Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/99/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416206650 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416206650.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu SATRO s.r.o., so sídlom Hodonínska 25, Bratislava, IČO: 31 335 161, právne zastúpený STANO a partneri s.r.o., so sídlom Námestie 1.mája 16, Bratislava, IČO: 36 869 571, proti žalovanému CITY MARKET, spol.s.r.o., so sídlom ul. SNP 121, Žiar nad Hronom, IČO: 36 046 175, o zaplatenie 340,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 20Cb/19/2016-63 zo dňa 27. februára 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 20Cb/19/2016-63 zo dňa 27. februára 2018 v napadnutej časti výroku ( III. a IV. vete ) potvrdzuje. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 49,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 1.2.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,-Eur. Druhou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi zariadenia modem Q. F. XXXXX O. výrobné číslo XXXXXXXXXXXX, modem Q. F. XXXXXED výrobné číslo XXXXXXXXXXXX, konvertor Globtel TV + Internet 12GHz v2 výrobné číslo XXXXX, konvertor Globtel TV + Internet 12 GHz v3 výrobné číslo XXXXX, parabola plná ofset 60 cm a napájací zdroj, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Treťou výrokovou vetou okresný súd žalobu žalobcu zamietol a štvrtou výrokovou vetou rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy 340,50 Eur s úrokom z omeškania, 8,05 % ročne od 1.2.2015 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- Eur s odôvodnením, že dňa 28.9.2012 bola medzi ním ako prevádzkovateľom retransmisie a žalovaným uzavretá zmluva o poskytovaní elektronických komunikačných služieb, ktorej predmetom bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky a cenník. Žalovaný mal podľa zmluvy za zvolený programový balík „L. F.“ platiť mesačne sumu 9,90 Eur. Okrem toho žalovanému vypožičal zariadenia, ktoré žalovaný doteraz žalobcovi nevrátil. Žalovaný neuhrádzal cenu za poskytované služby, žalobca preto od zmluvy odstúpil. Žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením zariadení uplynutím siedmych dní od doručenia odstúpenia, preto žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu poplatku za obdobie od 1.4.2014 do 31.8.2014 v sume 49,50 Eur, nárok na náhradu hodnoty anténneho konvertora v sume 225,-Eur, paraboly v sume 16,-Eur, napájacieho zdroja v sume 10,-Eur a náhradu hodnoty modemu Q. v sume 40,-Eur. 3. Odporca v podanom odpore proti platobnému rozkazu nesúhlasil s úhradou ceny, najmä s jej výškou, namietal odstúpenie od zmluvy, ktoré mu nebolo doručené a argumentoval tým, že zariadenie si žalobca môže prísť demontovať a odniesť. 4. Žalobca počas konania so súhlasom súdu zmenil žalobu a rozšíril uplatnené právo a aj povinnosť žalovaného vydať žalobcovi predmetné zariadenia. 5. Okresný súd mal v konaní preukázané, že žalobca ako poskytovateľ telekomunikačných služieb uzavrel dňa 28.9.2012 so žalovaným Zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému elektronické služby v rámci dojednaného programu „ L. F.“ a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za program stanovenú cenníkom v sume 9,90 Eur mesačne. Zmluva bola uzavretá s viazanosťou do 31.8.2014 a bola dohodnutá mesačná frekvencia platieb. Považoval za nesporné, že žalovaný za dohodnutý program v období od 1.4.2014 do 31.8.2014 neuhradil mesačné poplatky v sume 49,50 Eur. Pokiaľ sa žalovaný bránil a tvrdil, že žalobca mu dohodnutý program riadne neposkytol, v tejto súvislosti okresný súd uviedol, že žalovaný žiaden dôkaz o svojom tvrdení nepredložil ani neoznačil. Žalobca podacím poštovým lístkom zo dňa 15.1.2015 preukázal odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 26.1.2015. Považoval za nesporné, že žalobca v súvislosti s uzavretou zmluvou poskytol žalovanému predmetné zariadenia, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť do siedmych dní od ukončenia platnosti zmluvy. 6. Okresný súd po právnej stránke vec posúdil podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2001 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého sa zmluvou o poskytovaní verejných služieb podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Vyhodnotením vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že žalovaný si nesplnil zmluvný záväzok uhradiť žalobcovi sumu 49,50 Eur za dohodnutý program za mesiac apríl a august 2014, preto v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú. Mal preukázané, že žalobca dôvodne od uzavretej zmluvy odstúpil v zmysle § 44 ods. 8 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.12.2015, podľa ktorého môže podnik odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. K odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 26.1.2015 v zmysle § 44 ods. 2 citovaného zákona, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy bol doručený druhej strane. Odstúpením od zmluvy zmluva zanikla, preto na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnuté plnenie. Žalovaný doteraz svoju povinnosť nesplnil, poskytnuté plnenie žalobcovi nevrátil, preto žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi predmetné zariadenie. 7. V súvislosti s právnym režimom uzavretej zmluvy okresný súd považoval za nadbytočné zaoberať sa otázkou, či súčasťou zmluvného vzťahu boli aj všeobecné obchodné podmienky, nakoľko možnosť odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb je stanovená priamo zákonom a nezávisí od znenia zmluvy a obchodných podmienok. Podľa názoru okresného súdu otázka viazanosti zmluvných strán obchodnými podmienkami nemala význam k žalobcom uplatnenej náhrade škody, ktorá bola predmetom primárneho petitu žaloby. Žalobca k uplatnenej škode predložil interný cenník zariadení, ktorý okresný súd nepovažoval za objektívny dôkaz o vzniknutí škody uplatnený vo výške 340,5O Eur, ktorá žalobcovi mala vzniknúť v súvislosti s nevrátením zariadenia z dôvodu, že cenník bol vyhotovený žalobcom a obsahuje ceny zariadení, ktoré sú žalobcom stanovené. Túto dôkaznú núdzu si zrejme uvedomil aj žalobca a preto rozšíril žalobu o eventuálny žalobný petit smerujúci k vydaniu zariadení. Okresný súd považoval uplatnený nárok na náhradu škody za nedôvodný a žalobu o zaplatenie 340,50 Eur titulom náhrady škody zamietol. 8. S poukazom na § 340 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 1.2.2013 v súvislosti s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania a s poukazom na § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur. 9. Proti rozsudku ( tretej a štvrtej výrokovej vete ) podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v konaní, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku tretí a štvrtý výrok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na svoju obranu žalobca argumentoval tým, že si uplatnil náhradu hodnoty zariadenia s odkazom na cenník, ktorý je zverejnený na webovom sídle žalobcu a je poskytovaný jednotlivým účastníkom zmluvných vzťahov spolu so zmluvou. Zariadenia klientom bezplatne vypožičiava, prípadne prenajíma, preto žalobca disponuje interným cenníkom zariadení. Výška ceny zariadenia zodpovedá skutočnej hodnote zariadenia odzrkadľuje nadobúdaciu hodnotu a maržu do ktorej sa musia premietnuť napr. náklady na dopravu, cena práce zamestnancov a podobne. Žalovaný vstupom do zmluvného vzťahu súhlasil, bol oboznámený so všetkými skutočnosťami, nemá postavenie spotrebiteľa, mal možnosť zariadenie včas a riadne vrátiť, čo však do dnešného dňa neurobil. Žalobcovi škoda vznikla vo výške skutočnej škody t.j. hodnoty zariadení a tiež v podobe ušlého zisku. Žalovaný nevrátil vypožičané zariadenia, ktoré žalobca mohol v prípade splnenia si povinnosti žalovaným poskytnúť ďalšiemu klientovi za 9,90 Eur mesačne po dobu jedného roka, t.j. 118,50 Eur. 10. V súvislosti s výrokom o trovách konania žalobca namietal jeho nepreskúmateľnosť, pretože rozhodnutie súdu o trovách konania neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení z 23.júna 2004, sp.zn. III.ÚS 209/04 vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného nie je vôbec zrejmé, ako okresný súd rozhodol o trovách konania, keď priznal žalobcovi plný nárok z eventuálneho petitu dosiahol tak v danom konaní žalobca plný úspech. Rozhodnutie okresného súdu považuje za nepreskúmateľné, preto je potrebné takéto rozhodnutie zrušiť. 11. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutej III. výrokovej vete je vecne správny, preto ho v tejto výrokovej vete potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu podané proti výroku o trovách konania odvolací súd považoval za dôvodné, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, preto podľa § 388 CSP rozsudok v napadnutej IV. výrokovej vete zamietol. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutej III. výrokovej vete je správny tak po skutkovej ako aj právnej stránke. Okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci a svoje rozhodnutie s ohľadom na všetky sporné skutočnosti riadne odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní uvádzal a namietal zhodné skutočnosti ako v konaní pred okresným súdom, s ktorými sa však okresný súd riadne vysporiadal. Žalobca si žalobným petitom voči žalovanému uplatnil právo na zaplatenie sumy 340,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 340,50 Eur od 1.2.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur. Sumu 40,50 Eur žalobca v žalobe špecifikoval ako poplatok za obdobie od 1.4.2014 do 31.8.2014 49,50 Eur, a náhrada hodnoty zariadenia 1 x anténny konvertor 225,- Eur internet, náhrada hodnoty zariadenia parabola plná 60cm 16,-Eur, náhrada hodnoty zariadenia napájací zdroj 10,-Eur a náhrada zariadenia modem Q. 40,-Eur. Podaním doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 7.8.2017 okrem žalobného petitu uplatnil žalobca voči žalovanému eventuálnym petitom aj právo na zaplatenie istiny vo výške 49,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 49,50 Eur od 1.2.2015 do zaplatenia a povinnosť vydať žalobcovi predmetné zariadenie. Výšku škody preukazoval predložením cenníkom zariadení a tvrdil, že mu vznikla skutočná škoda spočívajúca v hodnote zariadení ale aj v podobe ušlého zisku napr. pri poskytovaní rovnakej služby jedným zariadením za 9,90 Eur mesačne po dobu jedného roka t.j. 118,80 Eur, ktorý by žalobca dosiahol v prípade, ak by uzavrel zmluvu s ďalším klientom, ktorému by mohol poskytnúť predmetné zariadenie. V súvislosti s takto uplatneným právom na náhradu škody, o ktorom okresný súd rozhodol a žalobu zamietol najmä z dôvodu, že žalobca predloženým interným cenníkom zariadení nepreukázal vznik škody a jej výšku v súvislosti s nevrátením predmetného zariadenia, žalobca v odvolaní s týmto názorom okresného súdu nesúhlasí a argumentoval, že žalobca disponuje interným cenníkom zariadení, nakoľko zariadenia klientom bezplatne vypožičiava a prenajíma a cena zariadenia odzrkadľuje nadobúdaciu hodnotu a maržu. Výška ceny zariadenia zodpovedá skutočnej hodnote zariadenia. Žalovaný tým, že včas a riadne predmetné zariadenie mu nevrátil, vznikla mu škoda, ktorá spočíva v hodnote nevrátených zariadení a vo forme ušlého zisku. Preskúmaním veci odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, že len samotným interným cenníkom zariadení žalobca nepreukázal vo vzťahu k žalobcovi vznik škody a najmä jej výšku a to v súvislosti s nevrátením zariadenia. 15. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stavenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať žalobca. Škodou sa rozumie skutočná škoda, ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetku stavu oproti majetkovému stavu pred škodovou udalosťou a ušlý zisk, ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti ( kauzálny nexus ). Pokiaľ nie sú dané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, súd nemôže takémuto uplatnenému nároku poskytnúť právnu ochranu. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania a z predložených dôkazov založených v spise nesporne vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu uplatnenú žalobcom v žalobnom petite. V prípade, že žalobca právo na náhradu škody vo výške 340,50 Eur preukazoval cenníkom služieb pre internet v pevných sieťach s káblovými modemami platným od 1.1.2012 platí, že žalobca len týmto samotným dôkazom nepreukázal rozhodné skutočnosti pre vznik za škodu, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak žalobca neuniesol dôkazné bremeno, je to dôvod na zamietnutie žaloby. Treba aj pripomenúť, že okresný súd II. výrokovou vetou, ktorá nebola napadnutá odvolaním v súlade s eventuálnym petitom rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi predmetné zariadenia. 16. Napokon žalobca v odvolaní namieta aj nedostatočné odôvodnenie výroku o trovách konania z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. V tomto smere odvolací súd uvádza, že okresný súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, z dôvodu, že žalobca bol vo veci úspešný v časti sekundárneho petitu žaloby a neúspešný v časti primárneho petitu žaloby. 17. Zásada úspechu vo veci ( zásada zodpovednosti za výsledok sporu ) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Ide o náhradu všetkých trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom, t.j. víťazstvom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti ( petitu ) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Pri žalobách so zloženým petitom, či eventuálnym petitom je žalobca plne úspešný, ak bolo vyhovené jeho primárnemu petitu alebo v prípade zamietnutia primárneho petitu, ak bolo vyhovené petitu sekundárnemu. V danej veci okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol primárny petit a vyhovel petitu sekundárnemu, znamená to, že v spore bol žalobca plne úspešný. 18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu v napadnutej IV. výrokovej vete o trovách konania zmenil podľa § 388 CSP a rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, pretože každá zo strán v odvolacom konaní mala vo veci úspech len čiastočný. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)