Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-30S/20/2023 5023200070 15. 08. 2024 JUDr. Alena Antalová ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200070.4
Rozhodnutie Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: A. B. - C. B. KRUP, so sídlom Podbiel 404, 027 42 Podbiel, IČO: 35 015 624, zast.: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, so sídlom Bernolákova 18, 028 01 Trstená, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, IČO: 00151866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2022/005653-014 zo dňa 22. decembra 2022, takto rozhodol: rozhodol: Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor ako príslušný orgán verejnej správy (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) podľa § 5 ods. 4 písm. m) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov spolu s § 23 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy“ alebo „zákon č. 220/2004 Z. z.“) vykonal dňa 16. marca 2021 na parcele registra „C“ KN č. 2612 o výmere 3600 m2 v katastrálnom území D., obec D. (ďalej ako „Pozemok“) v užívaní žalobcu odborný dohľad v zmysle § 24 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy vo veci kontroly vykonania opatrení na nápravu následkov protiprávneho konania žalobcu, ktoré boli žalobcovi uložené v bode II. výroku Rozhodnutia Okresného úradu Námestovo, pozemkového a lesného odboru č. OU-NO-PLO1-2020/001508-011 zo dňa 30. januára 2020, právoplatného dňa 26. februára 2020 (ďalej ako „Rozhodnutie zo dňa 30. januára 2020). Podľa bodu II. výroku Rozhodnutia zo dňa 30. januára 2020 bol žalobca povinný do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia, t. j. do 26. februára 2021, 1. vykonať technickú rekultiváciu časti Pozemku odstránením navážky nepôvodného materiálu vrchných vrstiev pôdy znečistenej cudzorodým materiálom s následným urovnaním poškodenej pôdy, navezením a rozhrnutím ornice na poškodené miesta aspoň vo výške 10 cm po celej ploche dočasnej skládky materiálu, 2. vykonať biologickú rekultiváciu časti Pozemku výsevom trávnej miešanky. Odborného dohľadu sa zúčastnili pracovníci orgánu verejnej správy prvého stupňa a pracovníci Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, Regionálneho pracoviska Banská Bystrica E. F. G., E. A. H.. Žalobca sa
odborného dohľadu nezúčastnil napriek skutočnosti, že jeho vykonanie bolo žalobcovi vopred písomne oznámené. Priamo v teréne bolo zistené, že na Pozemku sa nachádza skládka kameniva a štrkového materiálu vo väčšom objeme oproti stavu z predchádzajúcich miestnych ohliadok, pričom v čase vykonania odborného dohľadu boli na Pozemku vykonávané práce súvisiace s navážaním kameniva, a preto bolo skonštatované, že opatrenia uložené žalobcovi v zmysle bodu II. výroku Rozhodnutia zo dňa 30. januára 2020 na Pozemku vykonané neboli. Následne bolo orgánu verejnej správy prvého stupňa doručené Odborné stanovisko Pôdnej služby č. 381/2021-0107 zo dňa 23. marca 2021, ktorá na základe miestneho šetrenia v rámci odborného dohľadu skonštatovala, že v čase obhliadky neboli vykonané žiadne rekultivačné opatrenia na odstránenie nežiaduceho stavu a na Pozemku sú stále zaniknuté pôvodné vlastnosti a funkcie poľnohospodárskej pôdy z dôvodu navezenia kameniva a štrkového materiálu, ktorý sčasti slúži aj ako spevnená plocha o celkovej výmere cca 0,4 ha. 2. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne dňa 8. júna 2021 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy z dôvodu, že opatrenia uložené Rozhodnutím zo dňa 30. januára 2020 neboli vykonané, pričom žalobcovi zároveň umožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. Orgán verejnej správy prvého stupňa vydal dňa 28. júna 2021 Rozhodnutie č. OU-NO-PLO1-2021/009022-004 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým v bode I. výroku podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy uložil žalobcovi pokutu vo výške 1500,00 Eur za nevykonanie opatrenia uloženého Rozhodnutím zo dňa 30. januára 2020 a v bode II. výroku žalobcovi podľa § 26 ods. 7 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy uložil povinnosť vykonať do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania spočívajúce v povinnosti 1. vykonať technickú rekultiváciu časti Pozemku odstránením navážky nepôvodného materiálu vrchných vrstiev pôdy znečistenej cudzorodým materiálom s následným urovnaním poškodenej pôdy, navezením a rozhrnutím ornice na poškodené miesta aspoň vo výške 10 cm po celej ploche dočasnej skládky materiálu a 2. vykonať biologickú rekultiváciu časti Pozemku výsevom trávnej miešanky. Svoje rozhodnutie orgán verejnej správy prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobca nesplnil v stanovenej lehote opatrenie uložené v bode II. výroku Rozhodnutia zo dňa 30. januára 2020 podľa § 26 ods. 7 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy a došlo tak k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Orgán verejnej správy prvého stupňa v rozhodnutí popísal skutočnosti zistené odborným dohľadom na Pozemku dňa 16. marca 2021, ďalej skutočnosti ohľadom podania žalobcu označeného ako „Sťažnosť proti postupu správneho orgánu a vyžiadanie informácie- písomné podanie“ a spôsob vysporiadania sa orgánu verejnej správy prvého stupňa s daným podaním žalobcu. V konaní bolo podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa jednoznačne preukázané, že k vykonaniu uloženého opatrenia na usporiadanie nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde zo strany žalobcu nedošlo a nezákonný stav stále trvá. Skutočnosť, že žalobca mal snahu riešiť nezákonný stav podaním žiadosti o vydanie stanoviska podľa § 18 ods. 2 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy ešte pred uplynutím lehoty na odstránenie nezákonného stavu, t. j. pred 26. februárom 2021, nemá vplyv na samotné rozhodnutie o uložení pokuty z dôvodu, že vydaním stanoviska podľa § 18 ods. 2 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy by orgán verejnej správy prvého stupňa nepriamo predĺžil lehotu na vykonanie uloženého opatrenia podľa Rozhodnutia zo dňa 30. januára 2020, čím by akceptoval nezákonný stav na poľnohospodárskej pôde. Výšku udelenej pokuty považoval orgán verejnej správy prvého stupňa za primeranú, pričom ju stanovil tak, aby prispela k dodržiavaniu ustanovení Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Uloženie pokuty pri spodnej hranici zákonnej sadzby by podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa neviedlo k náprave porušovateľa zákona, pričom prihliadol aj na skutočnosť, že voči žalobcovi sú evidované viaceré podnety na nezákonné využívanie poľnohospodárskej pôdy v inom katastrálnom území. 3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-ZA-OOP6-2022/005653-014 zo dňa 22. decembra 2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že bod I. výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa zmenil nasledovne: „I. podľa § 26 ods. 8 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy ukladá A. B. – C. B. KRUP, IČO: 35015624 s miestom podnikania Podbiel 404, 027 42 Podbiel pokutu vo výške 600,-€ (slovom šesťsto eur) za nevykonanie opatrenia uloženého rozhodnutím OÚ Námestovo, PLO č. OU-NOPLO1-2020/001508-011 zo dňa 30. 01. 2020 právoplatného dňa 26. 02. 2020 vydaného vo veci uloženia pokuty a opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania v zmysle zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ktorého sa dopustil tým, že využíval časť parcely registra „C“ katastra nehnuteľnosti (ďalej len „C KN“) č. 2612 o výmere 3600 m2 v katastrálnom území D. na dočasnú skládku
materiálu (kameniva a štrkového materiálu) v období od júna 2019 bez predchádzajúceho stanoviska orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, pričom tento stav naďalej trvá. Pokutu je povinný uhradiť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, č. IBAN H. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, konštantný symbol (skratka KS) 0558, variabilný symbol (skratka VS) 0001086188.“ Bod II. výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa ponechal žalovaný nezmenený. Žalovaný v rozhodnutí popísal zistenia orgánov verejnej správy pred začatím administratívneho konania, samotný priebeh administratívneho konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a žalovaným. Zároveň uviedol, že v bode I. výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1 500,00 Eur, čo je v rozpore s ustanovením § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, a preto skonštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa pochybil pri určení výšky pokuty, ktorú mal uložiť vo výške dvojnásobku pokuty uloženej v Rozhodnutí zo dňa 30. januára 2020, t. j. vo výške 600,00 Eur. 4. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že podľa § 18 ods. 2 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je žiadateľ povinný pred začatím vykonávania nepoľnohospodárskej činnosti na poľnohospodárskej pôde vyžiadať si stanovisko orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorom orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy určí podmienky nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy a lehotu na uvedenie pôdy do pôvodného stavu. Tým, že žalobca tak nekonal a použil poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel, dopustil sa neoprávneného záberu poľnohospodárskej pôdy a tým správneho deliktu v zmysle § 26 ods. 1 písm. d) Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Konanie začaté podľa § 18 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy nesúvisí s odvolaním napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Toho času už nie je možné vydať stanovisko podľa § 18 tohto zákona, keďže predmetný Pozemok už bol použitý na nepoľnohospodársky účel. S názorom žalobcu, že pred orgánom verejnej správy prvého stupňa riadne preukázal, že Pozemok vplyvom prírodných procesov a predchádzajúcich užívateľov zmenil vlastnosti a charakter pôdneho profilu tak, že zodpovedá charakteru nepoľnohospodárskej pôdy, sa žalovaný nestotožnil. Žalobca si bol podľa žalovaného vedomý dopustenia sa správneho deliktu, keďže nepodal odvolanie proti Rozhodnutiu zo dňa 30. januára 2020. K návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom zástupcov Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorí sa zúčastnili na obhliadke Pozemku v roku 2019, žalovaný uviedol, že vypočuť zástupcov Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy – Pôdnej služby nepovažuje za potrebné, keďže v preskúmavanom spise orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj v súvisiacich spisoch, má písomne potvrdené zistenia Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor a pôdnej služby v rámci miestnej obhliadky dňa 17. októbra 2019, ako aj v rámci odborného dohľadu, konaného dňa 16. marca 2021 vo veci kontroly opatrení uložených Rozhodnutím zo dňa 30. januára 2020, uvedené v odborných stanoviskách Pôdnej služby č. 276/2019/217010 zo dňa 24. októbra 2019 a č. 381/2021-0107 zo dňa 23. marca 2021. V oboch stanoviskách pôdnej služby je v závere konštatované, že poľnohospodársku pôdu „C“ KN parc. č. 2612 v k. ú D. je možné rekultivovať – vrátiť do poľnohospodárskej pôdy v druhu pozemku trvalý trávny porast. Keďže v čase miestnej obhliadky v roku 2019 sa zúčastnení pracovníci pôdnej služby ani do zápisnice z miestnej obhliadky a ani vo svojom odbornom stanovisku nezmienili o termíne vzniku neoprávneného záberu, žalovaný nepredpokladal potvrdenie ich ústneho konštatovania vzhľadom na časový odstup od vykonania miestnej obhliadky. Zároveň žalovaný dal žalobcovi do pozornosti, že navrhovaný dôkaz sa týka konania prebiehajúceho na Okresnom úrade Námestovo, pozemkom a lesnom odbore v roku 2019, ktoré je právoplatne ukončené, pričom žalobca mal možnosť návrh uplatniť počas prejednávania a rozhodovania o správnom delikte, avšak z neznámych dôvodov ho v tom čase neuplatnil. K ostatným argumentom žalobcu sa žalovaný nevyjadril, nakoľko tieto podľa neho nemajú vplyv na rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žaloba 5. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca v správnej žalobe všeobecne poukázal na zásadu zákonnosti podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) a na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca mal za to, že v konaní žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa sú také vady, ktoré majú vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ďalej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy prvého stupňa a rovnako aj nesprávne právne posúdenie veci. 6. Žalobca namietal, že Pozemok je síce v katastri nehnuteľností vedený ako trvalý trávny porast, avšak z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D. vyplýva, že je dočasne nevyužívaný pre trvalý trávny porast, čo podľa žalobcu vyjadruje účel využívania pozemku. Žalobca tvrdil, že konal v dobrej viere v súlade s údajmi o spôsobe využívania Pozemku. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je vlastník pozemku povinný usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri, pričom žalobcovi ako nájomcovi Pozemku právo zosúladiť skutočný stav Pozemku s evidenciou v katastri nehnuteľností neprislúcha. „Opatrenia“ tak podľa žalobcu vôbec nemali byť adresované žalobcovi. 7. Žalobca tiež tvrdil, že v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a aj žalovaným preukázal, že Pozemok vplyvom prírodných procesov a predchádzajúcich užívateľov zmenil vlastnosti pôdneho profilu a nemá charakter poľnohospodárskej pôdy, na dôkaz čoho predložil Odborné vyjadrenie č. 37/2021 zo dňa 4. októbra 2021 vyhotovené E. I. J., znalcom z odboru poľnohospodárstvo, zap. v zozname znalcov vedenom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky s ev. č. 910 856 (ďalej ako „Odborné vyjadrenie“). Podľa žalobcu zo znalcom vykonaných sond vyplýva, že na Pozemku sa už viac rokov nachádza navezený skeletnatý substrát v hrúbke od 50,0 cm do 120,0 cm a pôvodný pôdny horizont je neprístupný a nachádza sa v hĺbke 50,0 cm a nižšie. Už pred umiestnením skládky kameňa sa na ploche 3 600,0 m2 nachádzal na pôvodnom pôdnom type navezený skeletnatý substrát neznámeho pôvodu. Zo záverov znalca vyplýva, že skrývka humusového horizontu pred zriadením skládky kameňa by nemohla byť vykonaná a ani uvedenie plochy do pôvodného stavu nemôže byť vykonané rozhrnutím pôvodného humusového horizontu. Žalobca mal za to, že Odborným vyjadrením preukázal, že Pozemok na celej výmere v súčasnom stave nevykazuje znaky poľnohospodárskej pôdy a znehodnotenie pôdy bolo spôsobné skôr, ako na nej vznikla skládka kameňa, pričom tento stav spôsobil ten, kto realizoval navážku skeletnatého substrátu na pôvodný genetický pôdny typ, a teda nie žalobca. Na Pozemku sa už v r. 2019 viac ako 6 rokov nachádzal navezený skeletnatý substrát, čo podľa tvrdenia žalobcu mali ústne potvrdiť zástupcovia Výskumného ústavy pôdoznalectva a ochrany pôdy. Žalobca preto predložil k správnej žalobe fotoortomapy Pozemku vyhotovené pred r. 2019. 8. Žalobca ďalej namietal, že v konaní vedenom Okresným úradom Námestovo, pozemkovým a lesným odborom č. OU-NO-PLO1-2020/001508 bola v roku 2019 vykonaná obhliadka Pozemku, počas ktorej zástupcovia Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy po vyhodnotení snímok Pozemku z predchádzajúcich období ústne skonštatovali, že „stav navezeného substrátu“ na Pozemku trvá už minimálne 6 rokov. Žalobca žalovanému navrhoval, aby vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorí sa zúčastnili na danej obhliadke Pozemku, avšak žalovaný ich výsluch nevykonal a na návrh žalobcu neprihliadal. 9. Žalobca mal za to, že vzhľadom na uvedené vyvrátil hodnovernosť údajov katastra, z ktorých vychádzali orgány verejnej správy pri vydaní napadnutých rozhodnutí. Žalobca sa podľa jeho názoru nedopustil žiadneho protiprávneho konania na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy, za ktoré mu bola uložená pokuta, pretože pôda na Pozemku podľa neho nemá charakter poľnohospodárskej pôdy. Podľa žalobcu tiež vzhľadom na tvrdené skutočnosti nebolo dôvodné, aby orgány verejnej správy uložili žalobcovi opatrenie na vykonanie technickej rekultivácie Pozemku. Orgány verejnej správy podľa žalobcu neprihliadli pri rozhodovaní na skutočný stav Pozemku. V konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a žalovaným nebolo podľa žalobcu preukázané, že žalobca sa dopustil akéhokoľvek priestupku na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy. 10. Žalobca taktiež namietal, že orgány verejnej správy odôvodnili svoje rozhodnutia tým, že stav protiprávneho konania žalobcu v neoprávnenom zábere naďalej trvá. Žalobca je toho názoru, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetnú poľnohospodársku pôdu nie je možné rekultivačnými opatreniami vrátiť do pôvodného stavu, príslušný orgán verejnej správy mal rozhodnúť o usporiadaní skutočného druhu pozemku v teréne s jeho evidenciou v katastri nehnuteľností. 11. Podľa tvrdenia žalobcu v napadnutých rozhodnutiach orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného absentuje konkrétna skutková podstata „priestupku,“ za ktorý bola žalobcovi uložená sankcia. Rovnako podľa žalobcu neboli zadefinované podmienky, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu
deliktu zo strany žalobcu, resp. ako konkrétne a kedy sa mal žalobca dopustiť porušenia zákona. Vo veciach správneho trestania je podľa žalobcu potrebné analogicky aplikovať „trestnoprávne princípy,“ keďže správne trestanie podlieha obdobnému režimu ako postihovanie za trestné činy. Tento záver vyplýva aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (ďalej ako „Dohovor“), pričom záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku je potrebné poskytnúť aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti. Orgán verejnej správy je preto povinný vo výroku rozhodnutia, ktorým rozhoduje o porušení právnej povinnosti, uviesť určitým a zrozumiteľným spôsobom, akého porušenia právnej povinnosti sa účastník dopustil, a to opisom skutku s uvedením skutkovej podstaty deliktu, ktorú účastník svojím konaním naplnil, a súčasne uviesť sankciu, ktorú účastníkovi za porušenie právnej povinnosti ukladá (výrok o treste). 12. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal správny súd, aby rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a priznal žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že Pozemok je v zmysle § 9 ods. f) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Katastrálny zákon“) v spojení s § 2 písm. b) Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy evidovaný ako poľnohospodárska pôda. V zmysle prílohy č. 8 k vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 508/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva § 27 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Vyhláška“), je trvalý trávny porast charakterizovaný ako pozemok lúk a pasienkov trvalo porastený prirodzenými trávami lúk a pasienkov a pozemok dočasne využívaný na pestovanie vianočných stromčekov, okrasnej zelene. Charakteristika spôsobu využívania jednotlivých druhov pozemkov poľnohospodárskej pôdy nevyplýva z listu vlastníctva, ako to uvádza žalobca, ale z Vyhlášky. Pozemok je dočasne nevyužívaný pre trvalý trávny porast z dôvodu jej neoprávneného použitia žalobcom na nepoľnohospodárske účely. 14. Žalovaný poukázal na to, že v odvolacom konaní preskúmaval rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci nesplnenia povinnosti uloženej predchádzajúcim Rozhodnutím zo dňa 30. januára 2020, právoplatným dňa 26. februára 2020, a to v tom ohľade, či bolo vydané v súlade so Zákonom o ochrane poľnohospodárskej pôdy a ostatnými platnými právnymi predpismi. Nemal dôvod v tomto odvolacom konaní pochybovať o vinníkovi (žalobcovi), keďže porušenie § 18 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy mu bolo preukázané v predchádzajúcom konaní (č. OU-NOPLO1-2020/001508) a žalobca ho nenamietal. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že uložené opatrenia nemali byť adresované smerom k nemu. 15. Vo vzťahu ku Odbornému vyjadreniu žalovaný uviedol, že toto bolo žalobcom predložené po vydaní obidvoch rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa (Rozhodnutie zo dňa 30. januára 2020 a napadnuté rozhodnutie č. OU-NO-PLO1-2021/009022-004 zo dňa 28. júla 2021) v rámci odvolacieho konania a vzhľadom na značný časový odstup od vykonania neoprávneného nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy ho žalovaný považoval za účelové a za podklad, ktorý nemal vplyv na napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, a preto sa k nemu v rámci odvolacieho konania nevyjadroval. 16. Žalovaný sa rovnako nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa nedostatočne zistili skutkový stav veci a vec nesprávne posúdili. V predložených administratívnych spisoch žalovaného a aj orgánu verejnej správy prvého stupňa je dostatočne preukázaná skutková podstata veci a orgán verejnej správy prvého stupňa pri posudzovaní podnetu p. C. A. ako aj následného odborného dohľadu postupoval v súlade so Zákonom o ochrane poľnohospodárskej pôdy a Správnym poriadkom. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby správny súd správu žalobu zamietol. Replika
17. Žalobca v replike zo dňa 8. apríla 2024 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného nemajú oporu v skutkovom a právnom stave veci. Žalobca mal za to, že prostredníctvom Odborného vyjadrenia riadne preukázal, že Pozemok na celej výmere v súčasnosti nevykazuje znaky poľnohospodárskej pôdy a jej znehodnotenie nespôsobil žalobca. Žalobca predložil Odborné vyjadrenie v odvolacom konaní vedenom žalovaným, avšak žalovaný naň pri svojom rozhodovaní neprihliadal, keďže ho považoval za účelové a za podklad, ktorý nemá vplyv na rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. Podľa žalobcu však z Odborného vyjadrenia vyplývajú nové skutočnosti, na základe ktorých došlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Keďže žalovaný pri svojom rozhodovaní podľa žalobcu vôbec neprihliadol na skutočnosti uvedené v Odbornom vyjadrení, porušil tým podstatne ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 18. Žalovaný v replike ďalej namietal, že žalovaný nedodržal zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, a to najmä zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu náležitého zistenia skutkového stavu veci, keďže sa nezaoberal skutočnosťami vyplývajúcimi z Odborného vyjadrenia. 19. K tvrdeniu žalovaného, že charakteristika spôsobu využívania jednotlivých druhov pozemkov poľnohospodárskej pôdy vyplýva z Vyhlášky, žalobca uviedol, že Odborným vyjadrením preukázal, že Pozemok nemá charakter poľnohospodárskej pôdy a už v r. 2019 sa na ňom viac ako 6 rokov nachádzal navezený skeletnatý substrát, čo mali potvrdiť zástupcovia Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy a čo vyplýva aj z fotografií ortomáp Pozemku vyhotovených pred r. 2019. Žalobca opätovne tvrdil, že vyvrátil hodnovernosť údajov katastra podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona. Podľa žalobcu nie je dôvodné, aby orgány verejnej správy uložili žalobcovi opatrenie na vykonanie technickej rekultivácie Pozemku, keďže nemá charakter poľnohospodárskej pôdy, a rovnako nie je dôvodné, aby orgány verejnej správy odôvodnili svoje rozhodnutia tým, že stav neoprávneného záberu naďalej trvá. Žalobca mal za to, že ani rekultivačnými opatreniami nie je možné pôdu vrátiť do pôvodného stavu, a preto príslušný orgán verejnej správy by mal rozhodnúť o usporiadaní skutočného druhu pozemku v teréne s jeho evidenciou v katastri. Žalobca v replike zopakoval viaceré tvrdenia uvedené v správnej žalobe. 20. Žalobca v replike navrhol správnemu súdu, aby vykonal dokazovanie výsluchom znalca E. I. J., a to za účelom jeho vyjadrenia sa k zisteniam a záverom uvedeným v Odbornom vyjadrení. 21. Žalovaný nevyužil svoje právo podať dupliku k replike žalobcu. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 22. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/20/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/20/2023. 23. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 15. augusta 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“), v neprítomnosti žalovaného, ktorý neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 24. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na všetkých dôvodoch a skutočnostiach uvedených v správnej žalobe. Žalobca sa nepovažoval za zodpovedného za protiprávny stav, za ktorý mu bola uložená pokuta a tiež opatrenie na navrátenie Pozemku do predošlého stavu. Poukázal pritom na závery Odborného vyjadrenia. Žalobca zároveň zdôraznil, že v jeho písomnom
vyjadrení navrhol, aby boli vypočutí zamestnanci, resp. pracovníci Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorí boli prítomní na obhliadke Pozemku dňa 16. marca 2021, ktorí mali skonštatovať, že na Pozemku sa už od roku 2019, teda viac ako 6 rokov, nachádzal navezený skeletnatý substrát. V Odbornom vyjadrení sa nachádzajú fotografie Pozemku, ktoré zároveň zástupca žalobcu predložil v počte 7 kusov z dôvodu, že osvedčujú existenciu iného materiálu Pozemku, ktorý tam už bol predtým ako naň naviezol kamenivo žalobca. Odborné vyjadrenie vrátane fotografií predložil žalobca už v odvolacom konaní, žalovaný sa s ním však nezaoberal. Zástupca žalobcu zároveň predložil 9 kusov snímok z aplikácie Google Earth, ktoré majú osvedčovať tú istú skutočnosť. Poukázal aj na to, že žalobca uzatvoril s obhospodarovateľom Pozemku - Pozemkovým spoločenstvom Podbiel nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že účelom nájmu bolo užívanie Pozemku na skládku materiálov (kameň). Zároveň predložil Stanovisko spolumajiteľstva bývalých urbarialistov Obce I. zo dňa 12. augusta 2024, ktoré potvrdzuje, že aj v budúcnosti má toto spoločenstvo záujem, aby sa zachovalo využívanie Pozemku na daný účel. Napriek tomu, že proti Rozhodnutiu zo dňa 30. januára 2020, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 300,00 Eur a bolo mu uložené vykonať nápravné opatrenie, žalobca nepodal odvolanie, trval na vykonaní navrhovaného dokazovania, pretože mal za to, že rozhodnutia, ktorých preskúmanie je predmetnom tohto konania, nadväzujú na uvedené rozhodnutie a nadväzujú aj na v tom konaní nedostatočne zistený skutkový stav. Tento skutkový stav bol východiskom aj pre rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré sú preskúmavané v tomto konaní. Takisto mal za to, že pokuta vo výške 600,00 Eur nebola uložená zákonne, pretože žalobca nebol zodpovedný za protiprávny stav a ani nemal povinnosť vykonať opatrenia uložené Rozhodnutím zo dňa 30. januára 2020. 25. Žalobca na pojednávaní uviedol, že mu zamestnanci orgánu verejnej správy prvého stupňa po prvej uloženej pokute (Rozhodnutím zo dňa 30. januára 2020, pozn. správneho súdu) odporučili, aby požiadal o vydanie súhlasu s dočasným využívaním pôdy na nepoľnohospodárske účely, pričom takýto postup považoval žalobca za schodnejší a pokutu, ktorá nemala veľkú výšku, zaplatil. Jeho žiadosť však orgány verejnej správy zamietli, a preto zostala vec v takom stave, ako je teraz. Zároveň predložil správnemu súdu ním spísané stanovisko, ktorého obsahom sú tvrdenia žalobcu, že orgán verejnej správy druhého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom pri uložení „druhej“ pokuty. Pozemok bol v rokoch 2012 - 2013 už zanesený štrkom a tento štrk naviezol iný subjekt, išlo o inú stavebnú firmu, pričom sám vlastník Pozemku vyrovnal materiál spolu so stavebnou firmou. Poukázal na snímky tak, ako to uviedol aj jeho právny zástupca, z ktorých vyplýva stav predtým, ako žalobca naviezol kamenivo na Pozemok. Poukázal na to, že bola krízová situácia na moste a vlastník urbáru mu povedal, že môže navážať kamenivo na Pozemok. Zároveň bola uzatvorená nájomná zmluva (ktorú krátkou cestou na pojednávaní predložil právny zástupca žalobcu, pozn. správneho súdu), z ktorej vyplýva, že Pozemok bol prenajatý za účelom využívania na skládku materiálov. Žalovaný sa nevenoval nájomnej zmluve, ktorú žalobca predložil v administratívnom konaní, nezohľadnil ustanovenie § 3 ods. 1 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy upravujúce povinnosti vlastníka pôdy, ďalej nevzal do úvahy znalca a jeho stanovisko. Prvé prvostupňové rozhodnutie (Rozhodnutie zo dňa 30. januára 2020, pozn. správneho súdu) považoval žalobca za protiprávne a celkovo cíti krivdu, keď dostal opakovane pokutu za to, za čo on nemôže a čo nezavinil. 26. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak.
29. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 30. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.. 31. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 32. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 33. Podľa § 26 ods. 7 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne nariadi, aby v určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená. 34. Podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy ak právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ opakovane poruší povinnosť počas piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty alebo nevykoná opatrenia podľa odseku 7, uloží sa mu pokuta do výšky dvojnásobku pokút uvedených v odsekoch 2 a 3 a § 25. 35. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, orgánu verejnej správy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 36. Správny súd sa po oboznámení so spisovým materiálom vrátane pripojených administratívnych spisov orgánov verejnej správy zistil, že orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutím č. OU-NOPLO1-2021/009022-004 zo dňa 28. júna 2021 v bode I. výroku podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy uložil žalobcovi pokutu vo výške 1500,00 Eur za nevykonanie opatrenia uloženého Rozhodnutím zo dňa 30. januára 2020 a v bode II. výroku žalobcovi podľa § 26 ods. 7 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy uložil povinnosť vykonať do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia konkrétne špecifikované opatrenia na nápravu
následkov protiprávneho konania. Žalovaný následne v odvolacom konaní napadnutým rozhodnutím znížil výšku pokuty uloženej žalobcovi rozhodnutím orgánu verenej správy prvého stupňa na 600,00 Eur, pričom povinnosť vykonať opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania uloženú žalobcovi v bode II. výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa ponechal nezmenenú. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, a to z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánmi verejnej správy, nesprávneho právneho posúdenia a z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 37. Orgány verejnej správy udelili žalobcovi v predmetnom administratívnom konaní, ktoré je predmetom prieskumu správneho súdu, pokutu za spáchanie správneho deliktu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, podľa ktorého „Ak právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ opakovane poruší povinnosť počas piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty alebo nevykoná opatrenia podľa odseku 7, uloží sa mu pokuta do výšky dvojnásobku pokút uvedených v odsekoch 2 a 3 a § 25.“ Skutková podstata správneho deliktu je charakterizovaná štyrmi obligatórnymi znakmi, a to objektom, objektívnou stránkou, subjektom a subjektívnou stránkou. Objektom uvedenej skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, t. j. spoločenský záujem, ktorý je predmetom ochrany pred jeho porušovaním, je rešpektovanie aktov orgánov verejnej správy vydaných v rámci ich právomoci, konkrétne dodržiavanie povinností uložených žalobcovi právoplatným a vykonateľným Rozhodnutím zo dňa 30. januára 2020. Objektívna stránka skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu, teda samotné protiprávne konanie a jeho následok, predpokladá buď opakované porušenie povinnosti počas piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty (ide o konanie majúce znaky recidívy, teda o pokračovanie v protiprávnom konaní, ktoré už bolo páchateľovi správneho deliktu vytknuté príslušným orgánom verejnej správy) alebo nevykonanie právoplatne uloženého opatrenia podľa § 26 ods. 7 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. V danom prípade spočívalo napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy postihované protiprávne konanie žalobcu v nevykonaní nápravných opatrení týkajúcich sa Pozemku, ktoré boli žalobcovi uložené v bode II. výroku Rozhodnutia zo dňa 30. januára 2020, následkom čoho došlo k nerešpektovaniu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy zo strany žalobcu, a teda k porušeniu chráneného záujmu. Subjekt predmetného správneho deliktu, teda jeho páchateľ, je špeciálny, nakoľko musí ísť o právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, voči ktorej už bolo skôr vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy ukladajúce povinnosť (voči žalobcovi ako fyzickej osobe – podnikateľovi už bolo skôr vydané Rozhodnutie zo dňa 30. januára 2020). Subjektívnou stránkou skutkovej podstaty správneho deliktu je psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam charakterizujúcim daný správny delikt, teda zavinenie. V danom prípade sa pre postih páchateľa nevyžaduje úmyselné zavinenie, ale postačí aj zavinenie nedbanlivostné, teda páchateľ daného správneho deliktu (žalobca) nemusel konať (resp. opomenúť konanie, na ktoré bol povinný) s úmyslom porušiť chránený záujem (v danom prípade rešpektovanie právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia zo dňa 30. januára 2020), ale postačí, ak vedel, že môže porušiť chránený záujem, avšak sa spoliehal, že také porušenie nespôsobí, prípadne aj nevedel, že svojím konaním môže porušiť chránený záujem, avšak vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery to vedieť mohol a mal. Z napadnutých rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, za čo mu orgány verejnej správy uložili pokutu vo výške 600,00 Eur a zároveň v súlade s § 26 ods. 7 uložili žalobcovi povinnosť vykonať nápravné opatrenia na Pozemku, keďže ich uloženie je v zmysle daného zákonného ustanovenia obligatórne spojené s uložením pokuty. Možnosť vykonania opatrení podľa § 26 ods. 7 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy mali orgány verejnej správy preukázanú Odborným stanoviskom Pôdnej služby č. 381/2021-0107 zo dňa 23. marca 2021, z ktorého vyplýva, že po vykonaní tam uvedených rekultivačných opatrení (ktoré následne orgán verejnej správy prvého stupňa zahrnul do bodu II. výroku svojho rozhodnutia) sa môže predmetná plocha Pozemku opäť užívať ako poľnohospodárska pôda, a teda Pozemok je možné rekultivovať – vrátiť do poľnohospodárskej pôdy v druhu pozemku trvalý trávny porast. 38. Keďže sa v predmetnom prípade jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, aj nad rámec žalobcom uplatneného rozsahu a dôvodov žaloby podľa § 195 SSP, pričom nezistil v tomto ohľade žiadne pochybenie orgánov verejnej správy.
39. Námietka žalobcu v správnej žalobe, prostredníctvom ktorej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy, ktoré podľa názoru žalobcu nezohľadnili ním tvrdenú skutočnosť, že Pozemok nemá charakter poľnohospodárskej pôdy a nemal ho ani pred rokom 2019, čo vyplýva predovšetkým z Odborného vyjadrenia, ktoré žalobca predložil žalovanému počas odvolacieho konania, nie je dôvodná. Skutková otázka, ktorú orgány verejnej správy riešili v konaní o správnom delikte žalobcu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, spočíva v tom, či žalobca vykonal opatrenia, ktoré mu boli uložené v bode II. výroku Rozhodnutia zo dňa 30. januára 2020. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného, vyplýva, že orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal dňa 16. marca 2021 na Pozemku odborný dohľad podľa § 24 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, o ktorom bola spísaná Zápisnica č. OU-NO-PLO1-2021/004456 zo dňa 16. marca 2021, ktorej súčasťou je aj prezenčná listina s podpismi zúčastnených zamestnancov orgánu verejnej správy prvého stupňa a zamestnancov Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, Regionálneho pracoviska Banská Bystrica, z ktorej vyplýva, že žalobca predmetné opatrenie v zmysle Rozhodnutia zo dňa 30. januára 2020 v stanovenej lehote nesplnil. Orgán verejnej správy prvého stupňa tak postupom podľa § 24 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy vykonaním odborného dohľadu zistil skutkový stav dostatočne vo vzťahu k zodpovedaniu skutkovej otázky, či žalobca splnil nariadené nápravné opatrenia v zmysle Rozhodnutia zo dňa 30. januára 2020 v stanovenej lehote, a to so záverom, že nariadené nápravné opatrenia nesplnil. Týmto mal orgán verejnej správy prvého stupňa podľa správneho súdu dostatočne zistený skutkový stav na to, aby mohol následne vyhodnotiť naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu žalobcu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení jeho rozhodnutia uviedol relevantné skutkové okolnosti vo vzťahu k správnemu deliktu žalobcu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy a rovnako skonštatoval, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že k vykonaniu uloženého opatrenia na usporiadanie nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde zo strany žalobcu nedošlo a nezákonný stav stále trvá. Rovnako žalovaný na str. 4 napadnutého rozhodnutia popísal relevantné skutkové zistenia so záverom, že opatrenia uložené žalobcovi v bode II. výroku Rozhodnutia zo dňa 30. januára 2020 splnené neboli. Navyše, žalobca v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a žalovaným nepoprel, že nevykonal uložené opatrenia Rozhodnutím zo dňa 30. januára 2020 (táto skutočnosť nebola sporná), avšak tvrdil, že ich nebol povinný vykonať, keďže podľa jeho názoru na ich uloženie a následný výkon zo strany žalobcu neboli splnené podmienky. 40. Žalobca sa mýli, keď je toho názoru, že pre dostatočné zistenie skutkového stavu v predmetnom administratívnom konaní bolo potrebné zisťovať kedy a za akých okolností došlo k navezeniu cudzorodého materiálu na Pozemok, kto tento stav spôsobil a prečo to nemohol byť žalobca. Tieto skutočnosti by mohli byť relevantné v prípade, ak by predmetom rozhodovania orgánov verejnej správy v preskúmavanom konaní bol správny delikt podľa § 26 ods. 1 alebo ods. 3 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, čo však nie je daný prípad. Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor rozhodoval o správnom delikte žalobcu podľa § 26 ods. 1 písm. d) Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy v konaní pod č. OU-NO-PLO1-2020/001508, ktoré bolo skončené nadobudnutím právoplatnosti Rozhodnutia zo dňa 30. januára 2020, proti ktorému žalobca nepodal odvolanie, hoci tak urobiť mohol. Rozhodnutie zo dňa 30. januára 2020 tak v dôsledku skutočnosti, že žalobca proti nemu nepodal v zákonnej lehote odvolanie, nadobudlo právoplatnosť, čo znamená, že dané rozhodnutie je záväzné a nezmeniteľné. Po právoplatnosti Rozhodnutia zo dňa 30. januára 2020 už nie je možné konanie o správnom delikte žalobcu podľa § 26 ods. 1 písm. d) opakovať alebo v ňom pokračovať (zásada ne bis in idem, t. j. nie dvakrát v tej istej veci). Právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy tak zakladá právnu fikciu pravdy. Inými slovami, orgán verejnej správy prvého stupňa a ani žalovaný v preskúmavanom konaní nemali dôvod a ani sa nemohli zaoberať skutkovými otázkami, ktoré sú relevantné vo vzťahu k správnemu deliktu podľa § 26 ods. 1 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. V prípade správneho deliktu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy ide o osobitný a samostatný správny delikt, ktorého skutková podstata má odlišné znaky (bod 37. tohto rozsudku) od skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 daného zákona. Odlišný je predovšetkým objekt, keďže objektom správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je ochrana poľnohospodárskej pôdy a verejný záujem na zachovaní jej produkčných schopností, kým objektom skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je záujem na dodržiavaní právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Rovnako je odlišný aj subjekt, keďže správneho deliktu podľa § 26 ods.
1 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy sa môže dopustiť ktorákoľvek právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, kým skutková podstata správneho deliktu podľa § 26 ods. 8 daného zákona vyžaduje špeciálny subjekt, teda právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa, ktorej už bola právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy uložená pokuta alebo povinnosť vykonať opatrenia podľa § 26 ods. 7 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Tým, že žalobca nesplnil v stanovenej lehote opatrenia, ktoré mu boli uložené právoplatným Rozhodnutím zo dňa 30. januára 2020, žalobca spáchal nový a samostatný skutok odlišný od skutku, za ktorý vyvodzoval orgán verejnej správy voči žalobcovi administratívnoprávnu zodpovednosť v konaní o správnom delikte podľa § 26 ods. 1 písm. d) Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. 41. Pokiaľ teda žalobca v správnej žalobe tvrdil, že v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a žalovaným preukázal, že Pozemok vplyvom prírodných procesov a predchádzajúcich užívateľov zmenil vlastnosti pôdneho profilu a už nemá charakter poľnohospodárskej pôdy (predovšetkým prostredníctvom Odborného vyjadrenia), takéto tvrdenie je vo vzťahu k skutkovej podstate správneho deliktu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy bezpredmetné. Orgány verejnej správy v administratívnom konaní neskúmali charakter Pozemku a vlastnosti jeho pôdneho profilu, a to z dôvodu, že tieto skutočnosti sú irelevantné pre zodpovedanie otázky, či konaním, resp. opomenutím konania žalobcu boli naplnené jednotlivé znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. 42. Rovnako námietka žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný nevykonal na návrh žalobcu výsluch zamestnancov Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorí mali podľa tvrdenia žalobcu počas obhliadky Pozemku v r. 2019 v konaní vedenom Okresným úradom Námestovo, pozemkovým a lesným odborom č. OU-NO-PLO1-2020/001508 ústne skonštatovať, že „stav navezeného substrátu“ na Pozemku trvá už minimálne 6 rokov, je bezpredmetná, keďže žalovaný neskúmal a ani nemohol skúmať otázky, o ktorých rozhodol Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor v právoplatnom Rozhodnutí zo dňa 30. januára 2020, pričom sú bez relevancie k otázke naplnenia znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy zo strany žalobcu. Navyše, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol dôvod, prečo žalobcom navrhovaný výsluch dotknutých zamestnancov Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy nevykonal, a to z dôvodu, že výsluch daných zamestnancov nepovažoval za potrebný, keďže v preskúmavanom spise orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj v súvisiacich spisoch, mal písomne potvrdené zistenia Okresného úradu Námestovo, pozemkového a lesného odboru a pôdnej služby v rámci miestnej obhliadky dňa 17. októbra 2019, ako aj v rámci odborného dohľadu, konaného dňa 16. marca 2021 vo veci kontroly opatrení uložených Rozhodnutím zo dňa 30. januára 2020. 43. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalobcu predneseným v konaní pred správnym súdom, predovšetkým na pojednávaní dňa 15. augusta 2024, a návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania správny súd uvádza, že podľa § 197 SSP v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Správny súd má za to, že orgánmi verejnej správy bol skutkový stav zistený dostatočne pre vyvodenie záveru, že žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy (bod 39. tohto rozsudku), za čo mu orgány verejnej správy udelili pokutu vo výške 600,00 Eur a uložili povinnosť vykonať opatrenia podľa § 26 ods. 7 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. K jednotlivým návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania, a to Odborným vyjadrením, fotoortomapami Pozemku zachytávajúcimi jeho stav pred r. 2019, výsluchom znalca E. I. J., výsluchom zamestnancov Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, Regionálneho pracoviska Banská Bystrica E. F. G. a E. A. H., 9 kusmi snímok Pozemku z aplikácie Google Earth, Nájomnou zmluvou medzi žalobcom a Spolumajiteľstvom bývalých urbarialistov obce Podbiel zo dňa 3. mája 2019, Stanoviskom predsedu pozemkového spoločenstva Spolumajiteľstvo bývalých urbarialistov obce Podbiel zo dňa 12. augusta 2024 a 7 fotografiami súčasného stavu Pozemku, ktoré žalobca navrhol vykonať z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutia orgánov verejnej správy nadväzujú na Rozhodnutie zo dňa 30. januára 2020 a na nedostatočne zistený skutkový stav v danom konaní, správny súd uvádza, že tieto dôkazy sa vzťahujú ku skutkovým otázkam, ktoré nie sú relevantné pre zistenie, či konaním, resp. opomenutím konania žalobcu boli naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ale smerujú skôr k opätovnému prehodnoteniu skutočností, ktoré už
posudzoval Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor v konaní č. OU-NO-PLO1-2020/001508 skončenom nadobudnutím právoplatnosti Rozhodnutia zo dňa 30. januára 2020. Keďže žalobcom navrhované dôkazy by nemali žiadny vplyv na skutkový stav riadne zistený orgánmi verejnej správy v preskúmavanom konaní a ich vykonanie správnym súdom by bolo nadbytočné, správny súd návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania predmetnými dôkazmi zamietol. 44. Námietka žalobcu v správnej žalobe, že v napadnutých rozhodnutiach orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného absentuje konkrétna skutková podstata „priestupku,“ za ktorý bola žalobcovi uložená sankcia, neboli zadefinované podmienky, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu deliktu zo strany žalobcu, resp. ako konkrétne a kedy sa mal žalobca dopustiť porušenia zákona, pričom vo výroku napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy malo byť uvedené určitým a zrozumiteľným spôsobom, akého porušenia právnej povinnosti sa žalobca dopustil, a to opisom skutku s uvedením skutkovej podstaty deliktu, ktorú žalobca svojím konaním naplnil, a súčasne mala byť uvedená sankcia, ktorá sa žalobcovi za porušenie právnej povinnosti ukladá (výrok o treste), je nedôvodná, nakoľko je v rozpore s obsahom napadnutých rozhodnutí orgánu verejnej správy a žalovaného. Možno prisvedčiť argumentácii žalobcu, že vo veciach správneho trestania je potrebné analogicky aplikovať zásady ukladania trestov a zásady trestného konania podľa Trestného zákona a Trestného poriadku. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Stk/13/2022 zo dňa 27. septembra 2023 „... použitím pravidiel súdneho trestania na správne trestanie metódou analógie sa sleduje zámer vyplniť medzery v doposiaľ nekodifikovanej právnej úprave administratívneho trestania ... zmyslom a účelom je poskytnúť obvinenému záruky ochrany práv a chránených záujmov pred nespravodlivosťou a neprimeranosťou pri ukladaní administratívneho postihu... to sú zároveň limity uvedenej analogickej aplikácie, ktorej potrebnosť musí byť vždy vyhodnotená individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.“ Správny súd však preskúmaním napadnutých rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného nezistil žiadne vady v tomto ohľade. Žalovaný vo výrokovej časti svojho rozhodnutia (keďže výrokom napadnutého rozhodnutia zmenil bod I. výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa) výslovne uviedol skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorého spáchania sa žalobca dopustil, a to uvedením konkrétneho ustanovenia Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ktoré ju upravuje (§ 26 ods. 8 daného zákona), rozhodnutie žalovaného ďalej obsahuje vo výrokovej časti skutkovú vetu s uvedením protiprávneho konania žalobcu („nevykonanie opatrenia uloženého rozhodnutím OÚ Námestovo, PLO č. OU-NO-PLO1-2020/001508-11 zo dňa 30. 01. 2020 právoplatného dňa 26. 02. 2020“) a aj sankciu – pokutu vo výške 600,00 Eur, ktorú žalobcovi orgán verejnej správy uložil za jeho protiprávne konanie, ktorú uložil v rámci zákonom ustanovenej sadzby (výrok o treste). Výrok rozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil bod I. výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj bod II. výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa sú dostatočne určité a zrozumiteľné do tej miery, že vylučujú možnosť zámeny skutku žalobcu a jeho viacnásobný postih za rovnaký skutok. 45. Námietka žalobcu v replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, že žalovaný podstatným spôsobom porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, keď pri svojom rozhodovaní neprihliadol na skutočnosti vyplývajúce z Odborného vyjadrenia, ktoré žalobca predložil ako dôkaz v odvolacom konaní, bola uplatnená žalobcom až v replike po uplynutí lehoty v zmysle § 183 SSP, podľa ktorého môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Táto lehota žalobcovi uplynula dňa 13. marca 2023, pričom repliku žalobca podal až dňa 8. apríla 2024. Keďže sa však jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, pri ktorej správny súd podľa § 195 písm. a) SSP nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného ex offo aj z hľadiska, či žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci a či ním zistený skutkový stav má oporu v administratívnom spise, pričom v tomto ohľade nezistil žiadne pochybenie žalovaného. Žalovaný zistil dostatočne skutkový stav pre vyvodenie záveru, že žalobca sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy (bližšie v bode 39. tohto rozsudku). Rovnako skutočnosť, že žalovaný neprihliadol pri svojom rozhodovaní na Odborné vyjadrenie a skutkové okolnosti z neho vyplývajúce, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, keďže ho žalobca predložil žalovanému v odvolacom konaní, nepredstavuje pochybenie žalovaného. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný nie je pri hodnotení dôkazov viazaný každým návrhom žalobcu ako účastníka konania, pričom dôkazy hodnotí sám podľa vlastnej voľnej úvahy. Žalovaný tak pri svojom rozhodovaní zohľadňuje tie dôkazy, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci relevantné a podstatné. Keďže skutočnosti vyplývajúce z Odborného vyjadrenia nie sú relevantné pre vyvodenie záveru, či žalobca svojím konaním, resp. opomenutím konania naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 26 ods. 8 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, žalovaný nepochybil, keď Odborné vyjadrenie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Navyše, žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne uviedol, že k ostatným argumentom žalobcu sa nevyjadril práve z dôvodu, že tieto podľa neho nemajú vplyv na rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. 46. Námietka žalobcu v správnej žalobe, že z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D. vyplýva, že Pozemok je dočasne nevyužívaný pre trvalý trávny porast, čo podľa žalobcu vyjadruje účel využívania pozemku, a teda žalobca konal v dobrej viere v súlade s údajmi o spôsobe využívania Pozemku, pričom predovšetkým Odborným vyjadrením vyvrátil hodnovernosť údajov katastra, z ktorých vychádzali orgány verejnej správy pri vydaní napadnutých rozhodnutí, je len prezentáciou vlastných hodnotení a názorov žalobcu, čo neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum v tomto ohľade. Žalobca v správnej žalobe neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie zákona orgány verejnej správy porušili a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a subjektívne práva a právom chránené záujmy žalobcu. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Za osobitnú náležitosť správnej žaloby je potrebné považovať aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Uvedené platí aj pre tvrdenia žalobcu v správnej žalobe, že žalobca sa podľa jeho názoru nedopustil žiadneho protiprávneho konania na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy, za ktoré mu bola uložená pokuta, pretože pôda na Pozemku podľa neho nemá charakter poľnohospodárskej pôdy, a teda nebolo dovôdné, aby mu orgány verejnej správy uložili opatrenie na vykonanie technickej rekultivácie Pozemku, a aj tvrdenie žalovaného, že v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a žalovaným nebolo preukázané, že žalobca sa dopustil akéhokoľvek priestupku na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy. Rovnako tak aj tvrdenia žalobcu v správnej žalobe, že podľa § 3 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je vlastník pozemku povinný usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri, pričom žalobcovi ako nájomcovi Pozemku právo zosúladiť skutočnosti stav Pozemku s evidenciou v katastri nehnuteľností neprislúcha, a preto nariadené opatrenia vôbec nemali byť adresované žalobcovi, či tvrdenie, že vzhľadom na skutočnosť, že Pozemok nie je možné podľa názoru žalobcu rekultivačnými opatreniami vrátiť do pôvodného stavu, príslušný orgán verejnej správy mal rozhodnúť o usporiadaní skutočného druhu Pozemku v teréne s jeho evidenciou v katastri nehnuteľností, sú len prezentovaním vlastných hodnotiacich úsudkov žalobcu bez toho, aby žalobca konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom uviedol, aký mali tieto tvrdené skutočnosti vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa a ako tým boli dotknuté konkrétne subjektívne práva a právom chránené záujmy žalobcu. 47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, vrátane konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa nie sú zaťažené vadou nezákonnosti, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.
49. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.