Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/227/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201446 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201446.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: Agro Čelovce s.r.o., so sídlom Čelovce 77, 991 41 Čelovce, IČO: 36 621 269, zast. Advokátska kancelária Laššák s.r.o., so sídlom Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP4-2014/028521-002/6GJ zo dňa 26.08.2014, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, rozhodnutím č.j. OU-VK-PLO-2014/004274-003 zo dňa 17.07.2014 podľa § 26 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy uložil Agro Čelovce s.r.o. (v procesnom postavení žalobca) pokutu vo výške 1000 Eur, pretože v určenej lehote do 31.05.2014 nesplnil povinnosť uloženú orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 3 zákona, ktorá bola uložená rozhodnutím Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, č. OU-VK-PLO-2013/00340 zo dňa 07.11.2013, právoplatným dňa 26.11.2013, t.j. nevykonal rekultivačné opatrenia na poľnohospodárskej pôde v k.ú. F. na parcelách C-KN č. 996, 997, 999 v rozsahu 0,6800 ha a neodstránil samonálet mladých lesných drevín a krovín, v zmysle odborného stanoviska Pôdnej služby - Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy. V bode II. citovaného rozhodnutia zároveň nariadil žalobcovi povinnosť vykonať opatrenia na nápravu následkov protiprávneho stavu, za nevykonanie ktorých bola pokuta uložená. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal najmä skutočnosť, že v súlade s platnou legislatívou na úseku ochrany životného prostredia, týkajúcej sa výrubu stromov a likvidácie krovín, žalobca nemohol vykonať rozhodnutím stanovené opatrenia bez súhlasu vlastníkov dotknutých pozemkov. O tento súhlas vlastníkov požiadal, ktorý však reagovali predžalobnou výzvou na zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, pričom následne bol súhlas udelený, avšak tento žalobca považoval za formálne nesprávny a opätovne žiadali o súhlas bez vád. O tomto stave informovali písomne dňa 19.05.2014 Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor. V odvolaní žiadali zrušiť rozhodnutie o uložení pokuty, pretože za daného stavu sankcionovanie považovali za absolútne neodôvodnené. Žalovaný v odvolacom konaní odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkového a lesného odboru č.j. OU-VK-PLO-2014/004274-003 zo dňa 17.07.2014 potvrdil. Žalovaný rozhodnutie právne zdôvodnil poukazom na ustanovenie § 26 ods. 2 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, v zmysle ktorého orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy uloží podnikateľovi pokutu od 166 do 33.200 Eur za každý hektár poľnohospodárskej pôdy, ak sa na ňom dopúšťa správneho deliktu podľa odseku 1, pričom v danom prípade sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. e/ zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy za to, že nesplnil povinnosť uloženú orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 3 až 7 a § 13 až 19. Vychádzal zo skutkového zistenia, že kontrolou vykonanou prvostupňovým správnym orgánom v teréne dňa 12.06.2014 bolo zistené, že navrhovateľ nevykonal rekultivačné opatrenia, ktoré mu boli uložené v právoplatnom rozhodnutí OÚ Veľký Krtíš, pozemkového a lesného odboru, zo dňa 07.11.2013, čím nesplnil povinnosť uloženú orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy. Konštatoval, že predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2013 a v zmysle § 52 ods. 2 Správneho poriadku je rozhodnutie vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad), alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok, t.j. ak je rozhodnutie právoplatné, je záväzné pre všetkých účastníkov konania. Nesúhlasil s odvolacou námietkou, že súhlas vlastníkov bol formálne nesprávny, pretože žiadny zákon, na základe ktorých bolo v danej veci rozhodované, nepožaduje overovanie podpisov vlastníkov pozemkov. Uloženú sankciu považoval za primeranú a opodstatnenú. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP4-2014/028521-002/6GJ zo dňa 26.08.2014, ktoré žiadal zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, č. OU-VK-PLO-2014/004274-003 zo dňa 17.07.2014. Rozhodnutie žalovaného považoval za nesprávne, pretože neuviedol žiadne pre žalobcu relevantné dôvody, prečo potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Podľa žalobcu žiadna pokuta mu nemala byť udelená, pretože žalobca nemohol bez svojej viny splniť povinnosti uložené v rozhodnutí o opatreniach. Zákon č. 543/2002 Z.z. podmieňuje uskutočnenie výrubu drevín súhlasom príslušného orgánu ochrany prírody, v tomto prípade obce. Obec však v zmysle príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny môže vydať takýto súhlas len v prípade, ak disponuje súhlasom vlastníka pozemku, na ktorom sa nachádzajú dreviny, výrub ktorých sa má uskutočniť. Poukázal na to, že vychádzal zo svojich doterajších skúseností a obáv, že ak by uskutočnili výrub drevín na dotknutých parcelách bez súhlasu orgánu ochrany prírody, hrozilo by žalobcovi udelenie pokuty za porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom podľa žalobcu išlo o analogický prípad, kedy bola žalobcovi udelená pokuta za uskutočnenie výrubu drevín bez súhlasu orgánu ochrany prírody a jeho žaloba bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/12/2013 zo dňa 18.09.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/2/2014. Vytýkal žalovanému, ako aj prvostupňovému orgánu, že nezohľadnili tento stav, o ktorom informoval správny orgán, ako aj skutočnosť, že žalobca konal v dobrej viere, že jeho postup je súladný so zákonom, práve s cieľom vyhnúť sa udeleniu pokuty za neoprávnené konanie. Namietal, že mu bola uložená pokuta za neuskutočnenie úkonov, ktoré žalobca v zmysle iného právneho predpisu (zákon o ochrane prírody) ani vykonať nemohol. Preto považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, za vydané v rozpore so zákonom a postup žalovaného v rozpore s článkom 2 odsek 2 Ústavy SR. Žalobca zároveň s podaním žaloby podal návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorý odôvodňoval tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma. Predsedníčka senátu dňa 16.02.2015 nevyhovela žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, o čom bol právny zástupca žalobcu upovedomený v zmysle § 250c ods. 1, posledná veta O.s.p.. Súd poznamenáva, že Občiansky súdny poriadok neukladá povinnosť v prípade nevyhovenia žiadosti o odklad vydať o tom rozhodnutie, len zaslať upovedomenie o tejto skutočnosti žiadateľovi. Možnosť poskytnutia odkladného účinku rozhodnutím súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Zákonodarca predpokladá povolenie odkladu vykonateľnosti len v mimoriadnych prípadoch, a to vtedy, keď žalobcovi okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma. Samotná skutočnosť, že dôjde k vykonaniu rozhodnutia takouto závažnou ujmou, bez ďalšieho nemôže byť. V predmetnej veci žalobca ničím neodôvodnil, v čom spočíva závažná ujma žalobcovi, pričom pre posúdenie súdu opodstatnenosti žiadosti o odklad vykonateľnosti je potrebné odôvodnenie návrhu. Žalobca v návrhu v podstate odôvodňoval prípustnosť tohto inštitútu, avšak neuviedol také argumenty, ktoré by súd presvedčili o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 24.11.2014 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že napádané rozhodnutie a postup žalovaného je rozpore s článkom 2 odsek 2 Ústavy SR. Podľa žalovaného žalobca nedostatočne odôvodnil, v čom bol ukrátený na svojich právach, najmä nie je zrejmé, o aké subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu, sa jedná. Absencia tvrdenia žalobcu, že napadnutým rozhodnutím bol porušený konkrétny zákon, je podľa žalovaného takou vadou žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu, pričom poukázal na judikatúru súdov (R 64/1998), z ktorej vyplýva, že nestačia len všeobecné tvrdenia žalobcu, že bol porušený zákon. Konajúci súd nevyhľadáva tieto skutočnosti namiesto žalobcu, keďže tieto majú tvoriť už obsah žaloby a tým určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd podľa § 250h O.s.p. viazaný. Poukázal na cieľ zákona č. 220/2004 Z.z., pričom opatrenia boli uložené na základe odborných stanovísk Pôdnej služby, pracovisko Banská Bystrica a Okresného úradu Veľký Krtíš, odboru starostlivosti o životné prostredie. Rozhodnutie o uložení opatrení č.j. OU-VK-PLO-2013/00340 zo dňa 07.11.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2013, pričom žalobca nevzniesol proti nemu námietky, ani sa neodvolal proti uloženým opatreniam. Uviedol, že vydaniu predmetného rozhodnutia predchádzalo podanie vlastníka dotknutých pozemkov K. B., doručené vtedajšiemu Obvodnému pozemkovému úradu v Banskej Bystrici dňa 11.09.2013, ktorým žiadal o vydanie rozhodnutia o uložení sankčného postihu za nezabezpečenie starostlivosti o poľnohospodársku pôdu a o uloženie opatrení užívateľovi pozemkov spoločnosti Agro Čelovce s.r.o. na zabezpečenie starostlivosti o poľnohospodársku pôdu z dôvodu, že dochádza k jej znehodnoteniu, čím sa porušujú jeho vlastnícke práva. Žiadosť bola postúpená Obvodnému pozemkovému úradu vo Veľkom Krtíši, ktorý (neskôr Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový odbor) vykonal miestne ohliadky dňa 02.07.2013, 21.07.2013 a 15.10.2013 za účasti užívateľa pozemkov, vlastníkov pozemkov a tiež orgánov štátnej správy - Okresného úradu Veľký Krtíš, odboru starostlivosti o životné prostredie, Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov a Pôdnej služby - Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava, regionálne pracovisko Banská Bystrica. Kontrolami zistený skutkový stav jednoznačne preukázal, že časť pozemkov v užívaní žalobcu, je v dôsledku nedostatočného vykonávania agrotechnických opatrení porastená náletmi drevín a krovín v rôznej vekovej a druhovej štruktúre a nezodpovedá druhu pozemku trvalý trávny porast. Na základe zistených skutočností správny orgán jednoznačne dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 3 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Podľa žalovaného sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s dôvodom odvolania, že žalobca nedisponoval súhlasom vlastníkov v tom zmysle, že námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú s poukazom na písomný súhlas vlastníkov pozemkov zo dňa 10.03.2014. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že súhlas bol formálne nesprávny z dôvodu, že podpisy vlastníkov nie sú overené. Žalobnú námietku považoval žalovaný za účelovú a neopodstatnenú, pričom ani z obsahu žaloby, ani z listu č. 230/14 zo dňa 13.03.2014 nie je zrejmé, na základe čoho, resp. ktorého právneho predpisu trvá žalobca na svojom názore. Poukázal na výnimky zo zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, v zmysle ktorých v období od 01.01.2014 do 31.08.2014 bola v zákone (§ 47 ods. 4) výnimka na výrub drevín, kedy bol zväčšený rozmer drevín, ktoré bolo možné vyrúbať bez rozhodnutia obce, pričom toto obdobie je z maximálnej časti pokryté obdobím, ktoré bolo určené v rozhodnutí zo dňa 07.11.2013 na prijatie opatrení. Podotkol, že výrub drevín nebol hlavným a jediným opatrením uloženým rozhodnutím. Rekultivačné opatrenia boli zamerané predovšetkým na odstránenie mladých lesných drevín a krovín s ponechaním odrastlejších stromov a následný výsev trávneho semena s cieľom obnoviť produkčný trvalý trávny porast, ktorý bol znehodnotený nedostatočným obhospodarovaním žalobcu. Tieto opatrenia mohol žalobca, ako užívateľ pozemkov, vykonať aj bez súhlasu vlastníkov pozemkov. Uviedol, že žalobca v správnom konaní nepoukazoval na rozhodnutie súdu 23S/12/2013 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/2/2014, ktoré rozsudky nemal správny orgán k dispozícii, neboli predmetom odvolacieho konania, ani s ním nesúvisia. Uvedené rozsudky netvorili ani prílohu žaloby. Nesúhlasil s tvrdením v žalobe, že žalovaný nezohľadnil dobrú vieru žalobcu, že jeho postup je súladný s právnymi predpismi. Žalovaný uviedol, že je irelevantné odôvodnenie žalobcu, že súhlas vlastníkov pozemkov bol formálne nesprávny. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie v zmysle § 250g O.s.p.. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na to, že mu boli uložené opatrenia na vykonanie rekultivácie pozemkov, avšak zo spisovej dokumentácie vyplýva, že tento stav nezapríčinil žalobca, ale spoločnosť Vinica a.s., od ktorej žalobca prevzal hospodárenie na predmetných pozemkoch. Preto bolo rozhodnuté len o uložení opatrení, ktoré bolo treba vykonať do konca mája 2014 a nebola uložená žiadna sankcia. Vo svetle skúseností z predchádzajúceho konania tunajšieho súdu vo veci 23S/12/2013 žalobca usúdil, že je potrebné k vykonaniu uložených opatrení zabezpečiť súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny, v danom prípade súhlas obce. K súhlasu obce sa vyžaduje súhlas vlastníkov dotknutých pozemkov, pričom v danej veci vlastníci síce súhlas dali, avšak podmieňovali ho takým spôsobom, že v podstate bol v rozpore s vydanými uloženými opatreniami. Žalobca po tom, ako mu bola uložená pokuta, sa obrátil na obec so žiadosťou o vydanie súhlasu s tým, že obec ho následne vyzvala na doplnenie žiadosti o doloženie súhlasu vlastníkov nehnuteľností a prerušila konanie. Zdôraznil, že žalobca bol postihnutý uložením sankcie za to, že nevykonal opatrenia, avšak na vykonanie týchto opatrení sa vyžadoval súhlas obce, ktorý bol podmienený súhlasom vlastníkov dotknutých pozemkov. A v danom prípade vlastníci nespochybniteľný súhlas neudelili. Dali len podmienený súhlas, navyše v období, keď nastávalo vegetačné obdobie, kedy začalo hniezdiť v krovinách a v stromoch vtáctvo. Súhlas vlastníkov bol v podstate nesplniteľný, rozporný s rozhodnutím o opatreniach a v predmetnej veci sa nevzťahovala výnimka zo zákona, v zmysle ktorej by bolo možné výrub urobiť. Konateľ žalobcu zdôraznil, že trvali na jednoznačnom súhlase obce, pretože vlastníci pozemkov dali súhlas s vykonaním uložených opatrení za podmienok, že náletové kroviny budú z ich pozemkov odstránené a náletové dreviny - stromy budú od priemeru 10 cm vo výške 1,3 m od zeme po odstránení ponechané, čo bolo v rozpore s rozhodnutím o uložení opatrení. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomne podanom stanovisku k žalobe. K novej skutočnosti, prednesenej na pojednávaní ohľadom dodatočného si vyžiadania súhlasu Obce F., poukázal na to, že žalobcovi nič nebránilo takúto žiadosť na obec podať už skôr, čo evidentne žalobca neurobil. Urobil tak až po tom, ako mu bola uložená pokuta. Žalovaný pri rozhodovaní z tejto skutočnosti nevychádzal, rovnako ani nezohľadňoval predchádzajúce konanie súdu, pretože rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal žalobca až v žalobe, mu neboli v správnom konaní známe, žalobca sa v správnom konaní na ne neodvolával. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v zmysle § 250g O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OOP4-2014/028521-002/6GJ zo dňa 26.08.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkového a lesného odboru, č.j. OU-VK- PLO-2014/004274-003 zo dňa 17.07.2014, ktorým bola uložená žalobcovi pokuta podľa § 26 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy vo výške 1000 Eur, pretože v určenej lehote do 31.05.2014 nesplnil povinnosť uloženú orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy; tento zákon ustanovuje ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z.; každý vlastník poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "vlastník") alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "užívateľ") je povinný a) vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou, b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, ak osobitný predpis 2b) neustanovuje inak, c) zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí, d) usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z.; právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ sa dopustí správneho deliktu, ak a) nezabezpečí základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu alebo spôsobí jej poškodenie (§ 3 až 7), b) spôsobí svojou nečinnosťou zaburinenie poľnohospodárskej pôdy (§ 3), c) neusporiada druh pozemku s jeho evidenciou v katastri (§ 19, § 29 ods. 4), d) nesplní povinnosť v prípade nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy do jedného roka (§ 18), e) nesplní povinnosť uloženú orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 3 až 7 a § 13 až 19, f) vykoná zmenu poľnohospodárskeho alebo nepoľnohospodárskeho druhu pozemku podľa § 9 bez rozhodnutia alebo záväzného stanoviska orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, g) v rozpore s § 18a založí porast rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde a nevykoná spätnú rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z.z.; právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi uloží orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy pokutu od 166 eur do 33 200 eur za každý hektár poľnohospodárskej pôdy, ak sa na ňom dopúšťa správneho deliktu podľa odseku 1. Podľa § 26 ods. 5, 6, 7 zákona č. 220/2004 Z.z.; Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania protiprávneho konania a na rozsah a mieru hroziacej škody alebo spôsobenej škody (5). Pokutu možno uložiť do troch rokov odo dňa, keď sa orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov, keď k porušeniu povinnosti došlo (6). Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne nariadi, aby v určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená (7). Rozhodnutia vychádzajú zo zisteného skutkového stavu, popísaného v odôvodnení rozhodnutí, ako aj stanovísk a vyjadrení účastníkov konania, pričom súd konštatuje, že plne korešponduje obsahu administratívneho spisu. Skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný. Sporným bolo právne posúdenie veci z dôvodov namietaných v žalobe. Prvostupňovým rozhodnutím, predchádzajúcim rozhodnutiu napadnutému žalobou, bola žalobcovi uložená sankcia 1000 Eur, pretože v určenej lehote do 31.05.2014 nesplnil povinnosti uložené orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 3, ktoré boli uložené rozhodnutím Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor č.j. OU-VK-PLO-2013/00340 zo dňa 07.11.2013, právoplatným dňa 26.11.2013, t.j. za to, že v určenej lehote nevykonal uložené mu rekultivačné opatrenia na dotknutej poľnohospodárskej pôde. Podľa § 245 ods. 1 O.s.p.; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Uloženie pokuty sa odvíja od predchádzajúceho právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktoré bolo v podstate záväzným podkladom pre rozhodnutie o uložení sankcie. Súdu neprináleží preskúmavať zákonnosť tohto prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, pretože pre prv urobené rozhodnutie bol daný zákonom stanovený postup jeho preskúmania. Nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca nevyužil podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým mu bolo uložené vykonať prijaté opatrenia v určenej lehote do konca mája 2014. Teda žalobca, ale ani vlastníci dotknutých pozemkov, ktorým bolo rozhodnutie o uložených opatreniach žalobcovi taktiež doručené, nevyužili osobitný zákonný postup, ktorým by zvrátili účinky tohto rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda sa stalo záväzným pre všetkých účastníkov správneho konania. Namietať a spochybňovať rozsah uložených opatrení, ako aj skutočnosť, či uložené opatrenia bolo možné vykonať, resp. či sú/nie sú v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny, presahuje rámec tohto súdneho preskúmavacieho konania, v ktorom sa posudzuje len zákonnosť rozhodnutia o uložení sankcie. Z dôvodu vyššie uvedeného súd považuje za irelevantné v tomto konaní poukazovať na nutný súhlas orgánu obce podmienený súhlasom vlastníkov dotknutých pozemkov, čo mal a mohol žalobca namietať už proti rozhodnutiu o uložených opatreniach. Navyše, sankcia bola uložená za nevykonanie uložených opatrení predchádzajúcim rozhodnutím v rozhodnutím určenej lehote, teda nielen za nevykonanie výrubu drevín, čo bolo len jedno z uložených opatrení. Je nepochybné, že žalobcovi boli uložené opatrenia vo väčšom rozsahu, ktoré bol povinný v uloženej lehote vykonať, a to aj bez súhlasu vlastníkov dotknutých pozemkov, ktorý by hypoteticky bol relevantný len pri výrube drevín. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p.; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 2 O.s.p.; ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Preskúmavajúc zákonnosť predmetného rozhodnutia súd konal v plnej jurisdikcii, nakoľko predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o uložení sankcie. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ani dodatočne predložené, resp. označené dôkazy zo strany žalobcu podľa názoru súdu nevedú k záveru o nesprávne zistenom ustálenom skutkovom stave veci a o nesprávnom právnom posúdení veci. Súd nepovažuje závery, vyplývajúce z konania 23S/12/2013, za relevantné pre toto konanie, vzhľadom na skutkové odlišnosti v predmetných konaniach. Taktiež overenie si právneho názoru žalobcom, ohľadom správnosti/nesprávnosti postupu žalovaného podaním žiadosti na obci o vydanie súhlasu k realizácii uložených opatrení, súd nepovažuje za relevantný dôkaz pre toto konanie. Súd poznamenáva, že konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je ovládané dispozičnou zásadou, t.j. súd v konaní prihliada len na žalobné námietky tvrdené žalobcom, a to v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Jednotlivé žalobné námietky súd považoval za neopodstatnené, zastávajúc názor, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovali príslušné právne predpisy, čo vyústilo do vydania zákonného rozhodnutia žalovaného. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, náležite sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu, pričom svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s ním v plnom rozsahu stotožnil. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.