Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/188/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202245 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619202245.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. nad T. XX, XXX XX G. nad T., v konaní o zaplatenie 112,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6Csp/51/2019 - 56 zo dňa 16. septembra 2019, ako súdu prvej inštancie takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o zamietnutí žaloby v celom rozsahu a v II. výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e. II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol (I. výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok). 2. Z obsahu spisu a odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 15. 05. 2019 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 112,- Eur s príslušenstvom titulom zostávajúcej časti nezaplateného úveru. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 15. 05. 2015 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva o úvere“), na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému úver v sume 200,- Eur. Odplata bola dohodnutá vo výške (28 %) 56,- Eur a zmluvný úrok vo výške 44 % (88,- Eur). Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 344,- Eur (200 + 56 + 88) do 15. 05. 2016 a doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti boli dohodnuté taktiež na 15. 05. 2016. Z potvrdenia o spôsobe poskytnutia úveru vyplynulo, že žalovaný žiadal o poskytnutie úveru zmenkou, prevzatie ktorej potvrdil svojim podpisom na zmluve. 3. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo v konaní sporným či skutočne došlo k vyplateniu úveru tak ako si to strany v zmluve dohodli, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by mu žalovaný predložil zmenku na vyplatenie. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11. 09. 2019 tvrdil, že zmenkou nedisponuje, pretože si ju v dôsledku jej úhrady vyžiadal späť a následne bola skartovaná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) má žalobca povinnosť úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, pričom žalobca naopak v predmetnom konaní uvádzal viaceré protichodné tvrdenia. Žalobca tvrdil, že žalovaný si svoj záväzok riadne a včas neplnil a preto stratil výhodu splátok, avšak k žalobe priložil zmluvu, na základe ktorej mala byť zaplatená celá čiastka 344,- Eur žalovaným do 15. 05. 2016. V časti istiny žalobca najprv tvrdil, že táto nebola zaplatená a následne uviedol, že je vyplatená, čo má za následok, že nevie predložiť zmenku. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že bez predloženia zmenky, ktorá by potvrdzovala vyplatenie úveru nebolo možné uveriť rozporným tvrdeniam žalobcu a bol toho názoru, že k vyplateniu zmenky nedošlo. 4. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že zmluva o úvere je písaná menším písmom ako je ustanovené v § 1b nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“), v zmysle ktorého musí byť zmluva ako aj s ňou súvisiac dokumenty napísané písmom vo veľkosti najmenej 1,9 mm, čomu zodpovedá napríklad typ písma „Times New Roman“ s veľkosťou 12. Súd prvej inštancie porovnaním jednotlivých veľkostí textu zistil, že písmo v zmluve nezodpovedá veľkosti 12 (1,9 mm), ale nanajvýš veľkosti 10. Uvedené je podľa súdu prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 53c zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „O. z.“), čo spôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere a žalobca by mal nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia 5. V zmysle § 54a O. z. posúdil súd prvej inštancie ex offo premlčanie práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a dospel k záveru, že subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po uzavretí zmluvy (od 16. 05. 2015), nakoľko žalobca musel už pri jej vyhotovovaní vedieť, že je písaná menším písmom a teda neplatná, a uplynula dňa 16. 05. 2017. Žaloba doručená súdu prvej inštancie až dňa 15. 05. 2019 bola podaná oneskorene. Súd prvej inštancie zhrnul, že ak by aj došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov tak, ako to tvrdil žalobca, bol by jeho nárok premlčaný. 6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p., avšak žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca. Rozhodnutie považoval za nesprávne z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., t. j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Žalobca uviedol, že nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov ustanovených v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkovú. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy. 10. Dlžník sa zmluvou o úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 344,- Eur s termínom splatnosti dňa 15. 05. 2016. V texte zmluvy o úvere je špecifikované, že splátka vo výške 344,- Eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 200,- Eur, z odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 56,- Eur a úroku vo výške 88,- Eur, čím je zachovaná zákonná povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o úvere - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. 11. Pokiaľ žalovaný po podpise zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu, alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Uvedené právo žalovaný nevyužil, z čoho vyplýva, že s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru súhlasil. 12. Rovnako nie je správne konštatovanie absencie údaju o dobe trvania a termíne splatnosti poskytnutého úveru, nakoľko tieto údaje sú zreteľne uvedené v bode 3. zmluvy o úvere. 13. V prípade žalovaného má žalobca za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísal. Žalovaný svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdil podpisom, pričom si bol vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy. 14. Nakoľko dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, nemožno ju považovať za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 O. z. 15. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. 16. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal. 17. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodu vymedzeného v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem a dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je potrebné ho v prvom aj v druhom výroku podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a na toto poukazuje. Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu uvádza nasledovné: 18. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Podľa § 380 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný. 21. Odvolací súd nepovažuje odvolací dôvod žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci za dôvodný vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu. Odvolacie námietky uvedené v odvolaní nereagujú na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 22. Pokiaľ žalobca namieta, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, keďže nedošlo k naplneniu dôvodov ustanovených v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., resp., že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú uvedené priamo na prednej strane zmluvy o úvere, a že nie je správne konštatovanie súdu prvej inštancie o absencii údaju o dobe trvania zmluvy a termíne splatnosti poskytnutého úveru, odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie námietky nie sú relevantné, nakoľko súd prvej inštancie sa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nezaoberal. Súd prvej inštancie poukázal na zákon č. 129/2010 Z. z. len vo vzťahu k tomu, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) tohto zákona. 23. Rovnako sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nezaoberal náležitosťami úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve, resp. výškou odplaty, úroku či ročnej percentuálnej miery nákladov, a vzhľadom na to nie sú dôvodné ani ďalšie odvolacie námietky žalobcu a to, že dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, a preto ju nemožno považovať za právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 O. z., a že pokiaľ žalovaný nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy. 24. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie nezamietol žalobu žalobcu z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, či z dôvodu neplatnosti dohody o úrokovej sadzbe v zmysle § 39 O. z., ale preto, že žalobca nepreukázal vyplatenie úveru žalovanému formou zmenky, nakoľko zmenka nebola súdu prvej inštancie zo strany žalobcu ani len predložená. Ďalej súd prvej inštancie vyslovil názor, že zmluva o úvere je neplatná s poukazom na ustanovenie § 53c O. z. v spojení s §1b nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., t.j., z dôvodu že zmluva o úvere bola vyhotovená menším písmom (menej ako 1,9 mm) než ako bolo určené vykonávacím predpisom. S poukazom na neplatnosť zmluvy o úvere mal žalobca nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý považoval súd prvej inštancie z dôvodu uplynutia premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 O. z. za premlčaný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 25. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky žalobcu, ktoré nekorešpondujú s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie ani v jednom bode, neboli spôsobilé privodiť zmenu resp. zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 26. Keďže žalovanému zo spisu žiadne trovy prvoinštančného konania nevyplývajú, je vecne správny aj II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov prvoinštančného konania žalovanému napriek jeho plnému úspechu v spore. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku by bola vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému aj náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania však žalovanému odvolací súd taktiež nepriznal z dôvodu, že zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. 28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).