Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/122/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919202063 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6919202063.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne: D. B., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytomXXX XX P., H. XXX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Čipkom, Advokátska kancelária 981 01 Hnúšťa, Partizánska 197, proti žalovaným: 1/ J. J., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX P., H. XXX, t. č. bytom XXX XX S. J., M. XX/XX, 2/ EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 a 3/ Dražobnej spoločnosti, a. s., 821 08 Bratislava, Zeleninárska 6, IČO: 35 849 703, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., so sídlom 811 08 Bratislava, Dunajská 15, IČO: 36 795 038, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 6C/12/2019-46 zo dňa 24. 04. 2019, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia proti druhej strane sporu, m e n í tak, že: ukladá žalobkyni podať voči žalovanej 1 žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. II. Vo zvyšku uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie ktorým: - uložil navrhovateľovi dražby EOS KSI Slovensko, s. r. o., aby sa zdržal výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre obec a kat. úz. P. ako parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 200 m2, CKN parc. č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 199 m2, spolu so stavbou rodinného domu súpisné číslo XXX na CKN parc. č. XXXX/XX titulom ťarchy záložného práva podľa zmluvy reg. č. 234832/ZAL/1 zapísanej 07. 05. 2012 pod V - 824/2012. - uložil dražobníkovi Dražobná spoločnosť, a. s., aby upustil od vykonania dražby k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre obec a kat. úz. P. ako parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 200 m2, CKN parc. č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 199 m2, spolu so stavbou rodinného domu súpisné číslo XXX na CKN parc. č. XXXX/XX podľa oznámenia o konaní dobrovoľnej dražby zn. 84/2019 zapísaného v katastri nehnuteľnosti 28. 03. 2019 pod P 109/2019. V poradí ďalšími výrokmi navrhovateľke uložil podať žalobu vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (napadnutého uznesenia) proti druhej strane sporu a priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v plnej uplatnenej výške. 2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že mal z návrhu navrhovateľky a ňou predložených listinných dôkazov za preukázané, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu s tým, že navrhovateľkou opísané skutočnosti hodnoverne osvedčujú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež je z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľka domáha. Okresný súd v dôvodoch uviedol, že v listinách zo dňa 05. 04. 2019 (odstúpenie od zmluvy a vrátenie daru), ktoré boli navrhovateľkou doručené protistrane J. J., sú opísané dôvody odstúpenia navrhovateľky od darovacej zmluvy uzavretej dňa 15. 01. 2001, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti, teda, že dcéra navrhovateľky ako obdarovaná sa nesprávala v súlade so zásadami slušného správania a zaobchádzania, správala sa spôsobom porušujúcim dobré mravy, navrhovateľke v ničom nepomáhala a porušovala aj svoj záväzok primeraného zabezpečenia zaopatrenia navrhovateľky. 3. Okresný súd poukázal na to, že navrhovateľka je názoru, že jej prejavom vôle o odstúpení od zmluvy zo dňa 05. 04. 2019 sa darovacia zmluva zrušila od začiatku a ak dcéra navrhovateľky Silvia Sendrejová vlastnícke právo k predmetu darovacej zmluvy nenadobudla, tak potom ani nemohla uzatvoriť záložnú zmluvu, predmetom ktorej boli tieto nehnuteľnosti. V takom prípade je výkon záložného práva v rozpore s oprávnením záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pretože záložné právo v prospech záložného veriteľa zaniklo. Okresný súd uviedol, že z predložených listinných dôkazov - rozhodnutí Okresného úradu, katastrálneho odboru v S. J., rozhodnutia Okresného úradu T. T., ako aj preloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. P. vyplýva, že postavenie navrhovateľky ako oprávnenej z vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetu darovacej zmluvy v prospech navrhovateľky a jej t. č. neb. manžela je značne neisté, keďže toto oprávnenie nie je ako ťarcha na liste vlastníctva zapísané a to napriek tomu, že účastníci darovacej zmluvy uzavretej dňa 15. 01. 2001 sa dohodli v bode 5. darovacej zmluvy na jeho zriadení (vecného bremena). Podľa okresného súdu neisté postavenie navrhovateľky vyplýva aj z toho, že táto doteraz v správnom konaní nedosiahla opravu chyby v katastrálnom operáte, keďže Okresný úrad S. J., katastrálny odbor svojím rozhodnutím x43/2016 zo dňa 02. 06. 2016 konanie vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte prerušil. Okresný súd v daných súvislostiach uviedol, že v prípade vydraženia nehnuteľností v dražbe, ktorá sa mala vykonať podľa oznámenia o dražbe Dražobnej spoločnosti, a. s., zn. 84/2019 dňa 29. 04. 2019 o 14.20 h v hoteli Ďumbier Brezno na základe návrhu navrhovateľa dražby EOS KSI Slovensko, s. r. o., by potom mohol nastať stav, že vydražiteľ by sa mohol domáhať vypratania nehnuteľností pred tým, ako ťarcha užívania rodinného domu bude po oprave zapísaná v liste vlastníctva. Mohlo by tým dôjsť k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len za mimoriadne sťažených podmienok a aj prípadný výkon rozhodnutia súdu by bol značne ohrozený. Okresný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sú naplnené predpoklady pre potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľkou, záložným veriteľom ako aj dražobníkom a v zmysle § 328 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nariadil predmetné neodkladné opatrenie. 4. Okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplatnil tiež postup v zmysle § 336 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Keďže okresný súd mal za to, že len nariadeným neodkladným opatrením nemožno v danej veci dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, tak uložil navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti žalobu vo veci samej. 5. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie dražobník Dražobná spoločnosť, a. s., ktorý namietal absenciu svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Uviedol v ňom, že dražobník svoje oprávnenie vykonávať dražbu, ako jednu z foriem výkonu záložného práva odvodzuje výlučne z oprávnenia záložného veriteľa. Ak oprávnenie záložného veriteľa realizovať záložné právo zanikne, má to automaticky za následok zánik oprávnenia dražobníka dražbu vykonať. Z uvedeného dôvodu považuje za dostačujúce, ak je neodkladným opatrením nariadené záložnému veriteľovi, ako navrhovateľovi dražby, zdržať sa výkonu záložného práva. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že nárok žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia voči dražobníkovi neobstojí z toho dôvodu, že dražobník nie je zmluvnou stranou záložnej zmluvy, a teda nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu existujúceho výlučne medzi žalovanou a záložným veriteľom, z ktorého vyplýva oprávnenie záložného veriteľa realizovať záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej. Uviedol, že z týchto dôvodov považuje výrok uznesenia smerujúci proti dražobníkovi za nadbytočný a preto odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k dražobníkovi zamieta. V tomto smere poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 19 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch (ďalej aj len „zák. o dobrovoľných dražbách“), ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/166/2018 zo dňa 18. 12. 2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/180/2018 zo dňa 22. 08. 2018. 6. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie aj záložný veriteľ EOS KSI Slovensko, s. r. o. Namietal v ňom tú skutočnosť, že žalovaný sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností v roku 2001, pričom k zriadeniu záložného práva došlo v roku 2012 a k odstúpeniu od darovacej zmluvy došlo až v roku 2019. Je zrejmé, že v čase zriadenia záložného práva bol žalovaný vlastníkom nehnuteľností, pričom jeho právo disponovať s nehnuteľnosťami za účelom prípadného zriadenia záložného práva nebolo nijako obmedzené. K zrušeniu darovacej zmluvy došlo až v roku 2019 odstúpením, čo však nemá nijaký vplyv na otázku platnosti zriadeného záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu, pretože opačný výklad by neprimerane zaťažoval veriteľa, v prospech ktorého bolo záložné právo zriadené. V odvolaní poukázal aj na ust. § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách podľa ktorého, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť zmluvy. V súvislosti s uvedeným odvolateľ uviedol, že právny prostriedok pre tento prípad poskytuje niekoľko prostriedkov právnej ochrany, vrátane žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby, a preto odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) včas podané odvolanie prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej nepristúpil k zmene napadnutého uznesenia, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil z nasledovných dôvodov: 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 15. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Charakter neodkladného opatrenia si nevyžaduje, aby súd nevyhnutne zistil všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a preto pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Nariadenie neodkladného opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Tu je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, teda, že musí byť osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia ako aj to, že jeho nariadením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha. 16. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak tento pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by preto mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Je tak na strane navrhovateľa aby preukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných účastníkov (strán sporu) s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohlo zmariť jeho účel, a navyše taký postup by oddialil možnosť jeho nariadenia. 17. Odvolací súd po predložení spisu zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že darovacou zmluvou uzavretou dňa 15. 01. 2001 vtedy ešte spoločne so svojím t. č. nebohým manželom D. B. darovala svojej dcére - žalovanej J. J. nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre obec a kat. úz. P. ako parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 200 m2, CKN parc. č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 199 m2, spolu so stavbou rodinného domu súpisné číslo XXX na CKN parc. č. XXXX/XX. V obsahu darovacej zmluvy sa dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetu darovacej zmluvy v jej prospech, ako aj v prospech jej manžela. Zároveň si v zmluve vyhradili právo odstúpenia od zmluvy pre prípad, ak sa k ním obdarovaná a jej rodinní príslušníci nebudú správať v súlade so zásadami slušného správania a zaobchádzania, ako aj pre prípad odkázanosti na obdarovanú osobu, ak im táto neposkytne primerané zabezpečenie a zaopatrenie. Z návrhu vyplýva, že J. J. žila spoločne s navrhovateľkou a svojou rodinou v predmete darovacej zmluvy až do konca apríla 2016, kedy sa dcéra J. odsťahovala a opustila spoločnú domácnosť. V tomto čase navrhovateľka zistila, že dcéra J. J. zaťažila bez jej vedomia predmet darovacej zmluvy záložným právom v prospech Československej obchodnej banky, v dôsledku čoho došlo k začatiu výkonu záložného práva. Navrhovateľka z listu vlastníctva zistila, že napriek dohode o zriadení vecného bremena táto ťarcha nebola v katastri nehnuteľností vyznačená, a preto dňa 30. 11. 2015 podala návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte kat. úz. P.. O tomto návrhu na opravu chyby doposiaľ rozhodnuté nebolo, nakoľko Okresný úrad S. J. konanie v predmetnej veci prerušil. 18. Navrhovateľka spolu s návrhom predložila na preukázanie svojich tvrdení súdu aj listinné dôkazy - darovaciu zmluvu zo dňa 15. 01. 2011, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre obec a kat. úz. P. zo dňa 02. 04. 2019, návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte v kat. úz. P. doručený Okresnému úradu, katastrálnemu odboru v S. J. dňa 30. 11. 2015, rozhodnutia katastrálneho úradu v S. J. X 43/2015 z 11. 01. 2016, X 53/2018 z 02. 06. 2016, oznámenia Okresného úradu v S. XX. Odvolacízo dňa 27. 02. 2017 a 03. 10. 2018, rozhodnutie Okresného úradu T. T. č. Xo2/2016 zo dňa 14. 04. 2016, oznámenie o dražbe Dražobnej spoločnosti, a. s., zn. 84/2019 zo dňa 22. 03. 2019, výzvu adresovanú dcére J. zo dňa 13. 04. 2016 a tiež odstúpenie od zmluvy a výzvu na vrátenie daru, obidve zo dňa 05. 04. 2019. 19. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smerovala voči záložnému veriteľovi EOS KSI Slovensko, s. r. o. a voči dražobníkovi Dražobnej spoločnosti, a. s. V samotnom návrhu v časti označenia strán síce uviedla, že záložný veriteľ a dražobník majú v konaní vystupovať ako tretie osoby popri žalovanej J. J., rod. B., ale vzhľadom na formuláciu petitu a skutočnosť, že ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné záložného veriteľa i dražobníka považovať za strany konania. Zo znenia ust. § 325 ods. 2 CSP vyplýva, že „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby ....“Aj s poukazom na uvedenú právnu úpravu, ak navrhovateľka žiadala, aby súd uložil záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu záložného práva a dražobníkovi upustiť od vykonania dražby k nehnuteľnostiam a súd postupom podľa § 325 a nasl. CSP návrhu vyhovel, je potrebné ich považovať za sporové strany konania (o nariadenie neodkladného opatrenia). Z uvedeného dôvodu odvolací súd v záhlaví tohto rozhodnutia pristúpil k zmene označenia v stranách tohto konania tak, že žalovanými v konaní sú: 1/ J. J., rod. B., 2/ EOS KSI Slovensko, s. r. o. a 3/ Dražobná spoločnosť, a. s. 20. Každý z troch vyššie uvedených žalovaných má v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pasívnu vecnú legitimáciu, ktorá im vyplýva nielen z ustanovení CSP o neodkladnom opatrení, ale aj zo zákona o dobrovoľných dražbách (zák č. 527/2002 Z. z.) Námietka dražobníka tvrdiac, že nakoľko tento nie je zmluvnou stranou záložnej zmluvy, a teda nie je ani nositeľom záložného práva (nemá v tomto konaní pasívnu vecnú legitimáciu), je preto nesprávna a nedôvodná. V zmysle zákona o dobrovoľných dražbách dražobník ako organizátor a vykonávateľ dražby je oprávnený dražbu vykonať na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby uzavretej medzi dražobníkom a navrhovateľom dražby (§ 16). Navrhovateľom dražby je v tomto prípade záložný veriteľ, pričom z doterajšieho priebehu konania, ako aj z obsahu súdneho spisu, je zjavné a nesporné, že k uzavretiu zmluvy o vykonaní dražby už došlo. Okrem toho, že dražobník túto skutočnosť nepopiera, svedčí o tom aj to, že dražobník postupom podľa § 17 zák. o dobrovoľných dražbách už urobil oznámenie o dražbe, a tiež to, že na liste vlastníctva č. XXX bola zapísaná poznámka o konaní dobrovoľnej dražby, z ktorej vyplýva, že dražobník má dražbu vykonať dňa 29. 04. 2019. V zmysle daného skutkového stavu a intencií zákona o dobrovoľných dražbách a CSP potom platí, že dražobník je plne legitimovaný na vykonanie dražby k nehnuteľnostiam podliehajúcim záložnému právu patriacemu záložnému veriteľovi (navrhovateľovi dražby) a pokiaľ by navrhovateľka nepodala dôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1 a žalovanému 2, dražobník by mohol dražbu k plánovanému dňu legitímne vykonať. Odvolací súd týmto právnym záverom neopomína právnu úpravu ust. § 19 ods. 1 písm. b/ Zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého je dražobník povinný upustiť od výkonu dražby, ak bolo dražobníkovi preukázané, že súd voči navrhovateľovi dražby nariadil neodkladné opatrenie. Odvolací súd je však názoru, že toto ustanovenie sa pasívnej legitimácie dražobníka nijak nedotýka a ani nebráni súdu voči dražobníkovi neodkladné opatrenie nariadiť. Odvolací súd preto považuje výrok súdu prvej inštancie, ktorým uložil dražobníkovi upustiť od vykonania dražby k predmetným nehnuteľnostiam, za správny a aj v tomto rozsahu napadnuté rozhodnutie potvrdil. 21. Z návrhu a jeho príloh je zrejmé, že navrhovateľka listom zo dňa 05. 04. 2019 odstúpila od darovacej zmluvy z dôvodov, pre ktoré si v darovacej zmluve ako darkyňa v bode V. zmluvy vyhradila právo od darovacej zmluvy odstúpiť. Taktiež je zrejmé, že listom zo dňa 05. 04. 2019 sa navrhovateľka u žalovanej domáhala vrátenia daru z dôvodu, že obdarovaná sa ku nej ako darkyni správa spôsobom porušujúcim dobré mravy. Týmito úkonmi bola nastolená otázka vlastníckeho práva k predmetu darovania, ktorá však doposiaľ nebola právne doriešená a preto je tu naplnená dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pre ktorú právny poriadok predpokladá inštitút neodkladného opatrenia. Totižto, ak by bol úspešným vykonaním dražby predmet darovania scudzený v prospech tretej osoby a súd by v konaní vo veci samej rozhodol, že predmet darovania je späť vo vlastníctve darkyne (navrhovateľky), tak zvrátenie následkov vykonanej dražby by bolo pre ňu možné len za mimoriadne sťažených podmienok. 22. Súd prvej inštancie správne poznamenal, že nariadením tohto neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto je potrebné podľa § 336 ods. 1 CSP uložiť navrhovateľke povinnosť, aby podala žalobu vo veci samej. Ak súd týmto postupom ukladá navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, je povinnosťou súdu ex offo identifikovať predmet konania vo veci samej tak, aby bolo navrhovateľovi neodkladného opatrenia zrejmé, akú žalobu má podať. Keďže napadnuté rozhodnutie toto usmernenie opomína, bolo povinnosťou odvolacieho súdu tento procesný nedostatok odstrániť. 23. Odvolací súd zmenil v príslušnom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože v jeho rozhodnutí nebolo určené, na podanie akej žaloby navrhovateľku zaväzuje. 24. Nároky záložného veriteľa zo záložnej zmluvy, na ktoré v odvolaní poukazoval, sa priamo dotýkajú predmetu konania vo veci samej, pričom pre spravodlivé usporiadanie právnych vzťahov medzi stranami je nevyhnutné, aby príslušný súd najskôr rozhodol vo veci samej. Navyše táto potreba zvýrazňuje nevyhnutnosť neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené správne. Odvolací súd preto zmenil napadnuté rozhodnutie v rozsahu jeho výroku, ktorým navrhovateľke uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, v ostatnom rozsahu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).