Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/175/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206517 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716206517.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu Energofond, SE, so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 47 033 860, právne zast. Alušic s.r.o., Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO: 50 648 420 proti žalovanému 1/ Ekochema s.r.o., so sídlom Tulská 19, 960 01 Zvolen, IČO: 44 652 640, žalovanému 2/ Inveca a.s., so sídlom Jilemnického 3, 960 01 Zvolen, IČO: 44 102 747, žalovanému 3/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 3, XXX XX B. O. P. a žalovanému 4/ C.. P. L., nar.XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX K., o zaplatenie 90.628,90 Eur s prísl., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia proti žalovanému 4/ C.. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX K. a jeho manželke L.. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX K., o odvolaní žalovaného 4/ C.. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX K. a jeho manželky L.. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX K. proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/17/2016-113 zo dňa 31. mája 2017 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/17/2016-113 zo dňa 31. mája 2017 m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému 4/ a jeho manželke z a m i e t a. L.. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX K. priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím vyhovel návrhu žalobcu a nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu vo K. na ulici Z., súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemkoch parc. č. KN- C XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 225 m2, parc. č. KN-C XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, parc. č. KN-C XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 8985/394807, všetko zapísané v LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom K., katastrálny odbor pre okres: K., obec: K. a katastrálne územie: K., ktorého vlastníkmi sú v spoluvlastníckom podiele 1/1 dlžník navrhovateľa C.. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, 960 XX K. a jeho manželka L.. U. L. rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX K. v prospech navrhovateľa na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa s jej príslušenstvom, ktorej zaplatenie je predmetom konania vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13Cb/17/2016. 2. Okresný súd v rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ sa ako žalobca žalobou doručenou okresnému súdu dňa 25.05.2016 v spojení so zmenou žaloby pripustenou uznesením č.k. 13Cb/17/2016-34 zo dňa 26.08.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by uložil žalovanému 1/ Ekochema s.r.o., IČO: 44 652 640, so sídlom Tulská 19, Zvolen, žalovanému 2/ Inveca a.s., IČO: 44 102 747, so sídlom Jilemnického 3, Zvolen a žalovanému 3/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 3, B. O. P., povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 90.628,90 Eur, dohodnutý úrok vo výške 9.120,08 Eur, úrok z omeškania vo výške 28.603,47 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 90.628,90 Eur od 25.06.2016 do zaplatenia, spolu s dohodnutým úrokom 7 % ročne zo sumy 90.628,90 Eur od 25.06.2016 zaplatenia a uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Okresný súd uznesením č. k. 13Cb/17/2016-57 zo dňa 18.10.2016 pripustil, aby do konania ako ďalší subjekt na strane žalovaných vstúpil žalovaný 4/ C.. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX K.. 3. Okresný súd uviedol, že žalobca doručil súdu dňa 25.05.2017 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom uviedol, že žalovaný 4/ sa ako jeho dlžník zaviazal v čl. II ods.2 Dohody o zmieri, že spolu so žalovanými 1/ a 2/ do 31.03.2017 spoločne a nerozdielne uhradia pohľadávku vo výške 107.755,14 Eur spolu s úrokom z omeškania 4,75 % ročne zo sumy 90.628,90 Eur od 26.07.2016 do zaplatenia a spolu s dohodnutým úrokom 7,00% ročne zo sumy 90.628,90 Eur od 26.07.2016 do zaplatenia. Zároveň sa v čl. II ods. 3 Dohody o zmieri žalovaný 4/ zaviazal, že v prípade že dlh nebude zaplatený do 31.03.2017, tak žalovaní 1/, 2/ a 4/ zaplatia spoločne a nerozdielne pohľadávku vo výške 122.422,50 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 90.628,90 Eur od 26.07.2016 do zaplatenia a spolu s dohodnutým úrokom 7,00% ročne zo sumy 90.628,90 Eur od 26.07.2016 do zaplatenia. Žalovaný 4/ tiež uznal dlh zmenkou vystavenou dňa 31.05.2013 (vrátane Dohody o vyplňovacom práve k biankozmenke zo dňa 09.09.2013) a Dohodou o zmieri zo dňa 05.10.2016. Žalovaný 4/ vlastní byt č. XX nachádzajúci sa na X. podlaží, vo vchode č. XX bytového domu, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parc. č. KN-C XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 225 m2, parc. č. KN-C XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, parc. č. KN-C XXXX/ XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 8985/394807- in, všetko zapísané v LV č. XXXX, vedený Okresným úradom K. pre obec a k. ú. K.. Ohrozenie exekúcie videl žalobca v tom, že dlžníci - 1/ a 2/ nevlastnia v súčasnosti hnuteľný alebo nehnuteľný majetok významnejšej hodnoty. Žalobca má so žalovaným 1/ uzatvorenú zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 30.09.2013. Napriek tomu, že žalovaný 4/ je predsedom v predstavenstve v spoločnosti žalovaného 2/ - Inveca, a. s. dlžníci nezaplatili nič a nemajú snahu dlh splácať. Z účtovných závierok je zrejmé, že dlžník žalovaný 1/ v roku 2015 oproti roku 2014 znížil svoj majetok, neeviduje dlh voči žalobcovi ani v účtovníctve a mal tržby z predaja vo výške 277.906,- Eur v roku 2015 a 210.000,- v roku 2014. Aj žalovaný 2/ a.s. mal obrat v roku 2015. Je zrejmé, že dlžníci neplnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam a ani neplnili dlh, aj keď mohli. V oboch spoločnostiach je vlastníkom žalovaný 4/ a v oboch spoločnostiach je štatutárom. Z predložených dôkazov je zrejmé, že byt žalovaného 4/ bol zaťažený záložným právom SBERBANK Slovensko a.s. ešte 16.05.2016. Zároveň je zrejmé, že banka začala výkon záložného práva 05.04.2016, resp. nie dlho pred týmto termínom. Dlh uplatnený žalobou v predmetnom konaní bol však splatný už v roku 2013. Vzhľadom na LV vytlačené 23.05.2017 je možné konštatovať, že dlžník - žalovaný 4/ uprednostnil veriteľa, ktorého dlh bol splatný neskôr. Konanie žalovaného 4/ odôvodňuje obavu, že exekúcia môže byť ohrozená, pričom jeho práva nebudú žiadnym spôsobom ohrozené, čím bola naplnená dikcia ustanovenia § 343 ods.1 CSP. Vzhľadom na spôsob podnikania žalovaného 4/ (nedodržiavanie zmlúv, termínov splatnosti dlhov a pod.) je zrejmé, že exekúcia ohrozená byt' môže, keďže predmetný byt je jediným majetkom žalovaného 4/, na ktorom ak nebude zriadené záložné právo, môžu vzniknúť iné záložné práva alebo práva tretích osôb, prípadne môže žalovaný byt predať. Obdobne konal aj žalovaný 3/ X. V., ktorý sa vlastníctva pozemkov významnejšej hodnoty zbavil darovacou zmluvou, ktorou pozemky previedol na dcéru bez akejkoľvek protihodnoty napriek existencii splatnej pohľadávky žalobcu a obdobne je možné hodnotiť konanie obchodných spoločnosti v správe žalovaného 4/ citované vyššie. Navrhovateľ uviedol, že pri osvedčení úmyslu žalovaného s nehnuteľnosťou nakladať (pri nariadení neodkladného opatrenia) vychádza z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/278/2014, ktoré je uvedené v Komentári k Civilnému sporovému poriadku (ďalej len CSP) autorov Števček a kolektív na str. 1102 a podľa, ktorého ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu odporkyne nehnuteľnosti scudziť, mohlo by dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do tej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej. 4. Podľa navrhovateľa existuje obava, že do doby, kým bude voči dlžníkovi C.. P. L. vydané právoplatné rozhodnutie v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen, sp. zn. 13Cb/17/2016 a bude začaté exekučné konanie, dôjde k zmareniu možnosti vymôcť od dlžníka / dlžníkov uplatňovanú pohľadávku, nakoľko prevodom majetku na iné osoby dlžníci spôsobia, že nebude aký majetok postihnúť. Žalobca má dôvodnú obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, najmä možnými snahami žalovaného 4/ previesť nehnuteľnosť, zaťažiť ju, alebo ju dostať iným spôsobom mimo dispozície prípadnej exekúcie. Tým by bolo ohrozené a znemožnené vymoženie pohľadávky žalobou. Obavu žalobcu potvrdzuje fakt, že aj žalovaný 3/ postupoval takým spôsobom, že nehnuteľnosti previedol na tretiu osobu, čím znemožnil uspokojenie žalobcu a obdobne konajú aj ostatní dlžníci. 5. K osobe L.. U. L. navrhovateľ uviedol, že táto je účastníčkou tohto konania vzhľadom na to, že byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odkazom na § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 77 CSP. Navrhovateľ poukázal na ustanovenia §343, § 344, § 324 ods. 3 a § 326 CSP. 6. Navrhovateľ priložil k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia účtovnú uzávierku k 31.12.2015 spoločností Ekochema s.r.o., účtovnú uzávierku k 31.12.2015 spoločnosti Inveca a.s., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre okres: K. obec: K. katastrálne územie: K. vyhotovený k 17.05.2016, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre okres: K. obec: K. katastrálne územie: K. vyhotovený k 24.05.2017, úradný výpis z notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 08.03.2016, zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam uzavretú medzi žalobcom a žalovaným 1/ zo dňa 30.09.2013, uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/17/2016-57 zo dňa 18.10.2016, dohodu o určení vyplňovacieho práva k biankozmenke zo dňa 09.09.2013, fotokópiu zmenky vystavenej žalovaným 1/ dňa 31.05.2013, dohodu o zmieri zo dňa 05.10.2016 uzavretú medzi žalobcom na jednej strane a medzi žalovanými 1/, 2/ a 4/ na strane druhej. 7. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že z návrhu a priložených listinných dôkazov mal osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu možného ohrozenia prípadnej exekúcie na vymoženie žalovanej pohľadávky navrhovateľa ako žalobcu pre prípad jej právoplatného priznania. 8. Okresný súd uviedol, že vo veci samej je predmetom konania zaplatenie sumy 90.628,90 Eur s príslušenstvom: dohodnutý úrok vo výške 9.120,08 Eur, úrok z omeškania vo výške 28.603,47 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 90.628,90 Eur od 25.06.2016 do zaplatenia, spolu s dohodnutým úrokom 7 % ročne zo sumy 90.628,90 Eur od 25.06.2016 zaplatenia. Žalobca osvedčil svoj nárok voči žalovanému 4/, ktorý je predmetom konania viacerými predloženými listinnými dôkazmi a to najmä dohodou o zmieri zo dňa 05.10.2016, ktorej vyplýva, že žalovaný 4/ sa pohľadávku, ktorá je predmetom konania vo veci samej zaviazal uhradiť spoločne a nerozdielne so žalovanými 1/ a 2/. Žalobca ako veriteľ môže teda uspokojenie predmetnej pohľadávky požadovať od ktorého ktoréhokoľvek zo solidárne zaviazaných dlžníkov, vrátane žalovaného 4/. Rovnako žalobca osvedčil, že jeden zo solidárne zaviazaných dlžníkov je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti ohľadom ktorej žalobca žiada nariadiť zabezpečovacie opatrenie. 9. Okresný súd uviedol, že primárnym dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava, že budúca exekúcia pohľadávky, ktorá je predmetom konania vo veci samej bude ohrozená a poukázal na ustanovenie § 147 ods. 1 OZ, ktorého vyplýva, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM). S poukazom na ustanovenie § 147 ods. 1 OZ v spojení s primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia obsiahnutom v § 343 ods. 1 CSP (obava z ohrozenia budúcej exekúcie) je zrejmé, že zriadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebráni skutočnosť, že nehnuteľný majetok, ku ktorému má byť zriadené záložné právo má žalovaný 4/ v bezpodielovom spoluvlastníctve spolu so svojou manželkou, nakoľko zákon uspokojenie pohľadávky veriteľa len jedného z manželov z majetku patriaceho do BSM pripúšťa. Vyplýva to zo zásady, že v tomto majetkovom spoločenstve neexistujú podiely každého zo spoluvlastníkov na spoločnej veci, voči ktorému by sa mohlo obmedziť vymáhanie pohľadávky veriteľa jedného z manželov. Okresný súd upozornil, že zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ešte neznamená, že žalovaná pohľadávka bude v budúcnosti z tohto majetku patriaceho do BSM žalovaného 4/ a jeho manželky aj uspokojená. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia len posilňuje pozíciu žalobcu ako veriteľa pre prípad, ak mu žalovaná pohľadávka bude právoplatne v súdnom konaní priznaná, a následne nebude dobrovoľne splnená. 10. Okresný súd pripustil, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného 4/, ale aj jeho manželky, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedošlo k zásahu do ich práv nad nevyhnutnú mieru a či z neho vyplývajúce obmedzenia sledujú legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného 4/ a jeho manželky s poukazom na opísaný skutkový stav a platnú právnu úpravu súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Právo žalovaného 4/ a jeho manželky k predmetným nehnuteľnostiam v prípade neúspechu žalobcu v konaní nie je žiadnym spôsobom ohrozené. Žalovaný 4/ a jeho manželka sú len v určitom rozsahu obmedzení vo vzťahu k predmetu svojho vlastníckeho práva. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný 4/ a jeho manželka strpieť. 11. Proti rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie žalovaný 4/ ako dlžník, aj jeho manželka. 12. Dlžník v odvolaní uviedol, že okresný súd dospel na základe tvrdení navrhovateľa k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že je nevyhnutné, aby pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli splnené základné predpoklady, ktorými sú potreba neodkladnej úpravy pomerov spojená s existenciou reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Uviedol, že ak by mal záujem zmariť prípadnú exekúciu tým, že byt scudzí, mohol to urobiť už v minulosti, už od 31.05.2013. Poukázal na § 42a OZ, podľa ktorého by sa žalobca mohol v prípade prevodu bytu mohol jednoducho a úspešne domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorým by došlo k scudeniu bytu. Uviedol, že zabezpečovacie opatrenie zasahuje do jeho práv, práv jeho manželky a jeho detí, pričom ich ohrozuje na životných istotách. Uviedol, že on ani manželka nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti určenej na trvalé bývanie, v ktorej by mohli bývať v prípade predaja bytu a tiež nedisponuje peňažnými prostriedkami na zakúpenie takejto nehnuteľnosti. 13. Ku skutočnosti, že v júni 2016 vyrovnal svoje záväzky voči spoločnosti SBERBANK vo výške 13 tisíc Eur uviedol, že táto suma by vzhľadom na navrhovateľa nič nevyriešila, ale jej zaplatenie mu uvoľnilo byt. Ak by chcel žalobcu ukrátiť, byt mohol následne predať, v tom čase ešte nebola ani uzavretá dohoda o zmieri. 14. Dlžník v odvolaní zároveň uviedol argumenty, ktoré sa netýkajú nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ale súvisia s rozhodnutím vo veci samej, pričom uviedol, že žalobca hrubým spôsobom zaviedol súd, uviedol nepravdivé a skreslené informácie o účastníkoch sporu a o spore, čím významne skreslil skutočnosti, na základe ktorých súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nariadil zabezpečovacie opatrenie. K nutnosti zabezpečiť pohľadávku žalobcu záložným právom uviedol, že momentálne má žalobca uplatnené záložné právo na linku v zostatkovej hodnote 170.000 Eur a žalovaný 2/ Inveca a.s., pristúpila k dlhu žalovaného 1/ Ekochema s.r.o. s pohľadávkami minimálne vo výške dvojnásobku pohľadávky žalobcu. Žalobca tak má svoju pohľadávku zabezpečenú minimálne trojnásobnou hodnotou a preto nie je dôvod zriadiť zabezpečovacie právo na byt. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 15. Manželka dlžníka v odvolaní zhodne s dlžníkom poukázala na skutočnosť, že v byte žije aj ona a ich maloletý syn a plnoletá dcéra. Poprela, že by dlžník mal v úmysle byt previesť s poukazom na možnosť podania odporovacej žaloby voči takémuto právnemu úkonu. Ako bezpodielová vlastníčka bytu a matka dvoch detí kategoricky vylúčila možnosť, že by súhlasila s prevodom bytu, v ktorom má ona aj deti trvalý pobyt a ktorý predstavuje ich jediné možné a dostupné obydlie. Uviedla, že rozhodnutie okresného súdu spôsobuje neprimeraný zásah do jej práv a práv maloletých detí a že je značne neúmerné existujúcemu riziku zmarenia výkonu prípadnej exekúcie z dôvodu predaja predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podaním zo dňa 19.07.2017 vyjadrila súhlas s odvolaním dlžníka voči napadnutému rozhodnutiu. 16. Navrhovateľ sa k odvolaniam dlžníka a jeho manželky vyjadril, že manželka nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie odvolania. Navrhovateľ nemá vedomosť o jej vstupe do konania ani o žiadnom rozhodnutí súdu v tomto smere. Jej podanie neobsahuje potrebné náležitosti. 17. Navrhovateľ uviedol, že ak vlastníci bytu, na ktorý bolo napadnutým zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo argumentujú tým, že v byte majú trvalý pobyt oni a ich deti, toto tvrdenie považuje za nepreukázané. To sa týka aj tvrdenia o tom, že nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami na kúpu inej nehnuteľnosti K argumentom dlžníka, týkajúcim sa majetku jeho obchodných spoločností uviedol, že alebo má dosť majetku a nesplatenie pohľadávky je zámerným vyhýbaním sa zaplateniu, alebo nemá dosť majetku a teda jediný majetok je byt. Oboje platiť nemôže, ale oboje je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ poprel, že by dlžník mohol scudziť byt od 31.05.2013, pretože v liste vlastníctva bolo donedávna zapísané záložné právo banky, ktorá by s prevodom musela súhlasiť. Poprel tiež, že by sa odporovania právneho úkonu scudzenia bytu mohol domáhať jednoducho a úspešne. 18. Navrhovateľ poprel argumenty, ktoré uviedol dlžník v súvislosti so sporom vo veci samej. Pripustil, že dlžník nerobí obštrukcie a svoj dlh uznal, napriek tomu ho nezaplatil. Pokiaľ dlžník argumentoval, že navrhovateľ má pohľadávku zabezpečenú minimálne trojnásobnou hodnotou, to nie je pravda, pretože linka má hodnotu šrotu. Opak by musel dokázať žalovaný. Lis je splatený (chýba posledných 4.000 Eur) a pohľadávka je stále vo výške viac ako 124 tisíc Eur. O inom majetku a pohľadávkach navrhovateľ nemá vedomosť. 19. K námietke manželky dlžníka, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je neprimeraným zásahom do jej práv uviedol, že zásah do jej práv nastal v čase uzavretia manželstva a nesplatenia pohľadávky riadne a včas. Odkázal pritom na § 147 ods. 1 OZ. Uviedol, že obyvatelia bytu netvrdili, že by mali byt úmysel previesť, naopak prejavili vôľu v ňom dlhodobo bývať a vlastniť ho. Preto zápisom záložného práva k bytu v prospech žalobcu ich práva nemôžu byť obmedzené, ani nedošlo k zásahu do práv vlastníka nad nevyhnutnú mieru. Byt môžu ďalej užívať. V konaní vo veci samej nebol preukázaný iný možný spôsob zaplatenia pohľadávky žalobcu a podľa jeho informácií ani iný spôsob zatiaľ neexistuje. 20. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania. 22. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod č.k. 13Cb/17/2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ Ekochema s.r.o., IČO: 44 652 640, so sídlom Tulská 19, Zvolen, žalovaného 2/ Inveca a.s., IČO: 44 102 747, so sídlom Jilemnického 3, Zvolen a žalovaného 3/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, B. O. P. zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 90.628,90 Eur, dohodnutý úrok vo výške 9.120,08 Eur, úrok z omeškania vo výške 28.603,47 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 90.628,90 Eur od 25.06.2016 do zaplatenia, spolu s dohodnutým úrokom 7 % ročne zo sumy 90.628,90 Eur od 25.06.2016. Uznesením č. k. 13Cb/17/2016-57 zo dňa 18.10.2016 okresný súd na návrh žalobcu pripustil, aby do konania ako ďalší subjekt na strane žalovaných vstúpil žalovaný 4/ C.. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX K.. 23. Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 08.06.2017, ktorým zaviazal žalovaných v I., II., III. a IV. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 124.608,84 Eur pozostávajúcu z istiny vo výške 90.628,90 Eur, úroku vo výške 1.083,40 Eur, úroku z omeškania vo výške 32.896,54 Eur, úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 90.628,90 Eur od 22.12.2016 až do zaplatenia a úroku vo výške 3,5 % ročne zo sumy 90.628,90 Eur od 22.12.2016 až do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný 4/ podal voči rozsudku odvolanie. Odvolací súd rozhodnutím 43Cob/173/2017-209 zo dňa 18.01.2018 rozhodnutie okresného súdu potvrdil. 24. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 25. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 26. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 27. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 28. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedenie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 29. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 30. Zabezpečovacie opatrenie je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré Civilný sporový poriadok upravil ako tzv. osobitné procesné postupy. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán za predpokladu, že jeho navrhovateľ osvedčí, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku a zároveň osvedčí, že je dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. 31. Konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle Civilného sporového poriadku samostatným konaním, v ktorom súd rozhoduje o návrhu na jeho nariadenie autonómne, bez procesnej závislosti na konaní vo veci samej, v ktorej rozhoduje o priznaní peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Procesná samostatnosť konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia sa okrem iného prejavuje aj v tom, že okruh subjektov, voči ktorým sa navrhovateľ domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť totožný s okruhom subjektov, ktoré sú sporovými stranami v konaní vo veci samej. Osobitne pokiaľ majetok, ktorého sa má zriadenie záložného práva týkať patrí iba jednému s okruhu žalovaných subjektov. Z vymedzenia zabezpečovacieho opatrenia v § 343 CSP totiž vyplýva, že súd môže zriadiť záložné právo iba na majetok dlžníka. 32. V prejednávanej veci doručil navrhovateľ súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči dlžníkovi, ktorý je v konaní vo veci samej v procesnom postavení žalovaného 4/ a voči jeho manželke. Z vymedzenia podstaty neodkladných a zabezpečovacích opatrení vyplýva, že môžu byť za splnenia ostatných procesných podmienok nariadené aj voči tretej osobe. Manželka dlžníka nie je sporovou stranou v konaní vo veci samej, napriek tomu v priebehu tohto konania je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie aj na jej majetok, pokiaľ je tento zároveň majetkom vo vlastníctve dlžníka - žalovaného 4/. Ako okresný súd v odôvodnení rozhodnutia správne uviedol, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spojené so zásahom do práv manželky dlžníka. Okresný súd rozhodoval aj o jej právach a preto má v konaní právo na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktoré ju obmedzuje na jej právach, ako aj na podanie návrhu na zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd preto rozhodoval aj o jej odvolaní voči nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. 33. Odvolací súd sa stotožnil s okresným súdom v závere, že je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie na byt dlžníka, ktorý je v BSM. K majetku, ktorý je v BSM majú vlastnícke právo obaja manželia, ktorí nemajú nijakým spôsobom určený podiel na vlastníckom práve k spoločným veciam a vlastnícke právo každého manžela sa týka celého majetku. Byt v BSM je majetkom dlžníka a tak spadá do vymedzenia predmetu zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je možné zriadiť na veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka. Zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením sa riadi Civilným sporovým poriadkom a nie je podmienené aplikáciou § 147 ods. 1 OZ, ako to naznačil okresný súd. Ustanovenie § 147 ods. 1 OZ upravuje predpoklady výkonu rozhodnutia z majetku dlžníka ktorý je v BSM v prípade, ak pohľadávka vznikla za trvania manželstva. Táto skutočnosť však v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebola osvedčená, ani nebol dôvod ju osvedčovať, pretože zabezpečovacie opatrenie sa týka iba zriadenia záložného práva, nie predpokladov jeho výkonu. 34. Nevyhnutnou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Civilný sporový poriadok bližšie obsah takejto obavy nevymedzuje. Presná a konkrétna špecifikácia všeobecnej požiadavky na existenciu „obavy z ohrozenia exekúcie“ by v procesnej právnej norme bola sotva možná. Zabezpečovacie a neodkladné opatrenia majú špecifický charakter, sú to procesné postupy ktoré je možné aplikovať iba v prípadoch, kedy je nutné zasiahnuť do právneho vzťahu medzi stranami sporu tak naliehavo, že je odôvodnený postup pri ktorom súd nevykonáva dokazovanie a o návrhu rozhoduje spravidla iba na základe skutočností, ktoré v ňom uvedie navrhovateľ. Súd je preto pri tak závažnom zásahu povinný postupovať v súlade so základnými princípmi Civilného sporového poriadku, najmä čl. 2 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Z uvedeného vyplýva, že výklad pojmu „obava“ z ohrozenia exekúcie súd vykoná vždy vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, s prihliadnutím na účel navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a proporcionalitu jeho nariadenia vzhľadom ku chránenému záujmu. 35. Obava zo zmarenia exekúcie musí mať určitú kvalifikovanú intenzitu na to, aby odôvodnila tak závažný zásah do práv odporcu, akým je zriadenie záložného práva na byt. Obava zo zmarenia exekúcie musí byť aktuálna, naliehavá, odôvodňujúca potrebu okamžitého zásahu, aby bola plne v súlade s vymedzením zabezpečovacieho opatrenia, pre ktoré sa podľa § 343 CSP primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. Zároveň obava z ohrozenia exekúcie musí byť reálna, hypotetické predpoklady nestačia na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotná existencia dlhu nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho ani neodkladného opatrenia. Dôvodom na jeho nariadenie je iba také správanie dlžníka, ktoré nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa takými zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia. I keď je možné súhlasiť so záverom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/278/2014, na ktorý poukázal žalobca v návrhu, že nie vždy je nutné čakať na prejavenie úmyslu dlžníka scudziť majetok, pretože už po jeho prevode sa môže zhoršiť postavenie veriteľa do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať o súdnu ochranu vo veci samej, tento záver nie je možné vykladať tak, že súd má automaticky nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak je osvedčená existencia dlhu, bez ohľadu na správanie sa dlžníka, pretože dlžník by hypoteticky raz mohol vykonať zásahy do svojho majetku, aj keď tomu zatiaľ nič nenasvedčuje. Takýto postup súdu by bol v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. Súd je v každom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať, či okolnosti prípadu a správanie dlžníka odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie. 36. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že ohrozenie exekúcie je v tom, že žalovaní 1/ a 2/ nevlastnia žiaden majetok významnejšej hodnoty, že žalovaný 3/ sa vlastníctva svojich pozemkov zbavil darovacou zmluvou dcére a že dlžník ako žalovaný 4/ uhradil dlh viaznuci na byte v prospech banky, čím uhradil záväzok neskôr splatný. Rozsah majetku ostatných žalovaných ani správanie žalovaného 3/ nemajú výpovednú hodnotu o tom, aký postupy zvolí žalovaný 4/. Preto skutočnosť, že žalovaný 3/ zmenšil hodnotu svojho majetku by bola založila dôvod na podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému 3/, ale nie voči inému dlžníkovi. Údaje o splatení záväzku banke nenasvedčujú záveru, že žalovaný 4/ ako dlžník splatil záväzok neskôr splatný v snahe ukrátiť navrhovateľa. Dlžník vyplatením pohľadávky banky predišiel dražbe bytu v prospech banky, takže postupoval tak, aby byt ostal v jeho vlastníctve a takéto správanie nie je možné vyložiť ako prejav snahy previesť vlastníctvo k bytu na inú osobu, alebo ho zaťažiť v prospech inej osoby a znemožniť tak uspokojenie pohľadávky veriteľa. Naopak, z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplynulo, že dlžník v konaní vo veci samej poskytol veriteľovi súčinnosť a zároveň veriteľ v návrhu neuviedol žiadne také konanie dlžníka, z ktorého by vyplývala snaha dlžníka previesť byt ako jediný relevantný majetok v jeho vlastníctve na inú osobu, alebo snaha zaťažiť ho vecným právom tretej osoby, čo by rovnako mohlo zmariť výkon rozhodnutia v prospech veriteľa. 37. Okresný súd v konaní vo veci samej vyhovel žalobe a žalovaných 1/ až 4/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu rozsudkom zo dňa 18.01.2018 potvrdil, preto žalobca bude po jeho doručení sporovým stranám disponovať právoplatným exekučným titulom, na základe ktorého môže v prípade, ak žiaden z dlžníkov dlh nezaplatí, iniciovať exekúciu v rámci ktorej exekútor môže speňažiť byt dlžníka aj bez toho, aby na ňom bolo zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo. Táto skutočnosť musí motivovať dlžníka (žalovaného 4/) aby zabezpečil neodkladné zaplatenie dlhu žalobcovi či už zo svojich prostriedkov, alebo z prostriedkov pôvodného dlžníka, na správanie ktorého má ako jeho konateľ dosah. 38. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh zamietol, pretože navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia nepreukázal obavu, že bez jeho nariadenia bude exekúcia ohrozená. 39. Vzhľadom k tomu, že vydaním rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia konanie voči L.. U. L. končí, je potrebné rozhodnúť aj o jej nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods.1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal manželke žalovaného 4/, pretože bola v odvolacom konaní úspešná, voči navrhovateľovi, ktorý úspešný nebol. O výške náhrady trov odvolacieho konania aj konania na súde prvej inštancie rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. O nároku žalovaného 4/ na náhradu trov konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie voči žalovanému 4/ končí, teda v rozhodnutí vo veci samej. 40. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).