Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/296/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705211708 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6705211708.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: O. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., L. XX/XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Zvolen, Trhová 1, proti žalovanému: Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., L. XX/XX, zastúpenému JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie, Zvolen, Nám. SNP 17/29, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 17C 227/2005-452 zo dňa 18. 02. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktorým ruší žalobcu v užívaní nehnuteľností postavených na pozemku s parc. č. CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX vedenom na Katastrálnom úrade K. K., Správa katastra J., kat. úz. A. a tak obmedzovať žalobcu vo výkone jeho vlastníckych práv. Najmä je žalovaný povinný umožniť žalobcovi vstup na jeho pozemok s parc. č. CKN XXX/X - záhrady o výmere 670 m2, zapísaný na LV č. XX, vedenom na Katastrálnom úrade K. K., Správa katastra J., kat. územie A. a žalobcov pozemok s parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2 zapísaný na LV č. XXX vedenom na Katastrálnom úrade K. K., Správa katastra J., kat. územie A. a umožniť žalobcovi montáž žľabov, omietnutie fasády ako aj akúkoľvek opravu, výmenu alebo údržbu strechy nehnuteľností postavených na pozemku parc. č. CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX vedenom na Katastrálnom úrade K. X. VSpráva katastra J., kat. územie A.. Ďalej je žalovaný povinný žalobcovi umožniť vstup na jeho pozemok parc. XXX/X - záhrady o výmere 670 m2, zapísaný na LV č. XX vedenom na Katastrálnom úrade K. K., Správa katastra J., kat. územie A., za účelom oplotenia pozemku žalobcu s parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2 zapísaný na LV č. XXX vedenom na Katastrálnom úrade K. K., Správa katastra J., kat. územie A., plotom vo výške 180 cm a dĺžke 35 m. Prvostupňový súd zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojím návrhom zo dňa 10. 11. 2005 domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva pôvodne ešte voči žalovanej Q. A., nar. XX. 4. XXXX, ktorá v priebehu konania zomrela. Podľa osvedčenia o dedičstve č.k. 23D 124/2010 zo dňa 11. 3. 2011 a právoplatného dňa 29. 3. 2011 sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností terajší žalovaný Z. A., nar. 1. XX. XXXX. V priebehu konania, potom ako bol vypracovaný znalecký posudok znalcom T.. O. C. žalobca požiadal o zmenu návrhu a to tak, že žiadal, aby petit znel, že žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktorým ruší žalobcu v užívaní nehnuteľností postavených na pozemku s parc. č. CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX vedenom na Katastrálnom úrade K. K., Správa katastra J., kat. úz. A. a tak obmedzovať žalobcu vo výkone jeho vlastníckych práv. Najmä je žalovaný povinný umožniť žalobcovi vstup na jeho pozemok s parc. č. CKN XXX/X - záhrady o výmere 670 m2, zapísaný na LV č. XX, vedenom na Katastrálnom úrade K. K., Správa katastra J., kat. územie A. a žalobcov pozemok s parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2 zapísaný na LV č. XXX vedenom na Katastrálnom úrade K. K., Správa katastra J., kat. územie A. a umožniť žalobcovi montáž žľabov, omietnutie fasády ako aj akúkoľvek opravu, výmenu alebo údržbu strechy nehnuteľností postavených na pozemku parc. č. CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX vedenom na Katastrálnom úrade K. K., Správa katastra J., kat. územie A.. Ďalej je žalovaný povinný žalobcovi umožniť vstup na jeho pozemok parc. XXX/X - záhrady o výmere 670 m2, zapísaný na LV č. XX vedenom na Katastrálnom úrade K. K., Správa katastra J., kat. územie A., za účelom oplotenia pozemku žalobcu s parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2 zapísaný na LV č. XXX vedenom na Katastrálnom úrade K. K., Správa katastra J., kat. územie A., plotom vo výške 180 cm a dĺžke 35 m. 3. Žalobca tvrdil, že zo strany žalovaného a predtým zo strany jeho právnej predchodkyne dlhodobo mu nie je umožnený prístup cez pozemok žalovaného k jeho nehnuteľnosti tak, aby boli z jeho strany vykonané nevyhnutné opravy a údržba nehnuteľností - steny, odkvapov na odvod dažďovej vody, ako je obmietnutie fasády s tým, že všetky tieto stavebné práce sú s odstupom času nevyhnutné na udržanie nehnuteľností v stave spôsobilom nielen na jej užívanie ale aj na jej zachovanie z hľadiska stavu statického a technického. Strešná krytina nehnuteľností v jeho vlastníctve po niekoľkých rokoch potrebuje nevyhnutú opravu, resp. výmenu strešnej krytiny. Žalobca uvádzal, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je vedená na LV č. XXX Správy katastra J., kat. úz. A., parc. CKN XXX TTP vo výmere 547 m2, CKN XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 155 m2, CKN XXX/X orná pôda vo výmere 54 m2, CKN XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 165 m2, CKN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2 a parc. CKN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2 s rodinným domom, súp. č. XX na parc. CKN XXX/X pod B1 v jeho mene v celosti. V čase podania návrhu ešte pôvodne označená žalovaná bola vlastníčkou nehnuteľnosti, vedenej na LV č. XX, Správa katastra J., kat. úz. A., parc. č. R. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2 a parc. CKN XXX/X záhrada o výmere 670 m2 s domom č. XX na parc. CKN XXX/X. Pôvodne ešte žalovaná mala o jeho nehnuteľnosť opreté uskladnené drevo, ktoré len nedávno odviezla a v čase podania návrhu mala pôvodne označená žalovaná o jeho múr opretý uskladnený kovový šrot, konkrétne staré poľnohospodárske stroje a ďalej má v týchto priestoroch zasadené divo rastúce dreviny, ktoré previsujú na jeho pozemok a poškodzujú strechu jeho nehnuteľnosti. Z dôvodu, že mu ešte pôvodne označená žalovaná neumožnila prístup na pozemok nemôže si opraviť odkvapy na odvod dažďovej vody s tým, že je mu zamedzovaný prístup na pozemok pôvodne označenej žalovanej a terajšieho žalovaného za účelom nápravy s tým, že si nemôže urobiť údržbu steny na jeho nehnuteľnosti. 4. Okresný súd na vec aplikoval ust. § 127 ods. 1 Obč. zák. a § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 5. Vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, z pripojených listov vlastníctva pre okres J., Obec a kat. územie A. č. XXX a XXX, ako aj z osvedčenia o dedičstve č. 23D 124/2010 zo dňa 11. 03. 2011 zistil, že účastníci konania sú vlastníkmi susediacich pozemkov s tým, že žalobca vlastní pozemky parcelné číslo XXX/X o výmere 152 m2, zastavané plochy a nádvoria a XXX/X o výmere 54 m2 orná pôda, XXX/X o výmere 165 m2 zastavané plochy a nádvoria, XXX/X o výmere 154 m2 zastavané plochy a nádvoria, XXX/X o výmere 122 m2 zastavané plochy a nádvoria a XXX o výmere 547 m2 trvalé trávnaté porasty. Na parc. č. XXX/X má žalobca postavený rodinný dom súp. č. XX. Žalovaný je vlastníkom pozemkov parc. č. XXX/X o výmere 437 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX/X o výmere 670 m2 záhrady. Na parcele č. XXX/X je postavená budova súp. č. XX. Znalec T.. O. C. vo svojom znaleckom posudku č. 40/2012 určil priebeh hranice medzi parcelami CKN XXX/X zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX pre kat. územie A. pod B1 na mene žalobcu a parcely CKN XXX/X - záhrady, zapísané na LV č. XX kat. územie A. pod B1 na mene žalovaného, keďže priebeh hranice medzi účastníkmi konania bol sporný. Znalec vo svojom závere znaleckého posudku uviedol, že urči spornú hranicu na základe geometrického plánu č. 920-0235-68 zo dňa 04. 10. 1968, ktorý je jediným platným grafickým podkladom pre určenie tejto hranice medzi parcelami KNC XXX/X na strane žalobcu a XXX/ X, XXX/X na strane žalovaného. Od roku 1968 sa priebeh hranice nemenil, tejto zodpovedajú aj výmery jednotlivých dotknutých parciel. Určená sporná hranica zobrazená na priloženom znaleckom nákrese zosilnenou čiernou čiarou prechádza bodmi 1-4. Medzi bodmi 1 a 4 má správne hranica prechádzať cez hospodársku budovu žalovaného vo vzdialenosti od múra budovy tak, ako je vyznačená v priloženom vytýčenom náčrte. Sporná hranica bola určená v roku 1968, na základe rozdelenia vtedajšej parcely EN XXX/X geometrickým plánom 920-0235-68, kde sú uvedené všetky miery, na podklade ktorých sa dá jednoznačne vytýčiť sporná hranica. Ostaté podklady sa týkajú týchto parciel, ale nemenia túto hranicu od roku 1968. Pôvodná katastrálna mapa je v mierke 1:2880, 1 ml na mape je v skutočnosti 2,8 m a na mape v tejto mierke sa nedajú zobraziť dve čiary vo vzdialenosti 0,5 m, preto na tejto mape nie je možné vidieť, zobraziť okrajovú vzdialenosť k tejto šírke. 6. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že znalec T.. T. Y. vo svojom znaleckom posudku č. 45/2007, ktorý v rámci konania Okresného súdu Zvolen 10C 160/2003 ohľadom tých istých účastníkov konania a tých istých nehnuteľnosti, zisťoval skutočné príčiny závad na stavebných objektoch. Vo svojom závere znalec uviedol, že dažďová voda vteká na pozemok rodinného domu pani A., ktorá bola v tomto konaní pôvodne označená ako žalovaná. Stavebná konštrukcia je pripravená tak, že povrchové dažďové vody je možné zachytiť tak, aby nevtekali na pozemok pani A.. Tento bod je splniteľný len na za podmienok rešpektovania stavebného zákona. Stavebné úpravy na zachytenie dažďových vôd sú jednoduché bez zväčšených finančných nákladov. Dajú sa uskutočniť len na základe § 134 Stavebného zákona o vstupe na cudzie pozemky. Znalec skonštatoval, že pokiaľ nebude umožnený vstup na pozemok, nemôže sa sťažovateľka (pani A. pozn. odvolacieho súdu) domáhať nápravy na strešnej klampiarskej konštrukcii, ktorá by zabezpečila odtok vody do verejného priestoru. Znalec tiež poznamenal, že ide o problémy, ktoré sa dajú technicky jednoducho riešiť za podmienky vstupu na cudzie pozemky. Okresný súd tiež konštatoval, že v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 10C 160/2003 bolo preukázané, že tak pôvodne označená žalovaná pani A., ako aj terajší žalovaný neumožňujú žalobcovi prístup na ich pozemok a žalobca si tak nemôže opraviť odkvapy na odvod dažďovej vody, nemôže si urobiť údržbu steny jeho nehnuteľnosti a teda omietnuť fasádu a taktiež si nemôže oplotiť svoj pozemok. Tieto stavebné práce sú s odstupom času už nevyhnutné na udržanie nehnuteľnosti v stave spôsobilom na ich užívanie, ale aj na zachovanie tejto nehnuteľnosti z hľadiska stavu statického a technického. 7. Prvostupňový súd konštatoval, že nakoniec samotná, pôvodne označená žalovaná Q. A., v inom konaní 10C 160/2003 sa sťažovala, že z nehnuteľnosti žalobcu na jej pozemok odteká dažďová voda, čo bolo v tomto konaní preukázané znaleckým posudkom tým, že sám znalec uviedol, že toto je možné technicky riešiť za predpokladu, že bude umožnený vstup na cudzí pozemok. 8. Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia tiež konštatoval, že zo záveru znaleckého posudku T.. O. C. tak, ako vytýčil hranicu medzi susediacimi pozemkami je zrejmé, že vzhľadom na vzdialenosti medzi rodinným domom žalobcu a hranicou medzi pozemkami žalobcu a žalovaného nie je možné z pozemku žalobcu vykonať montáž žľabov, omietnuť fasádu rodinného domu a robiť opravy, výmenu a údržbu strechy nehnuteľnosti, teda rodinného domu žalobcu a taktiež postaviť na spornej hranici oplotenie. Zo samotného znenia ust. § 127 ods. 3 Obč. zák. vyplýva, že vlastníci pozemkov musia umožniť vstup na svoje pozemky a stavby v tých prípadoch, keď to nevyhnutne vyžaduje údržba alebo obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Umožniť sa má vstup na susediaci pozemok najmä v súvislosti s výkonom tých práv, ktoré by sa bez vstupu na tento pozemok, prípadne stavby nemohli vôbec alebo v časti vykonať, a bez ktorých by susediace pozemky a stavby nemohli byť riadne udržiavané alebo obhospodarované. Napríklad omietnutie alebo oprava stavby domu, ku ktorej je len prístup zo strany susediaceho pozemku. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako to uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku. V súvislosti s výrokom o trovách konania okresný súd aplikoval § 151 ods. 3 OSP tak, že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 9. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Požadoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. 10. V úvode podaného odvolania žalovaný odcitoval ust. § 201 OSP, 204 ods. 1 OSP, § 205 ods. 1 OSP, § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ OSP. Tiež citoval ust. § 213 ods. 1 OSP, § 219 OSP. Zároveň odcitoval ust. § 220 ods. 1 OSP, § 221 ods. 1 písm. h/ OSP. Odcitoval ust. § 123 Občianskeho zákonníka, § 124 Občianskeho zákonníka a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 11. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že podľa pôvodného tvrdenia žalobcu mala právna predchodkyňa žalovaného opreté uskladnené drevo a následne mala o múr opretý uskladnený kovový šrot, konkrétne staré poľnohospodárske stroje a tiež zasadené divo rastúce dreviny, ktoré prevísajú na pozemok žalobcu a poškodzujú strechu jeho nehnuteľnosti. Tiež žalobca v konaní tvrdil, že mu právna predchodkyňa žalovaného neumožnila prístup na jeho pozemok a nemôže si opraviť odkvapy na odvod dažďovej vody a urobiť údržbu steny jeho nehnuteľnosti. Žalovaný uviedol, že právna predchodkyňa žalovaného sa v konaní písomne vyjadrila tak, že odmieta tvrdenie žalobcu, podľa ktorých je povinná skladovať či už drevo alebo poľnohospodárske stroje vo vzdialenosti nie menej ako 5 metrov od žalobcovho pozemku. K tvrdeniu žalobcu, že mu neumožnila vstup na svoj pozemok, za účelom montáže žľabov a omietnutia fasády domu, právna predchodkyňa žalovaného uviedla, že túto povinnosť nemá do času, kým tak príslušný stavebný úrad predmetné nehnuteľnosti neskolauduje, resp. súd vo Zvolene nerozhodne v konaní vedenom pod. sp. zn. 10C 160/03. 12. Žalovaný v súvislosti s požiadavkou žalobcu umožniť montáž žľabov na streche jeho domu v odvolaní uviedol, že strecha rodinného domu žalobcu je na pôvodnom dome sedlová, na prístavbe - novostavbe sedlová, orientovaná kolmo na pôvodnú sedlovú strechu, čím sa v mieste stretnutia týchto dvoch striech vytvorilo úžľabie, teda zmenou konštrukcie strechy z pôvodnej jednoduchej sedlovej na dve proti sebe stojace sedlové strechy a vytvorením tzv. úžľabia sa zásadným spôsobom zmenili pomery ohľadne stekajúcej dažďovej vody na pozemok žalovaného, a to nielen čo do množstva, ale aj vodu, v ktorom dažďová voda steká a ďalej steká už len jedným smerom, čím sa znehodnocuje oporný múrik žalovaného a brána žalovaného. Žalobca mal už pred podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia a prípravy projektu predvídať túto situáciu a nie si prostriedkami občianskeho práva vynucovať nápravu v nedostatkoch, ktoré sám privodil. Stavba žalobcu bola podľa názoru právnej predchodkyne žalovaného realizovaná v rozpore s vydaným stavebným povolením a projektovou dokumentáciou, ktorá nepredpokladala presah strechy žalobcu cez obvodové múry stavby žalobcu tak, ako to vyplýva z priloženého projektového náčrtu, kde je strecha stavby žalobcu vyznačená oranžovou farbou. Žalovaný podotkol, že žalobca nemá ku dňu spísania odvolania osadené žľabové háky, ktoré sa osádzajú pred položením strešnej krytiny a teda možno zo správania žalobcu usudzovať, že nemal záujem predmet sporu spočívajúci v stekaní dažďovej vody odstrániť. Podotkol, že žľabové háky je možné osadiť bez vstupu na pozemok žalovaného a to zo strechy žalobcu. V súvislosti s požiadavkou žalobcu, aby mu žalovaný umožnil vstup na pozemok žalovaného CKN parc. č. XXX/X kat. územie A., za účelom oplotenia pozemku plotom vo výške 180 cm o dĺžke 35 m, žalovaný vyslovil nesúhlas. Žalovaný v tomto smere v odvolaní uviedol, že namieta najmä, že znalec T.. O. C. v rámci znaleckého dokazovania vykonal vytýčenie len na podklade geometrického plánu 9020-035-68 zo dňa 04. 10. 1968 bez toho, aby si zadovážil aj ďalšie listinné podklady napr. z katastra nehnuteľností alebo založený v súdnom spise. Žalovaný má za to, že hranice pozemkov č. XXX/X a XXX/X sú rozdielne zakreslené resp., že hranica uvedených pozemkov už neprechádza a nie je totožná s obvodovým múrom nehnuteľnosti žalobcu. Taktiež sú nesprávne zakreslené hranice medzi parcelami č. XXX/X a XXX/X a pod.. Pokiaľ súd prvého stupňa vzal za preukázané, že znalec T.. C. na priloženom vytyčovacom náčrte čiernou farbou znázorňuje platný stav katastra nehnuteľností registra C, červenou čiarou je znázornená skutočnosť odlišná od grafických udalostí v katastri nehnuteľností a čiernou zosilnenou čiarou je znázornená hranica medzi parcelami KNC XXX/X a XXX/X, XXX/X tak, ako má správne prechádzať označená bodmi 1 až 4, tak pri tomto stave nesúhlasia výmery jednotlivých parciel so stavom podľa katastra nehnuteľností, keď sa výmera parcely XXX/X zmenšila a výmera parcely XXX/X a XXX/X zväčšila. 13. Žalovaný tiež v podanom odvolaní namieta, že rozsudok okresného súdu trpí vadou a to nedostatočným odôvodnením. V tejto súvislosti vyjadril názor, že samotné rozhodnutie súdu prvého stupňa je z uvedeného dôvodu nevykonateľné, a to najmä z dôvodov, že žalovanému sa ukladajú neurčité povinnosti do budúcnosti „umožniť žalobcovi montáž žľabov, omietnutie fasády, ako aj akúkoľvek opravu, výmenu alebo údržbu strechy nehnuteľností postavených na pozemku parc. č. CKN XXX/X, ako aj umožniť vstup na jeho pozemok parc. č. XXX/X... za účelom oplotenia pozemku žalobcu s parc. č. XXX/X... plotom vo výške 180 cm o dĺžke 35 m“, pričom o plote resp. jeho stavbe môže rozhodnúť len príslušný stavebný úrad. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný rozhodnutie prvostupňového súdu za neodôvodnené, nezrozumiteľné a zmätočné, nemajúce tak oporu vo vykonanom dokazovaní, ako aj v zákone. 14. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní okrem obsiahlej citácie príslušných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku uvádza jeho skutkové tvrdenia, ktoré prednášal a uvádzal počas celého 16 ročného sporu, a ktoré opakovane uvádza, pričom v celom spore ide o úplne jednoduchú vec, a to najmä právo vlastníka nehnuteľnosti domôcť sa ochrany podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Protiprávnosť zásahov žalovaného sa skutkovo aj s odborným znaleckým posudkom v celom rozsahu potvrdilo a tomuto stavu zodpovedajú aj výroky rozsudku a jeho zdôvodnenie. V podanom odvolaní žalovaný ani nenamieta neoprávnenosť jeho protiprávneho konania, ale uvádza skutočnosti, ktoré podľa neho bránia uplatneniu práva žalobcu ako údajnú legálnosť stavby, nesprávny znalecký posudok. So všetkými jeho námietkami sa v napadnutom rozsudku vysporiadal okresný súd. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny a zákonný potvrdil a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. 15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contratio) len v rozsahu odvolania žalovaného podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. 16. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení v § 470 ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd na vec, na základe podaného odvolania žalovaného, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. V tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. 20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne, právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 CSP, § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvádzanými v odvolaní a procesným postupom súd prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP). 21. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Žalovaný žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými v odvolaní nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na doplnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôraznenie jeho správnosti v tomto smere odvolací súd uvádza: 22. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. 23. V citovanom ustanovení § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka je upravené tzv. legálne bremeno, z ktorého pre vlastníkov susediacich pozemkov vyplývajú obmedzenia, ktoré spočívajú v povinnosti umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, za predpokladu, že to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov. Nevyhnutnou údržbou treba rozumieť nielen opravy, ale aj úpravy stavieb tak, aby zodpovedali stavebnotechnickým a iným, najmä bezpečnostným predpisom, napríklad predpisom o požiarnej ochrane a pod. Obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb nie je totožné s údržbou, preto ho treba chápať ako každú inú nevyhnutnú hospodársku činnosť, ktorú vlastník musí vykonať, aby nezmaril výsledky hospodárskej činnosti na vlastnom pozemku alebo vo vlastnej stavbe. Nevyhnutnosť údržby a obhospodarovania musí vyplynúť z následkov, ktoré by vznikli, ak by sa takáto údržba alebo obhospodarovanie susediaceho pozemku či stavby neuskutočňovalo. Údržbu a obhospodarovanie možno vykonávať len v nevyhnutnej miere a nevyhnutnú dobu. To sú kritériá, ktoré treba posudzovať objektívne, pričom treba vychádzať z určitého časového priemeru, za aký sa úkony údržby a obhospodarovania v nevyhnutnej miere dajú uskutočniť. Ustanovenie konkrétne nevymedzuje, ktoré osoby sú oprávnené vstupovať na susediaci pozemok alebo susediacu stavbu. Z toho vyplýva, že oprávnená osoba môže za zákonných predpokladov použiť na nevyhnutnú údržbu a obhospodarovanie aj iné kvalifikované osoby (napr. na remeselnícke práce, výkony na pozemkoch a pod.). 24. V prejednávanej veci odvolací súd podobne ako prvostupňový súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. 25. Vykonaným dokazovaní bolo preukázané, že vzhľadom na vzdialenosti medzi rodinným domom žalobcu a hranicou medzi pozemkami žalobcu a žalovaného nie je možné z pozemku žalobcu vykonať montáž žľabov, omietnuť fasádu rodinného domu a robiť opravy, výmenu a údržbu strechy nehnuteľnosti, teda rodinného domu žalobcu a taktiež postaviť na hranici predmetných pozemkov oplotenie. 26. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že žalobca a pred ním jeho právna predchodkyňa neumožnili žalobcovi vstup na pozemok s parc. č. CKN XX. Sám záhrady o výmere 670 m2, zapísaný na LV č. XX, vedenom na Katastrálnom úrade K. K., Správa katastra J., kat. územie A. a neumožnili žalobcovi montáž žľabov, omietnutie fasády, opravu, výmenu alebo údržbu strechy nehnuteľností postavených na pozemku parc. č. CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX vedenom na Katastrálnom úrade K. K., Správa katastra J., kat. územie A.. Taktiež neumožnili vstup na pozemok parc. XXX/X - záhrady o výmere 670 m2, zapísaný na LV č. XX vedenom na Katastrálnom úrade K. K., Správa katastra J., kat. územie A., za účelom oplotenia pozemku žalobcu s parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2 zapísaný na LV č. XXX vedenom na Katastrálnom úrade K. K., Správa katastra J., kat. územie A., plotom vo výške 180 cm a dĺžke 35 m. 27. Sám žalovaný uvedené skutočnosti ani nepopieral, ale iba tvrdil, že túto povinnosť nemá, resp. že túto povinnosť nemala jeho právna predchodkyňa a to z dôvodu, že podľa jeho tvrdenia v prípade stavby žalobcu ide o stavbu neskolaudovanú. 28. Uvedená námietka žalovaného je však nedôvodná. To či ide o stavbu skolaudovanú alebo nie je z hľadiska splnenia si povinnosti podľa vyššie citovaného ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepodstatné. Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. 29. Vykonaným dokazovaním bolo okrem iného preukázané, že na stavbe vo vlastníctve žalobcu je potrené urobiť práce potrebné pre údržbu a úpravu tak, aby zodpovedala stavebnotechnickým a iným požiadavkám. Túto skutočnosť potvrdila sama právna predchodkyňa žalovaného, ktorá sa voči žalobcovi v inom súdnom konaní domáhala, aby žalobca zamedzil vytekaniu dažďovej vody na pozemok toho času vo vlastníctve žalobcu. 30. Žalovaný v podanom odvolaní okrem uvedenej námietky neuviedol žiadne iné relevantné námietky, ktoré by mohli privodiť zrušenie resp. zmenu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Ak žalovaný je toho názoru, že hranica medzi pozemkami má prebiehať inak ako to ustálil znalec T.. C. vo svojom znaleckom posudku č. 40/2012, má možnosť sám podniknúť v tomto smere príslušné kroky. Predmetom tohto konania nebolo určenie priebehu hranice ani určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému vyplývajúcich mu z ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sám v konaní potvrdil, že tieto povinnosti vo vzťahu k žalobcovi dobrovoľne neplnil, odôvodňujúc to rôznymi podľa jeho názoru prekážkami, či už faktickými resp. právnymi. Preto žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. 31. Nedôvodná je tiež námietka žalovaného týkajúca sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré bolo potrebné s prejednávanou vecou riešiť. 32. Odvolací súd nepovažuje za náležité a preskúmateľné rozhodnutie iba také rozhodnutie, ktoré je argumentačne obsiahle, zaoberajúce sa rôznymi teóriami, pričom povaha právneho posúdenia môže ustupovať do pozadia. V písomnom vyhotovení rozhodnutia by podľa zákona mal sudca vysvetliť všetky právne relevantné skutočnosti tak, aby v konečnom dôsledku bol rozsudok presvedčivý. Presvedčivosť nemožno dosiahnuť kvetnatým štýlom a ani poňatím odôvodnenia ako stručnejšej dizertačnej práce s doslovným citovaním rôznych nesúrodých prameňov, ale jasným v nevyhnutnej miere stručným a pochopiteľným výpočtom tých zásadných momentov, ktoré vo svojom súhrne viedli súd resp. sudcu k vydaniu rozhodnutia. 33. Na základe uvedeného odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP okresný súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).