Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200225 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200225.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: C. G. Z. H. , narodenej X.X.XXXX, štátnej príslušníčky Sýrskej arabskej republiky, bytom v G. Z. M., aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s.r.o. so sídlom Radvanská 21, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava so sídlom Paulínska 13, Trnava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 5.2.2016 proti rozhodnutiu odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BA9-12-082/2016- AV zo dňa 20.1.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BA9-12-082/2016-AV zo dňa 20.1.2016 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e, aby bola navrhovateľka C. G. Z. H., narodená X.X.XXXX, štátna príslušníčka Sýrskej arabskej republiky, trvale bytom v G. Z. M., toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov bezodkladne prepustená zo zaistenia. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právnej zástupkyne trovy konania - právneho zastúpenia vo výške 545,70 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy predvedenia navrhovateľky na pojednávanie znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA9-12-082/2016-AV zo dňa 20.1.2016 odporca za použitia § 88 ods. 1 písm. b), ods. 4, 5 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľku dňom 20.1.2016, umiestnil ju v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“) a to na čas najdlhšie do 19.4.2016. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci, doterajší priebeh konania včítane konania pred tunajším súdom (sp.zn.: 9Sp/1/2016). Uviedol, že právoplatným rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA9-188-017/2015-AV (poznámka súdu: z 19.10.2015) navrhovateľku administratívne vyhostil a určil jej zákaz vstupu na dobu dvoch rokov. V ďalšom dôvodil, že 17.12.2015 zaslal ÚPZC Veľvyslanectvu Libanonskej republiky žiadosť o súhlas s tranzitom navrhovateľky na územie Libanonskej republiky (ďalej len „Libanon“), avšak zatiaľ bez relevantnej odpovede. Tiež uviedol, že vyjadrenia navrhovateľky, týkajúce sa možnosti zabezpečenia finančných prostriedkov a ubytovania nie sú ničím relevantným podložené. A tiež, že jej cieľovou krajinou je stále Nórsko alebo Nemecko, z čoho dedukoval riziko jej úteku. Odporca následne vyhodnocoval osobu navrhovateľky z pohľadu, či nie je zraniteľnou osobou. Prezentoval svoju správnu úvahu, v zmysle ktorej dospel k záveru, že takouto osobou nie je -nikdy nepožiadala o odbornú konzultáciu ohľadne je zdravotného stavu, že sa jednoznačne vyjadrovala že nemá žiadne zdravotné ťažkosti, nežiadala o lekárske vyšetrenie. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka (prostredníctvom vyššie označenej zástupkyne na základe plnomocenstva udeleného v Medveďove 21.1.2016) v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 5.2.2016, ktorým sa domáhala jeho zrušenia z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a), c), d), e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), svojho prepustenia zo zaistenia a náhrady trov konania. Namietala v ňom, že odporca: - vydal napadnuté rozhodnutie s poukazom na rozhodnutie z 19.10.2015 o jej vyhostení, pričom v tomto vyhosťovacom rozhodnutí nebola určená krajina, do ktorej má byť vyhostená; - sa nedostatočne vysporiadal s otázkou vyhodnotenia navrhovateľky ako zraniteľnej osoby a v tomto smere nevykonal náležité dokazovanie; - nesprávne posúdil okolnosti zabezpečenia finančných prostriedkov ako predpokladu aplikácie menej závažných donucovacích prostriedkov (v tejto súvislosti poukázala na obsah svojho výsluchu konaného 20.1.2016 a na dôkazy predložené v jeho priebehu); - nedostatočne odôvodnil riziko jej úteku, ako aj dĺžku zaistenia; - nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Bratislave (poznámka súdu: právny názor vyjadrený v rozsudku tohto súdu vyhláseného 20.1.2016 vo veci predchádzajúceho zaistenia navrhovateľky), pričom v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že odporca nemohol tento právny názor rešpektovať, nakoľko v čase vydania napadnutého rozhodnutia mu rozsudok z 20.1.2016 ešte nebol doručený a tento rozsudok ešte nebol právoplatný; - v konaní aplikoval nevhodný spôsob vypočutia navrhovateľky; - odporca nepreskúmal prekážky vyhostenia vo vzťahu k Libanonu a Turecku; - neumožnil navrhovateľke požiadať o tolerovaný pobyt, v čom videla nesprávne právne posúdenie veci. Záverom podaného návrhu navrhovateľka navrhla nariadenie znaleckého dokazovania na objasnenie psychického stavu navrhovateľky vo vzťahu k jej postaveniu ako zraniteľnej osoby. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.2.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti a dôvodnosti jeho vydania. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľka bola v zmysle rozsudku tunajšieho súdu riadne prepustená zo zaistenia, pričom bola na ulici pred ÚPZC kontrolovaná policajnou hliadkou a následne predvedená. Uviedol, že počas celej doby jej zaistenia jej bola poskytovaná strava v zmysle platných predpisov, pričom jej odmietanie po istú dobu bolo jej slobodným rozhodnutím, že počas konania a ani počas celého predchádzajúceho konania nepredložila žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by sa v jej prípade jednalo o zraniteľnú osobu v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Tiež že počas celej doby zaistenia nebola vážnejšie chorá, na nič sa nesťažovala - nežiadala odbornú lekársku pomoc. Poukázal na skutočnosť, že na žiadosť navrhovateľky jej bolo umožnené stretnutie so psychologičkou žijúcou v Rakúsku, hovoriacou rovnakým jazykom ako navrhovateľka. Dôvodil, že ÚPZC vykonáva všetky úkony, potrebné k realizácii vyhosťovacieho rozhodnutia, v zmysle ktorého má navrhovateľka zakázaný pobyt v celom schengenskom priestore. Opätovne poukázal na účelovosť tvrdenia navrhovateľky o možnosti zabezpečenia finančných prostriedkov prostredníctvom jej bratranca, ako aj tvrdenia (jej právnej zástupkyne) o zabezpečení ubytovania na Slovensku. Odporca zotrval na dôvodnosti jeho správnej úvahy o existencii rizika úteku navrhovateľky. K námietke nerešpektovania právneho názoru, vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20.1.2016 (poznámka súdu: konanie sp.zn.. 9Sp/1/2016) odporca uviedol, že tento právny názor rešpektoval, vychádzajúc zo samotného pojednávania v tejto veci, na ktorom bol rozsudok vyhlásený a odôvodnený. Vo vzťahu k priebehu výsluchu navrhovateľky z 20.1.2016 uviedol, že tento bol vykonaný za účasti zástupkyne navrhovateľky (v konaní pred odporcom) a v medziach zákona. Tiež poukázal na skutočnosť že navrhovateľka sa sama vyjadrovala, že nemá žiadne zdravotné problémy, nežiada o lekárske vyšetrenie ani o konzultáciu s odborníkom. Ak by problémy (fyzické či psychické) mala, požiadala by o nejakú formu pomoci. V závere poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka je stále v konaní o jej administratívnom vyhostení, ktorá skutočnosť spôsobuje zo zákona nemožnosť požiadania o pobyty uvedené v §§ 21, 43, 46, 51, resp. § 58 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu, pracovník zástupkyne navrhovateľky 22.2.2016 nahliadol do súdneho spisu. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní za účasti účastníkov konania a súdom povereného tlmočníka jazyka arabského a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. S poukazom na § 250sa ods. 7 O.s.p. nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľky zo zaistenia. V priebehu pojednávania vo veci samej bolo súdu pracovníčkou súdnej kancelárie doručené obsiahle (10-stranové) vyjadrenie zástupkyne navrhovateľky datované 24.2.2016 k vyjadreniu odporcu zo 16.2.2016 k podanému návrhu, ktoré bolo (ako to vyplýva z prezentačnej pečiatky) súdu doručené mailom dňa 25.2.2016. V tomto podaní zotrvala na dôvodoch podaného opravného prostriedku a súčasne reagovala na obsah vyjadrenia odporcu k podanému návrhu. Obsahom tohto podania nebol žiaden návrh na doplnenie dokazovania. V priebehu pojednávania založila poverená pracovníčka odporcu do súdneho spisu odpoveď ÚPZC z 24.2.2016, podľa obsahu ktorej dňa 17.12.2015 navrhovateľka odmietla zaradenie do programu asistovaných návratov. V ten istý deň ÚPZC zaslal Veľvyslanectvu Libanonskej republiky žiadosť o udelenie súhlasu s tranzitom navrhovateľky na územie Libanonu - zatiaľ bez vecného vybavenia tejto žiadosti i napriek telefonickej urgencie tejto žiadosti z 19.1.2016 a z 1.2.2016. Tiež ÚPZC oznámil, že 25.1.2016 odovzdal obdobnú žiadosť Veľvyslanectvu Tureckej republiky, ktorej však z legislatívnych dôvodov jej nebolo vyhovené. ÚPZC tiež oznámil, že navrhovateľka v období 19.10.2015 - 7.1.2016 nebola vážnejšie chorá a na nič sa nesťažovala, že dňa 12.1.2016 vykonal psychológ Slovenskej humanitnej rady p. Mgr. Ivan Vyskočil konzultáciu s navrhovateľkou, v závere ktorej vyslovil, že pre navrhovateľku by bola ideálna psychologická podpora od osoby ženského pohlavia v arabskom jazyku. ÚPZC tiež oznámilo, že navrhovateľka držala hladovku od 23.11. do 2.12.2015 a od 11.1. do 2.2.2016, že podľa správy všeobecného lekára pre dospelých (MUDr. Blažeja Fehéra) zo 17.2.2016 navrhovateľka odmietla lekárske vyšetrenie. V ďalšom ÚPZC informoval, že 22.1.2016 bol s navrhovateľkou vykonaný osobný pohovor, týkajúci sa jej poskytnutého ošatenia. Keď bola navrhovateľke poskytnutá možnosť vybrať si ošatenie z jej vlastného ošatenia, túto možnosť odmietla s tým, že keď si nemôže zobrať všetky svoje veci, tak odmietla vybrať si z nich iba niektoré. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu č.p.: PPZ-HCP- BA9-12/2016-AV (pôvodne č.p.: PPZ-HCP-BA9-188/2015-AV), ktorého prvá časť je pripojená k spisu tunajšieho súdu sp.zn.. 9Sp/1/2016. Z jeho obsahu súd zistil, že po readmisii navrhovateľky z Českej republiky (19.10.2015) ktorá vlastní platný sýrsky cestovný pas, odporca právoplatným rozhodnutím z 19.10.2015 vyhostil navrhovateľku zo Slovenska, určil jej zákaz vstupu na slovenské územie na dva roky, neurčil jej lehotu na vycestovanie a súčasne vylúčil odkladný účinok prípadne podanému odvolaniu. Následným rozhodnutím z toho istého dňa navrhovateľku zaistil na účel jej vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy - najdlhšie do 19.4.2016. V týchto konaniach navrhovateľka o. i. uviedla, že v krajine jej pôvodu - v Sýrii je vojna, že tam sú národnostné nepokoje a že nemá žiadne zdravotné ťažkosti. Z dôvodu nemožnosti vrátenia navrhovateľky na územie Rakúska (odkiaľ prišla na slovenské územie) dňa 15.12.2015 ÚPZC navrhovateľku prepustil zo zaistenia z dôvodu zániku účelu zaistenia. Dňa 15.12.2015 odporca navrhovateľku opätovne vypočul. V priebehu tohto výsluchu o.i. opätovne uviedla, že nemá žiadne zdravotné ťažkosti a je schopná vypovedať. V ten istý deň odporca navrhovateľku zaistil na účel výkonu jej administratívneho vyhostenia, dobu zaistenia stanovil najdlhšie do 19.4.2016. Voči tomuto rozhodnutiu o zaistení podala navrhovateľka odvolanie, datované 29.12.2015. Dňa 4.1.2016 odporca požiadal ÚPZC o poskytnutie informácií o úkonoch, ktoré ÚPZC vykonal v priebehu zaistenia navrhovateľky. ÚPZC listom zo 7.1.2016 odporcovi oznámil, že 17.12.2015 vykonal s navrhovateľkou pohovor v priebehu ktorého uviedla, že sa chce dostať do Nórska, že nechce byť zaradená do programu asistovaných dobrovoľných návratov. V ten istý deň požiadal Veľvyslanectvo Libanonskej republiky o súhlas s tranzitom na územie Libanonu, avšak zatiaľ bez odpovede. ÚPZC tiež odporcovi oznámil, že navrhovateľka v období od 19.10.2015 do 7.1.2016 nebola vážnejšie chorá, na nič sa nesťažovala, od 23.11. do 2.12.2015 držala hladovku, ako to vyplýva z priloženej lekárskej správy. Vo veci konajúcemu súdu doručila oznámenie datované 20.1.2016, v ktorom súdu oznámila, že na jej žiadosť ju 15.1.2016 navštívila v priestoroch ÚPZC p. S.. J. R. (ktorá nepôsobí na území Slovenskej republiky, má ukončené vzdelanie v odbore psychológia). Dôvodom tejto jej žiadosti bolo to, že potrebuje osobu hovoriacu arabským jazykom, ktorej by sa ako žena mohla zveriť a vyrozprávať sa o jej pocitoch a situácii, nakoľko v ÚPZC nie je žiadna žena, s ktorou by sa mohla rozprávať. K tomuto oznámeniu priložila v slovenskom jazyku správu z tohto stretnutia. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.: 9Sp/1/2016-43 z 20.1.2016 bolo rozhodnutie o zaistení navrhovateľky z 15.12.2015 zrušené z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p., vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie a súčasne bolo nariadené bezodkladné prepustenie navrhovateľky zo zaistenia. Vo veci konajúci súd konštatoval, že odporca navrhovateľke neoznámil začatie konania o jej zaistení a že rozhodnutie o zaistení navrhovateľky odôvodnil nedostatočným spôsobom, keď poukázal iba na neexistenciu oprávnenia navrhovateľky zdržiavať sa na slovenskom území, pričom sa nezaoberal efektívnosťou a účelnosťou zaistenia a vyhostiteľnosťou navrhovateľky. Tiež konštatoval, že odporca sa mal zaoberať otázkou, či navrhovateľka nie je zraniteľnou osobou v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Upravil odporcu, aby v ďalšom konaní, pokiaľ dôjde k záveru, že v prípade navrhovateľky sú splnené podmienky jej zaistenia, navrhovateľke zákonným spôsobom oznámil začatie konania o jej zaistení, konať v ňom podľa príslušných ustanovení správneho poriadku, zákona o pobyte cudzincov, smerníc a nariadení, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z druhej časti spisu odporcu, ktorá je pripojená k súdnemu spisu sp.zn.: 4Sp/17/2016 je zrejmé, že 20.1.2016 ÚPZC odporcovi prezentoval úkony, ktoré vo veci navrhovateľky vykonal v období od 17.12.2015 do 20.1.2016: že 17.12.2015 vykonal s navrhovateľkou pohovor v priebehu ktorého uviedla, že sa chce dostať do Nórska, že nechce byť zaradená do programu asistovaných dobrovoľných návratov. V ten istý deň požiadal Veľvyslanectvo Libanonskej republiky o súhlas s tranzitom na územie Libanonu, pričom na základe telefonického rozhovoru s týmto veľvyslanectvom z 19.1.2016 zistil, že predmetná žiadosť bola zaslaná na Ministerstvo zahraničných vecí Libanonu - zatiaľ však bez odpovede, že navrhovateľka v období od 19.10.2015 do 7.1.2016 nebola vážnejšie chorá, na nič sa nesťažovala, od 23.11. do 2.12.2015 držala hladovku. Dňa 20.1.2016 bola navrhovateľka prepustená zo zaistenia s poukazom na právoplatné rozhodnutie súdu (poznámka súdu: rozsudok tunajšieho súdu č.k.: 9Sp/1/2016-43 z 20.1.2016). Po jej následnom kontrolovaní v obci Medveďov bola predvedená pred odporcu, ktorý ju v ten istý deň aj vypočul za účasti pani Mgr. Moniky Chaloupkovej, ktorú navrhovateľka označila za svoju zástupkyňu. Oznámil navrhovateľke začatie konania o jej zaistení z dôvodu výkonu administratívneho vyhostenia. Uviedla, že nie je schopná vypovedať, pretože keď začne rozprávať strašne jej búcha srdce od nervozity, že je unavená a chce sa vrátiť do Medveďova. (Poznámka súdu: Ako to vyplýva zo zápisnice o výsluchu navrhovateľky, táto v ďalšom odpovedala na otázky, položené jej odporcom.) Následne o.i. uviedla, že nemá žiadne zdravotné ťažkosti, nežiada o lekárske vyšetrenie ani o inú konzultáciu s odborníkom ohľadom jej zdravotného stavu. Na otázku, či si vie zabezpečiť finančné prostriedky na pokrytie životných nákladov, prípadne zabezpečiť ubytovanie, prítomná zástupkyňa navrhovateľky odporcovi predložila „potvrdenie o prijatí na doktorandské štúdium, pracovnú zmluvu, výpis z účtu v banke a prísľub o poskytnutí bezodkladných nákladov na pobyt na Slovensku“ - doklady znejúce na meno Z. R.. Navrhovateľka uviedla, že peniaze jej vie poslať jej bratranec zo Švédska. Tiež uviedla, že s pomocou si vie zabezpečiť ubytovanie na Slovensku. V ďalšom opísala trasu svojho pohybu z Turecka na Slovensko, uviedla že chcela ísť buď do Nórska alebo Nemecka, kde by chcela študovať. Tiež uviedla, že ak by sa vrátila do Sýrie - do oblasti pod správou sýrskej armády, bola by odsúdená na smrť, lebo jej rodina je prenasledovaná, lebo bola v skupine, ktorá bojovala proti režimu prezidenta v Sýrii, že jej brat bol väznený a jej snúbenec zabitý. V Turecku jej nič nehrozí, avšak v poslednej dobe sú tam Sýrčania utláčaní. Na otázku, čo by robila v prípade ak by bola prepustená na slobodu odpovedala, že najprv by sa riadne vyspala, aby sa mohla správne rozhodnúť, v čom by jej pomohla jej zástupkyňa. Ďalšie svojej počínanie nevedela konkretizovať. Tiež sa vyjadrila, že do Medveďova sa vrátiť nechce, lebo je tam jediná žena. Prítomná zástupkyňa na záver výsluchu uviedla, že nesúhlasí so zaistením navrhovateľky, poukázala pritom na obsah výpovede navrhovateľky, uviedla že v prípade navrhovateľky sa jedná o zraniteľnú osobu z dôvodu, že bola v Sýrii opakovane vystavená fyzickému a psychickému násiliu, že má nočné mory, časté zmeny nálad, pocity úzkosti. Následne bolo navrhovateľke a jej zástupkyni umožnené oboznámiť sa s obsahom spisu odporcu, o čom bola spísaná zápisnica. Z jej obsahu je zrejmé, že navrhovateľka uviedla, že nemá žiadne zdravotné ťažkosti, že neužíva žiadne lieky, že nežiada lekárske vyšetrenie a je schopná vypovedať. Tiež uviedla, že je proti svojmu zaisteniu. Zástupkyňa navrhovateľky v závere uviedla, že nesúhlasí so zaistením navrhovateľky, že navrhovateľke nebolo umožnené požiadať o legalizáciu svojho pobytu na Slovensku, že žiada namiesto jej zaistenia aplikovať alternatívu jej zaistenia. Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie, doručené a pretlmočené navrhovateľke a tiež jej zástupkyni 21.1.2016. Dňa 9.2.2016 bol odporcovi doručený opravný prostriedok navrhovateľky, podaný voči tomuto rozhodnutiu o zaistení navrhovateľky spolu s plnomocenstvom, udeleným navrhovateľkou 21.1.2016, ktoré bolo toho istého dňa zvolenou zástupkyňou akceptované. Na základe žiadosti odporcu ÚPZC 11.2.2016 (po vydaní napadnutého rozhodnutia) odporcovi oznámil, aké úkony vo veci výkonu administratívneho vyhostenia navrhovateľky vykonal v období od 17.12.2015. Okrem úkonov o ktorých informoval vo svojich predchádzajúcich správach uviedlo, že na žiadosť o udelenie súhlasu s transferom navrhovateľky na turecké územie Veľvyslanectvo Tureckej republiky oznámilo, že od 8.1.2016 je k vstupu na turecké územie je potrebné vízum a disponovanie cestovným pasom platným minimálne na päť rokov. Tiež, že podľa vyjadrenie Veľvyslanectva Libanonskej republiky k 1.2.2016 zatiaľ toto nedisponuje odpoveďou z príslušného ministerstva. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa Článku 3 bod. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) „návrat“ je proces vrátenia sa štátneho príslušníka tretej krajiny bez ohľadu na to, či ide o dobrovoľné splnenie povinnosti návratu alebo nútený návrat do: krajiny jeho pôvodu, alebo krajiny tranzitu v súlade s dvojstrannými dohodami o readmisii alebo dohodami Spoločenstva o readmisii či inými dojednaniami, alebo inej tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme. Podľa Článku 15 ods. 1 Návratovej smernice Pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou. Podľa ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Podľa ust. § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov. Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe cez vonkajšiu hranicu na hraničnom priechode je povinný preukázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 499/2011 Z.z. vyhlášky o určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky Suma finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. Podľa ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 písm. b) môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. Podľa ust. § 122 zákona o pobyte cudzincov dokladom potvrdzujúcim zabezpečenie ubytovania sa rozumie a) list vlastníctva alebo výpis z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností vydaný na meno cudzinca, b) nájomná zmluva s vlastníkom alebo užívateľom nehnuteľnosti a výpis z listu vlastníctva alebo iný doklad preukazujúci oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti, c) potvrdenie ubytovacieho zariadenia o poskytnutí ubytovania, alebo d) čestné vyhlásenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby o poskytnutí ubytovania cudzincovi na území Slovenskej republiky a výpis z listu vlastníctva alebo doklad preukazujúci oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti. Podľa ust. § 81 zákona o pobyte cudzincov (1) Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený. (2) Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. (3) Osobu bez štátnej príslušnosti možno administratívne vyhostiť len vtedy, ak svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a nevzťahujú sa na ňu prekážky administratívneho vyhostenia podľa odsekov 1 a 2. (4) Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do štátu, v ktorom mu hrozí nútený návrat do štátu podľa odseku 1 alebo odseku 2. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 3) Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c)zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa ust. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa. ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku, pričom bol pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a dospel k názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky jeho zrušenia z dôvodov, že zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné na posúdenie veci a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.: Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca vykonáva úkony, smerujúce k vyhosteniu navrhovateľky na územie tretieho štátu - do Libanonu. I keď toto konkrétne konanie (vo vzťahu k Libanonu) v čase vydania napadnutého rozhodnutia nebolo ukončené, mal sa odporca zaoberať otázkou vyhostiteľnosti navrhovateľky do tohto štátu (§ 81 zákona o pobyte cudzincov). Osobitne, ak (ako to vyplýva z obsahu jeho administratívneho spisu) príslušné libanonské orgány kontaktoval už 17.12.2015 v rámci predchádzajúceho zaistenia navrhovateľky. V súvislosti so skúmaním podmienok § 81 zákona o pobyte cudzincov sa podľa názoru súdu mal zaoberať aj vyhostiteľnosťou do (prípadne) inej tretej krajiny a to z dôvodu, že ako jedna z možností pripadá do úvahy možnosť, že Libanon nebude s transferom navrhovateľky na jeho územie súhlasiť. Takto naznačený postup odporcu - vykonanie dokazovania by v prípade nesúhlasu libanonských štátnych orgánov s transferom navrhovateľky mohol viesť ku skráteniu doby zaistenia navrhovateľky. K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.: Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia videl riziko úteku navrhovateľky v tom, že jej cieľom bolo dostať sa do Nemecka či Nórska. Je skutočnosťou, že navrhovateľka vo svojej výpovedi z 20.1.2016 tieto krajiny označila ako cieľové. Avšak je skutočnosťou aj to, že navrhovateľka na priamo položenú otázku (čo by robila v prípade svojho prepustenia na slobodu) uviedla, že nevie, že o tom popremýšľa, pričom v rámci svojho výsluchu uviedla, že o azyl na Slovensku požiadať nechce, podobne ako nechce požiadať o dobrovoľný asistovaný návrat. Podľa názoru súdu odporca riziko úteku navrhovateľky (skrývania sa, resp. vyhýbania sa prípravy alebo uskutočňovania vyhostenia) neodôvodnil náležitým spôsobom, ak tento predpoklad zaistenia (Článok 15 ods. 1 Návratovej smernice) odôvodnil výlučne tým že navrhovateľka sa chce dostať do Nemecka či Nórska, pričom naviac takéhoto odôvodnenie nie je zrejmá jeho správna úvaha, viažuca sa na vyjadrenie navrhovateľky, že v podstate nevie, ako by sa zachovala v prípade jej prepustenia na slobodu. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia čiastočne spočíva aj v časti odôvodnenia doby zaistenia. A to i napriek tomu, že odporca stanovenie doby zaistenia pomerne podrobne odôvodnil, avšak iba vo vzťahu k jeho konaniu - žiadosti o transfer navrhovateľky na libanonské územie. Ako to bolo vyššie uvedené (viď odôvodnenie zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.) existuje možnosť, že libanonské úrady s transferom súhlasiť nebudú. Odporca teda mal odôvodniť dobu zaistenia navrhovateľky aj z pohľadu jej ev. transferu do inej tretej krajiny. Nakoľko súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu z dôvodov § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p., z logických dôvodov nemohol posúdiť namietané nesprávne právne posúdenie veci - dôvod podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.. Pokiaľ ide o ostatné, navrhovateľkou namietané skutočnosti, tieto súd neuznal ako dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia. Súd však pokladá za potrebné uviesť nasledovné stanovisko k vzneseným námietkam: - K námietke, že odporca vydal napadnuté rozhodnutie s poukazom na jeho rozhodnutie o vyhostení navrhovateľky z 19.10.2015, v ktorom neurčil krajinu vyhostenia: Zákon o pobyte cudzincov v ust. § 77 ods. 1 takúto možnosť pri vydaní vyhosťovacieho rozhodnutia pripúšťa. I keď úlohou tohto súdu nie je hodnotiť, rozhodovať o zákonnosti rozhodnutia o vyhostení navrhovateľky, je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľka podľa ňou predloženého cestovného dokladu je štátnou príslušníčkou Sýrie, kam zo všeobecne známych dôvodov vyhostená zatiaľ pravdepodobne byť nemôže. Nedisponuje žiadnym oprávnením k pobytu na Slovensku, či v ktoromkoľvek štáte EÚ, teda neurčenie krajiny vyhostenia bolo zjavne dôvodným. - K námietke že odporca sa nedostatočne vysporiadal s vyhodnotením navrhovateľky ako zraniteľnej osoby: Odporca venoval tomuto vyhodnoteniu značnú časť odôvodnenia svojho rozhodnutia a to aj s poukazom na usmernenie tunajšieho súdu, vyplývajúce z rozsudku č.k.: 9Sú/1/2016-43. Podľa názoru súdu dospel k správnym záverom, že navrhovateľku v čase vydania napadnutého rozhodnutia nebolo možné považovať za zraniteľnú osobu v zmysle ust. § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Navrhovateľku zjavne nie je možné zaradiť do žiadnej zo skupín cudzincov, ktoré sú exemplifikatívne vymenované v označenom ustanovení. Navrhovateľka v návrhu dôvodila, že bola vystavená opakovanému fyzickému a psychickému násiliu a z toho dôvodu mala byť považovaná za zraniteľnú osobu so všetkými s tým súvisiacimi dôsledkami. Ako to však vyplýva z obsahu celého administratívneho spisu odporcu (teda aj tej jeho časti, ktorá predchádzala vydaniu napadnutého rozhodnutia), navrhovateľka ani na jednom mieste - ani v jeden z jej výpovedí nezmienila o tom, že by bola objektom dokonca opakovaného fyzického či psychického násilia. Opakovane uvádzala iba to, že z krajiny pôvodu vycestovala z dôvodu, že v Sýrii je vojna a tiež tam sú národnostné nepokoje. Pokiaľ ide o jej argumentáciu, že trpí úzkosťou, že má nočné mory a časté zmeny nálad je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľka sa nikdy pred odporcom v žiadnom z vykonaných výsluchov nezmienila o akýchkoľvek zdravotných ťažkostiach, na opakovane položené otázky (v každom z vykonaných výsluchov - včítane výsluchov z 20.1.2016) týkajúcich sa jej zdravotného stavu vždy opakovala, že je schopná vypovedať, že nemá žiadne zdravotné problémy, resp. že nepožaduje žiadne lekárske vyšetrenie či konzultáciu. Ak teda sama navrhovateľka nikdy neprezentovala, že by bola v minulosti objektom fyzického či psychického násilia, nikdy nemala žiadne zdravotné ťažkosti, na žiadne zdravotné problémy sa nesťažovala, odmietla prípadné lekárske vyšetrenie či konzultáciu, niet dôvodu, aby ju odporca vyhodnotil ako zraniteľnú osobu v zmysle ust. § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Ani skutočnosť, že navrhovateľka držala dve hladovky nespôsobuje jej zaradenie do tejto skupiny cudzincov. - K námietke nesprávneho právneho posúdenia finančných prostriedkov, resp. zabezpečenia ubytovania na Slovensku: Navrhovateľka uviedla, že nemá žiadne finančné prostriedky. Tiež, že tieto jej vie zabezpečiť jej bratranec (p. Akkad Hazem), ktorý sa legálne prechodne nachádza vo Švédsku. Na preukázanie tohto tvrdenia predložila odporcovi vo fotokópiách jeho vyhlásenie, doklad o výške jeho účtu a doklady o študentskom grande na Karolinska Insitutet vo Švédsku. Okrem skutočnosti, že týmito dokladmi (osobitne dokladom o stave účtu p. Akkad Hazem) nepreukázala osobnú dispozíciu s finančnými prostriedkami v zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov) súd konštatuje, že stav na účte p. Z. R. preukazuje jeho výšku 5.184,29 švédskych korún - teda cca 557.- eur, ktorá suma zjavne predstavuje ušetrené finančné prostriedky p Z. R. za obdobie od mája 2015 do januára 2016 (obdobie študijného grantu podľa doložených dokladov). Navrhovateľka ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nemala zabezpečené žiadne ubytovanie na Slovensku (viď cit. ust. § 122 zákona o pobyte cudzincov). Vyjadrenie navrhovateľky, že s pomocou (inej osoby) si ubytovanie zabezpečiť vie, je z pohľadu ev. aplikácie ust. § 89 ods. 1 irelevantným. Ak teda odporca vyhodnotil zistený stav veci ako nesplnenie podmienok eventuálneho použitia miernejších donucovacích prostriedkov, jeho správna úvaha je správna. - Pokiaľ ide o námietku, že odporca sa neriadil právnym názor tunajšieho súdu, vysloveného v rozsudku z 20.1.2016: Súd dospel k názoru, že tomu tak nie je. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľky, týkajúcou sa tohto rozsudku súd poznamenáva, že v prípade rozsudku vyhláseného tunajším súdom 20.1.2016 sa tento rozsudok stal právoplatným a vykonateľným dňom jeho vyhlásenia (§ 250sa ods. 3 O.s.p.). - K námietke, týkajúcej sa nevhodného spôsobu vypočutia navrhovateľky dňa 20.1.2016: Súd po oboznámení sa s obsahom zápisníc z 20.1.2016 o vyjadrení účastníka konania (navrhovateľky) nezistil, žeby boli tieto úkony vykonané v rozpore s platnou právnou úpravou. Oprávnenie a dôvodnosť použitia donucovacích prostriedkov - pút pri predvedení navrhovateľky pred odporcu dňa 20.1.2016 voči navrhovateľke nie je predmetom tohto konania. - K námietke, podľa ktorej odporca neumožnil navrhovateľke požiadať o tolerovaný pobyt: Na žiadnom z dokladov založených v spise odporcu sa nenachádza žiadosť navrhovateľky (ústna či písomná) o udelenie tolerovaného pobytu. Naviac by takáto žiadosť s poukazom na ust. § 59 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov nemohla byť policajným útvarom prijatá. Pretože odporca vo vzťahu k ním prezentovanému riziku úteku navrhovateľky toto riziko neodôvodnil náležitým spôsobom a pretože vo vzťahu ku krajine, do ktorej vykonával úkony smerujúce k vyhosteniu navrhovateľky nevykonal dokazovanie na otázku jej vyhostiteľnosti s poukazom na ust. § 81 zákona o pobyte cudzincov, súd dospel k záveru, že sú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a pre vrátenie veci odporcovi na ďalšie konanie. Z dôvodu ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. súčasne nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľky zo zaistenia. V ďalšom konaní, pokiaľ odporca dôjde k presvedčeniu, že tu sú dôvody pre zaistenie navrhovateľky na účel výkonu rozhodnutia o jej vyhostení, bude potrebné, aby sa pri vydaní takého prípadného rozhodnutia vyvaroval pochybení, ktoré boli dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania pred súdom nariadením znaleckého dokazovania na otázku posúdenia psychického stavu navrhovateľky, tomuto návrhu súd nevyhovel. Jednak z dôvodu, že navrhovateľka nikdy v konaní pred odporcom neprezentovala žiadne zdravotné a teda ani psychické problémy a tiež z dôvodu, že prípadné nariadenie takéhoto znaleckého dokazovania by znamenalo neúmerné predĺženie zaistenia navrhovateľky, čo by s poukazom na charakter konania pred súdom nebolo účelným. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní úspešná a preto jej súd priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov jej právneho zastúpenia vo výške 545,70 eur za tri úkony právnej pomoci (vo výške spolu 181,90 eur za jeden úkon v skladbe: 143,00 eur za úkon právnej pomoci + 8,58 eur paušálnej náhrady + 20% DPH). Zástupkyňa navrhovateľky podaním z 26.2.2016 vyúčtovala trovy právneho zastúpenia navrhovateľky v zmysle vyhl. č. 656/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) v celkovej výške 1.262,98 eur za 7 úkonov právnej pomoci. K vyúčtovaniu priložila osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. A to v skladbe: 1. Príprava a prevzatie zastúpenia. 2. Podanie opravného prostriedku - návrhu z 5.2.2016. 3. Podanie žiadosti z 19.2.2016 vo veci poskytnutia psychologických správ o navrhovateľke. 4. Nahliadnutie do súdneho spisu dňa 22.2.2016. 5. Vypracovanie a podanie vyjadrenia navrhovateľky k stanovisku odporcu k návrhu z 24.2.2016. 6. Účasť na pojednávaní konanom 25.2.2016 trvajúcom viac ako dve hodiny. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd priznal náhradu trov úspešnej navrhovateľke za tri úkony právnej pomoci zohľadňujúc pritom predovšetkým ich účelnosť osobitne s poukazom na skutočnosť, že súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa skutkového stavu, ktorý existoval v čase jeho vydania. Z tohto pohľadu súd uznal ako účelne uskutočnené úkony: - príprava a prevzatie zastúpenia, - podanie opravného prostriedku, - účasť na pojednávaní ako jeden úkon právnej pomoci. Teda celkovo za tri úkony právnej pomoci vo výške: 181,90 eur x 3 = 545,70 eur. Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania za štyri účtované úkony právnej pomoci z dôvodov, že tieto úkony podľa názoru súdu neboli úkonmi, ktoré by boli účelnými: - úkon: Podanie žiadosti z 19.2.2016 (po podaní opravného prostriedku) vo veci poskytnutia psychologických správ o navrhovateľke: Je skutočnosťou, že zástupkyňa navrhovateľky tento úkon voči odporcovi, resp. ÚPZC vykonala. Ako to je však zrejmé z obsahu súdneho spisu, psychologická správa p. Mgr. Ivana Vyskočila, psychológa Slovenskej humanitnej rady bola vypracovaná už 12.1.2016, teda v čase pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Zástupkyňa navrhovateľky sa teda s jej obsahom mohla oboznámiť v rámci úkonu prípravy a prevzatia zastúpenia (21.1.2016). Správa o výsledku stretnutia p. Dr. Ebtesam Hussein (z 15.1.2016) s navrhovateľkou bola predložená už v konaní sp.zn. 9Sp/1/2016 v ktorom bol vyhlásený rozsudok 20.1.2016. - úkon: Vypracovanie a podanie vyjadrenia navrhovateľky datovaného 24.2.2016 k stanovisku odporcu k návrhu: Ani tento úkon súd neuznal ako úkon účelný. Zástupkyňa navrhovateľky v ňom iba reagovala na vyjadrenie odporcu k podanému návrhu, neuvádzala v ňom žiadne nové skutočnosti či dôvody podania opravného prostriedku, čo s poukazom na uplynutie lehoty na podanie opravného prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu odporcu ani nebolo možné, pričom v tomto obsiahlom podaní neprezentovala ani žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na citované znenie ust. § 250i ods. 1 O.s.p.. - úkon: Nahliadnutie do spisu dňa 22.2.2016: Je skutočnosťou, že k nahliadnutou do spisu došlo v čase od 8.10. do 9.15 hod. Avšak vzhľadom k povahe prejednávanej veci, kedy je pre jej posúdenie rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, takéto nahliadnutie do spisu súd nepokladal za účelne uskutočnený úkon uplatnenia práva navrhovateľky. Pokiaľ sa ním zástupkyňa navrhovateľky oboznamovala s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu, tak takéto nahliadnutie je subsumované podľa názoru súdu v úkone „príprava a prevzatie zastupovania“. Naviac, ak by aj odporca v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia vykonal vo vzťahu k navrhovateľke akékoľvek úkony, neboli by pre rozhodnutie súdu relevantnými vzhľadom k ust. § 250i O.s.p.. Je skutočnosťou, že v rámci tohto nahliadnutia do spisu sa zástupkyňa navrhovateľky oboznámila s obsahom vyjadrenia odporcu k návrhu, jeho výsledkom však bolo podanie datované 24.2.2016, ktoré však vzhľadom k jeho obsahu (viď predchádzajúci odsek tohto odôvodnenia) nemalo vplyv na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. - úkon: Trvanie pojednávania viac ako dve hodiny: Je skutočnosťou, že pojednávanie vo veci samej trvalo od 10.00 hod. do 12.10 hod., teda viac ako dve hodiny. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že dĺžka tohto pojednávania bola podstatným spôsobom determinovaná skutočnosťou, že súd (a na žiadosť odporcu) aj odporca sa museli oboznámiť s obsahom predmetného podania navrhovateľky datovaného 24.2.2016 a súdu doručeného 25.2.2016 v priebehu pojednávania. Súd poznamenáva, že toto obsiahle 10-stranové vyjadrenie nemohlo mať a nemalo vzhľadom k jeho obsahu (viď predchádzajúci odsek tohto odôvodnenia) vplyv na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a teda na jeho rozhodnutie. Bolo doručené až v deň pojednávania - a konajúcemu súdu v priebehu pojednávania, pričom neobsahovalo údaj o tom, že sa v deň jeho doručenia koná vo veci samej pojednávanie. S poukazom na uvedené súd zaviazal odporcu k náhrade trov konania navrhovateľky - jej právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie opravného prostriedku, účasť na pojednávaní - ako jeden úkon) vo výške 545,70 eur, včítane DPH. Túto náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky na účet: Z. Y. Y. &. C., G..M..B..: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Tento rozsudok je právoplatný a vykonateľný dňom jeho vyhlásenia (§ 250sa ods. 3 O.s.p.).