplynulé roky. Žalobca uviedol, že svoju funkciu bral vážne a zodpovedne, vykonával ju v súlade so zákonom riadne a svedomito. Zabezpečil pre bytový dom množstvo opráv, ktoré zatraktívnili byty v tomto bytovom dome. 1.1 Okresný súd vydal dňa 28. 01. 2016 na žalovanú sumu platobný rozkaz č. k. 17C 322/2015-19, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 467,62 € s prísl. a nahradiť mu trovy konania. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že žalobca stratil právny titul na uplatňovanie nárokov za roky 2013 a 2014 a pripojil kópiu dohody o ukončení pracovnej činnosti so žalobcom ku dňu 31. 01. 2012. Poukázal na ustanovenie § 228 a) ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), v zmysle ktorého odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala. Odmenu za rok 2012 preto označil za premlčanú, čo sa týka odmeny za rok 2013 a 2014 uviedol, že vlastníci bytov a nebytových priestorov odhlasovali na schôdzi konanej dňa 06. 05. 2008 žalobcovi odmenu za výkon funkcie domového dôverníka, pričom žalovaný riadne vyplatil žalobcovi odmenu za roky 2009, 2010 a 2011 v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov na základe schváleného uznesenia zo dňa 06. 05. 2008, následne vlastníci bytov a nebytových priestorov prijali na schôdzi konanej dňa 09. 05. 2014 uznesenie o nevyplatení odmien žalobcovi za predchádzajúce obdobie rokov 2012 a 2013. Žalovaný rešpektoval uznesenie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 09. 05. 2014 a žalobcovi odmenu za rok 2013 z tohto dôvodu nevyplatil. Žalobca ako prehlasovaný vlastník bytov a nebytových priestorov sa mal obrátiť v zákonom stanovenej lehote od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol s tým, že inak jeho právo zaniká. Žalobca v zákonom stanovej lehote takto nepostupoval, preto žalovaný označil žalobcom uplatnený nárok na odmenu za rok 2013 za nedôvodný. 2. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný so žalobcom uzatvorili dňa 01. 01. 2009 Dohodu o pracovnej činnosti s účinnosťou od 01. 01. 2009 na dobu neurčitú a to na výkon činnosti domového dôverníka v dome Y. N. XX, G. G. (vchod XX- XX). Na základe vykonaného dokazovania okresný súd nepovažoval za sporné , že žalobcovi vznikol nárok na odmenu za roky 2009, 2010, 2011 ako aj 2012. Zo mzdových listov žalobcu a potvrdení o ročnom zúčtovaní preddavkov na daň mal okresný súd za preukázané, že žalobcovi bola odmena za roky 2009, 2010, 2011 vyplatená vždy v decembri. Za rok 2012 žalobcovi odmena vyplatená nebola, čo žalovaný ani nespochybnil. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že v konaní mal preukázané, že v roku 2012 žalobca prácu domového dôverníka vykonával a že k ukončeniu tohto vzťahu, založeného Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 01. 01. 2009 došlo na základe dohody o ukončení pracovnej činnosti dňom 31. 12. 2012. Okresný súd v tejto časti považoval nárok žalobcu za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 200 € titulom odmeny za výkon práce domového (vchodového) dôverníka na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01. 01. 2009. Tvrdenie žalovaného, že žalobca mal predložiť rozpis hodín a vyúčtovanie za vykonanú prácu nepovažoval okresný súd za opodstatnené a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalobca ani v predchádzajúcom období - v rokoch 2009, 2010 a 2011 takéto vyúčtovanie žalovanému nepredkladal, žalovaný to od neho nevyžadoval, čo vyplýva aj z tej skutočnosti, že žalovaný takéto vyúčtovania za roky 2009, 2010 a 2011 v konaní nevedel predložiť. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd vo vzťahu k odmene za rok 2012 ešte uviedol, že žalobe v tejto časti vyhovel napriek prijatému uzneseniu vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi konanej dňa 07. 05. 2014, kedy vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovaním zrušili vyplatenie tejto odmeny žalobcovi za rok 2012 okrem iného aj z toho dôvodu, že vlastníkom bytov a nebytových priestorov neprislúcha oprávnenie rozhodovať o vyplatení alebo nevyplatení odmeny za vykonanú činnosť na základe platne uzatvorenej Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01. 01. 2009, ktorej platnosť nebola spochybnená a ktorá „zanikla“ zákonným spôsobom až dňom 31. 01. 2012. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku na vyplatenie odmeny za rok 2012, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že názor žalovaného, že nárok žalobcu na vyplatenie odmeny za rok 2012 je potrebné považovať za premlčaný nie je správny, nakoľko tak ako vyplynulo z jednotlivých mzdových listov žalobcu vystavených za rok 2009, 2010 a 2011, činnosť domového dôverníka bola zúčtovaná každý rok až v mesiaci november a vyplácaná žalobcovi následne v mesiaci december toho - ktorého roka, a teda bolo povinnosťou žalovaného odmenu za činnosť domového dôverníka žalobcovi za rok 2012 uhradiť do 31. 12. 2012. Keďže žalovaný žalobcovi túto odmenu do 31. 12. 2012 nevyplatil, dňom 01. 01. 2013 začala žalobcovi plynúť v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde. Žalobca žalobu podal na okresný súd dňa 12. 08. 2015, t. j. v trojročnej premlčacej dobe. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nemal za sporné, že žalobca bol na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 07. 05. 2014 z funkcie domového dôverníka odvolaný a zároveň, že vlastníci bytov a nebytových priestorov rozhodli na uvedenej schôdzi o nevyplatení odmien žalobcovi za obdobie rokov 2012 a 2013. Na tejto schôdzi konanej dňa 07. 05. 2014 bolo prijaté uznesenie, kde sa pod písm. B) bod 2 uvádza, že vlastníci bytov a nebytových priestorov odvolali domového dôverníka Ing. S. U. a zrušili mu vyplatenie odmien za rok 2013 a aj za rok 2012. Za prijatie takéhoto uznesenia hlasovalo 6 vlastníkov, proti nebol nikto, a zdržal sa jeden. Okresný súd nemal v konaní za preukázané, že by žalobca s takto prijatým uznesením nesúhlasil, nakoľko tak ako to vyplynulo z jeho výpovede na pojednávaní konanom na okresnom súde, predmetnej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa nezúčastnil a v konaní nepreukázal podanie žaloby v zákonnej lehote od oznámenia výsledku hlasovania o nevyplatení odmien v zmysle zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Okresný súd mal teda za to, že predmetné uznesenie prijaté vlastníkmi bytov a nebytových priestorov je platné a preto nebolo možné žalobe vyhovieť pokiaľ ide o nárok na odmenu za rok 2013 a žalovaného zaviazať na zaplatenie odmeny vo výške 200 € za výkon funkcie domového dôverníka za rok 2013. Čo sa týka nároku na vyplatenia odmeny za 4 mesiace a 7 dní roku 2014 vo výške 69,60 €, okresný súd mal za preukázané, že dňa 03. 06. 2015 sa konala ďalšia schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej bolo prijaté uznesenie, kde sa pod písm. B) bod 2 uvádza, že vlastníci bytov neodsúhlasili odmenu za výkon činnosti domového dôverníka žalobcom za rok 2012, 2013 a 2014 vo výške 469,60 €. Súd nemal v konaní preukázané, že žalobca podal žalobu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a teda aj toto uznesenie považoval za platné, nakoľko za jeho prijatie hlasovalo 7 vlastníkov, proti nebol nikto a nezdržal sa taktiež nikto. Keďže žalobca nevyužil svoje právo podať žalobu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o neplatnosť týchto uznesení o nevyplatení odmeny za rok 2013 a 2014 v zákonnej lehote, právo žalobcu domáhať sa zaplatenia odmeny za rok 2013 a 2014 podľa okresného súdu zaniklo. Z tohto dôvodu nebolo možné žalobe v časti o zaplatenia odmeny vo výške 200 € za rok 2013 a odmeny vo výške 69,60 € za rok 2014 spolu s úrokom z omeškania vyhovieť, preto okresný súd žalobu v tejto časti zamietol. Vo zvyšnej časti (týkajúcej sa odmeny za rok 2012) okresný súd žalobe, tak ako bolo vyššie uvedené, vyhovel. 3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu podal žalovaný do výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 € spolu s úrokom z omeškania, ako aj do výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), a písm. h) CSP odvolanie, kde uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu považuje za nezákonné z dôvodu nesprávnych skutkových zistení súdom prvej inštancie vyplývajúcich z nevykonaných dôkazov ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že z listinných dôkazov predložených v konaní pred súdom prvej inštancie nesporne vyplynulo, že žalovaný a žalobca uzavreli dňa 01. 01. 2009 Dohodu o pracovnej činnosti s účinnosťou od 01. 01. 2009 na dobu neurčitú, a to na výkon činnosti domového (vchodového) zástupcu v bytovom dome Y. N. XX, G. G.. Dňa 31. 12. 2012 uzavreli žalovaný a žalobca dohodu o ukončení dohody o pracovnej činnosti ku dňu 31. 12. 2012. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného nesporne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol titulom platne uzavretej dohody o pracovnej činnosti pracovno-právny vzťah zamestnanca a zamestnávateľa, ktorý trval počnúc dňom 01. 01. 2009 až do 31. 12. 2012. Počas obdobia 01. 01. 2009 až do 31. 12. 2012 bola žalobcovi zo strany žalovaného riadne vyplácaná dohodnutá odmena, o čom svedčia aj listinné dôkazy predložené v konaní a to mzdové listy za rok 2009, 2010 a 2011. Žalobca v zmysle uzavretej dohody o pracovnej činnosti riadne vypracoval v každom z príslušných rokov určitý počet hodín, za čo mu patrila žalobcovi bola vyplácaná dohodnutá hodinová odmena 4,50 € za odpracovaný počet hodín, pričom sa nejednalo o žiadnu paušalizovanú sumu 200 €, ale o odmenu vypočítanú ako súčin odpracovaných hodín a hodinovej odmeny. Nesprávne skutkové zistenia sú obsiahnuté aj v bodoch 18 a 20 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, keď podľa žalovaného nie je pravdou, že počet odpracovaných hodín v roku 2010 bol 46,67 a rovnako v roku 2009 46,67. Uvedené hodnoty sa totiž týkajú výšky dane v tom ktorom roku a nie počtu odpracovaných hodín. Žalobcovi nebola zo strany žalovaného za výkon činnosti domového dôverníka nikdy vyplácaná žiadna paušálna odmena vo výške 200 € ročne. Žalobcovi bola vždy t. j. v rokoch 2009, 2010 a 2011 vyplácaná odmena za konkrétny počet hodín vykonávania činnosti domového dôverníka. Skutočnosť, že výška vyplatenej odmeny v rokoch 2009 a 2010 predstavovala rovnakú sumu, nemôže odôvodňovať správnosť názoru súdu prvej inštancie o údajnom paušalizovaní odmeny žalobcu zo strany žalovaného, keď tento údajný paušál ani len sume vo výške 200 €, ako uvádza okresný súd nezodpovedal. Taktiež je nesprávnym skutkovým zistením súdu prvej inštancie tvrdenie, že súd mal v konaní preukázané, že žalobca v roku 2012 prácu domového dôverníka vykonával. Žalobca v konaní nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by náležite a relevantne preukazoval, že v roku 2012 ako zamestnanec vykonával pre žalovaného ako zamestnávateľa dohodnutú prácu domového dôverníka. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že na túto skutočnosť poukazoval už v konaní pred súdom prvej inštancie, keď namietal oprávnenosť nároku žalobcu na zaplatenie odmeny vo výške 200 € za rok 2012, keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že pre žalovaného pracoval práve 44,44 hod., za ktoré by mu patrila odmena vo výške 200 €. Súd prvej inštancie prijatím záveru o tom, že v konaní bolo preukázané, že žalobca v roku 2012 vykonával činnosť domového dôverníka a že žalobcovi patrí nárok na zaplatenie paušálnej odmeny vo výške 200 € za rok 2012, ktorý je v rozpore s preukázaným skutkovým stavom vyplývajúcim z predložených a vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na ktoré následne aplikoval nesprávne právne posúdenie. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa názoru žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti rovnako, ako s ním súvisiaci výrok o trovách konania nesprávny. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku zmenil a žalovanému priznal náhradu trov konania. 4. K obsahu doručeného odvolania žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 02. 06. 2017, kde uviedol, že pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že jeho odmena bola dohodnutá ako hodinová a predstavovala 4,50 € za hodinu krát odpracovaný počet hodín, pričom sa nejednalo o žiadnu paušálnu sumu 200 € za rok, tak s uvedeným tvrdením nemôže súhlasiť, nakoľko aj samotný žalovaný uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dohoda o pracovnej činnosti, podľa ktorej bol dohodnutý rozsah prác do 10 hodín týždenne, čo by pri 52 týždňoch v roku a dojednaných hodinách predstavovalo sumu 2 340 € za rok. V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznil, že prácu domového dôverníka nie je možné stanoviť presným počtom hodín za týždeň, resp. za mesiac a za rok, nakoľko vždy sa našiel sused, resp. vlastník bytu, ktorý niečo potreboval napr. výmenu žiarovky na jeho poschodí, súčinnosť pri revízií, resp. odstránenie porevízie bleskozvodov, súčinnosť pri kontrole hydrantov, odstránenie stavebných nedostatkov v roku 2012, odovzdanie predpis mesačných zálohových platieb jednotlivým vlastníkom raz resp. dvakrát do roka a pod., to znamená, že v skutočnosti žalobca odpracoval oveľa viac hodín ako podľa dohody o pracovnej činnosti mal. V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznil, že žiadny domový dôverník presný počet odpracovaných hodín neuvádza, neexistuje žiadny doklad, pracovný výkaz alebo niečo podobné. Odmenu mu žalovaný vždy vyplácal podľa paušálu a nie podľa skutočne odpracovaného počtu hodín a to tak, aby bola odvedená daň vo výške 50 € a aby domový dôverník dostal dohodnutú odmenu vo výške 200 €, spolu 250 € brutto, ktorá suma sa uhrádzala z fondu opráv, preto nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného, že záver súdu prvej inštancie je nesprávny a že na tento záver súd prvej inštancie aplikoval nesprávne právne posúdenie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2013 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil; vo zvyšnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. 6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu odvolania a odvolacích námietok žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP a že vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške s 8,75 % od 01. 01. 2013 až do zaplatenia, zodpovedajúcu odmene za výkon činnosti domového dôverníka za rok 2012. 7. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaného odvolací súd pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie veci poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 4/2009, v odvodnení ktorého sa uvádza: „Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu.“ 7.1 Podľa ustanovenia § 228a ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) v znení účinnom do 31. 12. 2012, na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. 7.2 Podľa ustanovenia § 228a ods. 2, veta prvá a druhá citovaného ustanovenia, dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. 7.3 Podľa ustanovenia § 228a ods. 3, veta prvá, druhá a štvrtá citovaného zákona, dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na dobu určitú alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej ukončenia. Ak spôsob ukončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou, ktorá začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. 8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 01. 01. 2009, preto sa naň vzťahujú citované ustanovenia Zákonníka práce, pričom tento vzťah bolo možné ukončiť len spôsobom vymedzením týmto zákonom a nie na základe uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako správne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol okresný súd, čo znamená, že odvolacia námietka žalovaného o tom, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nie je opodstatnená. 9. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný okresnému súdu vytýkal tiež, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalobca vykonával činnosť domového dôverníka aj v roku 2012 za čo mu patrí odmena vo výške 200 €, tak ako mu táto bola vyplatená za rovnakú činnosť aj za roky 2009, 2010 a 2011, pričom tvrdil, že súd prvej inštancie tieto skutočnosti nemal v konaní preukázané. 10. Po preskúmaní veci z hľadiska uvedenej odvolacej námietky žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa bodu 4 Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov Y. N. XX-XX G. G. konanej dňa 23. 04. 2013, k nevyplateniu odmeny žalobcovi za činnosť domového dôverníka za rok 2012 nedošlo nie preto, že by túto činnosť v roku 2012 nevykonával, ale pre nedostatok peňažných prostriedkov. Pokiaľ ide o samotnú výšku odmeny - okresný súd podľa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vychádzal zo Mzdových listov za rok 2009, 2010 a 2011, ktoré vystavoval žalovaný a z ktorých je zrejmé, že v rokoch 2009, 2010 a 2011 bola žalobcovi za činnosť domového dôverníka pri rovnakom počte odpracovaných hodín (rok 2009 - 54,58, rok 2010 - 54,59 a rok 2011 - 54,67) vyplatená rovnaká odmena a na základe tohto zistenia potom okresný súd dospel k záveru, že táto odmena bola paušalizovaná. To, že táto odmena sa podľa vyššie uvedených mzdových listov pohybovala v rozpätí od 199,26 € do 199, 97 € a tiež to, že okresný súd túto sumu priznal žalobcovi vo výške 200 €, tak ako pôvodne v petite žaloby žalobca požadoval, nemá z hľadiska podstaty uvedenej odvolacej námietky žalovaného žiadny význam, pretože v každom prípade mzdové listy (za rok 2009, 2010 a 2011) vystavoval žalovaný a podľa týchto mzdových listov bola žalobcovi za činnosť domového dôverníka vyplatená za roky 2009, 2010 a 2011 odmena v približne rovnakej výške (rozdiel bol rádovo len v centoch) teda „paušalizovaná“. Mzdový list za rok 2012 žalovaný súdu nepredložil, čím sa dostal vo vzťahu ku svojmu tvrdeniu o výške odmeny, ktorá by mala byť žalobcovi za rok 2012 za výkon činnosti domového dôverníka vyplatená do dôkaznej núdze, preto v spojení s tým, že podľa Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 23. 04. 2013 dôvodom nevyplatenia odmeny za rok 2012 „bola zlá finančná situácia“ a nie nevykonávanie činnosti domového dôverníka žalobcom v roku 2012, možno dospieť k záveru, že uvedená odvolacia námietka žalovaného, je rovnako ako odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci, neopodstatnená. 11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 € spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným vo výroku rozsudku ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 13. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).