Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/5/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419203950 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6419203950.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: R. zastúpenej Y.. I. S., W. proti žalovanému: X/X.i B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX O. č. XX a 2/ X. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX O. č. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25C/21/2019 - 26 zo dňa 17. 12. 2019, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k obmedzeniu premávky nákladných vozidiel na ceste č. X/. nachádzajúcej sa na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcej sa v obci O., v k. ú. O., a to akýmkoľvek spôsobom, vrátanie stavania zábran na tejto ceste a zavádzania vodičov nákladných áut (výrok I.). Poučil žalovaného 1/ a žalovaného 2/, že môžu podať žalobu o náhradu škody spôsobenej neodkladným opatrením. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia (výrok II.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). 2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že žalobca je vlastníkom miestnej komunikácie vedenej v pasporte miestnych komunikácií obce pod číslom X/P. nachádzajúcej sa na pôvodných parcelách č. XXX/X o výmere XXXXX m2, XXX/X o výmere XXX m2, vo vlastníctve obce O., ktorej právnym predchodcom bol Q. O., o čom svedčí i pripojený dôkaz - fotokópia pasportu miestnych komunikácii, kópia darovacej zmluvy, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice spísanej na B. notárstve v G. K. Z. dňa XX. XX. XXXX a kópia Geodetického plánu č. XXX v súčasnej dobe zapísaných na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcej sa v obci O., v k. ú. O.. Žalovaný v 1. rade je vlastníkom pozemku susediaceho s vyššie uvedenou miestnou komunikáciou a v úseku, kde jeho záhrada susedí s obecnou miestnou komunikáciou, stavia na ceste zábrany - XXX cm vysoké železné tyče, ktoré bránia prejazdu nákladným autám. Žalobca k týmto tvrdeniam predložil i dôkazy, ako fotodokumentáciu daného úseku a vyznačenie úseku v pôvodnom geodetickom pláne. Z predložených dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaný sa dopúšťa protiprávneho konania, keď stavia na miestnej komunikácii zábrany bez právneho dôvodu, čím zároveň obmedzuje aj cestnú premávku. Súd konštatoval, že žalovaný v 1. rade svojím konaním ohrozuje i život a zdravie iných osôb nachádzajúcich sa v obci, ktoré by týmto úsekom mohli prechádzať, keďže nie je vylúčené, že iné osoby môžu, hlavne v noci, či v prípade, keď bude znížená viditeľnosť, do týchto tyčí a ich súčastí naraziť. Súd má z fotokópie výzvy č. j. XXX/XXXX a z fotokópie Rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby zo dňa 13. 11. 2019 preukázané, že žalovaný v 1. rade tieto tyče neodstránil aj napriek výzve. Žalovaný v 2. rade svojím konaním zavádza nákladné autá a narúša ich prechod po tejto ceste tým, že vodičom oznamuje, že prechodom sa dopúšťajú priestupku, o čom svedčia k návrhu pripojené upozornenia vodičom a dodávateľským firmám. Inak povedané, žalovaný v 2. rade obmedzuje svojím konaním cestnú premávku, resp. jej bráni. R. je zástupcom jej obyvateľov, pričom možno skonštatovať, že konanie žalovaného v 1. a 2. rade ohrozuje nie len nerušený prejazd nákladných áut cez pozemok, ale i zdravie, príp. život jej obyvateľov, a preto tento stav je potrebné odstrániť. 3. Súd mal vzhľadom na vyššie uvedené preukázanú potrebu úpravy pomerov, ktorá neznesie odklad. Mal za to, že sú porušené práva žalobcu a úprava pomerov medzi stranami je naliehavá. Súd preto, aby odstránil rušivé zásahy žalovaných, uložil neodkladným opatrením žalovanému v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k obmedzeniu premávky nákladných vozidiel na ceste č. X/. ktorá sa nachádza na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcej sa v obci O., v k. ú. O., a to akýmkoľvek spôsobom, vrátanie stavania zábran na tejto ceste a zavádzania vodičov nákladných áut. 4. Vzhľadom k tomu, že neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, pretože neodkladným opatrením by malo dôjsť k zdržaniu sa protiprávneho konania žalovaných, súd povinnosť na podanie žaloby žalobcovi neuložil. Súd žalovaných v 1. a 2. rade však poučil, že môžu podať žalobu o náhradu škody spôsobenej neodkladným opatrením. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia. 5. Žalovaní v 1. a 2. rade podali proti rozhodnutiu okresného súdu včas odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). S potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami nesúhlasili, pretože mali za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol ani voči jednému zo žalovaných dôvodný. Uviedli, že voči žalovanému v 1. rade nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko tyče sú umiestnené na hranici jeho pozemku č. KN-C XXX/X. Žalovaná v 2. rade v záujme ochrany spoločného rodinného domu oznámila dopravcom pohybujúcim sa po ceste smerujúcej na cintorín riziko vyplývajúce z nákladnej dopravy, čím dodržala postup podľa § 417 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) podľa ktorého je ten, komu hrozí škoda, povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ďalej v odvolaní poukázali aj na to, že žalobcovi dňa 28. 10. 2019 doručili posudok - Zápis z obhliadky stavby, Statické posúdenie, pričom obec ani napriek tomu neurobila žiadne opatrenia proti odvráteniu nebezpečenstva a nezamedzila prejazd nákladnými autami. V odvolaní namietali, že súd neodkladné opatrenie nariadil potom, ako považoval opísanie skutkového stavu v návrhu za dostatočné, hoci vôbec neskúmal názor žalovaných, aj keď sa žalovaných predmetná situácia existenčne dotýka. Žalovaní uviedli, že nespochybňujú potrebu zabezpečeného prístupu k stavbám ako je cintorín, dom smútku a pod. Poukázali však aj na inú cestu vedúcu priamo k uvedeným stavbám, ktorú žalobca bez uvedenia dôvodu nevyužíva, a to aj napriek tomu, že vie, že stavba žalovaných je využívaním cesty okolo tejto stavby (cesta č. X/P. parcela XXX/X, kat. úz. obce O. - poznámka odvolacieho súdu) nákladnými motorovými vozidlami ohrozená. V odvolaní poukázali aj na neodkladné opatrenie sp. zn. 25C/22/2019 nariadené Okresným súdom Žiar nad Hronom, ktorým bolo žalobcovi nariadené zdržať sa prejazdu vozidlami ťažšími ako X,Xt cez pozemok parcely registra „C“ č. XXX/X, kat. úz. obce O. z čoho vyplýva, že táto skutočnosť už bola vyriešená v inom súdnom konaní a preto neexistoval žiaden z dôvodov na nariedenie odvolaním napadnutého neodkladného opatrenia. Žalovaní v odvolaní žiadali, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne. 6. Žalobca podal proti odvolaniu vyjadrenie, kde uviedol, že sporné tyče sú pevne spojené zvarom s existujúcim plotom žalovaného v prvom rade a v zmysle stavebného zákona ide o drobnú stavbu, ktorú žalobca neohlásil stavebnému úradu. Tieto tyče vysoké X m bránia bezpečnému prejazdu všetkých vozidiel. Tvrdenie žalovaného v prvom rade, že je vlastníkom parc. č. XXX/X, označil za sporné, nakoľko v časti parcely sa podľa dostupných podkladov jedná o tzv. duplicitné vlastníctvo a bude predmetom ďalších konaní zo strany obce o určenie vlastníckeho práva. Vo vyjadrení nesúhlasil s tvrdením o tom, že obec bez uvedenia dôvodu nevyužíva inú prístupovú komunikáciu, pretože iná prístupová komunikácia neexistuje. O uvedenom svedčí aj záver kontroly v správe o vykonaní štátneho odborného dozoru R. L.. K. Z. zo dňa 11. 12. 2019, v ktorom sa uvádza že: „zistil, že iná prístupová komunikácia nie je vedená ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia“. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný v 1. rade vykonal v priebehu uplynulých rokov niekoľko stavebných zásahov do pôvodného rodinného domu z roku cca XXXX bez povolenia stavebného úradu, teda v rozpore so zákonom. Napr. vybudoval stenu, na ktorú teraz poukazuje, že je vystavaná nebezpečenstvu, ale túto stenu pôvodný dom nemal, pričom v súčasnosti je do cesty posunutá aj nová strecha. Žalobca má vedomosť aj o tom, že žalovaný v 1. rade v apríli 2019 podkopal staré základy rodinného domu v časti, ktorá je ďalej od cesty, následne padla tzv. podstena tejto časti domu, čím sa predpokladá, že sa dom narušil. Uviedol, že žalovaní vedeli, že vedľa tohto pôvodného domu z roku 1920 vedie celé desaťročia využívaná miestna komunikácia, po ktorej v minulosti prechádzali ťažké mechanizmy, a ktoré tade budú musieť prechádzať aj v budúcnosti, okrem iného, aj na dokončovacie stavebné práce na dome smútku, a pod. Obec v postavení žalobcu má za to, že žalovaný mal pri svojich stavebných úpravách konať tak, aby tieto boli primerané okoliu a skutočnosti, že hneď vedľa vedie miestna komunikácia. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP, včas podané odvolanie prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 15. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 16. Charakter neodkladného opatrenia si nevyžaduje, aby súd nevyhnutne zistil všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a preto pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Nariadenie neodkladného opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Tu je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, teda, že musí byť osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj to, že jeho nariadením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak tento pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by preto mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Je tak na strane navrhovateľa, aby preukázal potrebu úpravy pomerov strán sporu, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných účastníkov (strán sporu) s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohlo zmariť jeho účel, a navyše taký postup by oddialil možnosť jeho nariadenia. 17. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie na súdenú vec aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec v konečnom dôsledku aj správne právne posúdil. Pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zistených skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pričom jasne, dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu považoval naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia za osvedčenú. K podstatným tvrdeniam žalovaných uvedeným v odvolaní odvolací súd dopĺňa nasledovné skutočnosti: 18. Navrhovaným neodkladným opatrením žalobca žiadal, aby sa žalovaní zdržali konania spočívajúceho v obmedzovaní premávky nákladných vozidiel na ceste č. X/P., nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, v obci O., k. ú. O., a to akýmkoľvek spôsobom, vrátane stavania zábran na tejto ceste a zavádzania vodičov nákladných áut. Dôvodom je, že žalovaný v I. rade postavil na mieste, kde jeho záhrada susedí s obecnou miestnou komunikáciou vysoké železné tyče o výške XXX cm, vo vzdialenosti približne X m od ich plota. Keďže ide o zábrany, ktoré na miestnej komunikácii X/. zamedzujú prejazd nákladných áut k ďalším stavbám, vrátane cintorína, domu smútku, ale aj odhŕňaču snehu a prípadne môžu brániť aj hasičom, záchrannej službe, a pod., žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo verejnom záujme. 19. Žalovaný v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie O., najmä však rodinného domu so súpisným č. XX nachádzajúcim sa na pozemku CKN par. č. XXX/ X, a pozemkov s parc. č. XXX/X a XXX/X. Rodinný dom spolu s pozemkami žalovaní (1/ a 2/) užívajú spoločne. 20. Tieto nehnuteľnosti bezprostredne susedia s parcelou CKN č. XXX/X, na ktorej sa nachádza vyššie označená miestna komunikácia č. X/P., a ktorá je spolu s miestnou komunikáciu vo vlastníctve obce O. (vlastnícke právo vedené na LV č. X). Ide o nespevnenú poľnú cestu vedúcu k miestnemu cintorínu, ktorá prechádza v tesnej blízkosti s rodinným domom žalovaného v 1. rade. Cesta bola podľa žalovaných využívaná len príležitostne osobnými automobilmi ako prístupová cesta k cintorínu. Odkedy sa na pozemku CKN parc. č. XXX začala realizovať stavba rodinného domu, nehnuteľnosti žalovaného v 1. rade začali byť ohrozované a podmáčané vodou, prúdiacou z tohto pozemku. Navyše v dôsledku stavby sa cez obecný pozemok č. XXX/X po miestnej komunikácii č. X/P. zvýšila aj intenzita dopravy, vrátane ťažkej nákladnej dopravy - vozidiel nad X,Xt, a to aj napriek tomu, že tento úsek nie je na tak veľkú záťaž dimenzovaný. 21. Podľa § 417 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. 22. Podľa § 3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“), veta prvá, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. 23. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, 24. Podľa § 9 ods.1 cestného zákona závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. 25. Podľa § 10 ods. 1 cestného zákona (veta prvá) nikto nesmie svojou činnosťou ohrozovať diaľnicu, cestu alebo miestnu komunikáciu a premávku na nich, ani sťažovať ich údržbu. 26. Podľa § 20 ods. 1 cestného zákona na vozovke a krajniciach diaľníc, ciest a miestnych komunikácií nesmú sa s výnimkou dopravných značiek a dopravných zariadení umiestňovať predmety tvoriace pevnú prekážku. Jestvujúce pevné prekážky musia sa v lehotách určených vykonávacím predpisom odstrániť. V odôvodnených prípadoch povoľuje výnimky z tohto zákazu cestný správny orgán, ktorý môže tiež určiť odchylné lehoty na odstránenie stĺpov nadzemných vedení. 27. Žalovaný v 1. rade ukotvil železné tyče pevným zvarom k existujúcemu plotu, teda spôsobom, že tieto zábrany nie je možné jednoducho odnímať. Podľa tvrdení žalovaných sú tyče umiestnené na hranici pozemku parc. č. XXX/X . v záujme odvrátenia škody na majetku, ktorá im hrozí prejazdom nákladných vozidiel po ceste č. X/P. Táto cesta bezprostredne susedí s uvedeným pozemkom žalovaného, pričom tyče svojím umiestnením bránia nákladným vozidlám nad X,Xt v prejazde po ceste č. X/P. prechádzajúcej po parcele č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve obce. Žalovaná v 2. rade prechádzajúcim vodičom a dopravcom oznamuje, že prejazdom po uvedenej ceste sa dopúšťajú priestupku. Podľa žalovanej v 2. rade tým dodržiava § 417 ods. 1 OZ, keď dopravcom oznamuje pre nich vyplývajúce riziko z nákladnej dopravy. 28. Cesta X/d je vo vlastníctve obce a podľa § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona vykonáva na nej aj správu. V súvislosti s miestnymi komunikáciami sa vypracúva tzv. Pasportizácia miestnych komunikácií (technická evidencia) na základe § 3d ods. 8 cestného zákona, podľa ktorého správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vedú o týchto pozemných komunikáciách technickú evidenciu. V pasporte miestnych komunikácií pre obec O. je predmetná cesta č. X/. zaradená a z obsahu evidencie je zrejmé, že sa jedná o „cestu do cintorína“, štrkového druhu vozovky o dĺžke XXX m a priemernej šírke X m. 29. Odvolací súd z listín priložených k návrhu a k odvolaniu a tiež po prehliadnutí verejne dostupnej katastrálnej mapy zistil, že v katastrálnom území obce O. a ani v pasporte miestnych komunikácii k obecnému cintorínu a domu smútku iná miestna komunikácia ako cesta č. X/. nevedie, a preto odvolací súd odvolaciu námietku žalovaných o inej prístupovej ceste považoval za nedôvodnú. Keďže ide o jedinú možnú prístupovú cestu, tak prechod cez ňu bez pevných prekážok je nepochybne vo verejnom záujme, a to nie len pre obyvateľov obce, ale aj iných osôb. Správa tejto cesty patrí do režimu zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, teda cestného zákonu. Podľa vyššie citovaného § 10 ods. 1 nikto nesmie svojou činnosťou ohrozovať miestnu komunikáciu a premávku na nej a podľa § 20 ods. 1 sa na vozovke miestnej komunikácie nesmú umiestňovať predmety tvoriace pevnú prekážku. Žalovaní (1/ a 2/) sa svojím konaním dopustili porušenia minimálne týchto ustanovení cestného zákona, a keďže ide o konanie v rozpore s verejným záujmom, nemožno hovoriť ani o účelnom využití práva podľa § 417 ods. 1 OZ, pretože na odvrátenie hrozby vzniku škody žalovaní uskutočnili také opatrenia, ktoré sú neprimerané okolnostiam ohrozenia. Žalovaný v 1. rade postavil zábrany v prejazde nákladných vozidiel svojvoľne a bez právneho dôvodu a rovnako bez právneho dôvodu aj žalovaná v 2. rade nesprávne poučuje vodičov, že prejazdom sa dopúšťajú priestupku. Uvedeným spôsobom zasahovať do cestnej premávky nie je možné, a pokiaľ sa žalovaní domnievajú, že ide o vážne ohrozenie majetku, majú možnosť podať na súde žalobu a domáhať sa uloženia povinnosti, aby obec, ktorá vykonáva správu danej cesty č. X/ P., vykonala vhodné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody (§ 417 ods. 2 OZ). Pokiaľ cesta nie je konštrukčne a ani šírkovým usporiadaním vhodná na prejazd nákladných vozidiel, tak je vecou obce ako správcu cesty, aby jej technický stav bol prispôsobený podmienkam miestnej cestnej komunikácie, a aby používaním cesty neboli ohrozené okolité stavby. Uvedené platí o to skôr, ak je jej prostredníctvom potrebné v súčasnosti alebo v budúcnosti realizovať nové stavby, prípadne rekonštrukcie na majetku obce (dom smútku), a pod. 30. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie za to, že žalobca osvedčil neodkladnú potrebu usporiadania pomerov medzi stranami, spočívajúcu v povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade zdržať sa konania smerujúceho k obmedzeniu premávky nákladných vozidiel na ceste č. X/. nachádzajúcej sa na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcej sa v obci O., v k. ú. O., a to akýmkoľvek spôsobom, vrátanie stavania zábran na tejto ceste. Nariadením tohto neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej by malo dôjsť k zdržaniu sa protiprávneho konania žalovaných, a preto nebolo potrebné uložiť povinnosť na podanie žaloby vo veci samej. Súd prvej inštancie správne poučil žalovaných v 1. a 2. rade, že môžu podať žalobu o náhradu škody spôsobenej neodkladným opatrením (§ 337 ods. 1 a 2 CSP). 31. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 32. K odvolacej námietke žalovaných, že Okresný súd Žiar nad Hronom nariadil neodkladné opatrenie č. k. 25C/22/2019-40 zo dňa 17. 12. 2019, ktorým nariadil žalovanému (v danom konaní vystupovala v procesnom postavení žalovaného obec O.) zdržať sa prejazdu vozidlami nad X,X tony cez pozemok parc. č. XXX/X, kat. úz. O. a znemožniť prechod aj tretím osobám, odvolací súd dodáva, že predmetným rozhodnutím okresného súdu nie je viazaný. Navyše, uvedené rozhodnutie nie je ani právoplatné, pretože proti nemu bolo podané odvolanie. 33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).